Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Csr-1-2015.pdf
PDF · 87.5 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csr/1/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobkyne: Ľ. Z., bytom U. E. XXX/XX, Ž., zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobkyne z a m i e t a .
Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa podaným návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 24.06.2015 domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. SR 13779/14 dňa 12.11.2014. Návrh odôvodnila tým, že rozhodcovská zmluva, na podklade ktorej mala byť daná právomoc rozhodcovského súdu na konanie je neplatná, boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa tým, že rozhodcovský rozsudok ju ako účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania zaväzuje na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom a tiež z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej žalobkyňa uviedla, že uzavretím rozhodcovskej zmluvy viažucej sa k zmluve o úvere si ako spotrebiteľ zhoršila svoje postavenie, medzi ňou a žalovaným došlo k nerovnováhe pokiaľ ide o výber súdu na riešenie prípadných sporov z uzavretej zmluvy, výber rozhodcovského súdu ani osoby rozhodcu nemohla nijako ovplyvniť. Poukázala aj na dojednanie odplaty za poskytnutie úveru predstavujúcej 93% ročné navýšenie úveru označiac uvedené ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ako aj na absenciu náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá žalovaným nebola zohľadnená v podobe kvalifikovania úveru ako bezúročného a bezpoplatkového. V návrhu namietala aj porušenie povinnosti súdnym exekútorom poučiť ju ako povinného - spotrebiteľa o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu s poskytnutím vzoru takejto žaloby.
Žalovaný k návrhu uviedol, že žalobkyňa bola povinná preukázať existenciu dôvodu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku vymedzenú v ustanovení § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a včasnosť podania návrhu v prekluzívnej 30-dňovej lehote. Nesúhlasil s argumentmi žalobkyne ohľadom formulárového charakteru rozhodcovskej zmluvy, túto označil za individuálne dojednanú zmluvnú podmienku z obsahu ktorej vyplýva, že žalobkyňa sa nevzdala práva na súdnu ochranu poskytnutú všeobecnými súdmi SR s poukazom na to, že rozhodcovská zmluva obsahuje alternatívu riešenia sporu buď pred stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Rozhodcovská zmluva podľa jeho názoru obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti,
je platná a súladná s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách ako aj so Smernicou Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993. Návrh žalobkyne žiadal zamietnuť.
Súd prejednal vec na pojednávaní dňa 12.10.2015, ktorého sa zúčastnila žalobkyňa aj jej právny zástupca. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, hoci naň bol predvolaný riadne a včas, svoju neúčasť ospravedlnil za súčasného vyjadrenia súhlasu s tým, aby súd o veci rozhodol v jeho neprítomnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a jej právneho zástupcu, listinnými dôkazmi, a to zmluvou o úvere zo dňa 28.01.2013, rozhodcovskou zmluvou zo dňa 28.01.2013, upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 09.06.2015 a rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 13779/14 zo dňa 12.11.2014 v spojení s doručenou preukazujúcou doručenie rozhodcovského rozsudku žalobkyni.
Podľa § 73 ods. 1 Zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ako „Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“), ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
Podľa § 73 ods. 2 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 <http://www.zakonypreludi.sk/ zz/2014-335> tým nie je dotknuté.
Podľa § 73 ods. 3 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
Podľa § 372w O.s.p., spory o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu, o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do 1. januára 2015 právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.
Podľa § 41 ods. 1 prvá veta Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014), žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 243d ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), v znení účinnom od 01.01.2015, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 01.01.2015, exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu.
V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhu žalobkyne nie je možné vyhovieť.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa ako dlžník uzavrela so žalovaným ako veriteľom dňa 28.01.2013 zmluvu o úvere č. 609600493, na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver vo výške 600 € za odplatu vo výške 576 €. Žalobkyňa sa úver zaviazala vrátiť spolu vo výške 1.176 €, a to v jednej splátke do 20.01.2014. Totožného dňa účastníci konania uzavreli rozhodcovskú zmluvu, predmetom ktorej bolo (o.i.) dojednanie o tom, že všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy o
úvere vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na tomto súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Obidva právne úkony majú formulárový charakter, bez možnosti zmeny ich obsahu.
Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 sp. zn. SR 13779/14 zo dňa 12.11.2014 bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 502 € s úrokom vo výške 15,45 €, s poplatkom vo výške 341,10 €, s úrokom vo výške 39,15% ročne zo sumy 502 € od 22.02.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 502 € od 21.01.2014. Konanie pred rozhodcovským súdom bolo začaté na podklade návrhu doručeného žalovaným (tam v procesnom postavení žalobcu) dňa 17.10.2014. Z predloženej doručenky odosielateľa Slovenská rozhodcovská, a.s. je preukázané, že rozhodcovský súd žalobkyni predmetný rozhodcovský rozsudok doručil do vlastných rúk dňa 24.11.2014. Na podklade tohto rozhodcovského rozsudku (ako exekučného titulu) je voči žalobkyni vedená exekúcia súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, ktorý už žalobkyni doručil upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 09.06.2015.
Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že splnenie zákonných podmienok pre zrušenie rozhodcovského rozsudku je potrebné posudzovať podľa Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014. Od 01. januára 2015 síce nadobudol účinnosť zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ustanovujúci o.i. dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku, lehotu na podanie žaloby a iné), tento však v prechodnom ustanovení § 73 ods. 1 určuje, že ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015.
Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 13779/14 zo dňa 12.11.2014 sa síce začalo doručením návrhu tunajšiemu súdu dňa 24.06.2015, t. j. za účinnosti zákona č. 335/2014 Z. z., včasnosť podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku bolo potrebné posudzovať podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2014, a to s poukazom na znenie prechodného ustanovenia § 73 ods. 2 Zákona č. 335/2014 Z. z., ktoré určuje, že na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalobkyni bol sporný rozhodcovský rozsudok doručený dňa 24.11.2014, preto s poukazom na citované zákonné ustanovenie lehota na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku začala žalobkyni plynúť nasledujúcim dňom po doručení tohto rozhodcovského rozsudku, ktorá lehota bola v trvaní 30 dní (§ 41 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2014). Preto pokiaľ žalobkyňa doručila súdu žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku dňa 24.06.2015, bolo to po zákonom stanovenej lehote.
Neopodstatnená bola aj námietka žalobkyne, že v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 09.06.2015 nebola ako povinná v postavení spotrebiteľa poučená o možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z vykonaného dokazovania síce vyplynulo, že v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie bola účinná novela Exekučného poriadku (vykonaná zákonom č. 355/2014 Z. z.) zakotvujúca poučovaciu povinnosť súdneho exekútora o možnosti povinného žalovať zrušenie rozhodcovského rozsudku a zároveň bolo preukázané, že súdny exekútor si túto povinnosť podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku nesplnil, uvedené nesplnenie povinnosti nemalo žiadny vplyv na právne posúdenie veci. Platí totiž, že aj v prípade, kedy by súdny exekútor postupoval v intenciách ustanovenia § 48 ods. 2 Exekučného poriadku a žalobkyňu by náležite poučil o možnosti podania žaloby v lehote na námietky proti exekúcii, uvedené by žalobkyni neprivodilo plynutie novej lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keď z prechodného ustanovenia § 73 ods. 2 Zákona č. 355/2014 Z. z. jednoznačne vyplýva, že na trvanie lehoty na podanie tejto žaloby, ktorá začala plynúť pred 01.01.2015 (ako je tomu v súdnej veci) sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
Keďže žalobkyňa zmeškala lehotu na podanie návrhu, súd sa nezaoberal preskúmavaním rozhodcovského rozsudku z hľadiska jeho súladnosti so zákonom a návrh žalobkyne bez ďalšieho zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V prejednávanej veci bol plne úspešný žalovaný a vzniklo mu právo na náhradu trov konania voči vo veci plne neúspešnej žalobkyni. Nakoľko však trovy konania nežiadal priznať, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 - tich dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, rozhodlo sa bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. týkajú sa podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., účastník konania ich bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).