Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozhodnutie_2P-16-2013.pdf
PDF · 80.91 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/16/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Jana Smereková, v právnej veci mal. U. V., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, dieťa rodičov: matka W. V., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, otec X. V., nar. X.X.XXXX, bytom I. XXX, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k. XXC/XX/XXXX - XX zo dňa XX.X.XXXX v časti vyživovacej povinnosti na maloletú U. V., nar. XX.X.XXXX, tak že zvyšuje výživné zo sumu 80,00 € mesačne na sumu 190,00 € mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky, vždy k 15-temu dňu v mesiaci vopred, od 1.2.2013.
Dlžné výživné za obdobie 1.2.2013 až 30.9.2015 tzn. za 32 mesiacov v celkovej výške 960 € povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 50,00 € mesačne spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia dlžného výživného, s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva splatné celé dlžné výživné.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.1.2013 domáhala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. U. zo sumy 80,00 € mesačne na sumu 300.- € mesačne, a to od 1.9.2012. Návrh odôvodnila tým, že naposledy boli rodičovské práva a povinnosti k maloletej upravené rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. XXC/XX/XXXX a teda od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností došlo k podstatným zmenám na strane maloletej, ktorá rastie a začala sa venovať aktívne športu - hádzanej, s čím sú spojené zvýšené náklady na športové oblečenie a výživové preparáty. Matka poukázala aj na to, že otcovi zanikla vyživovacia povinnosť na syna R.veň si kúpil pozemok v úmysle postaviť si rodinný dom a taktiež mu vzrástol príjem na sumu okolo 1000 € mesačne. Matka uviedla, že otec okrem výživného neprispieva žiadnymi finančnými prostriedkami na maloletú.
Otec súhlasil so zvýšením výživného na sumu 120 € mesačne a to vzhľadom na výšku svojho príjmu a výdavkov, ktoré bližšie vo svojom písomnom podaní špecifikoval a preukázal listinnými dôkazmi.
Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení zo dňa 25.2.2013 uviedol, že zvýšenie výživného je v záujme maloletej, ktorá je od poslednej úpravy výživného vekovo staršia, navštevuje druhý stupeň základnej školy a matkin príjem a výživné od otca nepostačuje na zabezpečenie potrieb pre maloletú.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom matky, vyjadrením otca a predloženými listinnými dôkazmi zo strany otca i matky o výške ich nákladov a príjmov, vyjadrením kolízneho opatrovníka, výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Michalovce č. k. XXC/XX/XXXX - XX zo dňa XX.X.XXXX bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletej, maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 80 € mesačne. Maloletá mala v čase rozhodovania súdu 10 rokov, navštevovala 1. stupeň základnej školy. Výsluchom účastníkov súd zistil, že čistý mesačný príjem otca v tom čase bol 800 € a matky 400 €.
Výsluchom matky a z predložených listinných dôkazov súd zistil, že čistý priemerný mesačný príjem matky je 404,34 €. Matka žije v spoločnej domácnosti s maloletou U. a plnoletým synom R. ktorý je zamestnaný, neprispieva na domácnosť, avšak v prípade potreby poskytuje finančné prostriedky maloletej U.. Náklady matky pozostávajú z týchto súm: náklady na bývanie (SIPO) 210,64 €, splátka za nedoplatok za plyn 50 €, internet 12 €, potraviny 200 €, drogéria a čistiace prostriedky do domácnosti 100 €, mäso 100 e, granule pre psov 30 €, domová daň a poplatok za komunálny odpad 30 €.
Priemerné mesačné náklady na maloletú Viktóriu pozostávajú z týchto súm: cestovné do školy 42 €, strava v škole 20 €, obuv 40 €, triedny fond 10 €, príspevok na stužkovú slávnosť 10 €, ZRPŠ 28 € ročne, vreckové 10 €, kredit na mobil 10 €, učebnica francúzštiny 30 € (jednorazový výdavok), učebnica angličtiny 26 € (jednorazový výdavok). Maloletá bude mať raz týždenne doučovanie z francúzštiny a matematiky, kde jedna hodina stojí 6 €. Okrem toho má maloletá bežné náklady na stravu a ošatenie.
Z vyjadrenia otca a z predložených listinných dôkazov súd zistil, že čistá priemerná mesačná mzdy otca za rok 2013 dosiahla výšku 1.189 € a za rok 2014 1.013 €.
Otec žije v spoločnej domácnosti spolu so svojou družkou a jedným maloletým dieťaťom družky. Príjem družky je okolo 330 €, zároveň poberá vdovský dôchodok v sume 250,10 € mesačne. Na domácnosť prispieva sumou 200 € mesačne. Náklady otca pozostávajú z týchto súm: elektrina 55 €, internet 23 €, úver za dom v ktorom otec v súčasnosti žije 420 €, hypotéka za dom, kde žije matka s maloletou U.7 €, splátka spotrebného a hypotekárneho úveru 96 €, z ktorého finančné prostriedky boli poskytnuté matke, bežné náklady na stravu, ošatenie a hygienu.
Otec i matka zhodne potvrdili a listinnými dôkazmi preukázali, že otec od novembra 2013 platí výživné vo výške 160 € mesačne a zároveň uhradil celé dlžné výživné, ktoré predstavovalo rozdiel medzi sumou 80 € a sumou 160 € a to za obdobie január až august 2013.
Podľa § 65 ods. 1 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine), ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziko, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu .
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak nie v plnom rozsahu.
Pokiaľ ide o výživné na maloleté dieťa, súd vychádza z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
Zmenou pomerov v zmysle ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena okolností na strane oprávneného alebo na strane povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Musí ísť o zmenu zásadnú ako aj o zmenu trvalú v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného.
U matky nedošlo k zmene pomerov ohľadne zárobkových pomerov. Jej mzda v súčasnosti i v čase poslednej úpravy výživného bola okolo 400 €.
Otec v čase poslednej úpravy výživného teda v roku 2010 mal príjem vo výške okolo 800 €. Čistá priemerná mesačná mzdy otca za rok 2013 dosiahla výšku 1.189 € a za rok 2014 1.013 €.
U otca teda došlo k nárastu príjmu.
Zohľadniac pomery na strane oboch rodičov, ale predovšetkým na strane maloletej Adriany, s poukazom na to, že od poslednej úpravy výživného uplynulo 5 rokov, bol súd toho názoru, že potreby maloletej sa zásadne zvýšili v dôsledku jej rastu a dospievania (v čase poslednej úpravy mala maloletá 10 rokov a navštevovala 1. stupeň základnej školy, v súčasnosti má 15 rokov a navštevuje 1. ročník strednej školy, čím došlo k prirodzenému nárastu nákladov na školskú dochádzku, na zabezpečenie jej stravy, ošatenia, hygieny a ostatných odôvodnených potrieb. Porovnajúc príjem otca a jeho nevyhnutné mesačné náklady spojené s bývaním, stravou a ošatením, súd upravil otcovi výšku výživného na mal. Adrianu na sumu 190.- € mesačne, pretože uvedená čiastka sa mu javila primeraná predovšetkým k príjmovým pomerom otca a k jeho nevyhnutným priemerným mesačným nákladom. Súd zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že otcovi zanikla vyživovacia povinnosť na syna Ondreja vo výške 100 €. Zároveň bral súd do úvahy aj skutočnosť, že otec platí úver za dom, v ktorom žije matka s maloletou v sume 47 € a spláca spotrebný a hypotekárny úver v sume 96 € mesačne, z ktorého finančné prostriedky boli poskytnuté matke.
Je nutné zdôrazniť, že stanovené výživné nepredstavuje len sumu určenú na stravu, ošatenie, náklady na štúdium a záujmové aktivity, ale že v sebe zahŕňa i výdaje na úhradu nájomného, služby spojené s užívaním bytu, podiel na energiách u matky, kde dieťa žije.
S poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona i s poukazom na to, že matka si časť vyživovacej povinnosti plní svojou osobnou starostlivosťou o maloletú, bol súd názoru, že vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu je otcovou prioritnou povinnosťou a preto zvýšil výživné na sumu 190 €.
Súd zvýšil výživné na sumu 190.- € od 1.2.2013, keďže matka podala návrh na zvýšenie výživného 22.1.2013. Dlžné výživné za obdobie 1.2.2013 až 30.9.2015 tzn. za 32 mesiacov v celkovej výške 960 € súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50.- € spolu s bežným výživným s tým, že neuhradením, čo i len jednej splátky sa stane splatné celé dlžné výživné. Výšku dlžného výživného súd určil ako rozdiel súm 190 € a 160 €, t. j. 30 € na mesiac, keďže otec platí výživné vo výške 160 e mesačne a uhradil už aj dlžné výživné. Od februára 2013 do septembra 2015 uplynulo 32 mesiacov, dlžné výživné tak predstavuje sumu 960 € (32 mesiacov x 30 €).
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu a preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 250a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a Exekučnom poriadku.