Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

61Ek/1231/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. XX, právne zastúpený Mgr. Ladislav Švaňa, advokátom, Veľká Okružná 39, 010 01 Žilina proti povinnej Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. 422, o vymoženie 240,44 eur s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 14.06.2022 takto

rozhodol:

I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 14.06.2022 z a m i e t a.

II. Oprávnený n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti so sťažnosťou.

odôvodnenie:

1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. zo dňa 14.06.2022, ktoré vydal vyšší súdny úradník, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol a oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.

2. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 26.04.2022 domáhal od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 240,44 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 26.06.2018, ktoré sa stalo vykonateľným dňa 18.03.2022 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 04.03.2021, ktoré sa stalo vykonateľným dňa 18.03.2022. Každá platobne neschopná fyzická osoba, a to bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o záväzky z jej podnikateľskej činnosti, má možnosť domáhať sa oddlženia prostredníctvom konkurzu alebo splátkového kalendára. Inštitútom oddlženia sa dlžník zbaví starých dlhov, ktoré mu vznikli pred vyhlásením konkurzu alebo pred tým ako mu bola poskytnutá ochrana pred veriteľmi. Tiež sa zbaví všetkých záväzkov, ktoré by mohli vzniknúť v budúcnosti, na základe dovtedy uzatvorených zmlúv či záväzkov. Jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý predpokladá ustanovenie § 167f ZoKR, je zákaz začatia a vedenia exekučného konania a obdobného vykonávacie konania (daňové exekučné konanie), a povinnosť rozhodnúť o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú.

3. V danej veci súd lustráciou v súdnych registroch zistil, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 14.03.2022 zverejnené v Obchodnom vestníku č. 55/2022 dňa 21.03.2022 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Y. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX, XXX XX Y., ktorému bol ustanovený správca JUDr. Alena Balážová, so sídlom kancelárie Závodská cesta 24, 010 01 Žilina, IČO 37 908 111, značka správcu S568. V uvedenom uznesení súd zároveň rozhodol o oddlžení povinnej a vyzval veriteľov na prihlásenie pohľadávok, pričom účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia tohto uznesenia v Obchodnom vestníku, t. j. 22.03.2022. Súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že neboli splnené podmienky, aby súd vydal

poverenie na vykonanie exekúcie, a to z dôvodu začatia konkurzu, po začatí ktorého nie je možné v zmysle ustanovenia § 167f ZoKR na majetok patriaci dlžníkovi začať, ani viesť exekučné konanie a už začaté konanie by muselo byť zastavené. A preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol a oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.

4. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 35 ods. 1 prvá veta, , , , prvá veta, , , a Exekučného poriadku, , , , , , a o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote sťažnosť z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený namieta vyšším súdnym úradníkom uvedený skutkový a právny záver a považuje ho za nesprávny. Návrhom na vykonanie exekúcie proti povinnej sa oprávnený domáha vymoženia sumy 240,44 eur s prísl. na podklade exekučného titulu uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 26.06.2018 v spojení s opravným uznesením zo dňa 04.03.2021, ktoré sa stali právoplatnými dňa 14.03.2022 a vykonateľnými dňa 18.03.2022. Predmetná pohľadávka oprávneného teda vznikla dňa 14.03.2022 a v tejto súvislosti oprávnený dáva do pozornosti nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 26.09.2019. Vzhľadom k uvedenému sa na uvedenú pohľadávku oprávneného nevzťahuje ust. § 167f ods. 2 ZoKR v spojení s ust. § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, v zmysle ktorých by malo dôjsť k zastaveniu už začatého exekučného konania z dôvodu vyhlásenia konkurzu.

6. Neobstojí ani odôvodnenie súdu s poukazom na ust. § 167f ZoKR, podľa ktorého po začatí konkurzu nie je možné začať, ani viesť exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi. Uvedené zákonné ustanovenie súd nesprávne interpretoval, pretože podľa ust. § 167f ods. 1 ZoKR počas konkurzu nemožno začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie na majetok podliehajúci konkurzu, teda nie všeobecne na „všetok“ majetok patriaci dlžníkovi, ale len na majetok, ktorý podlieha konkurzu. V zmysle ust. § 167h ods. 1 ZoKR konkurzu podlieha majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu. Pohľadávka oprávneného, ktorá nemôže byť uspokojená v konkurze, keďže nevznikla pred rozhodujúcim dňom, môže byť uspokojená z majetku povinnej, ktorý nepodlieha konkurzu a ktorý majetok nadobudla povinná po vyhlásení konkurzu.

7. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti má žalobca za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom k uvedenému má oprávnený za to, že boli splnené všetky podmienky k tomu, aby súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, na základe čoho oprávnený navrhuje, aby Okresný súd Banská Bystrica s poukazom na ust. napadnuté uznesenie sp. zn. zo dňa 14.06.2022 zrušil a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov exekučného konania v rozsahu 100 %.

8. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

10. Podľa a proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

12. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

14. Podľa a o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon neustanovuje inak ( a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky : pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň").

16. Podľa , o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom () v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide. Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.

17. Podľa , na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú.

18. Podľa vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.

19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a viazaný rozsahom a dôvodmi sťažnosti dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.

20. V prejednávanej veci je exekučným titulom uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. -35 zo dňa 26.06.2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č. k. -83 zo dňa 04.03.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.03.2022 a vykonateľnosť dňa 18.03.2022 a ktorým bola určená náhrada trov konania výškou 6,70 eur titulom súdneho poplatku a výškou 233,74 eur titulom trov právneho zastúpenia. Rovnako nie je sporné, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 14.03.2022 bol na majetok povinnej vyhlásený konkurz a uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 55/2022 pod č. K016700 vydanom dňa 21.03.2022, pričom právne účinky zverejnenia nastali nasledujúci deň po jeho zverejnení, t. j. dňa 22.03.2022. Súčasne v uznesení o vyhlásení konkurzu súd rozhodol o oddlžení dlžníka (povinnej) tak, že ju zbavil všetkých dlhov, ktoré mohli byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Oprávnený namieta, že pohľadávka nevznikla až po rozhodujúcom dni, keď má za to, že vznikla 14.03.2022.

21. Nová úprava civilného procesu účinná od 01.07.2016 rozdelila rozhodovanie o trovách konania na dve samostatné fázy. Prvou fázou je rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania, o ktorom rozhodne súd (sudca alebo senát) bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Pokiaľ má konečné rozhodnutie formu rozsudku, rozhodne súd o nároku na náhradu trov konania samostatným výrokom, ktorý má povahu uznesenia a voči ktorému je prípustné odvolanie. Druhou fázou je rozhodovanie o výške nároku na náhradu trov konania, o ktorej rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnom skončení veci samostatným uznesením, proti ktorému je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhodne sudca

súdu prvej inštancie. Táto „dvojfázovosť“ rozhodovania má za následok, že právoplatnosťou rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania vzniká strane samostatný procesnoprávny nárok na náhradu trov konania, ktorý nie je spojený s iným jej nárokom (pohľadávkou) majúcim pôvod v hmotnom práve a z tohto dôvodu je potrebné vznik nároku strany proti druhej strane viazať výlučne na konštitutívne rozhodnutie súdu o priznaní nároku na náhradu trov konania. Inými slovami právo na náhradu trov sporového konania je konštituované právoplatnosťou rozhodnutia súdu o priznaní nároku na náhradu trov konania, nasledujúcim uznesením vyššieho súdneho úradníka o určení výšky náhrady trov konania nie je vytvorené nové právo na peňažné plnenie, ale je len ustanovené, ktoré z vynaložených trov považuje súd za účelne vynaložené v spore. Samotná existencia uznesenia o výške trov konania je síce esenciálna z hľadiska možnosti jeho núteného výkonu, keďže bez takéhoto rozhodnutia o výške trov konania nie je možné iniciovať exekučné konanie. Na druhej strane je však potrebné za situácie, keď na účastníka, voči ktorému bol priznaný nárok na náhradu trov konania, vyhlásený tzv. oddlžovací konkurz“, prihliadnuť aj na zákon o konkurze, význam a účel oddlžovacieho konania, ktorým je zbaviť dlžníka starých záväzkov. Uvedené potvrdzuje aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý v náleze sp. zn. -27 zo dňa 13.07.2021 uviedol „Ústavný súd uznáva, že existencia uznesenia o výške trov konania je esenciálna z hľadiska možnosti jeho núteného výkonu v exekučnom konaní, kde slúži ako exekučný titul. Nemožno však opomenúť ani účel konkurzného konania, ktorým je konsolidácia dlhov úpadcu vzniknutých do určitého časového momentu, a to v zásade bez splnenia podmienky, aby pohľadávky vzniknuté pred rozhodujúcim dňom boli judikované, čo sa týka ich výšky. Prihliadnuc na tento významný aspekt, je možné akceptovať názor, že nárok na náhradu trov konania konštituovaný meritórnym súdnym rozhodnutím (čo sa týka základu) je možné prihlásiť do konkurzu aj bez existencie rozhodnutia o výške trov konania. To platí v prípade, ak nárok na náhradu trov konania vznikol pred tzv. rozhodujúcim dňom, čo znamená, že rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania nadobudlo právoplatnosť pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi.“ alebo v náleze sp. zn. -56 zo dňa 03.03.2022 uviedol „V okolnostiach danej veci je podstatné i to, že tak sťažovateľ, ako aj porušovateľ sa zhodujú v tom, že konanie o výške náhrady trov malo byť zastavené ( ), k čomu ale nedošlo. Spomínané zákonné znenie [Ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze () alebo sa považuje za nevymáhateľnú ()] podporuje logickosť i správnosť záveru, že (už) rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania je pohľadávkou, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze. V opačnom prípade by veritelia nemali žiadnu možnosť prihlásenia si pohľadávky do konkurzu, keďže v prípade zastavenia konania by nebolo o výške trov konania rozhodnuté. V tejto súvislosti poukazuje ústavný súd na význam a účel oddlžovacieho konania: «Účelom oddlžovacieho konania je „zbaviť“ dlžníka týchto „starých“ záväzkov. „Nové“ záväzky, ktoré vzniknú v mesiaci, v ktorom súd vyhlásil konkurz alebo rozhodol o poskytnutí ochrany pred veriteľmi, a po tomto termíne, oddlženiu nepodliehajú a veriteľ si ich môže vymáhať.» (Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. 3. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2019. s. 1115.). Bez významu nie je ani argumentácia sťažovateľa predostretá v sťažnosti proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, v rámci ktorej porovnával účel dvojfázovosti právnej úpravy (odbremenenie zákonného sudcu pri rozhodovaní o výške trov) s účelom konkurzného konania (nový ekonomický začiatok dlžníka), pričom túto komparáciu vyhodnotil v prospech konkurzu, ktorého „vyšší účel“ zákonodarca sleduje tak intenzívne, že vylúčil súkromno- právne a verejno-právne sankcie ( ), ktoré sú často uplatňované alebo ukladané po rozhodnom dni, hoci skutočnosť, ktorá ich zakladá (porušenie povinnosti), vznikla pred rozhodným dňom. Načrtnuté opatrenia vedú k tomu, aby bol skutočne vytvorený nový začiatok pre dlžníka. Je preto potrebné zohľadniť časové hľadisko vzniku pohľadávok, ktoré sa prihlasujú do konkurzu, a následnú mieru ich uspokojenia, ktorá by mala byť rovnaká. Zohľadňujúc vzájomné vzťahy veriteľov, ktorých pohľadávky vznikli pred vyhlásením konkurzu, ale ich výška nebola určená súdnym rozhodnutím, by nebolo udržateľné, ak by pohľadávka na náhradu trov konania mala výhodnejšie postavenie ako iné pohľadávky majúce základ v hmotnom práve, a to len z dôvodu, že zákonodarca rozdelil rozhodovanie o náhrade trov konania na dve fázy.“ Pokiaľ oprávnený v sťažnosti poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -65 zo dňa 26.09.2019, tento na danú vec pre právnu a skutkovú odlišnosť nie je možné použiť, keďže predmetom rozhodovania ústavného súdu bolo posudzovanie prípustnosti mimoriadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu krajského súdu vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania a proti o rozhodnutiu náhrade trov odvolacieho konania (t. j. otázka náhrady trov základného konania) a otázka odôvodnenosti a účelnosti vynaložených trov. Oprávneným poukazovaný nález teda neposudzoval otázku náhrady trov konania vo väzbe na oddlžovací konkurz.

22. V prejednávanej veci sa oprávnený domáha vymoženia priznanej náhrady trov konania, ktorých výška bola určená uznesením Okresného súdu Žilina č. k. -35 zo dňa 26.06.2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č. k. -83 zo dňa 04.03.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.03.2022 a ktoré je exekučným titulom. Nárok na náhradu trov konania bol v danom prípade oprávnenému priznaný uznesením Okresného súdu Žilina č. k. -29 zo dňa 19.04.2018, ktorým súd zastavil konanie a IV. výrokom rozhodol, že oprávnený ako žalobca má voči povinnej ako žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.05.2018. Preto je nesprávny názor oprávneného, že jeho pohľadávka na zaplatenie náhrady trov konania vznikla dňa 14.03.2022 (deň právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. -35 zo dňa 26.06.2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č. k. -83 zo dňa 04.03.2021). Keďže oprávnenému v zmysle vyššie uvedeného nárok na náhradu trov konania vznikol dňa 11.05.2018, vymáhaná pohľadávka vznikla pred kalendárnym mesiacom v ktorom bol vyhlásený konkurz (marec 2022), a preto ju bolo možné uspokojiť len vo vyhlásenom konkurze, inak sa oddlžením dlžníka v rozsahu určenom súdom stala nevymáhateľnou. Nevymáhateľnosť znamená, že pohľadávka síce nezaniká, ale stráca svoju dôležitú vlastnosť, a to právny nárok predstavujúci možnosť núteného uplatnenia pohľadávky prostredníctvom orgánov verejnej moci. Na túto nevymáhateľnosť, ktorá nastáva ex lege, prihliada súd ex offo. Oddlžením povinnej sa tak aj pohľadávka oprávneného stala voči povinnej nevymáhateľnou a keďže v zmysle cit. ustanovenia účinky oddlženia trvajú aj po skončení konkurzu, t. j. aj vtedy ak bol konkurz ako spôsob oddlženia zrušený, vyšší súdny úradník správne postupoval, keď návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené je irelevantná námietka oprávneného o nesprávnej interpretácii ust. , ktorou sa dovoláva uspokojenia svojej pohľadávky z majetku povinnej, ktorý nepodlieha konkurzu a ktorý majetok povinná nadobudla po vyhlásení konkurzu. Rozhodujúcim totiž je, že jeho pohľadávka vznikla pred rozhodujúcim dňom, oddlžením sa stala nevymáhateľnosťou a na takúto pohľadávku nie je možné viesť exekúciu.

23. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 14.06.2022 zamietol.

24. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Pokiaľ si oprávnený uplatnil náhradu trov exekučného konania v rozsahu 100 %, súd rozhodol, že oprávnený nemá právo na náhradu trov konania v súvislosti s podanou sťažnosťou, nakoľko oprávnený nebol v konaní o sťažnosti úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.