Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2P/81/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci navrhovateľky Q. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, XXX XX J. Q., t.č. XXX T. I., G., P. L., R. T., občianka SR, zastúpená JUDr. Slavomírom Firmentom, advokátom, AK so sídlom ul. 17 novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa proti odporcovi D. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, XXX XX J. Q., prechodne bytom T. R. XXX/X, XXX XX H., t.č. XX R. J., G., P. E. R. T., občan SR, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinnosti rodičov na čas po rozvode k mal. D. H., nar. XX.X.XXXX a mal. D. H., nar. XX.X.XXXX obaja trvale bytom A. XXXX/XX, XXX XX J. Q., t.č. XXX T. I., G., P. E., R. T., zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych veci a rodiny v Starej Ľubovni takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo účastníkov Q. H., rod. C. a D. H., uzavretá dňa 26.8.1995 v Podolínci, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Podolínec vo zväzku 5, ročník 1995, na strane 10, pod poradovým číslom 20 r o z v á d z a.

II. Mal. D. H., nar. XX.X.XXXX a mal. D. H., nar. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky Q. H., ktorá ich bude zatupovať a spravovať ich majetok.

III. Otec D. H. je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. D. H. sumou 150 eur mesačne, na výživu mal. D. H. sumou 130 eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky Q. H., počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. .

IV. Styk otca D. H. s mal. D. H. a mal. D. H. sa n e u p r a v u j e.

V. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 10.9.2014 žiadala, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol, mal. detí zveril do jej výchovy, otca aby zaviazal prispievať na výživu mal. D. sumou 150 eur a na výživu mal D. sumou 130 eur, súčasne aby upravil styk mal. detí s otcom. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo bolo zhruba do roku 2006 viac-menej harmonické, potom odporca (asi 2 roky po príchode do Anglicka ) prestal bezdôvodne pracovať, postupom času začali problémy súvisiace s tým, že odporca nepracoval a ani si prácu nesnažil zabezpečiť, začal sa meniť, nebol pozorný ani k nej ani k deťom, pravidelne sa hádali, odporca začal byť žiarlivý, bol podozrievavý, nervózny a agresívny, navrhovateľke opakovane vulgárne nadával. V januári 2013 na návrh navrhovateľky sa odporca zo spoločnej domácnosti odsťahoval, od tejto doby sa o detí nezaujíma a ani na ich výživu neprispieva, po tom čo si našiel priateľku o rodinu sa prestal javiť záujem.

Súd uznesením č.k. -17 zo dňa 29.12.2014 ustanovil mal. deťom kolízneho opatrovníka a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovi .

Súd uznesením poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.

Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

Pojednávania sa navrhovateľka nezúčastnila, jej neúčasť ospravedlnil jej právny zástupca súhlasil s pojednávaním v jej neprítomnosti, preto súd v súlade s pojednával v neprítomnosti navrhovateľky.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní na podanom návrhu v celom rozsahu súhlasil uviedol, že manželstvo účastníkov konania je nefunkčné, účastníci nevedú spoločnú domácnosť od januára 2013, od tejto doby sa odporca o rodinu nestará, nejaví o ňu žiaden záujem. Zdôraznil, že tvrdenie odporcu o snahe zachovania manželstva nie je seriózne, čoho dôkazom je jeho súčasne správanie k navrhovateľke.

Odporca s návrhom na rozvod nesúhlasil uviedol, že manželstvo uzatvoril z lásky, pred uzavretím manželstva sa poznal s navrhovateľkou jeden rok. Spočiatku nemali žiadne problémy, v roku 2005 odišiel do Anglicka, v roku 2006 za ním prišla manželka s deťmi, keďže chcel aby detí chodili do školy v Anglicku, o všetko sa v tom čase postaral. Problémy začali keď manželka začala robiť v reštaurácií, keď začala odchádzať ráno do práce a z práce prichádzala neskoro večer, on prestal pracovať, staral sa o detí. V reštaurácii sa manželka spoznala so šefkuchárom, s ktorým nadviazala bližší vzťah, jeho začala odmietať, nevpustila ho do spálne, čo vyvrcholilo tým, že v januári 2013 ho vyhodila, on opustil spoločnú domácnosť od tejto doby nehospodária, nestretávajú sa občas si napíšu cez facebook. Má .vedomosť o tom, že navrhovateľka si k sebe nasťahovala priateľa, napriek tomu, sa rozviesť nechce. Zachovanie manželstva si predstavuje tak, že sa k navrhovateľke vráti späť, má ju rád, všetko jej odpustil, avšak to, že sa chce k nej vrátiť jej nehovoril.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu , oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a to : sobášnym listom, rodnými listami mal. detí, správami o prešetrení rodinných pomerov, dokladmi preukazujúcimi príjmy a výdaje účastníkov konania na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

Účastníci konania uzatvorili manželstvo v Podolínci dňa 26.8.1995, toto manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Podolínec vo zväzku 5, ročník 1995 na strane 10, pod poradovým číslom 20. U oboch účastníkov išlo o prvé manželstvo, obaja sú slovenskí štátni občania. Počas trvania manželstva sa im narodili tri detí z ktorých sú dve maloleté a to D., nar. XX.X.XXXX a D., nar. XX.X.XXXX.

Manželstvo účastníci uzatvorili po ročne známosti zo vzájomnej citovej náklonnosti. Podľa tvrdenia navrhovateľky príčinou nezhôd bola skutočnosť, že odporca prestal bezdôvodne pracovať, prácu si nehľadal, zmenil sa, pravidelne sa hádali, pretože si odporca odmietal nájsť prácu, začal byť žiarlivý, podozrievavý , nervózny a agresívny. Podľa tvrdenia odporcu príčina rozvratu manželstva je nevera navrhovateľa. Navrhovateľka kategorický odmieta obnoviť manželské spolužitie, chce sa rozviesť, odporca s rozvodom nesúhlasí, avšak okrem deklarovania tohto želania pred súdom vo vzťahu k navrhovateľke neurobil žiaden krok vedúci k obnoveniu manželského spolužitia.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujmy maloletých detí.

Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie .povinností manželov podľa § 18 a §19.

Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd nepochybne preukázané, že manželstvo účastníkov je tak vážne a trvalo rozvrátené, že nemôže plniť svoj účel, pričom rozvrat možno považovať ako kvalifikovaný a nenapraviteľný. Účastníci konania viac ako dva a pol roka nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, navzájom si nepomáhajú, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, nezabezpečujú spoločnú výchovu mal. detí, čo sú základne práva a povinnosti manželov. Nemožno očakávať, že účastníci obnovia manželské spolužitie, keďže navrhovateľ túto možnosť odmieta, nechce zotrvať v manželskom zväzku, naviac udržuje mimomanželskú známosť.

Odporca pred súdom deklaroval, že rozviesť sa nechce, avšak fungovanie manželstva si predstavuje tak, že sa nasťahuje naspäť k navrhovateľke, pričom zatiaľ takýto návrh navrhovateľke nedal. Príčinu rozvratu tohto manželstva súd vidí v nezáujme odporcu o rodinu ale aj v nevere navrhovateľky. Za danej situácie je toto manželstvo len formálne, neplniace účel, preto ho súd rozviedol.

Podľa s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 24 ods. 1,2,3,4 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujmy maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. .

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj a neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Matka mal. detí v návrhu navrhla obe mal. detí zveriť do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať platením výživného pre mal. D. v sume 150 eur mesačne a pre mal. D. v sume 130 eur mesačne, súčasne navrhla upraviť styk otca s mal. deťmi. Na pojednávaní na tomto návrhu zotrvala s tým, že vzhľadom na vek detí a skutočnosť, že im v styku s otcom nebráni styk nežiadala upravovať.

Otec súhlasil s tým, aby obe mal. detí boli zverené matke, priznal, že od januára 2013 sa o ne stará výlučne matka, on ich spočiatku keď odišiel zo spoločnej domácnosti navštevoval, no keď videl, že ho odmietajú navštevovať ich prestal, od času keď sa presťahoval do Londýna, t.j. niekedy od roku 2014 sa o detí nezaujíma. Otec s navrhovanou výškou výživného nesúhlasil, zdôraznil, že také vysoké výživné nemá z čoho platiť, súdu nevedel uviesť výživné v akej výške by bol schopný platiť.

Zo správy kolízneho opatrovníka z 4.9.2015 (čl. 63 spisu) mal súd preukázané, že matka s mal. deťmi býva v štátnom byte, pričom jej nájom uhrádza štát, ona platí len inkasné platby a platby súvisiace s užívaním bytu cca 270 libier mesačne. Matka pracuje na .polovičný úväzok cez pracovnú agentúru, do práce chodí rôzne preto jej príjem rôzny, od štátu poberá aj sociálnu dávku a prídavky na detí 540 libier mesačne. Deťom matka zakupuje rovnošaty v hodnote cca 115 pre jedného, pričom detí potrebujú aspoň dve, ďalej im zakupuje desiaty v hodnote 600 libier mesačne, detí sa stravujú doma. Školské pomôcky a lieky deťom uhrádza štát, pretože poberajú sociálne dávky. Mal. D. navštevuje strednú školu, rád športuje, chodí do posilňovne kde mu matka mesačne uhrádza 20 libier a za krúžky mu platí 20 libier mesačne, cestovné ho stojí 28 libier. Mal. D. študuje na strednej škole, rád športuje, hrá basketbal, jeden tréning stojí 10 libier. Obe detí sa pred kolíznym opatrovníkom vyjadrili, že majú radi oboch rodičov, avšak zverené chcú byť matke, otca naposledy videli pred rokom, keď boli na výlete, otec o ne nejaví žiaden záujem aj keď detí by sa chceli s ním stretávať, matka im v styku s otcom nebránil. Z predložených listinných dôkazov a výsluchu rodičov mal. detí mal súd preukázané, že matka pracuje ako servírka s príjmom za rok 2014 cca 425 eur, za rok 2015 cca 154,55 eur, okrem toho poberá prídavky na detí vo výške 1 139,92 eur. Býva s deťmi v 3-izbovom byte, časť nájmu v súčasnosti za ňu platí Hausing benefit v sume 378,16 libier. Celkové výdaje vyčíslila sumou 1913,91 eur, z toho na starostlivosť o mal. D. sumou 200 libier a na mal. D. sumou 110 libier. (čl. 29 a 68 spisu).

Z výpovede otca mal súd preukázane, že od januára 2014 nikde nepracuje, v Anglickú poberá príspevok na nájom v sume 52,50 libier týždenne a mal by dostávať nemocenské dávky v sume 75 libier týždenne, avšak rozhodnutie o tom ešte nemá. Chodí 2-3 krát do týždňa brigáadovať - upratovať za jedno upratovanie dostane 20-30 libier. Otec zdôraznil, že oficiálne sa zamestnať nemôže pretože požiadal o čiastočný dôchodok, pričom v zamestnaní mu bráni jeho zdravotný stav - má problémy s kolenom. Taktiež uviedol, že v Anglickú požiadal o jednorázové odškodné ak mu bude priznané jeho výška bude asi 180 libier týždenne. Výdaje má len na stravu.

Z výpovedí otca ďalej vyplynulo, že v J. Q. prenajíma byt za nájomne v sume 120 eur mesačne, pričom ako tvrdil 30 eur z toho platí exekúciu za manželku a 70 eur platí bytovému družstvu. Ďalej mal súd preukázané, že otec mal. detí v decembri 2014 odpredal iný byt v J. Q. za kúpnu cenu 45 000 eur, pričom takto získané prostriedky použil na svoju spotrebu. Do decembra 2014 predmetný byt prenajímal za nájom 130 eur mesačne, ako uviedol časť platil bytovému družstvu a časť ostala jemu.

Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že z výpovedí detí s ktorými previedli pohovor vyplynulo, že otec ich ignoruje, detí majú záujem sa s otcom stretávať, avšak otec o stretnutia záujem nemá, od kedy s otcom nežijú stretli sa s ním iba 1 x cez víkend. Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu navrhol mal. detí zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca navrhol zaviazať platením výživného podľa návrhu matky a to vzhľadom na výšku výdajov, ktoré matka v súvislosti o starostlivosť o mal. detí má. Styk detí s otcom navrhol neupravovať.

Súd vo všeobecnosti pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ako aj na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. To boli aj prvoradé hľadiská .pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinnosti rodičov na čas po rozvode k mal. D. a D.. Je potrebné vždy dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa a na jeho citové väzby k tomu - ktorému rodičovi.

Súd má za to, že uvedeným kritériám pri rozhodovaní o zverení mal. detí do osobnej starostlivosti zodpovedá zverenie oboch detí matke. Matka je spôsobilá deti vychovávať dovoľujú jej to tak fyzický ako aj psychický zdravotný stav, má vytvorené vhodné prostredie. Matka má o osobnú starostlivosť o detí záujem, pričom od januára 2013 sa o detí stará výlučne samá, v jej starostlivosti o detí neboli zistené žiadne nedostatky. Naviac o osobnú starostlivosť o detí ani neprejavil záujem. K starostlivosti matky o detí nemal výhrady ani otec, ktorý so zverením detí matke súhlasil. Samé detí pred kolíznym opatrovníkom vyslovil želanie, že by chceli zostať spolu s matkou a s otcom sa chce len stretávať.

Vzhľadom na vyjadrenie mal. detí, na ktoré je súd povinný prihliadnuť, ako aj skutočnosť, že matka starostlivosť o detí nezanedbáva súd obe detí zveril do starostlivosti matky, s tým, že matka bude detí zastupovať a spravovať ich majetok. Súd zdôrazňuje, že oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok trvá, aj keď súd upraví ich práva a povinnosti k dieťaťu na čas po rozvode v zmysle § 24 Zákona o rodine a rozhodne, že jednému z rodičov dieťa zveruje do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované, touto úpravou ide len o úpravu výkonu tých rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou o mal. dieťa. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však rozvedený manželia mali dohodnúť. Ak sa o týchto podstatných veciach nedohodli, podľa § 35 Zákona o rodine na návrh niektorého z rodičov rozhodne v tomto smere súd.

Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol aj o výške vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom. Pri určení výšky výživného, súd v zmysle citovaného § 62 ods. 4 Zákona o rodine vychádzal jednak z potrieb oprávneného, teda mal. detí, , osobnej starostlivosti matky o detí , prihliadol aj na schopnosti a možnosti oboch rodičov a skutočnosť, že detí majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov v zmysle § 62 ods. 3 druhá veta Zákona o rodine.

Príjem matky pozostáva z príjmu zo zamestnania 2014 cca 425 eur, za rok 2015 cca 154,55 eur a z prídavky na detí vo výške 1 139,92 eur mesačne , výšku mesačných nákladov vyčíslila sumou 1913,91 eur, z toho na starostlivosť o mal. D. sumou 200 libier a na mal. D. sumou 110 libier. Otec aktuálny príjem nezdokladoval s tvrdením, že od januára 2014 nikde nepracuje, poberá len príspevok na nájom v sume 52,50 libier týždenne, mal by dostávať nemocenské dávky v sume 75 libier týždenne a jednorázové odškodné v sume 180 libier týždenne, 2-3 krát do týždňa chodí upratovať za jedno upratovanie dostane 20-30 libier. Na Slovensku mál do decembra 2014 príjem z prenájmu dvoch bytom, od decembra 2014 len z jedného. Taktiež v decembri 2014 mal príjem z odpredaja bytu v sume 45 000 eur, ktoré použil pre vlastnú spotrebu. Výdaje otec deklaroval len na stravu. .

Obaja rodičia majú ešte jednu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi P., ktorý je študentom univerzity.

V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine je pri každom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti povinného voči dieťaťu rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý faktický dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam.

Súd je presvedčený, že otec je objektívne schopný dosahovať príjem dostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti voči mal. deťom v sume 280 eur mesačne, t.j. pre mal. D. v sume 150 eur, pre mal. D. v sume 130 eur , pretože disponuje takými schopnosťami a skúsenosťami, ktoré by mohol adekvátne zúročiť. Otec ako sám uviedol vybavuje si nemocenské dávky (cca 75 libier týždenne) a jednorázové odškodné (cca 180 libier týždenne) taktiež má príjem z upratovania (cca 90 libier týždenne), rovnako má príjem z prenájmu bytu na Slovensku ( 120 eur mesačne) ako aj v decembri 2014 mal príjem 45 000 eur za odpredaj bytu, ktorý ako uviedol pred súdom, použil pre vlastné potreby.

Súd konštatuje, že súdom stanovené výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutých potrieb detí a je nepochybné, že matka na strane ktorej musí súd prihliadnuť na jej osobnú starostlivosť o dieťa, dopĺňa zdroje výživy deťom na hranicu prospešnú a nevyhnutný pre ich všestranný rozvoj a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k deťom.

Za takýchto okolností súd dospel k záveru, že je v schopnostiach otca prispievať na výživu mal. D. sumou 150 eur mesačne a na výživu mal. D. sumou 130 eur mesačne. Rodičia nežiadali upraviť styk otca s deťmi, preto ho súd neupravoval.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O,s,p, tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na ich náhradu, pretože ide o konanie o rozvod.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, . d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa ,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Navrhovateľka môže do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.