Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6T-131-2014.pdf
PDF · 103.34 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/131/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Pavol Roth, v trestnej veci obžalovaného R. J., trestne stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Poprad dňa 12. októbra 2015, takto
rozhodol:
Obžalovaný
R. J., nar. X. X. XXXX v L., okres L., trvale bytom T., Š. XXX/XX, prechodne bytom T., L. XX
j e v i n n ý , ž e
dňa 17. 11. 2013 v čase o 14,25 hod. viedol motorové vozidlo továrenskej značky Peugeot 406, evidenčného čísla T. XXX F. U. T. na Ul. Rázusovej, smerom od križovatky s Ulicou L. Svobodu, pričom v dôsledku nevenovania dostatočnej pozornosti vedeniu vozidla na prechode pre chodcov prehliadol chodcov, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c), písm. f) Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, následkom čoho narazil prednou ľavou časťou svojho vozidla do chodca A. Š., ktorý prechádzal cez cestu z pravej strany na ľavú v smere jazdy po vyznačenom priechode pre chodcov, chodec A. Š. pri zrážke utrpel otras mozgu, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie hlavy v temenno-spánkovej oblasti vpravo, pomliaždenie pravého ramena, pomliaždenie bedrovej oblasti vpravo s dobou liečenia 5 týždňov
t e d a
inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona
č í m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 158 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (slovom troch) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu na 15 (slovom pätnástich) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu ukladá trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel po dobu 15 (slovom pätnástich) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodených A. Š., nar. X. X. XXXX, trvale bytom T., M. XXXX/ XX a poškodenú U. A. T., a. s., Y. XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX s nárokom na náhradu škody odkazuje na občiansko-súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 13. 10. 2014 podal na tunajšom súde obžalobu 2 Pv 848/13 zo dňa 9. 10. 2014 na obvineného R. J. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona pre skutok popísaný v skutkovej vete samotnej obžaloby. Súd vo veci rozhodol trestným rozkazom 6T/131/2014 -185 zo dňa 22. 10. 2014, proti ktorému obvinený v zákonnej lehote podal odpor, a preto vo veci nariadil hlavné pojednávanie.
Obžalovaný R. J. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa cíti byť nevinný zo spáchania skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba. Vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 17. 11. 2013 v čase o 14,25 hod. ako vodič viedol svoje osobné motorové vozidlo značky T. XXX, evidenčné číslo T. XXX F., pričom jazdil v Poprade, po Ul. L. Svobodu smerom od križovatky s Ul. Tajovského ku križovatke s Ul. Rázusovou. Vo vozidle spolu s ním bola aj jeho družka N. I., ktorá sedela vpredu vedľa neho. Mali namierené na Ul. Svätoplukovu, kde býva. Na križovatke odbočoval vľavo na Ul. Rázusovu, pričom musel tam zastaviť, nakoľko dával prednosť protiidúcim vozidlám. Následne odbočil vľavo na Ul. Rázusovu a prešiel iba niekoľko metrov, pričom ho vtedy oslnilo slnko a na chvíľu pred seba nevidel. Vtedy pocítil, že došlo k nárazu do jeho vozidla, pričom v tej chvíli nevedel, čo sa stalo. Hneď zabrzdil a zbadal, že na prednú kapotu jeho vozidla dopadol chodec, ktorý sa po kapote zošuchol na zem pred auto. Vystúpil z vozidla a šiel zistiť, čo sa stalo. Na zemi sedel starší pán, ktorý mu uviedol, že má šťastie, že vie dobre padať, lebo bol hokejový brankár. Chodec s ním komunikoval, zdal sa byť v poriadku, žiadne zranenia u neho nezistil, iba tento sa sťažoval, že ho bolí zadok a mal snahu sa aj postaviť, čo mu však nedovolila nejaká okoloidúca pani. Po chvíli dorazila sanitka, ktorú privolal a ktorá potom odviezla chodca do nemocnice. Lekár, ktorý prehliadol chodca, uviedol, že pravdepodobne nemá žiadne závažnejšie poranenie a dĺžku liečenia v trvaní 3 až 4 dni. Nesúhlasil s rozsahom poranení, ktoré mal poškodený utrpieť, navyše chodec mu aj tvrdil, že predtým mal spadnúť niekde z čerešne, takže tieto poranenia mu mohli vzniknúť práve vtedy. Po vlastnej línii si zisťoval od sestričiek na chirurgii v Poprade, kde bol poškodený hospitalizovaný, ktoré mu povedali, že mu nič nebolo. Sestričky sa však boja vypovedať, navrhol, aby súd v tomto smere ako svedka vypočul zdravotnú sestru, ktorá sa volá Q.. K samotnej zrážke chodca doplnil, že keď dával prednosť na križovatke okoloidúcim vozidlám, chodca tam nevidel, ten musel náhla pribehnúť a skočiť. Jemu to pripadalo tak, ako keby chodec mu narazil do boku vozidla, spadol na kapotu a zašuchol sa dole pri brzdení. Samotný náraz bol asi 1,5 metra od začiatku priechodu pre chodcov z pravej strany z pohľadu vodiča. K poveternostným podmienkam uviedol, že svietilo ostré slnko a bolo sucho. Doplnil, že v čase nárazu sa na mieste nehody nachádzal len on, poškodený a svedkyňa I., stáli tam aj nejaké autá, ale nikto nevyšiel von.
Svedok poškodený A. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že kritického dňa sa nachádzal v Poprade na chodníku na Ul. L. Svobodu pri novom kostole, kde bol na prechádzke so svojím štvorročným vnukom S.. Spoločne s vnukom išli k priechodu pre chodcov cez Ul. Rázusovu. Vnuka držal pravou rukou, a ten teda kráčal po jeho pravej strane. Pred vstupom na priechod pre chodcov zastali a on sa presvedčil, či môžu na priechod vstúpil bez nebezpečenstva. Nakoľko videl, že z ľavej strany žiadne vozidlo neprichádza a z pravej strany pred priechodom pre chodcov stálo iné vozidlo, ktorého vodič mu rukou naznačil, že mu dáva prednosť, rozhodol sa s vnukom vstúpiť na priechod pre chodcov. Po priechode následne s vnukom prešli skoro k stredovej deliacej čiare, keď zrazu zbadal, že z ľavej strany, tesne pred ním, sa nachádza predný pravý reflektor osobného motorového vozidla, ktoré sa k nim blížilo. Inštinktívne postrčil vnuka pravou rukou dopredu, pričom zároveň sa otáčal okolo svojej osi a preto vozidlo narazilo do jeho pravého boku a vnuka tesne minulo. Náraz ho potom vymrštil do vzduchu a tvrdo dopadol na zem k zadným ľavým dverám vodiča vozidla, ktoré stálo pred priechodom pre chodcov z pravej strany, ktorého vodič mu dával prednosť. Následne zostal ležať na zemi, zbehlo sa tam viacero ľudí, ktorí ho upokojovali. Mal strach o vnúčika, a preto požiadal svedkov, aby privolali na
miesto jeho dcéru, ktorá je matkou vnuka. Dcéra prišla potom na miesto a zotrvala, až kým ho neodviezla sanitka. Po náraze cítil bolesti bedrového kĺbu, chrbtice a ramena, nepamätá si presne, čo sa dialo. Nepamätá si na osobu vodiča, ani či s ním komunikoval. Záchranka ho potom odviezla na ošetrenie do nemocnice, kde bol hospitalizovaný 5 alebo 6 dní a následne absolvoval ďalšie vyšetrenia, či už hematologické alebo neurologické. Pri dopravnej nehode utrpel viaceré poranenia, a to narazenie panvy pravého bedra, pravého ramena, narazenie hlavy, po určitú dobu nepočul na pravé ucho, pociťoval bolesť na krížovej chrbtici a mal aj hematóm. V dôsledku poranení nemohol ani poriadne chodiť, všade ho musela doprevádzať manželka. Problémy mal asi 2 mesiace po úraze, bral aj lieky od bolesti, 2 mesiace prakticky nemohol nič robiť. Nesúhlasil s tvrdeniami obžalovaného, že tomuto uvádzal, že mal predtým spadnúť z čerešne, resp. že bol hokejový brankár, pretože v živote hokej nehral. Pripojil sa do trestného konania s nárokom na náhradu škody, a to z titulu bolestného v rozsahu, ako to vyčíslil znalec v podanom znaleckom posudku. V neskoršom štádiu trestného konania uviedol, že bolestné, ktoré si uplatnil, mu bolo uhradené zo strany poisťovne.
Z oboznámenej svedeckej výpovede Y.. Y. F. súd zistil, že uvedená svedkyňa k okolnostiam skutku sa vyjadriť nevedela. Ako splnomocnenec poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. z titulu regresného nároku súvisiaceho s vynaloženými nákladmi na zdravotnú starostlivosť svojho poistenca - poškodeného A. Š. si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 1.037,32 eur, ktorý rozsah škody však bližšie neodôvodnila a ani nezdokladovala.
Svedkyňa N. I. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že kritického dňa sedela na prednom sedadle spolujazdca vozidla, ktoré riadil obžalovaný, ktorý je jej druhom. Po odbočení na križovatke medzi Ul. L. Svobodu s Ul. Rázusovou prešli niekoľko metrov, keď autom do niečoho narazili. V tom čase išli veľmi pomaly, možno rýchlosťou 10 až 20 km/h. Obžalovaný zastavil takmer po náraze, vystúpil z vozidla a šiel zistiť, čo sa stalo. Ona z vozidla nevystúpila. Videla len, že pred ich vozidlom sedel na zemi chodec, do ktorého narazili, podľa nej ľavou časťou ich vozidla. Vodiča na priechode si nevšimla, pretože z jednej aj z druhej strany stálo vozidlo, ktoré bránilo vo výhľade. V prípravnom konaní k situácii pred nárazom do chodca vypovedala odlišne, keď uvádzala, že pred nárazom vôbec nevidela, kam idú, lebo ju oslnilo slnko, a preto žiadneho chodca nevidela. Myslí si, že aj vodiča oslepilo slnko, a preto si chodca nevšimol a narazil do neho. K vzniknutým rozporom ohľadom týchto tvrdení uviedla, že je pravdou, že bola oslnená slnkom, ale ešte skôr, než došlo k nárazu, keď šli po hlavnej ceste. Keď odbočili doľava, slnko im do oči už nesvietilo. O autách zakrývajúcich výhľad nevypovedala preto, lebo na to zabudla. Vo svojej ďalšej časti výpovede na hlavnom pojednávaní na otázky obhajcu uviedla, že k zraneniu chodca došlo ľavou časťou vozidla, keď iba na prednej ľavej časti vozidla videla ruky. Videla len, ako chodec sa rukami zošuchol pod vozidlo, žiaden let alebo pád poškodeného nevnímala. Takisto si nevšimla, aby poškodený mal na tvári okuliare, alebo aby niekde v jeho blízkosti bolo nejaké dieťa. Po nehode ostala vo vozidle, až kým neprišla záchranka a polícia. Všimla si, ako záchranár poškodeného prehliadol a na otázku policajta iba povedal, že pôjde na vyšetrenie, na nejaké pozorovanie na 2 - 3 dni. Potom si všimla, ako poškodený sám nastúpil do sanitky. Vo vzťahu k takto uvádzaným skutočnostiam na hlavnom pojednávaní a vo vzťahu k svojim tvrdeniam z prípravného konania svedkyňa rozpory odstrániť nevedela, iba dodala, že na hlavnom pojednávaní vypovedala pravdu.
Svedok Y. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že kritického dňa sedel vo vozidle značky T. XXX, evidenčného čísla T. XXX Z. ako spolujazdec vedľa vodiča, ktorým bol jeho kamarát Ľ. Č.. V tom čase jazdili po Ul. Rázusovej smerom ku križovatke s Ul. L. Svobodu. Pred križovatkou stáli v kolóne vozidiel a dávali prednosť vozidlám idúcim po hlavnej ceste po Ul. L. Svobodu. Stáli presne pred priechodom pre chodcov, a preto veľmi dobre videl udalosť, ktorá sa odohrala. Vodič vozidla Ľ. Č. zastavil pred uvedeným priechodom aj preto, že na chodníku po ľavej strane si všimol stáť chodca s malým chlapcom, ktorému dával prednosť. Chodec po chvíli aj s chlapcom vstúpili na priechod a začali prechádzať na druhú stranu, keď zrazu z križovatky z priechodu pre chodcov prichádzalo iné osobné motorové vozidlo, ktorého vodič nešiel nejakou veľkou rýchlosťou, ale ktorý vôbec nespomaľoval. To vozidlo potom narazilo svojou prednou časťou do staršieho pána, ktorého po náraze odhodilo pred auto, ktoré potom vzápätí zastavilo. Ten pán našťastie v poslednej chvíli postrčil malého chlapca mimo dosah auta. S odstupom času si už presne nepamätá, kde chodec skončil na vozovke, ale bolo to niekde pred priechodom pre chodcov na úrovni prednej časti ich vozidla. S poškodeným po nehode komunikoval, pamätá si, že tento ostal ležať na vozovke, chcel sa zdvihnúť a prvé, o čo sa zaujímal, bolo, čo je s vnúčikom. On mu povedal, aby ostal ležať na vozovke, bol pri ňom a komunikoval s ním až do príchodu záchrannej služby a polície. Pamätá si, že sa chodec sťažoval na nejaké bolesti, ale nevie už, aké. Vo svojej výpovedi
doplnil, že v súvislosti s prechodom poškodeného cez priechod pre chodcov nedošlo k situácii, aby tento skočil alebo náhle vbehol na priechod pre chodcov.
Svedok Ľ. Č. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako svedok Y. L., keď vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že k zachyteniu chodca vozidlom, ktoré riadil obžalovaný, došlo prednou časťou tohto vozidla niekde na úrovni ľavých svetiel. Po náraze bol chodec odhodený až smerom k ich vozidlu, pričom dopadol na ľavú stranu v smere od ich vozidla, niekde na úroveň jeho dverí.
K okolnostiam príčin dopravnej nehody bol na hlavnom pojednávaní vypočutý znalec z odboru cestnej dopravy, Ing. Peter Onderuš, ktorý v prípravnom konaní podal vo veci znalecký posudok a ktorý uviedol, že k miestu zrážky vozidla, ktoré riadil obžalovaný s chodcom - poškodeným, došlo na priechode pre chodcov, keď chodec do miesta zrážky odstupu na priechod pre chodcov prešiel dráhu približne 3,9 m za čas približne 4 sekúnd. Nárazová rýchlosť vozidla do chodca bolo asi 17 km/h. Chodec v momente nárazu sa pohyboval rýchlosťou približne 0,3 m/sek., čo by zodpovedalo spomaleniu chodca tým, že pravou rukou odstrčil dieťa, ktoré predtým držal. Do miesta zrážky uvažoval s pohybom chodca približne 3,6 m/sek., čo je rýchlosť normálnej chôdze dospelého človeka držiaceho za ruku dieťa. Vodič reagoval na chodca v čase nárazu, resp. bezprostredne pred nárazom. Chodec reagoval na náraz približne sekundu pred zrážkou. Vodič vozidla - obžalovaný mal možnosť zabrániť zrážke s chodcom, ak by reagoval aspoň 7,5 m pred priechodom pre chodcov, čo bolo približne 2 sekundy po vstupe chodca do vozovky, keď sa tento nachádzal asi 2 metre vo vozovke, kedy by zastavil s vozidlom pred priechodom pre chodcov. Chodec mal možnosť zabrániť zrážke len, ak by sledoval prichádzajúce vozidlo z ľavej strany. V čase vstupu do vozovky chodca sa vozidlo nachádzalo na začiatku odbočovania, teda súbežne s pohybom chodca približne 20 metrov pred chodcom a 14 metrov bočne od chodca, a teda chodec to nemusel vnímať ako nebezpečenstvo, na ktoré musí sústrediť pozornosť. Ako technickú príčinu dopravnej nehody stanovil neskorú reakciu vodiča R. J. na situáciu v cestnej premávke. Samotný náraz bol prednou čelnou časťou vozidla, medzi stredom a ľavým reflektorom vozidla z pohľadu vodiča.
Vo vzťahu k poraneniam poškodeného bol do konania pribratý znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia traumatológie, MUDr. Dalibor Piovarči, ktorý na hlavnom pojednávaní vypovedal, že poškodený pri dopravnej nehode dňa 17. 11. 2013 utrpel otras mozgu, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie hlavy v temenno-spánkovej oblasti vpravo, pomliaždenie pravého ramena, bedrovej oblasti vpravo a pravého stehna, driekovej oblasti vpravo. Všetky tieto poranenia z medicínskeho hľadiska je potrebné hodnotiť ako ľahké, ktoré by trvalé následky nemali zanechať. Mechanizmus vzniku týchto poranení zodpovedá výpovediam, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, t. zn. nárazom motorovým vozidlom prichádzajúcim zľava, kde rýchlosť vozidla nebola nejaká vysoká, pretože nedošlo k žiadnemu poraneniu na ľavej strane tela. Po tomto náraze mohol poškodený spadnúť na cestu, následkom čoho došlo k poraneniam na pravej strane tak, ako ich popísal. Poškodený bol obmedzovaný v obvyklom spôsobe života tým, že od 17. 11. do 21. 11. 2013 bol hospitalizovaný na traumatologickom oddelení v nemocnici, kde absolvoval potrebné vyšetrenia, ktoré si vyžadovali lekársku a ošetrovateľskú starostlivosť. Po prepustení z nemocnice absolvoval potrebné kontrolné vyšetrenia viacerých odborných lekárov, pričom tohto najviac obmedzovali poranenia z krčnej chrbtice s vyžarovaním do pravého ramena, a to po dobu približne 5 týždňov. Ostatné poranenia ho obmedzovali po kratšiu dobu, pomliaždenie hlavy 7 dni, poranenie ramena 2 týždne a pomliaždenie bedrovej oblasti a pravého stehna 3 týždne. Poškodený bol obmedzovaný bolesťami v týchto oblastiach, ktoré mu spôsobovali problémy pri pohybe a činnostiach bežného charakteru, neovplyvnili však sebestačnosť pre základné životné potreby, hygienické a stravovacie návyky. V prípade, ak by bola u poškodeného vystavená práceneschopnosť, tá by trvala po dobu 5 týždňov, a to v súvislosti s určujúcim poranení - podvrtnutím krčnej chrbtice. V prípade, ak by sa pri tomto poranení nevyskytli príznaky koreňového dráždenia, doba liečenia by bola kratšia, a to približne 3 - 4 týždne. Odškodné za bolesť v posudzovanom prípade stanovil na hodnotu 125 bodov. Ďalej znalec doplnil, že poškodený počas hospitalizácie v nemocnici absolvoval CT hlavy a mozgu, RTG lebky, krčnej chrbtice, hrudnej chrbtice, panvy a pravého ramenného kĺbu, keď týmito vyšetreniami neboli zistené zmeny svedčiace pre poranenie kostného skeletu. Absolvoval aj opakovane odborné krčné, neurologické a traumatologické ošetrenia, na základe výsledkov ktorých boli stanovené diagnózy. K výhradám obhajoby vo vzťahu k rozsahu poranení poškodeného, poukazujúc pri tom na lekársku správu MUDr. Kučeru z prvotného ošetrenia poškodeného, znalec uviedol, že MUDr. Kučera bol 17. 11. 2013 ošetrujúcim lekárom na centrálnom príjme v nemocnici, ktorý vypisoval tlačivo - lekárska správa pre potreby polície, pričom sa jedná o prvotné zábery z prvého odborného vyšetrenia, ktoré závery sa nemusia stotožňovať s výsledkom liečby. Ako podstatnú skutočnosť vidí v tom, že MUDr. Kučera
vyhodnotil stav, ktorý si vyžadoval hospitalizáciu ihneď, ktorá potom trvala od 17. 11. do 21. 11. 2013, počas ktorej boli poškodenému doplnené ďalšie vyšetrenia, na základe ktorých boli finálne stanovené diagnózy všetkých poranení. Doplnil, že osobu poškodeného nepozná, pred znaleckým vyšetrením, ani potom tohto nikdy nevidel.
Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, a to najmä lekárskeho potvrdenia pre účely polície, prepúšťacej správy poškodeného, ako aj ďalších odborných lekárskych správ poškodeného, záznamov o dopravnej nehode, zápisnice o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou, zápisu o dychovej skúške obžalovaného, registra trestov, evidenčnej karty vodiča a charakteristík obžalovaného, ako aj ďalších listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.
Na základe takto vykonaných dôkazov, hodnotiac tieto jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti mal súd dostatočne preukázané, že skutok sa stal tak, ako to súd ustálil v skutkovej vete tohto rozsudku, že tento skutok má znaky trestného činu a že tento spáchal práve obžalovaný R. J.. Obžalovaného ho zo spáchania skutku v celom rozsahu usvedčuje vo svojej výpovedi svedok poškodený A. Š., ktorý popísal tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní okolnosti súvisiace so zisteným skutkovým stavom, ktorého výpoveď je v zhode aj s ďalšími vykonanými dôkazmi, a to najmä výpoveďami vypočutých svedkov Y. L. a Ľ. Č., ako aj v zhode s vykonaným znaleckým dokazovaním znalcami z odboru cestnej dopravy a zdravotníctva a farmácie. Obžalovaný vo svojej výpovedi nepopieral, že v súvislosti s vedením motorového vozidla narazil na priechode pre chodcov do poškodeného, ktorý cez neho prechádzal. Namietal však pohyb chodca, keď tvrdil, že tento mu náhle vošiel do smeru jeho jazdy a takisto namietal aj rozsah poranení chodca s tým, že tento nezodpovedá kritériu takej ujmy na zdraví, ktorú by bolo možné posudzovať ako ublíženie na zdraví. Vykonanými dôkazmi jeho obranu mal súd za vyvrátenú, a to v celom rozsahu. V tejto súvislosti potom aj čiastočnú zmenu výpovede svedkyne I. - družky obžalovaného, na hlavnom pojednávaní, považoval za účelovú v snahe pomôcť obžalovanému.
Z hľadiska právnej kvalifikácie skutku súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, pretože inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona. Porušenie dôležitej povinnosti v konkrétnom prípade súd videl v tom, že obžalovaný v súvislosti s vedením motorového vozidla porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) písm. f) Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, keď tento v dôsledku nevenovania dostatočnej pozornosti vedeniu vozidla na priechode pre chodcov prehliadol chodcov a následne narazil prednou časťou vozidla do poškodeného, ktorému spôsobil poranenia, ktorých rozsah v zmysle § 123 ods. 2 Trestného zákona zodpovedá definícii ublíženia na zdraví. Obžalovaný je plne trestne zodpovedným subjektom z hľadiska veku a príčetnosti, trestnej činnosti sa dopustil vo forme vedomej nedbanlivosti v zmysle § 16 písm. a) Trestného zákona. Objektom uvedeného trestného činu je záujem spoločnosti na ochrane života a zdravia každého jednotlivca. Medzi protiprávnym konaním obžalovaného a spôsobeným následkom existuje vzájomná kauzalita.
Pri úvahách o treste súd prihliadal na základné kritéria ukladania trestu v zmysle § 34 ods. 1 a nasl. Trestného zákona, keď trest má plniť represívnu funkciu a súčasne aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie a zároveň má predstavovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Za uvedený trestný čin obžalovanému hrozil trest odňatia slobody až na 1 rok. Poľahčujúce, ani priťažujúce okolnosti v zmysle § 36, resp. § 37 Trestného zákona súd nevidel. Obžalovaný v minulosti bol opakovane súdne trestaný, naposledy pred 15 rokmi, obidva odsúdenia sú takého charakteru, že na páchateľa sa hľadí, ako keby nebol odsúdený. Ako vodič bol v minulosti opakovane postihovaný za viaceré porušenia právnych predpisov spojených s vedením motorového vozidla, pokutami. Trestom zákazu činnosti doposiaľ postihovaný nebol.
S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti rozhodné pre ukladanie trestu mal súd za to, že účel trestu bude dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody v dolnej polovici zákonom určenej trestnej sadzby vo výmere 3 mesiacov, pričom zároveň s prihliadnutím na osobou páchateľa, jeho doterajší život, ale aj okolnosti skutku, mal za to, že účel takto uloženého trestu bude dosiahnutý aj jeho hrozbou počas primeranej skúšobnej doby, a preto trest vyslovil ako podmienečný, pričom za primeranú skúšobnú dobu považoval dobu 15 mesiacov. Zároveň vzhľadom na charakter trestnej činnosti, ktorá je spojená s porušením dôležitej povinnosti podľa zákona, súvisiacej s vedením motorového vozidla a v nadväznosti na vzniknutý následok spojený s ublížením na zdraví inému účastníkovi cestnej premávky, v danom
prípade chodcovi, bol súd toho názoru, že na naplnenie účelu trestu je potrebné obžalovanému uložiť aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel, pričom za primeranú dobu považoval dobu 15 mesiacov.
Vo vzťahu k poškodeným súd rozhodol tak, že týchto s nárokom na náhradu škody odkázal na občiansko- súdne konanie, a to poškodeného A. Š. z toho dôvodu, že uplatnený nárok súvisiaci s bolestným mu už bol vyplatený zo strany poisťovne a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s. z dôvodu, že tento poškodený rozsah uplatneného nároku žiadnym spôsobom nezdokladoval. inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.