Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Cb-125-2004.pdf
PDF · 89.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-32Cb/125/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Františkom Čisovským v právnej veci žalobcu: Ondrej Vozár, s miestom podnikania v Banskej Bystrici, Jakubská cesta 39, IČO: 10836454, zastúpený JUDr. Jánom Krištofom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 34/A, proti žalovanému: PENGUIN SLOVAKIA s.r.o., so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 48/A, IČO: 36210145, zastúpený Advokátskou kanceláriou CHOCHOĽÁK & ČESLA s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rumanova 2, v konaní o 4.627,68 € s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.390,70 € so 16,5%-ným ročným úrokom z omeškania od 15.5.2003 do zaplatenia, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 674,70 €, na účet JUDr. Jána Krištofa, advokáta so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 34/A, z toho trovy právneho zastúpenia predstavujú 443,70 € a iné trovy 231 €, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 139.413,40,- Sk ( 4.627,68 € ), so 17,5%-ným ročným úrokom z omeškania, zo sumy 34.101,60,-Sk od 21.8.2002 do zaplatenia, zo sumy 41.044,-Sk od 17.9.2002 do zaplatenia, zo sumy 38.667,80,-Sk od 17.9.2002 do zaplatenia, zo sumy 25.600,-Sk od 19.11.2002 do zaplatenia a na náhradu trov konania, z titulu neuhradenia časti faktúr, vystavených na základe písomnej mandátnej zmluvy zo dňa 11.5.2002. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 26.5.2003 uviedol, že písomná zmluva datovaná k 11.5.2002 bola len jeho návrhom na uzavretie zmluvy bez dohody o výške odmeny s tým, že až následne bola zmluvnými stranami ústne dohodnutá
- 2 - 32Cb/125/2004
mandátna zmluva s výškou odmeny 15.000,-Sk, na základe ktorej žalobca vykonával dohodnutú činnosť od mája 2002 do októbra 2002. Na uvedené akcentoval žalovaný i vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 1.7.2009, kde uviedol i to, že písomná zmluva z 11.5.2002 nemôže byť platná aj preto, že za žalobcu ju podpísal C. D., ktorý je len spoločníkom žalovaného, nie však zamestnancom, či osobou oprávnenou na vykonávanie činností spojených s prevádzkovaním podniku. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi, výsluchom žalobcu, konateľky žalovaného, svedkov a zistil tento skutkový stav: Z písomnej zmluvy datovanej k 11.5.2002 ( ďalej len písomnej zmluvy ), vyplýva záväzok žalobcu ako mandatára, zabezpečovať pre žalovaného ako mandanta obchodnú činnosť spojenú s riadením
prevádzky mandanta na území Banskej Bystrice a okolia, ktoré poskytujú služby týkajúce sa čistenia textílii praním a chemického čistenia. Podľa čl. I bod 1.3 písomnej zmluvy, mandant sa zaväzuje, že za činnosť špecifikovanú v ods. 1.1 a 1.2 tohto článku zaplatí za podmienok uvedených v zmluve mandatárovi dohodnutú odplatu. Podľa čl. II bod 2.1 písomnej zmluvy, mandatár má nárok na vyplatenie provízie, ktorá je vo výške 29.724,-Sk mesačne. Podľa čl. II bod 2.2 písomnej zmluvy, mandant je povinný províuiz uhrádzať mesačne na základe faktúry vystavennej mandatárom. Faktúra je splatná v lehote 3 dní odo dňa jej doručenia mandantovi. Podľa čl. II bod 2.3 písomnej zmluvy, mandatár má nárok na úhradu nákladov spojených s činnosťou vykonávanou v prospech mandanta. Uvedená písomná zmluva bola opatrená podpismi i pečiatkami oboch zmluvných strán, pričom v čl. II bod 2.1 bola rukou dopísaná výška provízie 29.724,-Sk a rovnako v čl. II bod 2.3 rukou bola preškrtnutá predložka ne v slove nemá, čo zmenilo význam slova na má. V rovnaký deň 11.5.2002 ako bola datovaná písomná zmluva, bolo v písomnej forme udelené konateľkou žalovaného pre žalobcu plnomocenstvo, na zastupovanie pri obchodnej činnosti spojenej s riadením prevádzok žalovaného na území Banskej Bystrice a okolia, ktoré poskytujú služby týkajúce sa čistenia textílii praním a chemického čistenia. V priebehu trvania zmluvného vzťahu fakturoval žalobca žalovanému provízie i náklady spojené so zabezpečovaním dohodnutej činnosti a to č. 6/2002 na sumu 114.101,60,-Sk splatnú 20.8.2002, č. 8/2002 na sumu 41.044,-Sk splatnú 16.9.2002, č. 11/2002 na sumu 35.897,60,-Sk, č. 12/2002 na sumu 2.770,20,-Sk splatnú 16.9.2002 a č. 13/2002 na sumu 25.600,-Sk splatnú 18.11.2002. Žalovaný uhradil za činnosť žalobcu celkovú sumu 65.648,50,-Sk tak, ako to žalobca uviedol na pojednávaní konanom dňa 26.5.2014 s doložením výpisov z účtu pri platbách 3 x 20.000,-Sk a 1 x 5.648,50,-Sk. Na pojednávaní konanom dňa 26.5.2014 žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že písomnú zmluvu priviezol C. D. do priestorov obchodného domu Tesco v Banskej Bystrici, kde sa nachádzala i čistiareň, pričom zmluva už bola opatrená podpisom i pečiatkou žalovaného a za prítomnosti C. R., ktorý mu radil v ekonomických záležitostiach, bola podpísaná predmetná zmluva i z jeho strany, bola dopísaná dohodnutá suma 29.724,-Sk a zároveň prečiarknutá predložka ne v slove nemá. Konateľka žalovaného G.. C. D. na pojednávaní konanom dňa 22.6.2015 vo výpovedi uviedla, že prevádzky čistiarni zriaďoval a podmienky prevádzok dohadoval jej manžel na základe ústneho plnomocenstva. Potvrdila, že plnomocenstvo zo dňa 11.5.2002 pre žalobcu, na zastupovanie pri obchodnej činnosti spojenej s riadením prevádzok žalovaného na území Banskej Bystrice a okolia, ktoré poskytujú služby týkajúce sa čistenia
- 3 - 32Cb/125/2004
textílii praním a chemického čistenia, podpísala. Uviedla, že mandátne zmluvy s vedúcimi čistiarní boli rovnaké s províziou vo výške 15.000,-Sk bez nároku na náhradu nákladov mimo provízie. Svedok C. D. vo výpovedi na pojednávaní konanom dňa 2.2.2015 uviedol, že ako spoločník žalovaného bolo jeho úlohou len zabezpečiť technológie pre jednotlivé prevádzky, bez toho aby mal oprávnenie za žalovaného konať. Potvrdil, že sa so žalobcom v OC Tesco v Banskej Bystrici stretol za účelom dodania technológie, napamätal sa však na to, či s ním nejakú zmluvu i uzatváral. Uviedol však, že podpis na písomnej zmluve zo dňa 11.5.2002 je asi jeho. Rozpor vo svojich tvrdeniach však ozrejmiť nevedel. E. C. R. na tom istom pojednávaní uviedol, že sa osobne zúčastnil strentutia v OC Tesco v Banskej Bystrici, na ktorom bola uzatvorená predmetná zmluva, pričom jeho úlohou bola rada žalobcovi so stanovením výšky provízie vychádzajúc z jeho predstáv. Na základe toho potom sumu vymedzil vo výške cca 26.000,-Sk a túto zrejme do zmluvy i dopísal. Žiadne ďalšie zásahy do zmluvy nerobil, ani nepomáhal dohadovať žalobcovi iné podmienky zmluvy. V priebehu konania bola žalovaným súdu predložená i Mandátna zmluva zo dňa 1.10.2002 pre mandatára, ktorý sa zaviazal, že bude pre žalovaného zabezpečovať obchodnú činnosť spojenú s riadením prevádzky mandanta na území Žiliny a okolia, ktoré poskytujú služby týkajúce sa čistenia textílii praním a chemického čistenia. V tejto zmluve bola rovnakým spôsobom ako zvyšok zmluvy ( písané strojom ), vymedzená provízia vo výške 15.000,-Sk a uvedené, že mandatár má nárok na úhradu nákladov spojených s činnosťou vykonávanou v prospech mandanta. Podľa ust. § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
Podľa ust. § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Podľa ust. § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. Podľa ust. § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa ust. § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Podľa ust. § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Podľa ust. § 572 Obchodného zákonníka, mandant je povinný uhradiť mandatárovi náklady, ktoré mandatár nevyhnutne alebo účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku, ibaže z ich povahy vyplýva, že sú už zahrnuté v odplate. Podľa ust. § 340 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať
- 4 - 32Cb/125/2004
plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Podľa ust. § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 31.12.2008, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka. / Základná úroková sadzba NBS k 31.12.2002 bola 6,50%/. V danom prípade nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalobca pre žalovaného vykonával dohodnutú činnosť na základe mandátnej zmluvy v období od 11.5.2002 do 31.10.2002. Spornou, okrem iného bola otázka, či sa tak dialo na základe písomnej zmluvy zo dňa 11.5.2002 alebo zmluvy ústnej. V tomto smere poukazoval žalovaný na to, že C. D. nebol osobou oprávnenou zmluvu uzavrieť. Toto tvrdenie však vo svojej výpovedi vyvrátila samotná konateľka žalovaného, ktorá uviedla, že prevádzky čistiarni zriaďoval a podmienky prevádzok dohadoval jej manžel na základe ústneho plnomocenstva, pričom z jej strany mu i za účelom podpisovania zmlúv bolo dané písomné plnomocenstvo na začiatku podnikania žalovaného. Na druhej strane síce uviedla, že podpisovanie mandátnych zmlúv patrilo výlučne do jej kompetencie, čo však logicky vedie k otázke s kým teda žalobca uzavrel zmluvu, poťažmo i ústnu a na základe čoho pre žalovaného vykonával činnosť, ak ona sa s ním nikdy nestretla a nerokovala. Za tohto stavu má súd za to, C. D. bol osobou oprávnenou konať za žalovaného a ak i konal bez oprávnenia na podpisovanie zmlúv, rozhodne svojím konaním, keď vstupoval do jednania so žalobcom a teda prípadne by tým prekročil rozsah poverenia, ktoré mu bolo dané, toto konanie žalovaného v zmysle ust. § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka zaväzovalo, nakoľko žalobca o prípadnom prekročení rozsahu poverenia nevedel a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohol vedieť a teda písomná zmluva zo dňa 11.5.2002 je platná. Ďalšou skutočnosťou s ktorou sa súd, vzhľadom na rozdielne tvrdenia účastníkov konania, musel vyporiadať bolo, v akej výške vznikol žalobcovi nárok na odplatu a či mu vznikol nárok na náhradu nákladov. V smere výšky odplaty vychádzal súd predovšetkým z výpovede nestranného svedka C. R., ktorý vo výpovedi potvrdil, že práve len za týmto účelom bol účastný dohadovania predmetu zmluvy medzi žalobcom a p. Porebom, pričom suma, ktorú vymedzil korešponduje so sumou, ktorá bola do zmluvy rukou dopísaná. Naopak nárok na náhradu nákladov nepovažoval súd za dôvodný, nakoľko rukou prečiarknutá predložka ne v slove nemá, nemá odraz vo vykonanom dokazovaní, keď žalobca nepreukázal, že tak bolo učinené so súhlasom zmluvných strán. Tento záver súd učinil i v nadväznosti na mandátnu zmluvu zo dňa 1.10.2002 pre mandatára pre činnosť v Žiline a okolí, kde je bez zásahov
do zmluvy dohodnutá výška provízie 15.000,-Sk s tým, že mandatár má právo na náhradu nákladov. Obsah tejto zmluvy je totiž v rozpore s tým, čo uviedla konateľka žalovaného, že zmluvy boli rovnaké a bez práva na náhradu nákladov. V tomto kontexte sa potom javí logické, že ak žalobca nemal nárok na náhradu nákladov ( na rozdiel od mandatára pre Žilinu ), mal nárok na vyššiu odplatu ( na rozdiel od mandatára pre Žilinu ), v ktorej boli tieto náklady zahrnuté.
- 5 - 32Cb/125/2004
Vychádzajúc z uvedeného tak súd uzavrel, že žalobcovi vznikol nárok na odplatu vo výške 29.724,-Sk mesačne, čo pri činnosti od 11.5.2002 do 31.10.2002 predstavuje 167.796,-Sk ( 5 mesiacov + 20 dní ), pričom po zaplatení sumy 65.648,50,-Sk žalovaným, tvorí súdom priznaný nárok suma 102.147,70,-Sk ( 3.390,70 € ) a nad priznanú istinu súd žalobu zamietol. Zároveň súd priznal žalobcovi v zmysle ust. § 365 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného 31.12.2008, aj žiadané zákonné úroky z omeškania vo výroku uvedenej výške, avšak až odo dňa nasledujúceho po dni nasledujúcom po dni doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal doručenie predmetných faktúr v súlade s čl. II bod 2.2, preto aj v tejto časti príslušenstva, ako rozdielu žiadaného žalobným petitom a výrokom rozsudku, žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p, v zmysle ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V danom prípade bol pomer úspechu účastníkov konania 73% ku 27% ( žiadaná istina 4.627,68 € ku priznanej 3.390,70 € ), preto žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške 46%. Trovy konania úspešného žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 231 € a trov právneho zastúpenia za 9 úkonov právnej služby po 131,13 € vychádzajúc z priznanej istiny ( príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby, vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní 28.3.2006, 5.5.2008, 26.5.2014, 2.2.2015, 22.6.2015 a 12.10.2015 ), v zmysle ust. § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., režijný paušál 2 x 3,30 €, 1 x po 4,20 €, po 5,40 €, po 6,30 €, po 8,04 € a 3 x 8,39 € v zmysle ust. § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, čo je spolu 1.466,71 €. 46% priznaných súdom potom tvorí 674,70 €. Súd nepriznal žalobcovi náhradu za stratu času a cetovné, nakoľko tieto náklady žiadnym spôsobom nezdokladoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.