Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-556-2014.pdf
PDF · 87.36 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/556/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: Y. R., U.. XX.XX.XXXX, R. N. Z. XXX/XX, XXX XX O. - O. E., o zaplatenie 2.967,19 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3.000,- eur s 8 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.000,- eur od 18.12.2012 do zaplatenia, náhradu iných trov konania 102,20 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajší súd dňa 06.10.2014 sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia istiny 2.967,19eur, úrokov 875,07 eur, sankčných poplatkov 335,68 eur, poplatkov 84,95 eur, čo je spolu 4.262,89 eur, úroku 17,90 % p.a. z nezaplatenej istiny od 01.10.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8 % p.a. z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 01.10.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Odôvodnil ju tým, že dňa 21.11.2012 uzatvoril so žalovanou Úverovú zmluvu č. XXXXX (ďalej len „ÚZ“), na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 3.000,- eur na žalovanou určený účet. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bola žalovaná povinná splatiť do 15.11.2022. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti a preto bola listom z 20.05.2013 vyzvaná na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 11.06.2013. Napriek výzve nebola pohľadávka žalobcu voči žalovanej do dnešného dňa uhradená. Táto predstavuje sumu 4.262,89 eur, tvorenú nezaplatenou istinou poskytnutého úveru vo výške 2.967,19 eur, úrokmi 875,07 eur, sankčnými poplatkami 335,68 eur a poplatkami 84,95 eur. Istina poskytnutého úveru a nezaplatené úroky sú od 12.06.2013 sankcionované sankčnou províziou vo výške 8 % ročne. Úroky vo výške 875,07 eur predstavujú dohodnutý úrok v zmysle zmluvy, ktorý bola žalovaná povinná splatiť v rámci splátok poskytnutého úveru. Sankčná provízia v zmysle zmluvy predstavuje dohodnutý úrok z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Žalovaná prevzala návrh, procesné poučenie s výzvou na vyjadrenie dňa 13.05.2015, k veci samej sa však nevyjadrila.
Na pojednávanie určené na deň 12.10.2015 sa účastníci nedostavili. Žalobca dňa 02.06.2015 navrhol rozhodnúť bez jeho účasti. Žalovaná svoju neúčasť telefonicky ospravedlnila a vo veci zostala nečinnou. Preto súd s poukazom na ust. § 101 ods. 2 O. s. p. konal a na základe vykonaného dokazovania
pozostávajúceho z oboznámenia listinných dokladov založených v spise, rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako bankou a žalovanou ako dlžníkom došlo dňa 12.11.2012 k uzavretiu úverovej zmluvy č. 18121 („ÚZ“), podľa ktorej poskytol žalobca žalovanej bezúčelový úver vo výške 3.000,- eur, poskytnutý jednorázovo a bezhotovostne, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 120 mesačných anuitných splátkach vo výške 54,20 eura splatných k 15. dňu kalendárneho mesiaca, so splatnosťou 1. splátky 17.12.2012 a poslednej splátky 15.11.2022, a to buď inkasom z osobného účtu, resp. príkazom na úhradu z inkasného účtu na úverový účet. Celková čiastka, ktorú mala podľa zmluvy žalovaná splatiť (súčet úveru a celkových nákladov spojených s úverom) bola vyčíslená sumou 6.742,80 eur, pri RPMN 20,97 % a úrokovej sadzbe 17,90 % p.a. - fixnej do splatnosti. Priemerná hodnota RPMN bola uvedená vo výške 19,37 %. Poplatok za správu úveru bol dohodnutý vo výške 1,99 eur. ÚZ nebolo dojednané poistenie schopnosti splácať úver ani poplatok za poskytnutie úveru. V článku 4 bod 4.1. ÚZ bol dojednaný úrok z omeškania vo výške 8 % p.a. Podľa čl. 4 bod 4.2. bolo dojednané pre prípad porušenia akéhokoľvek záväzku žalovaného vyplývajúceho z ÚZ počas jej trvania vrátane omeškania o.i. právo žalobcu žiadať predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom za podmienok uvedených v ÚZ a vo Všeobecných obchodných podmienkach žalobcu (ďalej len „VOP“) tvoriacich podľa čl. 1 bod 1.1. neoddeliteľnú súčasť ÚZ.
Žalovaná podľa dokladov predložených žalobcom poskytnutý úver riadne (včas a v dohodnutých splátkach) nesplácala, neuhradila nič a žalobca listom z 20.05.2013 v súlade s cit. článkom 4 bod 4.2. ÚZ vo väzbe na článok 2.8. VOP vyzval žalovanú na predčasné splatenie celého úveru, na základe čoho vznikla žalovanej povinnosť jednorázovo uhradiť žalobcovi celý dlh. Jeho výšku uviedol žalobca vo výzve sumou 3.192,71 eur, na splatenie ktorej poskytol žalobca žalovanej lehotu do 11.06.2013. Zároveň bola vo výzve žalovaná upozornená, že uvedený dlh sa denne úročí a rastie.
ÚZ, na podklade ktorej si žalobca uplatnil žalovanú pohľadávku, je s ohľadom na charakter subjektov, ktoré ju uzatvárali (žalobca - veriteľ, ktorý je bankou a konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a ako dlžník žalovaná - spotrebiteľ - fyzická osoba nekonajúca pri jej uzatváraní a plnení v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti), je spotrebiteľskou zmluvou. Konkrétne ide o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“). Na takýto vzťah je preto potrebné aplikovať okrem ustanovení ZoSÚ aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) upravujúce režim spotrebiteľských zmlúv (§ 52 a nasl. OZ) v znení účinnom v čase uzavretia ÚZ. Zmluvná voľnosť pri spotrebiteľských zmluvách sa môže pohybovať len v medziach všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej v § 52 a nasl. OZ v tom smere, že s poukazom na ust. § 54 ods. 1 OZ sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (OZ) v neprospech spotrebiteľa. Takéto zmluvy s poukazom na § 53 ods. 1 OZ nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa -neprijateľné podmienky (vyjmúc prípadov, ak ide o zmluvné podmienky týkajúce sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak boli vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak ide o ustanovenia, ktoré boli individuálne dojednané) a ktorých príkladný výpočet obsahuje ust. § 53 ods. 4 OZ).
Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovuje ZoSÚ v § 9, ktorý v odseku 1 vyžaduje písomnú formu pri takejto zmluve a v odseku 2 sú stanovené zákonom požadované náležitosti takejto zmluvy (okrem všeobecných náležitostí podľa OZ). Nedostatok týchto náležitostí, konkrétne pokiaľ ide o nedostatok písomnej formy zmluvy a ktorejkoľvek z náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) spôsobuje ten dôsledok, že s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) a b) ZoSÚ sa úver poskytnutý na podklade takejto úverovej zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
V predmetnej zmluve z náležitostí požadovaných daným ustanovením absentuje výslovné uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN, vypočítanej žalobcom v ÚZ vo výške 20,97 %. Podľa všetkého pri výpočte RPMN žalobca podľa tabuľky 1.2. ÚZ vychádzal z údajov pod bodom 1.2.
ÚZ, čo však nepostačuje, keďže zákon vyžaduje, aby zo zmluvy bolo výslovne zrejmé (bolo v zmluve výslovne uvedené), z akých konkrétnych údajov žalobca vychádzal pri výpočte RPMN.
Podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere má byť o.i. zrejmá ako výška splátky istiny poskytnutého úveru, tak aj výška každej splátky úrokov poskytnutého úveru a napokon aj výška splátky prípadných poplatkov poskytnutého úveru, ak sú nejaké poplatky dojednané. Túto náležitosť pokiaľ ide o uvedenie, aká konkrétna má byť výška mesačnej splátky samotnej istiny a koľko predstavuje výška mesačnej splátky dojednaných úrokov a koľko výška mesačnej platby poplatkov spojených s úverom predmetná ÚZ neobsahuje, keďže obsahuje len uvedenie výšky súhrnnej splátky, ktorá je u každej z počtu 120 anuitných (rovnomerných) splátok splatných v období od 17.12.2012 do 15.11.2022 uvedená vo výške 54,20 eur mesačne. Súd má z praktík bánk poznatok, že každá splátka v sebe zahŕňa v príslušnej časti splácanie časti istiny aj úroku mesačne, teda každá z anuitných splátok zahŕňa v rôznom pomere splácanie istiny úveru a úrokov s tým, že ich súčet dosahuje práve výšku mesačnej splátky 54,20 eur a okrem toho je osobitne účtovaná platba poplatku za správu úveru vo výške 1,99 eur mesačne, čím mesačná splátka úveru (istiny a úroku) s poplatkami predstavuje 56,19 eur mesačne. Pokiaľ ide o vyslovený právny záver k náležitosti vyplývajúcej z § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, súd poukazuje napr. aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline z 25.09.2014 sp. zn. 9Co/755/2014 a Krajského súdu v Trenčíne z 25.06.2014 sp. zn. 6Co/523/2014, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia k danej otázke o.i. poukázal na to, že „účelu úpravy spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana ako slabšieho účastníka právneho vzťahu) zodpovedá len taký výklad daného ustanovenia, ktorý každý z údajov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených položiek teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k poplatkom“. (Porovnaj a rozsudok Krajského súdu v Žiline z 24.6.2015, sp.zn. 6Co/345/2015: „zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitostí. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Z ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že v čase uzatvorenia, t. j. k 03.12.2010 zmluvy táto mala obsahovať aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda s rozčlenením jednotlivých čiastok nestačí uviesť len celkovú výšku splátok.
Predložená zmluva o úvere takýto konkrétny splátkový kalendár neobsahovala. Takáto informácia je pritom významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je preňho výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej navrhovateľom za poskytnutý úver. Nakoľko z predložených listinných dokladov (č.l. 6 a nasl. spisu) vyplýva, že zmluva o úvere presnú výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov neobsahovala (v tomto smere súd tvrdenia uvádzané odvolateľom nepravdivé), je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, teda len v hodnote poskytnutej sumy.“)
Pre vyššie uvedené nedostatky ÚZ je potrebné úver na jej podklade poskytnutý žalovanej žalobcom považovať s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za úver bezúročný a bez poplatkov.
Ak je úver (aj) bez poplatkov, je na mieste záver, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 3.000,- eur (čl. 5 spisu: výpis z hlavnej knihy k 10.06.2013).
Podľa žalobcom doloženého prehľadu obratov na úverovom účte, žalovaná na úhradu záväzku vyplývajúceho z ÚZ uhradila od uzavretia ÚZ do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru listom z 20.05.2013 celkovo sumu 0 eur, ani po mimoriadnej splatnosti žalovaná nič neuhradila.
Ak vyššie uvedené nedostatky ÚZ (každý jednotlivý z nich) ZoSÚ sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru na jej podklade poskytnutého, zohľadniac súčet doterajších platieb žalovanej na splnenie jej záväzku z ÚZ, celkový dlh žalovanej predstavuje sumu 3.000,- eur (3.000 - 0), ktorú žalobcovi súd zo žalovanej istiny priznal.
Zároveň súd priznal žalobcovi voči žalovanej aj úrok z omeškania v uplatnenej výške s poukazom na § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase vzniku zmluvného vzťahu účastníkov, aplikovateľného s poukazom na § 10c daného nariadenia v aktuálne účinnom znení aj na čas omeškania po 31.01.2013, keďže jeho výška, ktorá je v súlade s bodom 4.1. ÚZ, neprevyšuje výšku zákonných úrokov z omeškania a to za obdobie od 18.12.2012, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti prvej splátky, ktorým bola lehota 17.12.2012.
Vo zvyšnej časti žalobu z dôvodov uvedených vyššie ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p., kedy mal žalobca úspech, t.j. v rozsahu 70 %, a vo zvyšnej časti (v rozsahu 30 %) bol neúspešný, teda jeho tzv. čistý úspech činí 40 %. Žalobcovi vznikli v tomto konaní trovy vo výške 255,50 eur predstavujúce zaplatený súdny poplatok. Z uvedenej sumy 40 % predstavujú žalobcovi priznané trovy konania, teda 102,20 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.