Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5C-89-2013.pdf
PDF · 98.81 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/89/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou, v právnej veci navrhovateľa: T. cirkev, H. A. - A., M. 8, XXX XX A., J.: XX XXX XXX, právne zastúpený: MAPLE & FISH s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Rajská 15/A, 811 08 Bratislava, IČO: 36 718 432, proti odporcovi: W. D., bytom A. XXXX/X, XXX XX A., právne zastúpený: Mgr. Martin Paškala, advokát, Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, IČO: 30 792 215, o vypratanie bytu, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 288,67 EUR, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.04.2013 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi vypratania a odovzdania bytu č. XX (pred prečíslovaním č. XX.), nachádzajúceho sa na prvom poschodí v bytovom dome v A., A. č. 7, vchod A. 7, súp. č. XXXX evidovaný Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, k.ú. Staré Mesto, obec BA - m.č. Staré Mesto, okres Bratislava I.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 15.09.2011 nadobudol účinnosť zákon č. 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom (ďalej len "Zákon"). Nakoľko došlo k naplneniu hypotézy právnej normy uvedenej v ust. § 2 ods. 1 písm. a) Zákona a odporcovi podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") vznikol a ku dňu účinnosti Zákona trval nájomný vzťah k predmetnému bytu, navrhovateľ písomnou výpoveďou zo dňa 29.02.2012 vypovedal odporcovi nájomný vzťah. Výpovedná lehota uplynula dňa 01.04.2013 a keďže odporca predmetný byt naďalej užíval, navrhovateľ vyzval odporcu výzvou zo dňa 08.04.2013 na vypratanie predmetného bytu najneskôr do 15.04.2013. Odporca však napriek výzve predmetný byt nevypratal.
Odporca sa k návrhu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 13.08.2013, v ktorom žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť. Odporca mal za to, že podmienkou aplikácie ust. § 2 ods. 1 písm. a) Zákona je, že nájom v predmetnom byte vznikol podľa § 871 ods. 1 OZ, to znamená premenou práva osobného užívania bytu vzniknutého podľa skorších predpisov na nájom, pričom k tejto zákonnej premene došlo dňa 01.12.1992, kedy sa stal účinným zákon č. 509/1991 Zb., ktorým sa menil OZ. Nájomný vzťah odporcu však vznikol až o tri roky neskôr a to 10.01.1995, na základe nájomnej zmluvy podľa § 685 OZ, ktorú uzatvoril s Mestskou časťou Bratislava - Staré mesto. Vzhľadom k tejto skutočnosti sa Zákon na byt, ktorý odporca užíva nevzťahuje. Odporca s poukazom na uvedené vyzval navrhovateľa na prehodnotenie jeho výpovede danej odporcovi, avšak márne. Odporca mal za to, že navrhovateľ sa uvedeným konaním snažil obísť zákon o cenách, konkrétne o regulácii nájomného a získať tak na úkor nájomníkov lepšie postavenie, o čom svedčí i návrh novej nájomnej zmluvy, ktorý predložil odporcovi v
apríli 2013, ktorý predpokladá zhruba trikrát vyššie nájomné a dobu trvania nájmu jeden rok. Odporca mal ďalej za to, že nakoľko výpoveď z nájmu obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom je od počiatku neplatná, a preto nemohla spôsobiť zánik nájmu, pričom sa v danom prípade jedná o absolútne neplatný právny úkon. Zároveň odporca poukázal i na skutočnosť, že v predmetnom byte býva dlhodobo (takmer 20 rokov), vždy si zaň riadne platil a nebol žiaden dôvod na vypovedanie jeho nájmu.
Vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 23.09.2014 odporca doplnil, že o jeho žiadosti o bytovú náhradu rozhodol príslušný odbor magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy zamietavo, pričom z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že pre úspech predmetnej žiadosti nie je splnená základná podmienka a to tá, že v prípade odporcu nie je možné aplikovať Zákon. Keďže sa odporca s uvedenými závermi magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy stotožnil, jeho zamietavé rozhodnutie nenapadol.
Súd vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzaných navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh a vo vyjadrení odporcu, resp. ich právnych zástupcov z hľadiska skutočností, ktoré považoval za nesporné. Zároveň súd poučil účastníkov konania podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o povinnosti predložiť a označiť potrebné dôkazy, ktoré v konaní žiadajú vykonať, a to písomne v predvolaní na pojednávanie a tiež na pojednávaní pred vyhlásením uznesenia o ukončení dokazovania.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním na pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania a ich právnych zástupcov, a to návrhom na začatie konania, výsluchom účastníkov konania, teda navrhovateľa a odporcu, prednesmi právnych zástupcov navrhovateľa a odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi - výpoveďou z nájmu bytu zo dňa 29.02.2012, výzvou na vypratanie bytu zo dňa 08.04.2013, nájomnou zmluvou zo dňa 10.01.1995, návrhom na uzavretie nájomnej zmluvy 120/2013, rozhodnutím Hlavného mesta SR Bratislava č. MAGS SNM XXXXX/XX-XXXXXX/XXX/Mar zo dňa 03.12.2012, listom odporcu "Neplatnosť výpovede z nájmu" zo dňa 20.06.2012, návrhom nájomnej zmluvy č. 31/2014 zo dňa 12.09.2014, LV č. XXXX, prípisom Mestskej časti BA - Staré Mesto zo dňa 08.06.2015, ako aj ostatným obsahom spisu záverom čoho vyhodnotil vykonané dokazovanie a ustálil skutkový stav.
Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním, teda súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rámec návrhu účastníkov, nakoľko považoval skutkový stav za dostatočný pre posúdenie dôvodnosti žalobného návrhu, ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné a nepotrebné z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností v prejednávanej veci.
Navrhovateľ na pojednávaní dňa 01.10.2014 a vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 05.03.2015 uviedol, že nesúhlasí s názorom odporcu, že doručená výpoveď je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko podľa jeho názoru mala táto všetky zákonné náležitosti. Navrhovateľ mal za to, že odporca nevyužil právo podľa § 711 ods. 6 OZ domáhať sa vyslovenia neplatnosti výpovede súdom v lehote 3 mesiacov a jeho právo na podanie žaloby o neplatnosť výpovede je tak už prekludované a nemožno mu ho priznať. Navrhovateľ tiež považoval odporcov argument ohľadom rozhodnutia Hlavného mesta SR Bratislavy, ktoré odporcovi nepriznalo bytovú náhradu za účelový, keďže odporca nepodal proti predmetnému rozhodnutiu ani len riadny opravný prostriedok a tak nie je zrejmé, ako by rozhodol príslušný odvolací orgán. Navrhovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že z prevádzky bytu odporcu, pri ktorom nájomné predstavuje cca 50,- Eur mesačne, hoci porovnateľné trhové nájomné za 1 izbové byty v danej lokalite sa pohybuje na úrovni cca 300,- Eur mesačne je navrhovateľ v strate, a je to pre navrhovateľa absolútne neekonomické, takáto situácia je rozpore so zásadou dobrých mravov, keďže v konečnom dôsledku musí takýmto spôsobom navrhovateľ dotovať bývanie odporcu. Navrhovateľ mal zároveň za to, že účelom Zákona bolo upraviť právne vzťahy pri ukončení niektorých nájomných vzťahov k bytom a podmienky poskytnutia bytovej náhrady.
Na pojednávaní dňa 12.10.2015 odporca v rámci svojho výsluchu uviedol, že pred tým ako uzatvoril nájomnú zmluvu s Mestskou časťou Bratislava - Staré Mesto býval so svojimi rodičmi v ich byte na ulici A. v A.. Predtým ako uzatvoril zmluvu s Mestskou časťou BA - Staré Mesto nemal uzavretú žiadnu inú nájomnú zmluvu na nájom bytu. Do zoznamu žiadateľov o nájomný byt bol zapísaný niekedy v roku 1992 - 1993, pričom mesto ponúklo odporcovi byt, ktorý nebol v užívania schopnom stave s tým, že ho sám do stavu užívania privedie.
Dohodou o vydaní veci zo dňa 29.03.1996 uzavretou medzi Mestskou časťou Bratislava - Staré Mesto a navrhovateľom boli navrhovateľovi, ako oprávnenej osobe, vydané aj byty nachádzajúce sa v dome na A. ulici č. X v A., ktoré neboli odpredané do vlastníctva, a to aj byt č. XX, na 1. poschodí predmetného bytového domu.
Z predloženého listu vlastníctva č. XXXX, okres A. I, obec BA - m.č. B. V., kat. územie B. V. súd zistil, že vlastníkom bytu č. XX, na 1. poschodí bytového domu na A. ulici č. X je navrhovateľ.
Nájomnou zmluvou zo dňa 10.01.1995 Mestská časť Bratislava - Staré Mesto ako prenajímateľ prenajal odporcovi ako nájomcovi byt IV. kategórie, nachádzajúci sa v domovej nehnuteľnosti v A. na ulici A., orientačné číslo 7, súp. č. XXXX na 1. poschodí, č. bytu XX (po prečíslovaní č. XX), a to na dobu neurčitú od 10.01.1995.
Výpoveďou zo dňa 29.02.2012 navrhovateľ na základe ust. § 871 ods. 1 a 4 OZ vypovedal odporcovi nájom bytu č. XX., nachádzajúceho sa na 1. poschodí bytového domu na A. ulici č. X v A.. Odporca výpoveď prevzal dňa 07.03.2012.
V liste adresovanom navrhovateľovi zo dňa 20.06.2012 odporca uviedol, že nespĺňa podmienky v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. a) Zákona, a preto výpoveď, ktorá mu bola daná zo strany navrhovateľa je neplatná a výpovedná doba nezačala plynúť.
Výzvou zo dňa 08.04.2013 navrhovateľ vyzval odporcu na vypratanie bytu č. XX, nachádzajúceho sa v domovej nehnuteľnosti v A. na ulici A., orientačné číslo 7, súp. č. XXXX na 1. poschodí najneskôr do XX.XX.XXXX.
Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava rozhodnutím č. MAGS SNM XXXXX/XX-XXXXXX/XXX/ Mar zo dňa 03.12.2012 nepriznalo odporcovi nárok na bytovú náhradu za jednoizbový byt č. XX nachádzajúci sa na 1. poschodí bytového domu na A. ulici č. X v A., súp. č. XXXX z dôvodu nesplnenia podmienok v § 2 a 5 Zákona.
Podľa § 871 ods. 1 OZ, právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právo užívania časti bytu sa mení na podnájom s tým, že ho nemožno vypovedať po dobu jedného roka od účinnosti tohto zákona.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia obdobne to platí pri osobnom užívaní iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie.
Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia osobné užívanie bytov slúžiacich na trvalé ubytovanie pracovníkov organizácie sa mení na nájom služobného bytu, pokiaľ tieto byty spĺňajú kritériá ustanovené zákonom pre služobné byty; pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené, mení sa také osobné užívanie na nájom.
Podľa § 1 zákona č. 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom (ďalej len "Zákon"), tento zákon upravuje právne vzťahy pri ukončení niektorých nájomných vzťahov k bytom a podmienky poskytnutia bytovej náhrady.
Podľa § 2 ods. 1 cit. Zákona, tento zákon sa vzťahuje na byty a) v domoch vydaných oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov alebo v domoch, kde časť domu bola vydaná oprávnenej osobe, ak ich ku dňu účinnosti tohto zákona vlastní výlučne alebo v spoluvlastníctve oprávnená osoba, jej dedičia alebo iná osoba, ktorá tieto byty od nich alebo od ich právnych nástupcov nadobudla a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá, b) v domoch alebo častiach domov, ku ktorým bolo oprávnenej osobe rozhodnutím súdu určené vlastníctvo v spore s obcou, ak ich ku dňu účinnosti tohto zákona vlastní oprávnená osoba alebo iná
osoba, ktorá tieto byty od nej alebo od jej právneho nástupcu nadobudla a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a osoby, ktoré mali práva nájomcu alebo práva od nájomcu odvodené, naďalej byt užívajú, c) v domoch, o ktorých prebieha súdne konanie o ich vydanie podľa osobitných predpisov alebo súdne konanie o určenie vlastníctva v spore s obcou až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu v týchto konaniach a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá, d) v domoch, ktoré boli súčasťou prevodu majetku štátu na iné osoby podľa osobitného predpisu alebo ktoré sú ku dňu účinnosti tohto zákona vo vlastníctve inej osoby ako tej, ktorá ich podľa osobitného predpisu nadobudla, alebo boli vložené ako vklad do obchodnej spoločnosti a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá, e) v domoch alebo častiach domov vo vlastníctve fyzických osôb, ich dedičov alebo iných osôb, ktoré tieto byty od nich alebo od ich právnych nástupcov nadobudli a v ktorých bolo rozhodnutím štátneho orgánu zriadené právo osobného užívania a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá.
Podľa § 3 ods. 1 cit. Zákona, prenajímateľ bytu podľa § 2 ods. 1 písm. a), b), d) a e) môže vypovedať nájom bytu bez uvedenia dôvodu do 31. marca 2012; ak ide o byt podľa § 2 ods. 1 písm. a), ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa nepoužije. Výpovedná lehota je 12 mesiacov a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď.
Podľa § 3 ods. 5 cit. Zákona, výpoveď nájmu bytu prenajímateľ doručí nájomcovi do vlastných rúk a kópiu výpovede nájmu bytu obci príslušnej na konanie o nároku na poskytnutie bytovej náhrady. Prílohou kópie výpovede nájmu bytu je doklad o tom, že ide o byt podľa § 2 ods. 1. Obec vedie zoznam doručených kópií výpovedí podľa jednotlivých prenajímateľov a podľa bytov uvedených podľa § 2 ods. 1.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
S poukazom na skutočnosť, že odporca vo svojich vyjadreniach namietal absolútnu neplatnosť výpovede zo dňa 29.02.2002, ktorá mu bola daná zo strany navrhovateľa, súd ako predbežnú skúmal otázku platnosti predmetného právneho úkonu.
Zo samotného označenia zákona č. 260/2011 Z.z. vyplýva, že jeho účelom je ukončenie a stanovenie spôsobu usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom, a to v domoch vydaných oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov alebo v domoch, kde časť domu bola vydaná oprávnenej osobe, ak ich ku dňu účinnosti tohto zákona vlastní výlučne alebo v spoluvlastníctve oprávnená osoba, jej dedičia alebo iná osoba, ktorá tieto byty od nich alebo od ich právnych nástupcov nadobudla a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá.
Podľa ust. § 39 OZ je neplatnosť právneho úkonu založená jeho nedovolenosťou, ktorá môže spočívať buď v tom, že právny úkon je v rozpore so zákonom (nielen s OZ) alebo s dobrými mravmi. O právny úkon odporujúci zákonu (contra legem) ide vo všeobecnosti vtedy, keď úkon zákon výslovne zakazuje, teda keď právny úkon je v rozpore so zákonným zákazom. O prípad právneho úkonu zákon obchádzajúceho ide vtedy, ak právny úkon smeruje k dôsledkom, ktoré síce výslovne zakázané nie sú, ale ich neprípustnosť je možné vyvodiť zo zmyslu a účelu zákonnej úpravy. Na rozdiel od toho v rozpore s dobrými mravmi je právny úkon, ktorý nezodpovedá mravným zásadám, prípadne kultúrnym a spoločenským normám, ktoré sú všeobecne prijímané v určitej spoločnosti a vytvárajú tak všeobecnú mienku o tom, čo je touto spoločnosťou akceptovateľné a považované za poctivé konanie. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, keď odporuje takým pravidlám správania sa, ktoré nemajú povahu právnych noriem.
Absolútne neplatný právny úkon v zmysle citovaného zákonného ustanovenia (§ 39 Občianskeho zákonníka) je taký právny úkon, ktorý nie je dovolený. O nedovolenosť (a teda aj o absolútnu neplatnosť) právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon síce neodporuje výslovnému zneniu konkrétneho zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje
cieľ, ktorý smeruje k nedodržaniu zákona. Pod "zákonom" pritom treba rozumieť všetky právne predpisy, ktoré majú silu zákona (teda nielen samotný OZ).
Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Ako už uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 62/2004, za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 ods. l Občianskeho zákonníka treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v rozhodnom čase odporcovi k predmetnému bytu nesvedčil nájomný vzťah podľa § 871 ods. 1 a 4 OZ a výpoveď daná navrhovateľom nebola v súlade s účelom sledovaným ustanovením § 3 ods. 1 cit. Zákona, pretože jej cieľom bolo vypovedať nájomné vzťahy s bytmi, v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 OZ a ku dňu účinnosti tohto zákona trval. Splnenie uvedenej podmienky, a teda preukázanie existencie nájomného vzťahu podľa ust. § 871 ods. 1 a 4 OZ, zaťažovalo navrhovateľa (§3 ods. 5 druhá veta cit. Zákona). Preto je bez právnej relevancie tvrdenie navrhovateľa, že odporca účelovo nepodal odvolanie proti rozhodnutiu Hlavného mesta SR Bratislava o nepriznaní nároku na bytovú náhradu. Právny úkon - výpoveď zo 29.02.2012, preto súd vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ, pretože navrhovateľ dal odporcovi výpoveď z nájmu v rozpore s ust. cit. zákona. Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) tak nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex legge) a hľadí sa naň, ako by nebol urobený (rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. 1 Cdo 96/95). To znamená, že právny úkon síce existuje, ale nenastanú jeho právne účinky.
Námietku navrhovateľa, že odporca sa v prekluzívnej lehote podľa ust. § 711 ods. 6 OZ nedomáhal vyhlásenia výpovede za neplatnú, a preto jeho právo zaniklo, súd posúdil ako nedôvodnú, keďže predpokladaný právny následok - účinok môže vyvolať len platný právny úkon, rovnako ako jednostranný právny úkon výpoveď z nájmu bytu môže vyvolať ním sledovaný cieľ len za predpokladu, že je právnym úkonom platným, pričom v danom prípade súd ustálil, že právne účinky výpovede zo dňa 29.02.2012 nenastali. Odporca sa preto nemohol domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého existencia chýba, preto aplikácia ustanovenia § 711 ods. 6 OZ do úvahy neprichádza.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď plne úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal v celkovej výške 288,67 EUR. Náhrada trov konania spočívala v trovách právneho zastúpenia odporcu za 4 úkony právnej služby; prevzatie právneho zastúpenia 02.12.2014, písomné podanie vo veci samej 02.04.2015, účasť na pojednávaní dňa 16.04.2015 a účasť na pojednávaní dňa 12.10.2015. Výška základnej sadzby tarifnej odmeny bola určená podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len "vyhláška"), t.j. 1 x 61,87 EUR za rok 2014 a 3 x 64,53 EUR za rok 2015 a k nej prináležiaci režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky, t.j. 1 x 8,04 EUR za rok 2014 a 3 x 8,39 EUR za rok 2015.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Bratislava I, a to v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.