Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Sd-200-2015.pdf
PDF · 88.37 KB
Case nature
Area
Subarea
24Sd/200/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci navrhovateľky: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX V. nad Y., H. č. XXX/X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o invalidný dôchodok, o opravnom prostriedku podanom navrhovateľkou proti rozhodnutiam odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5.6.2015, takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5.6.2015 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5.6.2015 odporkyňa Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok z 27.5.2015. V dôvodoch svojho rozhodnutia odporkyňa citovala ust. § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a konštatovala, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Martin zo dňa 27.5.2015 navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 27.5.2015, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z..
Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka včas opravný prostriedok, v ktorom sa domáhala jeho preskúmania, bez bližšieho zdôvodnenia.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku zo dňa 28.8.2015 žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že navrhovateľka žiadosťou spísanou 27.5.2015 požiadala Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku od 19.5.2015. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Martin z 27.5.2015, navrhovateľka nie je invalidná podľa ust. § 71 ods. 1 zákona, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Martin 20.7.2015 a
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie 18.8.2015. Posudkoví lekári sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľka nie je invalidná podľa ust. § 71 ods. 1 zákona, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľkin zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity. Z dôvodu, že navrhovateľke sa nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok, odporkyňa má za to, že o jej žiadosti o invalidný dôchodok bolo rozhodnuté správne a v súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom.
Navrhovateľka sa na súdne konanie konané na Krajskom súde v Žiline dňa 12.10.2015 nedostavila, doručenie predvolania mala vykázané, lehota na prípravu na pojednávanie bola zachovaná. Svoju neúčasť ospravedlnila a žiadala, aby súd rozhodol bez jej prítomnosti.
Z toho dôvodu krajský súd vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti navrhovateľky v súlade s ust. § 250g ods. 2 O.s.p..
Poverená pracovníčka odporkyne prítomná na pojednávaní s poukazom na písomné vyjadrenie odporkyne zo dňa 28.8.2015 navrhla napadnuté rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok z 5.6.2015 ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 250l a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nemožno vyhovieť.
Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) podmienený (okrem iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona), pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v Prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5 zákona).
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 - 8 zákona).
Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj na účely súdneho konania.
Zo spisu vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľky na základe jej žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 27.5.2015, posúdila dňa 27.5.2015 MUDr. H. P., posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Martine, ktorá v odbornom posudku o invalidite z 27.5.2015 rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky objektivizované poruchy rovnováhy (poruchy vestibulárneho ústrojenstva), stredne ťažká forma zaradila podľa Prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení pod Kapitolu VII - choroby zmyslových orgánov, oddiel B - sluch, položka 7 písmeno b) - objektivizované poruchy rovnováhy (poruchy vestibulárneho ústrojenstva) stredne ťažká forma (výraznejšia neistota a prejavy závratov pri celodenných zaťaženiach alebo opakované prudké závraty s vegetatívnymi prejavmi, prípadne s nevoľnosťou, zvracaním pri psychickej a fyzickej záťaži). V posudku posudková lekárka okrem iného konštatovala, že navrhovateľka bola v januári 2014 prvýkrát hospitalizovaná pre náhle zhoršenie sluchu vľavo, závraty a zvracanie, opakovane hospitalizovaná v máji 2014, v júli a v auguste 2014 pre Menierovú chorobu. Posledné elektronystagmografické vyšetrenie bolo v norme, audiometricky je potvrdená nedoslýchavosť vpravo ľahkého, vľavo stredne ťažkého stupňa. V novembri 2014 bola
hospitalizovaná na kožnom oddelení pre nehojace sa známky dermatitídy na tvári, t. č. s pretrvávaním začervenania tváre. Opakovane vyšetrená pre bolesti krčnej chrbtice, absolvovala rehabilitačnú liečbu, pretrváva obmedzenie rotácie vľavo, bez prejavov dráždenia nervov a svalov, bez paréz, bez poruchy zvieračov. Reumatológom je sledovaná pre laboratórne hraničné ANA, fotosenzitivitu, bolesti bedrových kĺbov, bez príznakov systémového ochorenia spojiva. U navrhovateľky pretrvávajú ušné šelesty, závraty s interminentnými zhoršeniami, chôdza je samostatná, bez opory. Rozhodujúce ochorenie - poruchu rovnováhy s nedoslýchavosťou hodnotí ako stredne ťažkú formu na hornej hranici rozpätia s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %. Ostatné ochorenia sú posudkovo nevýznamné. Podľa výroku posudku posudkovej lekárky navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Po podaní opravného prostriedku navrhovateľky posudková lekárka sociálneho poistenia MUDr. H. P. zotrvala na rovnakom závere aj v odbornom posudku o invalidite zo dňa 20.7.2015, pričom zhodnotila aj novodoložené odborné lekárske nálezy z RTG vyšetrenia C chrbtice zo dňa 3.7.2015 a MR mozgu zo dňa 5.6.2015.
Za účelom posúdenia invalidity navrhovateľky na základe konania o jej opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne z dôvodu neuznania invalidity a nesúhlasu s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vypracoval druhostupňový posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Žiline MUDr. E. Y. lekársku správu dňa 19.8.2015, kedy po vlastnom vyšetrení navrhovateľky, vyhodnotení prepúšťacích správ z hospitalizácií navrhovateľky na ORL klinike od 31.1.2014 do 5.2.2014, od 8.5.2014 do 12.5.2014, od 15.5.2014 do 21.5.2014, od 25.7.2014 do 30.7.2014, od 25.8.2014 do 31.8.2014, hospitalizácie na kožnom oddelení od 18.11.2014 do 26.11.2014 a výsledkov ORL vyšetrenia zo 7.4.2015, elektronystagmografického vyšetrenia z 3.11.2014, neurologického vyšetrenia 04/2015, vyšetrenia RTG C chrbtice z 27.5.2014, MR mozgu 07/2014, očného vyšetrenia z 22.4.2015, vyšetrenia RTG C chrbtice z 3.7.2015, MR mozgu z 5.6.2015, vyšetrenia RTG LS chrbtice z 28.7.2015 a ortopedického vyšetrenia z 18.8.2015 dospel k rovnakému posudkovému záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky sú objektivizované poruchy rovnováhy, zaradené podľa Prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení pod Kapitolu VII, oddiel B, položka 7, písmeno b), ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici stanoveného rozpätia 15 - 25 %, t. j. vo výške 25 %.
Navrhovateľka v priebehu súdneho konania nepredložila žiadne novšie odborné lekárske nálezy, ani neuviedla v opravnom prostriedku také nové skutočnosti, ktoré by prijatý záver o jej rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a priznanej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť spochybnili alebo vyvrátili. Všeobecné posudkové hľadisko pri ochoreniach sluchu je stanovené podľa Prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení tak, že miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa miery zníženia sluchu pre reč, prítomnosti ušných šelestov, bolestí, porúch rovnováhy, závratov alebo porúch reči. Odporkyňa v napadnutom rozhodnutí okrem iného konštatovala, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 27.5.2015, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhodnotenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Zdravotná dokumentácia, ktorú navrhovateľka odporkyni predložila, nespochybňuje doterajšie závery posudkových lekárov a nesvedčí o potrebe vykonať ďalšie dokazovanie na skutočnosť, že jej zdravotný stav odôvodňuje stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkoví lekári zdravotný stav navrhovateľky uvedený v prepúšťacích správach z hospitalizácie ako aj v lekárskych nálezoch zhodnotili, pričom navrhovateľka žiadne ďalšie vyšetrenia neabsolvovala. Závery posudkových lekárov, podľa ktorých navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, zodpovedajú obsahu spisov a neodporujú záverom logického myslenia. Uvádzané zdravotné problémy navrhovateľky posudkoví lekári poznali a vyplývajú z odborných lekárskych vyšetrení, ktoré boli podkladom pre ich závery uvedené v posudkoch. Navrhovateľka v priebehu súdneho konania žiadne dôkazy o zhoršení zdravotného stavu nepredložila.
Ďalej treba uviesť, že súdy v konaní podľa piatej časti tretej hlavy O.s.p. zisťujú, či posudková činnosť posudkových lekárov zodpovedá ust. § 153 Zákona o sociálnom poistení, teda či ich posudky sú logické
a či presvedčivo objasňujú záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pochybenia, ktoré by svedčili o nesprávnosti záverov posudkových orgánov v priebehu konania zistené neboli.
V prípade, ak by v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľky v dôsledku zhoršenia ochorení, môže táto opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti alebo zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že zdravotný stav navrhovateľky zatiaľ nepodmienil jej invaliditu podľa § 71 zákona, a preto jej nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona nevznikol. Rozhodnutie odporkyne z toho dôvodu považoval za súladné so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka bola v konaní neúspešná, preto jej právo na náhradu trov nevzniklo, odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov, a preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (účastníkom náhradu trov konania nepriznáva).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V Žiline, dňa 12. októbra 2015 JUDr. Zuzana Jančárová samosudkyňa