Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-3558-2008.pdf
PDF · 79.82 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1Er/3558/2008
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: U. M., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. F. č. XXX, zomr. XX.XX.XXXX, vedenej súdnou exekútorkou: JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD., Exekútorský úrad Skalica so sídlom Ružová 10, 909 01 Skalica, pre vymoženie 2.181,43 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu z a n e p r í p u s t n ú .
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
III. Súd súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 000986 zo dňa 18.06.1999 bola súdna exekútorka JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD., Exekútorský úrad Skalica so sídlom Ružová 10, 909 01 Skalica poverená podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - platobného výmeru Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pobočka Senica č. 15/1043/97/99 zo dňa 02.02.1999. Exekučné konanie sa začalo dňa 26.05.1999 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke.
Uznesením č.k. 1Er/3558/2008 - 20 zo dňa 16.08.2012 súd pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného tak, že namiesto pôvodného oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vstúpila do konania spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. ako nový oprávnený.
Dňa 22.06.2015 doručila súdna exekútorka tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť. Súdna exekútorka si zároveň uplatnila trovy exekúcie v celkovej sume 149,14 eur, úhradou ktorých žiadala zaviazať oprávneného.
Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Súd zistil, že počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii, a to zánik účastníka konania - povinného smrťou. Súd z uznesenia Okresného súdu Senica č.k. 11D/33/2015-40, D not 6/2015 zo dňa 17.04.2015 zistil, že povinný dňa 04.02.2015 zomrel, pričom dedičské konanie bolo zastavené, nakoľko poručiteľ nezanechal žiadny majetok.
Podľa aktuálnej judikatúry (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2011, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011), ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ
nezanechal majetok, exekučný súd zastaví exekúciu z dôvodu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku).
Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného od 01.02.2002 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 19 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.) spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20 O.s.p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Podľa ods. 2 smrťou táto spôsobilosť zanikne. Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 470 OZ dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 OZ). Dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou (§ 460 a § 470 ods. 1 OZ). Ak poručiteľ nezanechal majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty , súd dedičské konanie zastaví (§ 175h ods. 1 a 2 O.s.p.).
Povinný v tejto veci v priebehu exekučného konania zomrel, pričom dedičské konanie bolo zastavené preto, že poručiteľ nezanechal žiadny majetok, čo s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 1 OZ znamená, že spôsobilosť povinného, fyzickej osoby, mať práva a povinnosti zanikla jeho smrťou. Smrť povinného znamená stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania a nakoľko vymáhaná povinnosť z exekučného titulu neprešla na jeho právnych nástupcov (dedičov) z dôvodu zastavenia dedičského konania, musí byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Exekučné konanie sa začalo dňa 26.05.1999, kedy bol súdnej exekútorke doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, t.j. pred 01.02.2002, preto bola exekúcia zastavená podľa predpisov účinných do 31.01.2002 (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku), teda nie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ako to vyplýva z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a ako to žiadala súdna exekútorka, keďže toto zákonné ustanovenie je účinné až od 01.02.2002.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Ako už bolo uvedené vyššie, predmetné exekučné konanie začalo pred 01.02.2002, a preto je potrebné aj o trovách exekúcie rozhodnúť podľa predpisov účinných do 31.01.2002 (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku).
Podľa § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 tak, že súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal. Trovy exekúcie platí v zásade povinný (§ 196 ods. 1 Exekučného poriadku). Súd môže uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, pri rozhodovaní však prihliadne aj na to, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. V danej veci bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená z dôvodu, že povinný zomrel, teda stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, a jeho povinnosť neprešla na právneho nástupca, nakoľko dedičské konanie po povinnom bolo zastavené pre nemajetnosť. Náležitou opatrnosťou sa rozumie opatrnosť spočívajúca v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie, venoval patričnú pozornosť zisťovaniu, či povinný dobrovoľne nesplnil uloženú povinnosť. V tomto konaní podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie oprávnene, nakoľko mu nebola uhradená pohľadávka povinným. Súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol pri podaní návrhu predpokladať, že povinný v priebehu exekučného konania zomrie ani predvídať výsledok dedičského konania a na zaviazanie oprávneného na zaplatenie náhrady trov exekúcie súdnej exekútorke tak nie sú splnené zákonné podmienky. Nakoľko povinný zomrel, na náhradu trov exekúcie ho nemožno zaviazať, rovnako ako jeho dedičov, keďže nezodpovedajú za jeho dlhy. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol o trovách exekúcie tak, že súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal. Súd v tejto súvislosti uvádza, že má možnosť a nie povinnosť zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného. Predpokladom uloženia povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému v zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 je úvaha o tom, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Uvedené zákonné ustanovenie nie je možné vykladať tak extenzívne, že oprávnený bude povinný hradiť trovy každej zastavenej exekúcie, ak ich nebude môcť uhradiť povinný. Uvedenej problematike sa vo svojej rozhodovacej činnosti venoval i Ústavný súd Slovenskej republiky, a preto v tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu: uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 30/08-11 zo dňa 23.01.2008, v zmysle ktorého ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť náhradu trov zastavenej exekúcie nepriznať. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť voľnej úvahy opierajúcej sa o vyhodnotenie postupu oprávneného a využíva rozsah na voľnú úvahu, a nie je nelogické alebo prekračujúce hypotézu § 203 Exekučného poriadku. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. V predmetnom uznesení Ústavný súd SR poukázal na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku zo dňa 23.11.1983, v ktorom bolo zdôraznené, že riziká podstupované v súvislosti s výkonom určitej profesie (v danej veci išlo o profesiu advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za vykonanú prácu, sú vyvažované výhodami súvisiacimi s touto profesiou (profesijný monopol na obhajovanie v súdnom konaní). Tieto závery možno bez ďalšieho aplikovať i na činnosť a postavenie exekútora ako činnosti vykonávanej v rámci slobodného povolania. Skutočnosť, že exekútor vykonáva slobodné povolanie pritom konštatoval i Súdny dvor ES vo svojom uznesení zo dňa 21.05.2008 vo veci C8209456/07. Z uvedeného možno vyvodiť, že riziko, ktoré exekútor nesie, je kompenzované v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcií. Exekútor svojím návrhom na zápis do zoznamu exekútorov a jeho vykonaním dáva súhlas s vykonávaním činnosti exekútora a s tým spojeným rizikom, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie svojich zákonných nárokov.
K rovnakým záverom Ústavný súd dospel tiež v uznesení sp. zn. III. ÚS 351/07-11 a v uznesení sp. zn. IV. ÚS 236/08-12. V uznesení Ústavného súdu, sp. zn. I. ÚS 148/2010-11 zo dňa 22.04.2010 konštatuje, že § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúce sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita (rovnako pozri uznesenie sp. zn. I. ÚS 256/08-17 zo dňa 07.08.2008).
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a ) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p. ). Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).