Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-322-2015.pdf
PDF · 71.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-9P/322/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Janou Dudíkovou vo veci maloletého M. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XX, umiestneného v Detskom domove, Hurbanova 42, Košice, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťaťa rodičov Z. K., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, a U. K., nar. X.X.XXXX, bytom H. XX, v konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti
rozhodol:
Nariaďuje u maloletého M. K. , nar. XX.X.XXXX, ústavnú starostlivosť.
Maloletého Richarda umiestňuje do Detského domova Košice, Hurbanova 42.
Matka je povinná prispievať na výživu maloletého Richarda mesačne sumou rovnajúcou sa 30% životného minima na nezaopatrené dieťa, určenou zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení, vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred na účet Detského domova Košice, Hurbanova 42, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Otec je povinný na výživu maloletého Richarda mesačne sumou rovnajúcou sa 30% životného minima na nezaopatrené dieťa, určenou zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení, vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred na účet Detského domova Košice, Hurbanova 42, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice sa podaným podnetom domáhal nariadenia ústavnej starostlivosti u maloletého M. K., nar. XX.X.XXXX. Okresný súd Košice - okolie uznesením č.k. 9P/322/2015-11 zo dňa 18.9.2015 začal konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti u maloletého M. K., nar. XX.X.XXXX.
Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti.
Podľa § 54 ods. 2, písm. b) Zákona o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka.
Podľa § 54 ods. 5 Zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov.
Podľa § 55 ods. 1 Zákona o rodine súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
Podľa § 55 ods. 2 Zákona o rodine ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.
Podľa § 55 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená. 9P/322/2015
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Súd poznamenáva, že podľa § 5 z. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, sumy životného minima sa novo upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka, pričom od 1.7.2014 do 30.6.2015 30 % životného minima na nezaopatrené dieťa predstavuje sumu 27,13 eura. Výživným v takej výške je otec povinný prispievať mesačne na výživu maloletého dieťaťa. Pokiaľ nebude otcovi určené výživné v inej výške ako je 30 % životného minima na jedno nezaopatrené dieťa, bude povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa minimálnym výživným od 1.7.2015 v sume určenej opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR podľa údajov zistených Štatistickým úradom Slovenskej republiky.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných, opakujúcich sa dávkach, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa O. s. p. alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa z č. 233 / 1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na 9P/322/2015
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Právo podať odvolanie nemajú účastníci, ktorí sa tohto práva platne vzdali.