Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozhodnutie_15C-99-2015.pdf
PDF · 63.58 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/99/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci žalobkyne: G. Y., M.. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. N. Š. X, XXX XX I., proti žalovaným: v rade 1/ C. C., T.. XX.XX.XXXX, H. N. Š. XXXX/X, XXX XX I., v rade 2/ I.. U. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. I., zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych veci a rodiny v Martine, o zapretie otcovstva, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že žalovaný v rade 1/ nie je otcom žalovanej v rade 2/, pochádzajúcej z matky G. Y., T.. XX.XX.XXXX (žalobkyne).
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Predmetom konania je zapretie otcovstva k žalovanej v rade 2/, ktorá sa narodila žalobkyni z nemanželského vzťahu za trvania jej manželstva so žalovaným v rade 1/, a preto mu svedčí zákonná domnienka otcovstva ako manželovi matky. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že žalovaný v rade 1/ nemôže byť biologickým otcom žalovanej v rade 2/, nakoľko žalobkyňa sa v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa stýkala iba so svojím druhom M. G., ktorý otcovstvo k žalovanej v rade 2/ uznáva.
Súd vykonal ústne pojednávanie dňa 12.10.2015 za účasti žalobkyne, žalovaného v rade 1/, v neprítomnosti žalovanej v rade 2/ a jej kolízneho opatrovníka, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala v celom rozsahu na podanom návrhu a zároveň navrhla, aby súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaný v rade 2/ s návrhom na zapretie otcovstva súhlasil. Žalobkyňa aj žalovaný v rade 1/ sa po skončení pojednávania písomne do zápisnice vzdali práva podať odvolanie.
Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa § 85 ods. 1 zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
Podľa § 87 ods. 1 zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
Súd na základe právneho posúdenia zisteného skutkového stavu vyhovel žalobe v plnom rozsahu. Súd mal za preukázané na základe tvrdení účastníkov konania, že žalobkyňa v čase počatia maloletého dieťaťa neudržiavala intímny styk so žalovaným v rade 1/, ktorý bol v rozhodnom čase jej manželom, a
preto je vylúčené, aby mohol byť biologickým otcom dieťaťa. Z tohto dôvodu nie je možné pre určenie otcovstva dieťaťa aplikovať prvú zákonnú domnienku otcovstva, ktoré by svedčilo žalovanému v rade 1/ ako bývalému manželovi matky. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby otcovstvo k nemu bolo určené riadnym spôsobom v súlade so skutočným stavom veci. Keďže matka maloletého deklarovala, že v čase počatia dieťaťa už neudržiavala intímny vzťah so žalovaným, ktorý sám uznal, že nie je otcom dieťaťa, súd mal za to, že žaloba bola podaná dôvodne. Zároveň je daný aj naliehavý právny záujem na takomto určení, nakoľko je právom dieťaťa vedieť, kto je jeho otcom a následne s vlastným rodičom nadviazať aj citové väzby. Z toho dôvodu má súd za to, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo návrhu v plnom rozsahu vyhovené.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 150 ods. 1 OSP a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa ust. § 207 ods. 1 OSP vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.