Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/320/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu Č. E.Í. W., Y..X.., H. XXX/ XXX, F. X, IČO: XXXXXXXX, zast. Mgr. Petrom Olejárom, usadeným euroadvokátom, Miletičova 21, Bratislava proti žalovanému Š. P., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom O. XXXX/X, X., t.č. J. A. XXXX/XX, ubytovateľ D. O., Č. D., o zaplatenie 83 269,06 Kč s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 83.269,06 Kč, úrok 10,9% ročne zo sumy 56.449,62 Kč od 11.12.2013 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 57.023,62 Kč od 11.12.2013 do zaplatenia.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania sume 181,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 843,93 eur na adresu právneho zástupcu žalobcu.

Súd p o v o ľ u j e žalovanému zaplatenie žalovanej sumy v 3.000,- Kč mesačných splátkach splatných vždy do 25-teho dňa v mesiaci počnúc prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok.

odôvodnenie:

Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, podal dňa 27. 1. 2014 na tunajší súd žalobu, ktorou žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 83 269,06 Kč, úroku, úroku z omeškania a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu Zmluvy o úvere zo dňa 28. 1. 2008 č. XXXXXXXXXR, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanému na bežný účet, znejúci na jeho meno, finančné prostriedky do výšky úverového limitu 90 000 Kč a žalovaný sa zaviazal riadne a včas tento úver vrátiť a to pravidelnými 84 anuitnými mesačnými splátkami po 1531 Kč, splatnými vždy k 15. dňu v mesiaci s dátumom prvej splátky 15. 2. 2008 a poslednej splátky 15. 1. 2015 pri úroku 10,9% ročne. Súčasťou zmluvy bola dohoda účastníkov zmluvného vzťahu o úhrade poplatku za správu úveru vo výške 30 Kč mesačne a poistenie neschopnosti splatiť úver s mesačným poistným 77 Kč. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať úver riadne a včas, preto žalobca listom zo dňa 15. 8. 2011 žalovanému oznámil, že ku k tomuto dňu je celá pohľadávka zo zmluvy o úvere splatná a súčasne ho vyzval na úhradu dlhu. Keďže žalovaný nereagoval, žalobca podal na súd žalobu.

Ku dňu 10. 12. 2013 dlžná suma bola vyčíslená na sumu 83 269,06 Kč, ktorá pozostáva z istiny vyčerpaného úveru 56 449,62 Kč, zmluvného úroku 16 343,02 Kč (vypočítaného ako 10,9% ročne z nesplatenej istiny), úroku z omeškania 9902,42 Kč a poplatkov vo výške 574 Kč. Od 11. 12. 2013 sa istina úveru 56 449,62 Kč ďalej úročí úrokom vo výške 10,9% ročne. Taktiež od 11. 12. 2013 žalobca požaduje aj úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne z istiny úveru 56 449,62 Kč a poplatkov 685 Kč.

Na základe takto podanej žaloby súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu sp. zn. XRo/XX/ XXXX zo dňa 20. 2. 2014, ktorý bol zrušený uznesením zo dňa 11. 11. 2014, pretože sa ho nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovanému.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so Zmluvou o úvere, Prihláškou k poisteniu, Všeobecnými obchodnými podmienkami ČSOB, Obchodnými podmienkami pre ČSOB spotrebiteľské úvery, výzvami k zaplateniu dlžnej sumy, oznámením o zosplatnení úveru + doručenkou, platobnou históriou a zistil tento skutkový stav.

Na základe Žiadosti žalovaného o poskytnutie spotrebiteľského úveru a Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXR, uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 28. 1. 2008, žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 90 000 Kč bezúčelovo s tým, že peňažné prostriedky môžu byť čerpané ku dňu 28. 1. 2008 a to jednorázovo ich prevedením na účet žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX. Medzi účastníkmi konania bola dohodnutá pevná úroková sadzba 10,90% ročne a vypočítaná ročná percentuálna miera nákladov 14,42%. Poplatok za poskytnutie úveru bol vo výške 900 Kč, mesačný poplatok za správu úveru a to za každý i začatý mesiac bol 30 Kč a dohodnutý úrok z omeškania 15% ročne pri nedodržaní termínov a výšky splátok. Žalovaný sa úver zaviazal uhradiť pravidelnými 84 mesačnými anuitnými splátkami vždy k 15. dňu v mesiaci po 1531 Kč s dátumom prvej splátky 15. 2. 2008 a poslednej splátky 15. 1. 2015.

Prihláškou k poisteniu neschopnosti splatiť úver zo dňa 28. 1. 2008, sa žalovaný zaviazal uhrádzať mesačné poistné vo výške 77 Kč.

Súčasťou uvedenej zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky ČSOB a Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery.

Podľa čl. 9.1 písm. d) Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery, v prípade, že nastane skutočnosť, ktorá znamená či vyvolá podstatnú zmenu podmienok, za ktorých bola zmluva uzatvorená a ktoré môžu podľa posúdenia ČSOB ohroziť včasné a úplné splatenie záväzkov klienta, najmä ak klient bude v omeškaní so splatením akejkoľvek čiastky voči ČSOB, je ČSOB kedykoľvek písomným oznámením odoslaným klientovi, prehlásiť, že všetky jej pohľadávky z poskytnutého úveru sú splatné ku dňu uvedenom v prehlásení (oznámení).

Žalobca listom zo dňa 16. 6. 2011 vyzýval žalovaného na úhradu dlžných splátok.

Listom zo dňa 17. 7. 2011 žalobca vyzýval žalovaného poslednou výzvou na zaplatenie dlžnej sumy s tým, že v opačnom prípade pristúpi k prehláseniu celého záväzku za splatný.

Oznámením zo dňa 15. 8. 2011 žalobca oznámil žalovanému, že k tomuto dňu zosplatnil celý úver a zároveň vyzval žalovaného na jeho zaplatenie. Podľa doručenky žalovaný tento list prevzal dňa 30. 8. 2011.

Podľa platobnej histórie, na účet žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX boli dňa 28. 1. 2008 prevedené finančné prostriedky vo výške 90 000 Kč. Ku dňu 10. 12. 2013 dlžná suma bola vyčíslená na sumu 83 269,06 Kč, ktorá pozostáva z istiny vyčerpaného úveru 56 449,62 Kč, zmluvného úroku 16 343,02 Kč, úroku z omeškania 9902,42 Kč a poplatkov vo výške 574 Kč.

Žalovaný bol vypočutý pred dožiadaným súdom - Okresným súdom v Č. D., kde uviedol, že uznáva svoj dlh voči žalobcovi čo do dôvodu a výšky, t.j. 83 269,06 Kč s prísl.. Žiada však o povolenie úhrady dlhu v splátkach po 3000 Kč mesačne a to vzhľadom na svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil, že žaloba bola podaná dôvodne.

Žalobca má sídlo na území Českej republiky, žalovaný má pobyt na území SR. Ide o konanie s cudzím prvkom, preto musel súd vyriešiť otázku právomoci súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobou uplatneného nároku žalobcu.

Podľa článku 16 ods. 1, 2 Nariadenia rady ES č. XX/XXXX o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko alebo na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Podľa ustanovenia , konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.

Žalovaný má trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky a teda v zmysle citovaného článku Nariadenia rady ES č. XX/XXXX, je v danej veci daná právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie.

Súd posudzoval uplatnený nárok v zmysle právneho poriadku Českej republiky s poukazom na článok 5 ods. 3 Rímskeho dohovoru (Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19.06.1980 (tzv. Rímsky dohovor)), účinného pre Českú republiku a Slovenskú republiku od 01.08.2006.

Podľa článku 5 Rímskeho dohovoru: 1.) Tento článok sa uplatní na zmluvy, ktorých predmetom je dodávka tovaru alebo poskytnutie služieb osobe („spotrebiteľ“) na účel, ktorý nemožno považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, ako aj na zmluvu o poskytnutí úveru na tento účel. 2.) Bez ohľadu na ustanovenia článku 3 nemôžu účastníci zmluvy svojou voľbou práva zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú imperatívne normy štátu jeho obvyklého pobytu:

- ak uzavretiu zmluvy predchádzala osobitná ponuka alebo reklama v tomto štáte a spotrebiteľ podnikol v tomto štáte všetky kroky potrebné z jeho strany na uzavretie zmluvy, alebo

- ak druhý účastník zmluvy alebo jeho zástupca prevzal v tomto štáte objednávku spotrebiteľa, alebo

- ak ide o kúpnu zmluvu a spotrebiteľ cestoval z tohto štátu do iného štátu a tam zadal objednávku, za predpokladu, že cestu spotrebiteľovi zabezpečil predávajúci s cieľom podnietiť spotrebiteľa, aby si tovar kúpil. 3.) Bez ohľadu na ustanovenia článku 4 sa pri absencii voľby rozhodného práva podľa článku 3 zmluvy uzavreté za okolností uvedených v odseku 2 tohto článku spravujú právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu spotrebiteľa.

Podľa článku 3 Rímskeho dohovoru: 1.) Zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť. 2.) Zmluvné strany si môžu kedykoľvek dohodnúť, že sa zmluva sa spravuje iným právom ako právom, ktorým sa na základe predchádzajúcej voľby podľa tohto článku alebo iných ustanovení tohto dohovoru spravovala dovtedy. Žiadna zmena zvoleného práva po uzatvorení zmluvy nemá vplyv na jej formálnu platnosť podľa článku 9, ani nepriaznivý vplyv na práva tretích osôb. 3.) Voľba cudzieho práva účastníkmi, či už v spojení s voľbou cudzieho súdu alebo nie, pričom všetky ostatné prvky situácie v čase voľby majú väzbu len s jedným štátom, nemá vplyv na uplatnenie právnych predpisov tohto štátu, od ktorých sa nedá odchýliť dohodou strán a ktoré sa ďalej nazývajú len „imperatívne normy“. 4.) Existencia a platnosť dohody účastníkov o voľbe rozhodného práva sa posudzuje podľa ustanovení článku 8, 9 a 11.

Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že právny vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným, je vzťahom spotrebiteľským. Taktiež nie je sporné, že žalovaný (spotrebiteľ) má a aj v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere mal, trvalý pobyt v Slovenskej republike.

V zmysle bodu 1 Všeobecných obchodných podmienok ČSOB, tvoriacich súčasť predmetnej zmluvy o úvere, sa právne vzťahy medzi účastníkmi zmluvného vzťahu riadia právnym poriadkom Českej republiky. Súd predmetné ustanovenie považoval za platnú voľbu rozhodného práva, teda rozhodné právo v danom prípade neabsentovalo, ale bolo určené a dané v obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere.

V preskúmavanej veci bola zmluva uzavretá dňa XX. X. XXXX v Českej republike. Zo spisu nie je zistiteľné, že by žalobca, vykonával svoju obchodnú, alebo podnikateľskú činnosť aj na Slovensku, kde má žalovaný svoj pobyt. Podobne nebolo doposiaľ zistené, že by tento veriteľ smeroval svoju činnosť na Slovensko, a že preskúmavaná zmluva patrí do rozsahu takejto činnosti. Vychádzajúc z doposiaľ vykonaného dokazovania preto nie je možné urobiť záver, že by pri rozhodovaní v preskúmavanej veci malo byť aplikované právo Slovenskej republiky.

Takýto záver je zrejmý z bodu 1 Všeobecných obchodných podmienok ČSOB, tvoriacich súčasť zmluvy o úvere zo dňa XX. X. XXXX, podľa ktorého sa právne vzťahy medzi zmluvnými stranami na základe týchto obchodných podmienok sa majú riadiť právnym poriadkom Českej republiky. Táto formulácia zodpovedá článku 6 bodu 2 Nariadenia Rím 1, podľa ktorého si strany môžu zvoliť rozhodné právo pre zmluvu. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 článku 6 rozhodným.

Možno teda konštatovať, že v preskúmavanej veci si zmluvné strany dohodli aplikáciu práva Českej republiky, pričom však táto voľba práva nesmie zbaviť žalovaného ako spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú inak ustanovenia slovenskej právnej úpravy.

Súd teda pri svojom rozhodovaní aplikoval hmotné právo platné v Českej republike ku dňu uzavretia zmluvy o úver, t.j. XX. X. XXXX a len v prípade, že by české hmotné právo v tomto znení zbavovalo žalovaného ako spotrebiteľa ochrany, ktorú by mu poskytovali ustanovenia slovenského hmotného práva, bolo sa možné odchýliť od úpravy platnej v Českej republike.

Bez akýchkoľvek pochybností je zmluva o úvere zo dňa 28. 1. 2008 obchodnozáväzkovým vzťahom tzv. absolútnym obchodom ( písmeno d/ ), ktorý sa riadi bez ohľadu na povahu účastníkov ustanoveniami tretej časti . Napriek svojej povahe výlučného obchodného záväzku je však zmluva o úvere s ohľadom na skutočnosť, že dlžník ako jedna zo strán tejto zmluvy nebol podnikateľom, zmluvou spotrebiteľskou podľa ustanovenia a nasl. a preto sa uplatní ustanovenie .

Ustanovenie , ktorým sa mení , účinný od 01.01.2001. Toto ustanovenie bolo novelizované , ktorým sa mení účinný od 31. 12. 2001 a to v súvislosti s požiadavkou Smernice Rady ES č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993, na ktorom základe boli do doplnené ustanovenia až , upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Cieľom bolo rozšírenie použiteľnosti ustanovení na ochranu spotrebiteľa na všetky typy zmlúv bez ohľadu na to, v akom kódexe sú upravené. Výkladom časti vety 1 za prostredníkom , avšak nemožno dospieť k záveru, že odôvodňuje aplikáciu akéhokoľvek ustanovenia, ktoré by mohlo byť pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takémuto záveru nemožno prisvedčiť už len preto, že by vnášal do právnych vzťahov zásadnú neistotu a znamenal by tiež výrazný zásah do zásady rovnosti účastníkov týchto vzťahov (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX zo dňa 24. 7. 2012).

Podľa ustanovenia ČR, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej čiastky a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia veta prvá ČR, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

Podľa ustanovenia ČR, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, kedy záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, ak nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa ustanovenia ČR, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný

platiť z nezaplatenej čiastky úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi občianskeho práva.

Podľa ustanovenia §1 Nariadenia vlády Českej republiky číslo 142/1994 Sb. v znení noviel, výška úrokov z omeškania zodpovedá ročnej výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o sedem percentuálnych bodov. V každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie dlžníka, je výška úroku z omeškania závislá na výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou a platnej pre prvý deň príslušného kalendárneho polroka.

V danej veci bolo dostatočne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená dňa XX. X. XXXX zmluva o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 90 000 Kč, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť pravidelnými 84 mesačnými splátkami po 1531 Kč pri pevnej úrokovej sadzbe 10,9% ročne a RPMN 14,42%. Žalovaný porušil podmienky zmluvy splácať úver riadne a včas, preto žalobca v súlade s čl. 9.1 písm. d) Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery, úver zosplatnil a dlh žalovaného ku dňu 10. 12. 2013 vyčíslil istine vyčerpaného úveru 56 449,62 Kč, zmluvnom úroku 16 343,02 Kč (vypočítaného ako 10,9% ročne z nesplatenej istiny), a poplatkoch vo výške 574 Kč. Keďže tieto sumy žalovaný neuhradil, súd žalobe v tejto časti vyhovel a to aj vrátane dohodnutých úrokov vo výške 10,9% ročne naďalej od 11. 12. 2013 do zaplatenia zo sumy 56 449,62 Kč (istina úveru).

Žalovaný svoj dlh neuhradil riadne a včas a preto sa dostal do omeškania Preto ho súd zaviazal aj k zaplateniu úrokov z omeškania tak, ako si ich žalobca uplatňoval, t.j. kapitalizovaného úroku z omeškania ku dňu 10. 12. 2013 vo výške 9902,42 Kč (ktorý bol vypočítaný v zákonnej výške), ako aj úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne naďalej od 11. 12. 2013 do zaplatenia zo sumy 57 023,62 Kč ( istina úveru 56 449,62 Kč + poplatky 685 Kč).

Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu a preto mu súd v súlade s ustanovením priznal právo na náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 181,50 eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu v sume 843,93 eur, vypočítaných podľa Vyhl. č. a tak, ako si ich žalobca uplatnil:

- 2krát hlavný úkon po 91,29 eur = 182,58 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby na súd;

- 2krát 1 hlavného úkonu 22,82 eur = 45,64 eur za zastupovanie na pojednávaniach dňa 29. 1. 2015 a dňa 9. 4. 2015;

- 2krát paušál po 8,04 eur za úkony v r. 2014 = 16,08 eur;

- 2krát paušál 8,39 eur za úkon v r. 2015 = 16,78 eur;

- náhrada cestovných výdavkov za cestu na pojednávania dňa 29. 1. 2015, dňa 9. 4. 2015 a dňa 12. 10. 2015 autobusom F. - M. a späť 2x 3,80 eur x 3pojednávania = 22,80 eur;

- náhrada za stratu času za cestu na pojednávania dňa 29. 1. 2015, dňa 9. 4. 2015 a dňa 12. 10. 2015 F. - M. a späť, t.j. 10polhodín x 13,98 eur x 3 pojednávania = 419,40 eur;

- 20% DPH vo výške 140,65 eur.

Za zastupovanie na pojednávaní dňa 9. 4. 2015 si právny zástupca žalobcu vyúčtoval odmenu vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny. Toto pojednávanie však bolo odročené bez prejednania veci samej, preto v súlade s ustanovením Vyhl. č. , mu patrí odmena len vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny.

Právny zástupca žalobcu bol predvolaný na pojednávanie dňa 12. 10. 2015. Zo spisového materiálu vyplýva, že tohto dňa právny zástupca žalobcu sa pojednávania nezúčastnil a vstúpil do pojednávacej miestnosti až po vyhlásení rozsudku vo veci samej a po skončení pojednávania s ospravedlnením, že na ceste bola zápcha a dve havárie, preto sa nemohol dostaviť včas. Súd je toho názoru, že právnemu zástupcovi žalobcu nepatrí odmena za zastupovanie na tomto pojednávaní, pretože sa ho nezúčastnil, dostavil sa až po skončení dokazovania a vyhlásení rozsudku. Preto aj keď súd akceptuje ospravedlnenie právneho zástupcu žalobcu s tým, že tento bol riadne predvolaný na pojednávanie a teda mal právo sa tohto pojednávania zúčastniť, súd mu priznal len náhradu cestovných výdavkov a náhradu za stratu času a nepriznal mu odmenu za úkon zastupovania na tomto pojednávaní, keďže tento úkon právnej pomoci nevykonal.

Podľa ustanovenia ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V danom prípade žalovaný požiadal o povolenie úhrady dlhu v splátkach po 3000 Kč, vzhľadom na to, že nie je schopný svoj dlh uhradiť naraz. Jeho príjem tvorí príjem zo zamestnania vo výške 10 400 Kč v hrubom, čiastočný invalidný dôchodok vo výške 3160 Kč a 87 eur. Má však dlhy cca vo výške 70 000 Kč, ktoré spláca a to aj prostredníctvom nariadenej exekúcie. V súlade s citovaným ustanovením, po zhodnotení majetkovej, zárobkovej a sociálnej situácie žalovaného, ako aj vzhľadom na výšku priznanej sumy, súd mu povolil uhradiť dlžnú sumu splátkami po 3000 Kč mesačne s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky, žalovaný stratí túto výhodu splátok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).