Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-41-2014.pdf
PDF · 95.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-7T/166/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, samosudcom JUDr. Silviom Bolečekom, PhD. v trestnej veci obžalovaného Z.. Q. S., stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX. Q. XXXX, Y.
rozhodol:
Podľa § 285 písm. f/ Tr. por. sa Q. Z.. Q. S., J.. X. Z.J. XXXX I. G., trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX I., zo skutku, ktorý mal spáchať tak, že v období od 1. M. XXXX až doposiaľ, s výnimkou obdobia od X. Q. XXXX do X. S. XXXX, kedy uhradil na výživnom čiastku XXX,XX D., I. H. a inde, neprispieva na výživu svojho maloletého syna M. S., J.. X. Q. XXXX, ktorý je vo výchove a opatere u matky V. S., Y. G. N. I. Č.. XXX, okres KD. a to aj napriek tomu, že táto povinnosť mu vyplýva priamo zo Zákona o rodine a naviac bol uznesením Okresného súdu v E. N..L.. XXP/XXX/XXXX L. O. XX. Z. XXXX predbežne zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 22,61 Eur mesačne k rukám matky, vždy do 1. dňa v mesiaci vopred, čím mu za uvedené obdobie vznikol ku dňu podania obžaloby t.j. k X. J. XXXX dlh na výživnom voči oprávnenej V. S. I. N. J. XXX,XX D. (XX.XXX,XX N.),
a ktorý obžaloba kvalifikovala ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.
spod obžaloby oslobodzuje,
pretože trestnosť činu zanikla.
odôvodnenie:
Samosudca vykonal vo veci dokazovanie výsluchom obžalovaného Z.. Q. S., výsluchom svedka poškodenej V. S., podľa § 269 Tr. por. prečítal listinné dôkazy, hodnotenie a register trestov na obžalovaného a zistil nasledovné skutočnosti:
Obžalovaný Z.. Q. S. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku kladeného mu za vinu v obžalobe. Namietal porušenie práva na obhajobu tým, že potom čo pri svojom výsluchu vzniesol námietku zaujatosti proti poverenému príslušníkovi PZ a túto námietku aj písomne odôvodnil, tak o tejto jeho podanej námietke zaujatosti nebolo vôbec rozhodnuté. Podľa obžalovaného všetky úkony, ktoré prebehli po októbri XXXX až do dňa jeho výpovede na pojednávaní sú vážnym porušením práva na obhajobu a vec by sa mala vrátiť do prípravného konania. Tak isto namietal ustanovenie obhajkyne ex offo, ktorá mu bola ustanovená súdom v prípravnom konaní, pričom takýmto spôsobom bolo obžalovanému odopreté právo zvládnuť obhajobu sám, nakoľko neboli splnené žiadne podmienky na ustanovenie advokátky ex offo. Ďalej obžalovaný namietal procesné úkony, ktoré realizoval vyšetrovateľ OR PZ SR v prítomnosti obhajkyne a ktorým boli porušené jeho práva na
obhajobu. Tak isto obžalovaný namietal, že mu nebolo doručené uznesenie o rozšírení obvinenia pre § 207 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. Ku skutku obžalovaný uviedol, že v období rokov 2004 až 2006 bol XX mesiacov vo väzbe a poškodená bývala v jeho rodinnom dome, za bývanie v ktorom neplatila a na pravidelných poplatkoch mu zanechala veľké finančné záväzky a preto navrhuje, aby sa čiastka, ktorú poškodená získala bezplatným bývaním v dome obžalovaného zohľadnila vo výživnom. Tak isto podľa obžalovaného poškodená z uvedeného rodinného domu ukradla obrazy a bez súhlasu obžalovaného tieto odpredala neznámej osobe. Uvedenú čiastku, ktorou sa poškodená takto opätovne obohatila na úkor obžalovaného, obžalovaný navrhuje započítať do plnenia svojej vyživovacej povinnosti. Obžalovaný uvádza, že súd v tomto prípade musí vychádzať z § 64 Zákona o rodine a jedná sa o tezauráciu výživného. Obžalovaný ďalej uvádzal skutočnosti týkajúce sa vzájomného spolužitia s poškodenou a dodal, že súd by mal zohľadniť aj plnenie výživného naturálnou formou a tak isto dodal, že poškodená neoznamovala obžalovanému relevantné informácie, ktoré by mali vplyv na jeho možnosť riadneho plnenia výživného. Poškodená neoznamovala obžalovanému, či maloletý pokračuje v štúdiu a tak isto neoznamovala obžalovanému zmeny adresy, na ktorú by mal obžalovaný platiť výživné. Obžalovaný považuje celé trestné stíhanie za nezákonné a má za to, že od XX. júla XXXX má do dňa hlavného pojednávania zaplatené všetky platby výživného a to rôznymi formami, pred vyšetrovateľom K. zaplatil XX.XXX Sk, potom do XX. marca XXXX platil výživné v sumách XXX Sk a XX Eur a následne platil výživné vrátane jednorázového zaplatenia. Obžalovaný predložil doklady o zaplatení výživného od októbra XXXX do konca marca XXXX na 6 poukážkach. V rozpätí medzi 2. októbrom 2008 a 6. októbrom 2008 uhradil svoj dlh na výživnom v sumu X.XXX Sk a preto podľa obžalovaného do 1. apríla 2009 nedlhoval na výživnom žiadnu sumu. Preto má obžalovaný za to, že pokiaľ je obvinený pre skutok uvedený v obžalobe a vznesené obvinenie mu bolo 4. marca 2009, tak uvedené obvinenie je v rozpore s trestným poriadkom, nakoľko v tom čase mal obžalovaný zaplatené výživné v plnom rozsahu. Obžalovaný opätovne poukázal na skutočnosť, že poškodená sa ani vo svojich písomných prejavoch netajila tým, že obžalovanému neoznámi miesta pobytu seba a ani maloletého a ani mu neoznámi účet, na ktorý má platiť výživné. Obžalovaný poukázal na skutočnosť, že pokiaľ bola poškodená od XX. októbra XXXX do 4. novembra XXXX hospitalizovaná v X. na psychiatrii pre chronický alkoholizmus, tak v čase keď vypovedala pred vyšetrovateľom aj pod vplyvom liekov mohla vypovedať nepravdu a neuviedla, že výživné je v plnom rozsahu uhradené dvoma poukážkami v hodnote viac ako X.XXX Sk, ktoré obžalovaný zaplatil v októbri 2008. Na záver svojej výpovede obžalovaný uviedol, že žiada, aby súd rozhodol podľa § 285 písm. a/ Tr. por.
Svedok poškodená V. S. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že ku dňu pojednávania, to jest ku dňu XX. augustu XXXX má obžalovaný uhradené všetky platby výživného. Poškodená nemôže potvrdiť a ani vyvrátiť úhradu väčšej sumy výživného v októbri 2008 zo strany obžalovaného, avšak nemá žiadny blok o takejto úhrade. Poškodená vylúčila, tvrdenie obžalovaného, že by v októbri 2008 uhradil väčšiu sumu zameškaného výživného k rukám jej rodičov. Od 1. augusta XXXX bola prvá väčšia splátka výživného až v máji XXXX a to suma XXX Eur. Poškodená dodala, že v čase keď v Slovenskej republike sa platilo menou Sk, obžalovaný uhradil na adresu rodičov poškodenej sumu 5.000 Sk formou poštovej poukážky. Poškodená ďalej dodala, že pokiaľ obžalovaný tvrdí, že uhradil výživné formou dvoch poštových poukážok na adresu jej rodičov, tak poškodená udáva, že vie len o jednej poukážke a to na sumu 5.000 Sk. Na záver svojej výpovede poškodená uviedla, že v októbri XXXX nebývala u svojich rodičov, ale bývala na adrese v H., pričom obžalovaný o tom vedel, nakoľko susedia poškodenej hovorili, že ho tam videli a poškodená mala označenú poštovú schránku, čo si podľa jej názoru obžalovaný mohol všimnúť. V písomnom vyjadrení doručenom súdu XX. augusta XXXX poškodená uviedla, že obžalovaný dňa XX. júla XXXX zaplatil sumu XX.XXX Sk na základe tej skutočnosti, že mu od mesiaca júl XXXX do začiatku apríla 2007 vznikol dlh na výživnom a tento uvedenou platbou v celom rozsahu uhradil. Podľa správy pre adresáta na čl. 591 sa jednalo o výživné za obdobie 07/2004 až 04/2007.
Z uznesenia Q. K. N. N. G. L. O. X. N. XXXX samosudca zistil, že v tento deň začal poverený príslušník PZ SR stíhať obžalovaného ako obvineného pre prečin podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. za skutok, ktorého sa mal dopustiť od augusta 2008 až doposiaľ. Voči uvedenému uzneseniu obžalovaný zahlásil sťažnosť, ktorú písomne odôvodnil 4. októbra XXXX a osobne podal na príslušnom orgáne. Z prípisu OP N. Ľ.Ň. L. O. X. J. XXXX samosudca zistil, že prokurátor okresnej prokuratúry udelil súhlas podľa § 191 ods. 1 Tr. por. na vyhovenie sťažnosti obvineného proti uzneseniu zo dňa X. N. XXXX. Aj na základe tohto prípisu poverený príslušník PZ SR vyhovel sťažnosti v tom čase obvineného a napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu zrušil.
Samosudca zistil, že obvinený dňa X. Q. XXXX vzniesol námietku zaujatosti voči poverenému príslušníkovi PZ SR a žiadal, aby vec bola odňatá tomuto príslušníkovi a daná na inú súčasť PZ SR.
Z uznesenia Q. K. K. L. O. X. S. XXXX samosudca zistil, že v tento deň začal vyšetrovateľ PZ SR stíhať obžalovaného, v tom čase obvineného za prečin podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť v období od 1. augusta 2007 až do dátumu vydania uznesenia, s výnimkou obdobia od 1. októbra XXXX do 2. marca XXXX, kedy obvinený výživné uhradil z časti.
Z uznesenia Q. N. I. E. N..L.. XXP/XXX/XXXX L. O. XX. Z. XXXX samosudca zistil, že maloletý M. S., J.. X. Q. XXXX bol zverený do osobnej starostlivosti poškodenej a obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou XXX Sk mesačne s účinnosťou odo dňa vydania uznesenia a toto výživné je povinný zasielať k rukám matky vždy do 1 dňa v mesiaci vopred.
Z potvrdení o návštevy školy samosudca zistil, že maloletý M. S. v čase uvádzanom v obžalobe stále absolvuje povinnú školskú dochádzku.
Z kópií poštových peňažných poukazov samosudca zistil, že obžalovaný viacerými úhradami v rovnakých resp. zmenených sumách výživné za jednotlivé kalendárne mesiace uhradil k rukám poškodenej.
Z oznámenia B. samosudca zistil, že obžalovaný nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi.
Z oznámenia sociálnej poisťovne samosudca zistil, že obžalovaný bol v dobe, ktorý sa mu kladie za vinu v podanej obžalobe poberateľom rôznych dôchodkových dávok.
Zo správy Q. I. samosudca zistil, že obžalovaný komisiou pre ochranu verejného poriadku riešený nebol a aktívne sa zapája do verejnoprospešnej činnosti v obci I..
Z uznesenia J. N. N. V. N..L.. XNdt/X/XXXX L. O. X.S. XXXX samosudca zistil, že trestná vec obžalovaného bola odňatá Okresnému súdu N. Ľ., ktorému bola trestná vec prikázaná uznesením H. N. I. K. M. K. N. J. H. Q. N. G..
Zo zápisnice o výsluchu svedka poškodenej S. samosudca zistil, že táto potom čo bola riadne poučená o svojich právach a povinnostiach pri výsluchu v procesnej pozícii svedka dňa X. Q. XXXX uviedla, že potom čo bol obžalovaný vzatý do väzby sa ocitla vo finančnej núdzi a keďže jej obžalovaný povedal, že môže predať obrazy, ktoré sú v jeho vlastníctve, aby ju so synom uživili peniaze z predaja uvedených hnuteľných vecí, tak tieto obrazy predala.
Zo správy N. umeleckej školy v H. samosudca zistil, že syn obžalovaného bol v školskom roku XXXX/ XXXX Ž. X. Y. denného štúdia.
Z odpisu z registra trestov samosudca zistil, že obžalovaný nemá záznam v registri trestov.
Prokurátor podal na obžalovaného obžalobu za trestný čin - prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že v období od 1. augusta 2007 až doposiaľ, s výnimkou obdobia od 1. októbra 2008 do 2. marca XXXX, kedy uhradil na výživnom čiastku XXX,XX Eur, v H. M. inde, neprispieva na výživu svojho maloletého syna M. S., J.. X. Q. XXXX, ktorý je vo výchove a opatere u matky V. S., trvale bytom N. I. Č.. XXX, Q. H.S. a to aj napriek tomu, že táto povinnosť mu vyplýva priamo zo Zákona o rodine a naviac bol uznesením Q. súdu v E. N..L.. XXP/XXX/XXXX L. O. XX. Z. XXXX predbežne zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou XX,XX Eur mesačne k rukám matky, vždy do 1. dňa v mesiaci vopred, čím mu za uvedené obdobie vznikol ku dňu podania obžaloby t.j. k 4. novembru 2009 dlh na výživnom voči oprávnenej V. S. I. N. J. XXX,XX D. (XX.XXX,XX N.).
Samosudca skúmal, či v trestnom konaní neboli porušené práva obžalovaného, tak ako to aj sám obžalovaný namietal, ale súd na takéto zistenia musí prihliadať aj z moci úradnej. Čo sa týka skutočnosti tvrdenej obžalovaným, že potom čo vzniesol námietku zaujatosti proti poverenému príslušníkovi PZ SR pri svojom výsluchu a následne ju aj písomne odôvodnil, tak samosudca zistil, že takéto podanie obžalovaného sa v spise nachádza (č.l. 89d). Je pravdou, tiež tvrdenie obžalovaného, že o tejto námietke
nebolo rozhodnuté ani povereným príslušníkom PZ SR a ani nadriadeným orgánom podľa trestného poriadku. Avšak samosudca konštatuje, že de facto bol obžalovaný s námietkou úspešný, nakoľko poverený príslušník PZ SR po písomne podanej námietke vykonal len jeden procesný úkon a to na č.l. 88 kde vyhovel sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu o vznesení obvinenia a rozhodnutie o vznesení obvinenia obžalovanému zrušil. Následne v roku 2009 už vo veci konala iná osoba v pozícii vyšetrovateľa PZ SR. Z uvedeného má samosudca zato, že aj pokiaľ nebolo v zmysle trestného poriadku rozhodnuté o námietke zaujatosti, tak namietaná osoba vykonala len úkon v prospech obžalovaného a ďalej sa na trestnom stíhaní obžalovaného už nepodieľala a teda toto procesné pochybenie bolo konvalidované v prospech obžalovaného.
Čo sa týka námietky obžalovaného, že rozšírenie právnej kvalifikácie skutku pôvodne kvalifikovaného ako prečin podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. a prekvalifikovanie na § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. bolo v rozpore s trestným poriadkom a takýmto postupom mali byť porušené práva obžalovaného, tak samosudca zistil, že pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 6. októbra 2009 v Poprade, obžalovaný vtedy v procesnom postavení obvineného sám podpísal, že „vzal som na vedomie, že došlo k zmene právnej kvalifikácie a som stíhaný za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.“. Podľa § 206 ods. 6 Tr. por. ak v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania vyjde najavo, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, je iným trestným činom alebo aj ďalším trestným činom, ako bol v uznesení o vznesení obvinenia právne kvalifikovaný, policajt obvineného na túto okolnosť písomne upozorní; upozornenie môže uviesť aj v zápisnici. Rovnopis upozornenia alebo zápisnice doručí do 48 hodín prokurátorovi. Teda samosudca konštatuje, že vyšetrovateľ postupoval pri procesnom úkone podľa § 206 ods. 6 Tr. por. a obžalovaného upozornil na zmenu právnej kvalifikácie v zápisnici na čl. 190, pričom obžalovaný sa výslovným prejavom vôle vzdal svojho práva na oboznamovanie sa s výsledkami dokazovania a nežiadal, aby bol vyrozumený o ďalšom postupe vo veci.
Obžalovaný taktiež namietal, že v čase vydania uznesenia zo dňa 4. marca XXXX, ktorým bolo voči nemu vznesené obvinenie za trestný čin podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. (čl. 91), nebola naplnená skutková podstata tohto trestného činu, nakoľko reálne neexistovala podlžnosť na výživnom v rozsahu minimálne troch mesiacov. Obžalovaný má preto zato, že trestné stíhanie voči jeho osobe je aj z tohto dôvodu nezákonné a má byť spod obžaloby oslobodený podľa § 285 písm. a/ Tr. por. Túto skutočnosť poškodená nepotvrdila a nie je v spise obsiahnutá žiadnym listinným dôkazom a preto obhajobu obžalovaného považuje samosudca za účelovú so snahou zmierniť trestný dopad pre svoju osobu. Obžalovaný nedisponuje žiadnym listinným dôkazom, že výživné uhradil spôsobom relevantným podľa zákona o rodine a poukazuje na zdravotné, psychické problémy poškodenej z čoho vyvodzuje, že táto nemá dostatočný prehľad vzhľadom na svoje problémy v danom čase o úhradách výživného a má sa podľa obžalovaného vychádzať z procesnej zásady in dubio pro reo. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že v konaní nebolo žiadnym relevantným a nespochybniteľným spôsobom vyvrátené tvrdenie poškodenej, že v čase vydania uznesenia podľa § 206 ods. 1 Tr. por. dňa 4. marca 2009 nedoplatok na výživnom reálne existoval.
Obžalovaný vo svojom výsluchu poukázal na skutočnosť, že poškodená menila adresy pobytu, takže nevedel presnú adresu, na ktorú má výživné poukazovať a tiež namietal, že uznesenie Okresného súdu v E. sp.zn. XXP/XXX/XXXX voči nemu nemohlo nadobudnúť právne účinky. Túto procesnú obranu obžalovaného považuje samosudca za irelevantnú, nakoľko v zmysle právnych predpisov platných na území Slovenskej republiky v civilnom konaní existuje viacero možností ako uhrádzať výživné aj v prípade, že je pobyt osoby, ku ktorej rukám sa má výživné uhrádzať neznámy, o čom obžalovaný ako osoba kvalifikovane znalá práva musí vedieť a tiež obžalovaný pozná svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona č. XX/XXXX Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, najmä § 62 uvedeného zákona a teda že obžalovaný má povinnosť uhrádzať výživné pokiaľ nežije v spoločnej domácnosti s maloletým dieťaťom priamo zo zákona a nie je nevyhnutne nutné k tomu žiadne súdne rozhodnutie a preto obhajobu obžalovaného aj v tomto bode považuje samosudca za účelovú so snahou zmierniť trestný dopad pre svoju osobu.
Obžalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že poškodená z rodinného domu, ktorý obývala spolu s obžalovaným počas jeho pobytu vo väzbe ukradla obrazy a bez súhlasu obžalovaného tieto odpredala neznámej osobe. Uvedenú čiastku, ktorou sa poškodená takto opätovne obohatila na úkor obžalovaného, obžalovaný navrhol započítať do plnenia svojej vyživovacej povinnosti. Z uznesenia Okresnej prokuratúry N. Y. Pv XXX/XXXX-XX zo dňa XX. novembra XXXX v spise na čl. XXX samosudca
zistil, že tieto obrazy boli ocenené na základe znaleckého posudku na sumu XX.XXX Sk, avšak na základe dokazovania bolo preukázané aj vyjadrením obžalovaného, že pokiaľ sa domácnosť a teda aj maloletý syn obžalovaného a poškodenej dostanú do stavu hmotnej núdze, tak predaj týchto obrazov je poslednou možnosťou na získanie finančných prostriedkov, čo podľa slov poškodenej táto aj urobila a teda v stave finančného nedostatku tieto obrazy predala a príjem z tejto transakcie použila na úhradu potrieb domácnosti, teda v podstate aj na úhradu výživného, ktoré však započítala na úhradu výživného maximálne do obdobia júna XXXX, to znamená do obdobia, ktoré nie je predmetom tohto trestného stíhania a preto aj túto obranu obžalovaného považuje samosudca za účelovú so snahou zmierniť trestný dopad pre svoju osobu.
Samosudca vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že v čase podania obžaloby prokurátorom okresnej prokuratúry obžalovaný naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.
Avšak trestný zákon pozná aj inštitút zániku trestnosti trestného činu.
Podľa § 86 písm. a/ Tr. zák. trestnosť trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. zanikne, ak obžalovaný svoju povinnosť splnil skôr než sa súd odobral na záverečnú poradu. Podľa výpovede svedkyne poškodenej, ako aj z listinných dôkazov, svedok poškodená V. S. preukázala, že obžalovaný jej dlžné výživné v plnom rozsahu uhradil a trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky.
Vzhľadom na vyššie uvedené samosudca dospel k záveru, že dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach potvrdzujú, že trestnosť trestného činu obžalovaného Z.. Q. S. zanikla, a preto podľa § 285 písm. f/ Tr. por. obžalovaného oslobodil spod obžaloby.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti v tejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Právne neúčinné je odvolanie podané osobou, ktorá sa svojho práva na odvolanie výslovne vzdala.