Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11C-357-2015.pdf
PDF · 91.85 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/357/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Marekom Koščom v právnej veci žalobcu P.. A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, XXX XX M. F., proti žalovanému A.. N. M., bytom H. F.E. XX, XXX XX D., o zaplatenie nemajetkovej ujmy 2 000,- eur, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca podal dňa 04.09.2014 na tunajší súd návrh označený ako „I. Návrh na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi Okresného súdu v Humennom A.. N. M., II. Uplatnenie nárok na náhradu nemajetkovej ujmy“, ktorým navrhol, aby súd vyslovil, že zákazom nahrávania bolo porušené jeho ústavné právo a z toho dôvodu si uplatnil nárok na úhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 2000,-eur. Zároveň navrhol uložiť disciplinárne opatrenie A.. N. M. a to zníženie funkčného platu o 50 percent na tri mesiace. Súčasťou podania navrhovateľa okrem iného je aj Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku v zmysle zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejne moci, adresovaná Ministerstvu spravodlivosti SR.
Nakoľko predmetné podanie nespĺňalo všetky náležitosti riadneho návrhu podľa § 79 O.s.p., súd uznesením zo dňa 11.12.2014, č.k. 11C/144/2014-33 vyzval žalobcu na odstránenie vád podania, najmä aby upravil svoje podanie tak, aby z neho bolo zrejmé, voči komu jeho návrh smeruje, teda kto je jednoznačne odporcom v predmetnej veci (presne označil účastníkov konania, ktorí majú v konaní vystupovať ); upresnil a špecifikoval petit návrhu ( t.j. najmä uviedol predmet konania, čoho konkrétne sa domáha, teda konečné znenie rozhodnutia ). Zároveň poučil žalobcu že ak podanie, doručené súdu dňa 04.09.2014 má byť považované za návrh na začatie konania a nebude doplnené podľa horeuvedeného poučenia, súd podanie odmietne.
Žalobca dňa 13.01.2015 tunajšiemu súdu doručil podanie, v ktorom upresnil petit žaloby a žiadal určiť : I. Postupom Okresného súdu v Humennom na verejnom pojednávaní dňa 06.09.2013 vo veci vedenej pod sp.zn. 15P/XXX/2013 boli porušené ustanovenia § 34 ods. 4 zák. č. 385/200 Z.z. o sudcoch a prísediacich § 116 ods. 2 a ods. 3 a § 117 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a právo žalobcu slobodne prijímať a rozširovať informácie pomocou zvukového záznamu zaručené v čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu v sume 2.000 eur.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalovanému A.. N. M.X. sa ukladá disciplinárne opatrenie znížením funkčného platu o 50% na 3 mesiace.
Žalobca vo svojej výpovedi počas informatívneho výsluchu uviedol, že na výroku č. I, ktorým sa domáha určenia, že postupom Okresného súdu v Humennom na verejnom pojednávaní dňa 06.09.2013 vo veci vedenej pod sp.zn. 15P/XXX/2013 boli porušené ustanovenia § 34 ods. 4 zák. č. 385/200 Z.z. o sudcoch a prísediacich § 116 ods. 2 a ods. 3 a § 117 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a právo žalobcu slobodne prijímať a rozširovať informácie pomocou zvukového záznamu zaručené v čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, netrvá a v tejto časti berie žalobu späť, rovnako ako na výroku č. IV., ktorým žiadal, aby žalovanému A.. N. M. bolo uložené disciplinárne opatrenie znížením funkčného platu o 50% na 3 mesiace, netrval a aj v tejto časti zobral žalobu späť, nakoľko na podanie konkrétne tejto žaloby nie je oprávnený. Na výroku č. II., ktorým žiadal žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu v sume 2.000 eur, ako aj na náhrade trov konania trval aj naďalej
Súd uznesením zo dňa 04.08.2015, č.k. 11C/144/2014-58 konanie vo výrokoch č. I. a č. IV. zastavil a v prevyšujúcej časti, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 2.000 eur a rozhodnúť o trovách konania vylúčil na samostatné konanie.
Súd preto vo veci nariadil pojednávanie s dokazovaním.
Na nariadené pojednávanie sa nedostavil žalobca ktorý svoju účasť na pojednávaní vopred ospravedlnil a požiadal, aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti na základe ním predložených listinných dôkazov a to aj bez nariadenia pojednávania v súlade s ust - § 101 ods. 2 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä so spisom tunajšieho súdu sp.zn. 11C/144/2014, odpoveďou na sťažnosť zo dňa 07.11.2013, návrhom na predbežné prerokovanie nároku, oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody a zistil nasledovný skutkový.
Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že nárok, tak ako si ho uplatňuje žalobca voči nemu, ako žalovanému neuznáva, žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, pretože súčasne platná legislatíva neuznáva takýto nárok voči jeho osobe, ako aj osobe sudcu. Nesúhlasil s oboznamovaním s DVD nosičom, nakoľko s touto nahrávkou už bol oboznámený, pretože predtým, než tento žalobca podal tento návrh, boli vybavované viaceré sťažností, kde bol použitý aj tento nosič. Žalovaný neuznal ani nemajetkovú ujmu, nakoľko žalobca bol na predchádzajúcom pojednávaní poučený, pretože požiadal o zvukový záznam. Žalovaný mu jasne povedal, že ani nemusel o to žiadať, pretože má na to právo, súd mu to ani nemôže zakázať, ale má za to, že ho správne upozornil, že ak chce použiť mobilný telefón ako nahrávacie zariadenie, tak do pojednávacej miestnosti musí vstúpiť s vypnutým mobilom. Trovy konania nežiadal.
Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, ktorú žalobca žiadal uhradiť od žalovaného, A.. N. M., uviedol, že nevidí dôvod, prečo by Slovenská republika mala uhradiť škodu za sudcu. Svoj nárok odôvodnil tým, že mu bolo zakázané nahrávať na pojednávaní, kde boli vyslovené urážky, pričom mal za to, že toto právo, ktoré mu Ústava SR dovoľuje, mu bolo zakázané. Výšku svojho nároku odvodzuje od cestovných nákladov, ktoré mu vznikli, potom sú tam zahrnuté aj nejaké právne rady, ktoré mu boli poskytované. Zároveň požiadal ministerstvo spravodlivosti o prešetrenie a vyvodenie následkov. Disponoval informáciami, že to už bolo údajne prešetrené, pričom vraj nebolo zistené, že by došlo k porušeniu. Následne doručil ministerstvu ešte aj CD z pojednávania. Na inom orgáne sa nevedie iné konanie ohľadne týchto nárokov.
Súd návrh žalobcu o vykonanie dôkazu, a to oboznámením sa s DVD nosičom zamietol, nakoľko v danom prípade ho nebolo potrebné vykonať. Samotný žalovaný uviedol, že s obsahom už bol viackrát oboznámený, teda ho poznal. Preto súd tento dôkaz nevykonal, nakoľko samotný DVD nosič bol súdu známy.
Sťažnosť žalobcu bola vybavená odpoveďou zo dňa 07.11.2013, v ktorej bolo konštatované, že skutočnosti, ktoré žalobca uviedol vo svojom podaní ako prepis nahrávky z pojednávania dňa 27.09.2013, nie sú zaznamenané v zápisnici z pojednávania, ale konajúci sudca vo svojom vyjadrení potvrdil, že na pojednávaní v súlade s ust. § 100 ods. 1 O.s.p. uviedol, ako sa mu na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí ako právne posúdenie veci. Teda v tomto smere nešlo o nezákonný postup sudcu. Pokiaľ išlo o odročenie pojednávania na deň 31.10.2013, sudcovi zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť prispôsobiť termín pojednávania požiadavkám účastníkov. Každý sudca si organizuje prácu v senáte samostatne. Žalobca vo svojej sťažnosti poukázal na to, že konajúci sudca mu nedovolil vyhotoviť zvukový záznam z pojednávania. Z prepisu, ktorý žalobca súdu zaslal vyplynulo, že tento záznam žalobca vyhotovil aj bez povolenia sudcu a sudca žalobcu žiadal, aby žalobca nerobil zvukový záznam až po ukončení pojednávania. V tomto smere neboli porušené žiadne práva žalobcu, lebo mal možnosť urobiť zvukový záznam z celého priebehu pojednávania. Sťažnosť považoval súd za čiastočne opodstatnenú, a to v tom , že celý priebeh pojednávania nebol zaznamenaný v zápisnici o pojednávaní. Zo žalobcom predloženého prepisu vyplynulo, že sudca nezaznamenal do zápisnice tú časť pojednávania, v ktorej v súlade s ust. § 100 ods. 1 O.s.p. vyslovil právny názor. Zároveň súd doporučil žalobcovi, aby v budúcnosti upozornil konajúceho sudcu na prípadné nezrovnalosti v zápisnici tak, aby boli súladné s priebehom pojednávania, aby sa predišlo prípadným nedorozumeniam.
Podaním zo dňa 06.02.2014 žalobca podal na Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Z oznámenia o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody Ministerstva spravodlivosti SR vyplynulo, že žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., sa žalobca domáhal, aby bolo konštatované, že v žiadosti popísaným postupom OS Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. 15p/XXX/2013 boli porušené ustanovenia konkrétne špecifikovaných zákonov i právo žalobcu na slobodné prijímanie a rozširovanie informácií pomocou zvukového záznamu zaručené v čl. 26 ods. 1 a 2. Ústavy SR a čl. 10 ods. 1dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Následne žalobca žiadal priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 2000 eur. Ministerstvo spravodlivosti SR oznámilo žalobcovi, že žiadosť bola predbežne prerokovaná v zmysle § 15 ods. 1 zák.č 514/2003 z.z., pričom jej nebolo vyhovené. Predovšetkým v štádiu predbežného prerokovania nároku nie je v kompetenciách MS SR rozhodovať o tom, či ( resp. že ) postupom súdu došlo k porušeniu práv účastníka konania garantovaných Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Následne pre vznik zodpovednosti štátu za škodu a práva na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je potrebné splnenie viacerých podmienok. Sú nimi nesprávny úradný postup, vznik nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou nemajetkovou ujmou. V prípade žalobcu splnenie uvedených podmienok nebolo preukázané. V prvom rade nebol preukázaný nesprávny úradný postup, ktorý mal viesť k vzniku nemajetkovej ujmy, v druhom rade žalobca nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy v dôsledky popísaného postupu súdu. Preto vzhľadom na vyššie uvedené Ministerstvo spravodlivosti posúdilo žiadosť žalobcu ako nedôvodnú. Zároveň Ministerstvo spravodlivosti SR žalobcovi oznámilo, že predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bolo týmto ukončené, pričom žiadosť č. XXXXX/ XXXX/XX považovalo za vybavenú.
Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.; zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. ( prechodné a záverečné ustanovenia ).
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z.z.; vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.; štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 2 písm. zákona č. 514/2003 Z.z. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11C/144/2014 súd zistil, že žalobca podal návrh na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi OS Humenné A.. N. M. a uplatnil si nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorý na základe uznesenia súdu zo dňa 11.12.2014, č.k. 11C/144/2014-33 a uznesenia súdu zo dňa 04.03.2015, č.k. 11C/144/2014-44 upresnil ako je vyššie uvedené. Podaný návrh odôvodnil nevhodným správaním sudcu na pojednávaní konanom dňa 27.09.2013, kedy mu konajúci sudca neumožnil nahrávať celý priebeh pojednávania, nakoľko v priebehu pojednávania mu bolo zakázané nahrávať pojednávanie a musel vypnúť nahrávanie. Škodu, ktorú žalobca žiadal priznať odvodzoval od nesprávneho úradného postupu sudcu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 15P/XXX/2013. Z tohto dôvodu je potrebné vo vzťahu zodpovednosti sudcu za škodu spôsobenú účastníkovi konania aplikovať osobitný zákon, ktorým je zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Tento zákon nadobudol účinnosť dňa 01.07.2004 a upravil zodpovednosť za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci, zároveň podľa § 27 ods. 1 tohto zákona, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z.z.; vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal za preukázané, že sudca konaní vykonáva úlohy orgánu verejnej moci, pri ktorých mu je zverený výkon verejnej moci v rozsahu ustanovenom zákonom a teda nie je v danom prípade pasívne legitimovaným. Zákon č. 514/2003 Z.z. jednoznačne hovorí, kto koná v mene štátu vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní. V takom prípade v mene štátu koná Ministerstvo spravodlivosti SR. Z tohto dôvodu akékoľvek ďalšie úvahy, konštatovania a zisťovania o tom, či postupom konajúceho sudcu došlo k nesprávnemu úradnému postupu a či ním vznikla žalobcovi škoda súdu škoda, boli nadbytočné a súd 1. stupňa sa nimi nezaoberal, nakoľko žalovaný v predmetnom konaní nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Súd preto žalobu z nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného zamietol, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný je osobou, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti či záväzku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p., pričom úspešný bol v konečnom dôsledku žalovaný, ktorý si náhradu trov konania neuplatnil, súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).
Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.