Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-86-2022.pdf
PDF · 89.77 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/86/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Trebišov, M. R. Štefánika 178, IČO: 30 807 484, proti povinnému: U. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. W. L. X, Y., vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Denisou Regináčovou Mihalovou, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Moyzesova 34, pod sp. zn. EX 3/06, o vymoženie 401,71 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov zo dňa 29.03.2016, č.k. 23Er/18/2006-14
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie vo výroku I. o zastavení exekúcie.
Mení uznesenie vo výroku II. o trovách exekúcie tak, že ukladá povinnému nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 28,57 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Trebišov ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví zastavil exekúciu (I. výrok) a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 28,57 € v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia (II. výrok).
2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov, č. 700-3910032504-GC04/04 zo dňa 16.11.2004, podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Dňa 10.01.2006 súd prvej inštancie poveril pôvodného súdneho exekútora (JUDr. Ing. Štefana Vargu) vykonaním exekúcie. Podaním doručeným súdu dňa 04.09.2015, podal pôvodný súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie na podklade exekučného spisu preskúmal šetrenia, ktoré vykonal súdny exekútor a uviedol, že šetrením majetkovej podstaty povinného súdny exekútor zistil, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, čo bolo zistené a potvrdené vykonanými opatreniami a oznámeniami príslušných orgánov. Z výsledkov vykonaných šetrení, ktoré sú obsahom exekučného spisu a z výsledkov vlastných šetrení mal súd za to, že povinný je nemajetný a to v takom rozsahu, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, z ktorého dôvodu exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného zastavil.
3. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 196, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie spolu vo výške 28,57 € podľa ust. § 14, § 15 ods. 1, § 22 a § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a na ich úhradu zaviazal oprávneného z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd uznesenie zmenil vo výroku o zastavení exekúcie a nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie.
5. V odvolaní nesúhlasil s tvrdenou nemajetnosťou povinného, keďže podľa daňových priznaní mal povinný v období rokov 2006 až 2011 veľmi vysoké príjmy a vykazoval vysoké zisky, keď napr. v roku 2010 mal príjmy vo výške 80.958,34 €. Oprávnený žiadal, aby odvolací súd zvážil, či súdny exekútor vynaložil všetko úsilie, aby pohľadávku oprávneného vymohol a či urobil dostatok úkonov k tomu smerujúcich za trvania exekúcie. Zároveň je podľa oprávneného zastavenie exekúcie predčasné, nakoľko povinný je fyzická osoba a môže v budúcnosti nadobudnúť majetok alebo sa zamestnať, či poberať starobný dôchodok. Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, by malo byť až posledným riešením neúspešnej exekúcie a súd ho musí náležite uvážiť v kontexte všetkých okolností konkrétnej veci a musí skúmať, či súdny exekútor vykonal všetky úkony súvisiace so zistením majetku povinného.
6. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril pôvodný súdny exekútor, ktorý uviedol, že vykonal dostatok úkonov na zistenie majetku povinného, z ktorých vyplynulo, že povinný bol v čase do podania podnetu na zastavenie exekúcie nemajetný, o čom svedčia aj zistenia na základe vykonaných úkonov, za účelom zistenia majetku povinného, pričom nebol zistený majetok podliehajúci exekúcii. Zároveň pre rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného je podstatné zistenie okolností pre vedenie exekúcie v čase podania podnetu na jej zastavenie. Pôvodný súdny exekútor tak považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne.
7. Oprávnený v odvolacej replike súhlasil so zastavením exekúcie.
8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
9. Uznesenie je vo výroku o zastavení exekúcie vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, aj keď z iných dôvodov.
10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).
11. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
12. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
13. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
14. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
15. Exekučný poriadok v § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Medzi takéto dôvody patrí aj tzv. nemajetnosť povinného, a teda, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
16. Zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre tzv. nemajetnosť povinného prichádza do úvahy vtedy, ak súdny exekútor náležitým spôsobom zisťoval majetkové pomery povinného a bolo zistené, že majetok, ktorý povinný vlastní, nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zistenia súdneho exekútora o nedostatku majetku povinného musia byť nielen preukázané, ale aj aktuálne.
17. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť povinného skutočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku). Ten v rámci exekučného konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom určeným spôsobom súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v závislosti od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe zistených skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oznámi túto skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd zároveň nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, ohľadom majetkových pomerov povinného. Ak teda súdny exekútor v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto dôvodu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie.
18. V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie exekučnému súdu dňa 04.09.2015, pričom súd prvej inštancie rozhodol o tomto podnete na základe zistených majetkových pomerov povinného napadnutým uznesením dňa 29.03.2016. Spis súdu prvej inštancie bol odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní voči citovanému uzneseniu predložený až dňa 27.05.2022, teda po viac ako šiestich rokoch od vydania napadnutého uznesenia č.k. 23Er/18/2006-14. Ako vyplýva z pripojeného spisu pôvodného súdneho exekútora EX 3/06, posledné lustrácie majetku povinného boli vykonané v roku 2015.
19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd z takto zistených majetkových pomerov povinného nemôže vychádzať a v danom prípade nevie preskúmať, či zistené majetkové pomery povinného sú aktuálne aj v súčasnosti, vzhľadom na uplynutie dlhšej doby od rozhodnutia súdu prvej inštancie resp. uplynutie dlhšej doby od lustrácie majetku povinného (vyplývajúcej zo spisu pôvodného súdneho exekútora) do rozhodnutia odvolacieho súdu. Súd môže rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku len na základe aktuálneho zisťovania majetkových pomerov povinného. Vzhľadom na dlhšie časové obdobie, ktoré uplynulo od lustrácie majetku povinného až do rozhodnutia odvolacieho súdu (viac ako 7 rokov), počas ktorej doby mohlo dôjsť k zmene majetkových pomerov povinného, nebolo preukázané splnenie podmienok pre zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
20. Z obsahu spisu však odvolací súd mal preukázané, že pohľadávka oprávneného je vymáhaná na základe exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov č. 700-3910032504- GC04/04 zo dňa 16.11.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.04.2005 a vykonateľnosť dňa 21.04.2005. V zmysle tohto rozhodnutia oprávnený predpísal povinnému poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie a poistné na rezervný fond.
21. Podľa § 148 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pohľadávky na poistnom, dávkach, náhradách škody podľa § 238 ods. 6 neuhradených Sociálnej poisťovni tretími osobami, pokutách a na penále podľa § 240 (ďalej len „pohľadávka“) sa vymáhajú
a) Sociálnou poisťovňou podľa tohto zákona, b) podľa osobitného predpisu, ak nejde o nevymáhateľnú pohľadávku podľa § 150 ods. 1 písm. a), b), d) a e) a § 151 ods. 1 až 3, 1. bezodkladne po zastavení konania vo veciach vymáhania pohľadávok, alebo 2. ak ide o pohľadávku podľa § 179 ods. 1 písm. f).
22. Podľa § 148 ods. 2 cit. zákona, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
23. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pohľadávky na poistnom je možné na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia ich právoplatnosti. Zákonom určená lehota 10 rokov na vymáhanie pohľadávok na poistné je lehotou prekluzívnou, a teda po jej uplynutí nie je možné rozhodnutie už vykonať. V určenej lehote 10 rokov od právoplatnosti je potrebné nielen začať výkon rozhodnutia (exekúciu), ale exekúcia musí byť v tejto lehote aj ukončená, pretože jej márnym uplynutím zaniká právo na vykonanie rozhodnutia. Na zánik tohto práva musí súd prihliadať z úradnej povinnosti, a teda aj bez návrhu a právo, ktoré sa prekludovalo, nemožno priznať a ani vykonávať exekúciu na jej vymoženie.
24. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní, priznaná vyššie uvedeným rozhodnutím, dňom 07.04.2015 zanikla z dôvodu uplynutia 10 ročnej lehoty a stala sa tak nevymožiteľnou.
25. V prejednávanej veci sú teda splnené dôvody pre zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, z ktorého dôvodu odvolací súd potvrdil uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
26. Vzhľadom na dôvod, pre ktorý došlo k zastaveniu exekúcie (preklúzia práva), odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie v zmysle ust. § 388 CSP tak, že zaviazal na náhradu trov exekúcie súdnej exekútorke povinného v zmysle ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 203 Exekučného poriadku.
27. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
28. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
29. Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie (ods. 1). Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil (ods. 2). Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške (ods. 3).
30. Keďže v prejednávanej veci oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, pretože k preklúzii práva došlo uplynutím zákonom stanovenej lehoty, ktorú skutočnosť oprávnený nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a zároveň nie sú splnené ani podmienky v zmysle ust. § 203 ods. 2 a 3, kedy trovy exekúcie hradí oprávnený, súd uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku povinnému.
31. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Oprávnený bol v odvolacom konaní úspešný, trovy odvolacieho konania mu však nevznikli, povinný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ani mu tieto preukázateľne nevznikli, preto odvolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).