Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-47-2014.pdf
PDF · 113.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5C/47/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti odporkyni: G. L., U.. XX.XX.XXXX, R. Y..W.. E. XXXX/X, D., občan SR, právne zast. advokátskou spoločnosťou Kanisová&Kanis Advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Špitálska 10, Bratislava, o zaplatenie 1.578,10 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 346,75 eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom, doručeným súdu dňa 09.12.2013, domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 1.578,1 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 02.01.2013 do zaplatenia titulom neuhradených záväzkov zo zmluvy o revolvingovom úvere, uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 27.12.2007. Súčasne sa domáhal náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že dňa 27.12.2007 uzavrela s navrhovateľom Zmluvu o pôžičke č. 8100003157, ktorou si od neho požičala sumu 54.000,- Sk a zaviazala sa splatiť ju do 48 mesiacov. Svoje povinnosti zo zmluvy si riadne plnila. Bez toho, aby prejavila vôľu uzavrieť s navrhovateľom ďalšiu pôžičku, bola jej na účet pripísaná suma 823,70 eur titulom novej pôžičky. Keďže o túto pôžičku nemala záujem, navštívila sprostredkovateľa ako zmluvného partnera navrhovateľa, ktorý jej uviedol, že stačí vrátiť poukázanú sumu na účet navrhovateľa, čím bude celá vec uzavretá. Odporkyňa bezodkladne išla do banky vrátiť poukázanú sumu, avšak pracovníčka banky nesprávne uviedla zadaný variabilný symbol ( namiesto 8100003157 len 810000315), čo mohlo spôsobiť, že navrhovateľ nepriradil platbu k jej zmluve.
Súd prejednal vec na nariadenom pojednávaní, na ktoré sa navrhovateľ nedostavil, a postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne a oboznámením listinných dôkazov, najmä návrhom na začatie konania, žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru, Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., oznámením veriteľa o schválení úveru, kópiou poštovej doručenky, kartou klienta, oznámením o zosplatnení, výpisom z účtu odporkyne za december 2010, potvrdením SLSP, a.s. o vklade na účet zo dňa 29.12.2010, ďalšími listinami, ako aj obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový stav veci:
Odporkyňa podala prostredníctvom sprostredkovateľa navrhovateľa, dňa 19.12.2007 navrhovateľovi ako nebankovému subjektu vyplnenú formulárovú žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, kde okrem osobných údajov odporkyne boli uvedené údaje o požadovanom revolvingovom úvere a síce jeho výške 1.792,47 eur ( 54.000,- Sk), splatnosť v 48 splátkach splatných 19. deň v mesiaci po 100,94 eur, kde zmluvná odmena navrhovateľa mala predstavovať 3.052,78 eur, takže celkovo mala splatiť sumu 4.845,25 eur. Ďalej bola v žiadosti uvedená predpokladaná RPMN za úver 82,04%, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 1.598,92 eur a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 73,71%. Žiadosť obsahovala aj ustanovenie, v ktorom odporkyňa žiadala o započítanie pohľadávky veriteľa v podobe nesplatených splátok pôžičky ( úveru), príp. ďalších záväzkov zo Zmluvy o revolvingovej pôžičke č. 43518. Nižšie, na tom istom formulári sa nachádza text s nadpisom: „údaje o schválenom revolvingovom úvere“, kde sa opakujú vyššie uvedené údaje o výške poskytnutej čiastky úveru, počte, výške a termínoch splatnosti splátok, pričom údaj o RPMN je vyjadrený odchýlne od žiadosti a síce 83,74%. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., o ktorých odporkyňa vyhlásila, že sa s nimi oboznámila, nemá k nim žiadne výhrady a zaviazala sa ich dodržiavať.
Dňa 27.12.2007 zaslal navrhovateľ odporkyni oznámenie o schválení úveru. V oznámení sú uvedené údaje o schválenom úvere č. 8100003157 a to schválená výška úveru 1.792,47 eur, nominálna hodnota úveru 4.845,25 eu, splatnosť úveru 48 mesiacov, výška mesačnej splátky 100,94 eur, dátum splatnosti prvej splátky 19.01.2008 a poslednej dňa 19.12.2011, splatnosť splátok k 19. dňu v mesiaci, maximálna výška úveru 4.845,25 eur, RPMN 83,74 %. Ďalej sa v údajoch o úvere uvádza: schválená výška revolvingu 2.422,62 eur, výška mesačnej splátky po vykonaní revolvingu 100,94 eur, predpokladaná RPMN po vykonaní revolvingu 73,71%, úverový limit 4.845,25 eur, zmluvná odmena za poskytnutie úveru 3.052,78 eur, zmluvná odmena za poskytnutie každého revolvingu : 1.598,92 eur a dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o revolvingovom úvere 27.12.2007.
Z oznámenia o zosplatnení, zaslaného odporkyni navrhovateľom dňa 02.12.2012 vyplýva, že odporkyňa je k uvedenému dňu v omeškaní so zaplatením splátok č. 57,58 a 59 s tým, že suma omeškaných splátok je 302,82 eur. Ďalej sa v oznámení uvádza, že ak sa odporkyňa dostane do omeškania s úhradou s ktoroukoľvek z uvedených splátok o viac ako 3 mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti. Podľa predloženej poštovej doručenky odporkyňa zásielku prevzala dňa 06.12.2012 a podľa tvrdenia navrhovateľa dlh neuhradila.
Odporkyňa na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že považuje zmluvu o revolvingovom úvere za absolútne neplatnú. Všeobecne sa zmluvy uzatvárajú akceptáciou podaného návrhu, pričom podľa § 44 ods.2 Občianskeho zákonníka v prípade ak sa prijíma návrh a toto podanie obsahuje zmeny, toto sa považuje za odmietnutie návrhu a za nový návrh. V predmetnej zmluve o revolvingovom úvere odporkyňa navrhovala RPMN za úver 82,04 % ročne a v časti tejto zmluvy nazvanej „údaje o schválenom úvere“ navrhovateľ uvádza 83,74 %, takže RPMN je odlišná od toho čo navrhovala odporkyňa. Tento dokument obsahuje aj 2 rôzne dátumy a síce 19.12.2007, ktorý sa vzťahuje k podpisu odporkyne žiadajúcej o poskytnutie úveru a dátum 27.12.2007, ktorý sa vzťahuje na navrhovateľa, ktorý ho schválil aj s údajmi uvedenými ohľadom schváleného úveru. Čiže návrh a jeho akceptácia sa nestretli v údaji o RPMN a preto je zmluva absolútne neplatná, pretože medzi predloženými dokladmi niet žiadneho takého, ktorý by preukazoval akceptáciu nového návrhu zo strany odporkyne, pričom podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 sa vyžadovala pre platnosť úverovej zmluvy písomná forma. V tomto prípade by sa mohol navrhovateľ domáhať jedine vydania bezdôvodného obohatenia, avšak zo strany odporkyne bolo uhradené určite viac, ako jej bolo zo strany navrhovateľa poskytnuté. Odhliadnuc od uvedeného, aj ak by súd pripustil platnosť platnosť zmluvy, zmluva v časti úrokov nemá náležitosti podľa zák. č.258/2001, keďže podľa § 4 ods.2 písm. a) musí obsahovať sumu, počet a termíny splátok aj úrokov, čo v zmluve zjavne nie je a v zmysle § 4 ods. 5 od spotrebiteľa nemôže požadovať úrok, ktorý nie je uvedený v zmluve. V prípade platnosti zmluvy by teda považovala odporkyňa úver za bezúročný, pričom poukázala na to, že v tom čase obchodný zákonník upravoval aj výšku úrokov, ktoré mohli požadovať nebankové spoločnosti a podľa § 502 ods.1 to museli byť úroky podobné tým, ktoré ponúkali banky, čo v uvedenom prípade nie je naplnené. Odporkyňa tiež uviedla, že pri uzatváraní mala záujem o klasický úver, doteraz netuší čo je revolvingový úver, ktorý je určený pre podnikateľov a pre spotrebiteľa je nevýhodný. Navrhovateľ jej poslal sumu 823,-eur a ona nevedela, o čo sa jedná, následne hneď zaslala peniaze späť len s nesprávnym variabilným symbolom. Pokiaľ ide o predmetné dva revolvingové
úvery, jedná sa tu zo strany navrhovateľa o zmiešanie dvoch úverov, ktoré si však vyžadovali každý osobitne písomnú zmluvu. Revolvingové úvery obvykle fungujú tak, že keď sa ukončí prvý úver po jeho dosplácaní, poskytne sa druhý, zatiaľ čo v tomto prípade, bol neštandardne poskytnutý ďalší úver ešte rok pred ukončením prvého. Odporkyňa uviedla, že si je vedomá toho, že úver splatila a sumu 823,- eur navrhovateľovi vrátila, pričom navrhovateľ jej naďalej splátky strháva zo mzdy, preto mieni podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia. Navrhla žalobu zamietnuť a uložiť navrhovateľovi nahradiť jej trovy konania.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dohodnutej výške, inak v najvyššej prípustnej výške stanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak nie sú takto úroky stanovené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v dobe uzavretia zmluvy. Ak strany dohodnú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky vo výške najvyššie prípustnej.
Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7. Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporkyňa ako spotrebiteľ - fyzická osoba, požiadala dňa 27.12.2007 navrhovateľa o poskytnutie revolvingového úveru vo výške 1.792,47 eur, na základe ktorej žiadosti jej navrhovateľ schválil požadovaný úver a súčasne jej schválil aj ďalší ( odporkyňou nevyžiadaný) revolvingový úver, nároky z ktorého sú zrejme predmetom tohto konania. Skutočnosti, rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti nároku uplatneného žalobou, však zostali nepreukázané. Jedným zo základných predpokladov úspechu v sporovom konaní je unesenie dôkazného bremena, teda faktického preukázania tvrdených skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností nesie ten účastník konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Nesplnenie dôkaznej povinnosti navrhovateľa má za následok neunesenie dôkazného bremena, čo sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa tvrdení navrhovateľa, obsiahnutých v žalobe, navrhovateľ v súlade s ustanovením zmluvy uzavretej dňa 27.12.2007, poskytol odporkyni dňa 23.12.2010 revolving vo výške 2.422,56 eur, ktorý sa odporkyňa zaviazala splatiť v 24 mesačných splátkach vo výške 100,94 eur v termínoch splatnosti podľa nového splátkového kalendára. Odporkyňa porušila povinnosť splácať úver v dohodnutých termínoch a dostala sa do omeškania už so zaplatením 4. splátky a napokon zaplatila do uplatnenia práva navrhovateľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. do okamžitej splatnosti úveru, len sumu 5.689,58 eur. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa bola v omeškaní s úhradou splátky č. 57 o viac ako 3 mesiace, navrhovateľ si uplatnil okamžitú splatnosť úveru. Odporkyňa mala uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 1.578,1 eur dňa 02.01.2013, túto sumu neuhradila ani čiastočne.
Navrhovateľ ako dôkaz týchto svojich tvrdení predložil okrem žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru ( v ktorej sa žiadosť o iný revolvingový úver než na sumu 1.792,47 eur nenachádza) aj oznámenie o jeho schválení, z ktorého by zrejme mali vyplývať tvrdenia navrhovateľa o obsahu zmluvného vzťahu, avšak nie je tomu tak. Medzi údajmi o schválenej výške revolvingu sa nenachádza navrhovateľom tvrdený dohodnutý počet splátok 24, ani ich splatnosť, pričom žiadny splátkový kalendár ako súčasť zmluvy, súdu nebol predložený. V predložených Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. sa v bode 4.4. uvádza, že maximálna výška úveru je splatná v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet sa uskutočnením každého revolvingu zvyšuje vždy o ďalších 12 splátok pri úvere so splatnosťou 12 a 18 mesiacov, resp. vždy o ďalších 18 splátok pri úvere so splatnosťou 24 a 30 mesiacov, resp. vždy o ďalších 24 splátok pri úvere so splatnosťou 36,42 a 48 mesiacov, avšak toto ustanovenie je pre spotrebiteľa neprehľadné, odhliadnuc od skutočnosti, že údaj o sume, počte a termínoch splátok patrí v zmysle § 4. ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch medzi základné náležitosti, ktoré majú byť uvedené v zmluve o spotrebiteľských úveroch a nemožno ho upravovať vo všeobecných podmienkach. Navrhovateľ ako jeden z dôkazov predložil tiež kartu klienta k zmluve č. 8100003157, ktorá však je jednak iba jeho interným dokladom a jednak síce obsahuje rozpis splátok s úhradami, avšak ostatné obsiahnuté údaje sú pre súd nezrozumiteľné, keď pri výške úveru sa uvádza: nominálna výška úveru: 4.845,25 eur, súčet nominálov revolvingov: 2.422,62 eur, poskytnutá čiastka: 1.792,47 eur, poskytnuté celkom: 2.616,17 eur, vyplatená čiastka: 547,70 eur, vyplatené vrátane revolvingov: 1.371,40 eur. Tieto údaje bez bližšieho výkladu nemajú žiadnu výpovednú hodnotu a úlohou súdu nie je dešifrovať interné záznamy navrhovateľa. Pokiaľ teda ide o sumy reálne poskytnuté odporkyni titulom predmetných úverov, tieto navrhovateľ preukazuje iba obsahom citovanej karty klienta, rovnako ako tým istým dôkazom preukazuje aj neuhradený zostatok, keď v karte klienta sa uvádza: splatené 5.689,58 eur, zostáva doplatiť: 1.578,10 eur. Z týchto listín však nevyplýva nárok navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy, pretože samotný údaj ( bez možnosti jeho kontroly podloženými dôkazmi) o sume, ktorá „zostáva doplatiť“ obsiahnutý v karte klienta, je nepostačujúci na unesenie dôkazného bremena.
Súd výzvou zo dňa 02.04.2014 vyzval navrhovateľa na podrobnú špecifikáciu uplatneného nároku, jeho riadne zdôvodnenie a preukázanie, ale navrhovateľ na výzvu súdu nereagoval a na pojednávanie vo veci sa neustanovil. Takto súd nemal navrhovateľom objasnené aké konkrétne nároky sú predmetom tohto sporu, z akých položiek žalovaná suma pozostáva a akým výpočtom dospel navrhovateľ k jej výške, ďalej súd nemal k dispozícii žiadny relevantný listinný dôkaz, preukazujúci, že navrhovateľ reálne odporkyni poskytol tvrdený revolvingový úver a v akej výške, pretože navrhovateľ nepredložil žiadny výpis z úverového účtu odporkyne, ktorý by mohol poslúžiť ako dôkaz o výške poskytnutých a výške splatených peňažných prostriedkov, pričom odporkyňa preukázala výpisom zo svojho účtu obdržanie
nevyžiadanej sumy úveru od navrhovateľa vo výške celkom inej, než tvrdil navrhovateľ a súčasne preukázala aj to, že túto sumu mu bezodkladne vrátila.
Keďže z obsahu žaloby a predložených listinných dôkazov nebolo možné vecne preskúmať dôvodnosť žalovanej sumy a navrhovateľ na výzvu súdu nereagoval, návrh nedoplnil a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ani nepredložil ani neoznačil, súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a preto žalobu v celosti zamietol bez toho, aby sa bližšie zaoberal prípadnou súladnosťou úverovej zmluvy predloženej navrhovateľom s ďalšími ustanoveniami zák. č. 258/2001 Z.z. resp. príslušnými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd návrh v celom rozsahu zamietol, a preto v spore úspešným účastníkom bola odporkyňa. Táto si náhradu trov konania včas podľa § 151 ods. 1 O.s.p. uplatnila cestou svojho právneho zástupcu, a žiadala nahradiť trovy právneho zastúpenia v sume 597,79 eur, pozostávajúce z tarifnej odmeny, hotových výdavkov, náhrady za stratu času a cestovných výdavkov, ktoré boli špecifikované nasledovne:
Tarifná odmena za 3 úkony právnej služby v r. 2015, uplatnená podľa § 9 ods. 1, § 10 ods. 1 v spojení s § 13a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) za 1/ prevzatie a prípravu zastúpenia, 2/ účasť na pojednávaní dňa 12.10.2015, 3/ nazretie do spisu po prevzatí zastúpenia, všetky 3 úkony po 71,37 eur ( 214,11 eur) a k tomu prislúchajúci režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky: 3 x 8,39 eur ( 25,17 eur). Náhrada cestovných výdavkov podľa § 16 ods. 4 vyhlášky, zákona č. 283/2002 Z.z. o cestných náhradách a opatrenia MPSVaR č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách bola uplatnená v sume 91,12 eur, z toho 29,56 eur ako náhrada za spotrebované pohonné látky ( spotreba v priemere 8,1 l nafty/100 km) pri priemernej cene 1,085 eur/ liter na 2 cesty zo sídla právneho zástupcu odporkyne v Bratislave na Okresný súd Piešťany, z toho 1 krát na pojednávanie a 1 krát za účelom nahliadnutia do spisu ( 84,1 km x 4 cesty spolu 336,4 km), vypočítané ako 336,4 x 0,081 x 1,085, okrem toho základnú náhradu za každý 1 km jazdy vo výške 61,56 eur ( 336,4 x 0,183 ) a napokon si uplatnil náhradu za stratu času pri uvedených dvoch cestách do Piešťan podľa § 17 ods. 1 vyhlášky vyčíslenú v sume 167,76 eur a to za 12 polhodín v roku 2015, kedy 1/60 výpočtového základu predstavovala sumu 13,98 eur. Keďže právny zástupca odporkyne je platiteľom DPH, uplatnil si aj zvýšenie o daň z pridanej hodnoty v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky v platnom znení, vo výške 20% zo sumy 498,16 eur ( 239,28 + 29,56 + 61,56 +167,76).
Súd preskúmal predložené vyčíslenie trov právneho zastúpenia a zistil, že odporkyni nemožno uznať ako účelne vynaložené trovy také, ktoré vznikli nahliadnutím právneho zástupcu odporkyne do spisu na Okresnom súde Piešťany, pretože takýto úkon bol neúčelný s ohľadom na výšku vzniknutých trov obzvlášť v prípade, že právny zástupca má sídlo v Bratislave, pričom po prevzatí zastúpenia nič nebránilo právnemu zástupcovi vyžiadať si zaslanie relevantných listín zo súdu ( pokiaľ tieto neboli doručené jeho klienke), čo je právom každého účastníka. Preto súd nepriznal odporkyni trovy právneho zastúpenia v celom uplatnenom rozsahu, ale iba odmenu za prvé 2 úkony právnej služby ( 142,74 eur), 2 x režijný paušál po 8,39 eur ( 16,78 eur), náhradu cestovných výdavkov spolu 45,56 eur za 1 cestu z Bratislavy do Piešťan za účelom účasti na pojednávaní ( z toho 14,78 eur za spotrebované pohonné hmoty a 30,78 eur ako základná náhrada) a napokon náhradu za stratu času pri uvedenej ceste do Piešťan podľa § 17 ods. 1 vyhlášky vyčíslenú v sume 83,88 eur a to za 6 polhodín. Zároveň jej súd priznal aj DPH vo výške 20% zo sumy 288,96 eur, teda celkovo trovy konania vo výške 346,75 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.