Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Er/248/2015

Uznesenie

Okresný súd Námestovo v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie, exekútorský úrad so sídlom Moyzesova 669/15, Liptovský Mikuláš, v právnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 390 904, proti povinnému: S. P., nar. XX.XX.XXXX, nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, R., v exekučnom konaní o vymoženie sumy 92,61 Eur s príslušenstvom, o námietkach povinného proti exekúcii a návrhu na odklad exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd v celom rozsahu v y h o v u j e námietkam povinného proti exekúcii (sp. zn. EX 1546/2015).

II. Súd p o v o ľ u j e odklad exekúcie (sp. zn. EX 1546/2015) do právoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku na Okresnom súde Námestovo, vedenom pod sp. zn. .

odôvodnenie:

Okresný súd Námestovo dňa 16.04.2015 pod č. 5507 032192 podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok) poveril súdneho exekútora JUDr. Petra Matejovie, exekútorský úrad so sídlom Moyzesova 669/15, Liptovský Mikuláš vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok č.k. vydaný Arbitrážnym súdom Košice dňa 19.01.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.02.2013. Týmto rozhodcovským rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 92,61 Eur s príslušenstvom do 5-dní od právoplatnosti rozsudku. Povinný v zákonom stanovenej lehote podal proti exekúcii námietky, ktoré odôvodnil námietkou nevykonateľnosti exekučného titulu, nakoľko v súlade s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.03.2012, č.k. rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Uviedol tiež, že z poistnej zmluvy uzatvorenou medzi oprávneným a povinným vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. Časti týchto podmienok. Súčasne povinný v zmysle ust. Exekučného poriadku navrhol odklad exekúcie , nakoľko v lehote na podanie námietok proti exekúcii podal na Okresný súd Námestovo žalobný návrh o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorého kópiu predložil spolu s námietkami. Súdny exekútor námietky predložil súdu dňa 13.07.2015 no nevyjadril sa k nim. Podľa Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od jej vykonania z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. Nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul), smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, ktoré však nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Pre úspešné uplatnenie námietok, čo má za následok zastavenie exekučného konania, či už úplne alebo sčasti, je teda nevyhnutné, okrem ich podania v zákonnej lehote, tvrdiť a preukázať naplnenie niektorého z dôvodov uvedených v § 50 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd sa po zistení, že námietky proti exekúcii boli povinným podané v zákonnej lehote (upovedomenie o začatí exekúcie prebral dňa 29.06.2015 a námietky podal na poštové doručenie dňa 07.07.2015) zaoberal ich dôvodnosťou. Základným procesným predpokladom pre vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie. Exekučný súd preto v prvom rade skúma, či rozhodnutie, ktoré má byť exekučným titulom je vykonateľné, t.j. či ide o rozhodnutie, príp. iný titul, vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z pohľadu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práva a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať), čo v danom prípade splnené bolo. V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozhodnutia všeobecného súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, nemôže naprávať jeho chyby a nedostatky. V danom prípade exekučné konanie začalo na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol Rozhodcovský rozsudok č.k. vydaný Arbitrážnym súdom Košice dňa 19.01.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.02.2013. Týmto rozhodcovským rozsudkom bol povinný zaviazaná zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 92,61 Eur s príslušenstvom do 5-dní od právoplatnosti rozsudku. Povinný v námietkach tento exekučný titul spochybnil a uviedol, že bol vydaný na základe osobitných zmluvných dojednaní - rozhodcovskej doložky vo Všeobecných poistných podmienkach oprávneného. Táto doložka nebola individuálne dojednaná, ale vopred naformulovaná v štandardnej, spotrebiteľskej, formulárovej zmluve oprávneného a nemala žiadnu možnosť voľby medzi konaním na všeobecnom súde a na rozhodcovskom súde. Z tohto dôvodu mal povinný len dve možnosti - zmluvu odmietnuť ako celok, alebo ju uzavrieť vrátane rozhodcovskej doložky. Z týchto dôvodov povinný podal proti exekúcii námietky a žiadal aby súd rozhodol aj o odklade exekúcie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a nakoľko sa súd opätovne oboznámil tak s exekučným spisom ale aj so spisom (Návrh o zrušenie rozhodcovského rozsudku vedený na tunajšom súde) súd námietkam povinného proti exekúcii v celom rozsahu vyhovel z týchto dôvodov:

Podľa o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“), rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa , rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa , nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa .

Podľa (ďalej len „“), písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Z obsahu spisu súd zistil, že z poistnej zmluvy č. 4405190018 zo dňa 26.05.2007, vyplýva, že povinný vyhlásil okrem iného aj to, že súhlasí s osobitnými zmluvnými dojednaniami, ktoré sú na zadnej strane zmluvy, kde v časti XV. je upravená rozhodcovská doložka, podľa ktorej všetky prípadné spory medzi zmluvnými stranami sa budú namiesto súdneho konania riešiť v rozhodcovskom konaní, pričom sa nedohodli na akom rozhodcovskom súde

Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011 sp. zn. , podľa ktorého pokiaľ oprávnený z návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti so zreteľom, na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. zo dňa 30.11.2011 uviedol, že

„Podľa rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa .

Z citovaných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných, podmienku písomnej formy. Písomná forma rozhodcovskej doložky v poistnej zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi nie je splnená. V zmysle ustanovenia rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formy rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente popísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V konaní nebola zo strany účastníkov doložená rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy. Základná podmienka pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve je písomná forma. Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Na základe osobitných zmluvných dojednaní (ďalej len „OZD“) bolo potrebné ustáliť, či možno považovať uvedené OZD za rozhodcovskú doložku k zmluve. Dovolací súd má za to, že úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola. Ako vyplýva z obsahu poistnej zmluvy a z pripojených OZD nie zrejmé, že by spĺňali náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, teda že by došlo k podpisu osobitnej rozhodcovskej doložky alebo rozhodcovskej zmluvy obidvoma sporovými stranami, čím by založili právomoc rozhodcovského súdu.

Nie je obvyklé prílohou k hlavnej zmluve uzatvárať rozhodcovskú doložku, obsah ktorej je obsiahnutý len v prílohe vo všeobecných obchodných podmienkach, bez jednoznačnej zmienky v hlavnej zmluve. Charakter iných všeobecných obchodných podmienok je záväzný za určitých striktných podmienok.

Podmienky ich záväznosti sú prísnejšie stanovené, ako pri OZD. Zmluvné strany musia s týmito obchodnými podmienkami vyjadriť súhlas, a na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám uzatvárajúcim zmluvu známe, alebo aby boli priložené k návrhu zmluvy.

Rozhodcovská doložka je najčastejším spôsobom uzavierania rozhodcovskej zmluvy. Štandardná rozhodcovská doložka sa použije priamo v konkrétnej zmluve, ako jej článok alebo ustanovenie. V prípade, ak sa rozhodcovská zmluva uzavrela osobitnou zmluvou musí sa v nej uviesť odkaz na konkrétnu zmluvu alebo iný právny vzťah. V predmetnej veci tieto podmienky neboli dodržané s poukazom na ustanovenie , a preto odvolací súd nesprávne vyvodil záver, že rozhodcovská doložka bola platne uzavretá.“

V danom prípade rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná k zmluve, nebola ani osobitne zmluvnými stranami podpísaná. Samotný podpis na poistenj zmluve, ktorá iba formálne odkazuje na všeobecné podmienky s ktorými netransparentne splynula aj rozhodcovská doložka spolu s ostatnými dojednaniami podľa názoru súdu nepostačuje na to, aby bola riadne preukázaná vôľa povinného uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Súd svoj názor opiera aj o rozhodnutie Krajského súdu v Prešove - rozhodnutie č. k. -28 zo dňa 10.5.2011 v zmysle odôvodnenia ktorého tzv. rozhodcovská doložka vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, že spory medzi účastníkmi budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom, predpokladá uzavretie písomnej dohody a nepostačuje len odkaz na všeobecné podmienky poskytnutia úveru.

Neplatnosť rozhodcovskej doložky znamená, že rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať tento spor, a preto ním vydaný rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Existencia exekučného titulu je podmienkou konania. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57). Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, Súd návrhu povinného vyhovel, z dôvodu že na Okresnom súde Námestovo (č.k. ) sa vedie konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku č.k. zo dňa 19.01.2012, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní. Tunajší súd sa v tomto exekučnom konaní nemôže zaoberať dôvodnosťou podanej žaloby a z tohto dôvodu povolil odklad exekúcie kým nebude v tejto veci právoplatne rozhodnuté.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je odvolanie vždy prípustné ( ). Odvolanie možno podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.