Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cpr/10/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci navrhovateľa J., štátneho občana SR, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková, so sídlom Piaristická 6667, Trenčín, proti odporcovi KONŠTRUKTA - INDUSTRY, akciová spoločnosť, so sídlom K výstavisku 13, Trenčín, IČO 34139664, zastúpenému Mgr. Tomášom Dohálom, advokátom so sídlom Lúčna 491, Trenčianska Turná, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru takto

rozhodol:

U r č u j e sa, že skončenie pracovného pomeru medzi navrhovateľom a odporcom, okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 23.10.2014, doručené navrhovateľovi dňa 23.10.2014, j e n e p l a t n é .

U r č u j e sa, že skončenie pracovného pomeru medzi navrhovateľom a odporcom, okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 23.10.2014, doručené navrhovateľovi dňa 29.10.2014, j e n e p l a t n é .

O trovách konania sa rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru daného dvomi listami odporcu zo dňa 23.10.2014, ktoré mu bolo doručené dňa 23.10.2014 na pracovisku a dňa 29.10.2014 poštou. Súčasne žiadal priznať náhradu mzdy odo dňa 29.10.2014 do umožnenia výkonu práce a náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že ako zamestnanec uzavrel s odporcom ako zamestnávateľom dňa 02.07.2007 pracovnú zmluvu. Pracovný pomer začal dňa 01.08.2007 a bol dojednaný na dobu určitú do 31.07.2008. Na základe tejto pracovnej zmluvy pracoval u odporcu ako konštruktér - projektant. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.02.2008 došlo k zmene druhu práce na referenta a zmenila sa aj osobná mzda. Ďalšími dodatkami k pracovnej zmluve došlo k úpravám tarifnej mzdy, osobnej mzdy a dĺžky ustanoveného pracovného času. Dodatkom zo dňa 29.10.2010 došlo k zmene druhu práce na referent - špecialista. Poznamenal, že dňa 23.10.2014 mu bolo na pracovisku doručené okamžité skončenie pracovného pomeru vypracované dňa 23.10.2014. V ňom sa uvádza, že závažne porušil základné povinnosti zamestnanca a závažne porušil pracovnú disciplínu. Predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru bolo podpísané J.. Q. C., riaditeľom divízie M.. Navrhovateľ ďalej uviedol, že po obdržaní okamžitého skončenia pracovného pomeru oznámil odporcovi dňa 29.10.2014, že s týmto nesúhlasí, považuje ho za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní, pričom odporca na toto oznámenie nijak nereagoval. Dňa 29.10.2014 mu bolo poštou doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 23.10.2014, ktoré však nie je identické s predchádzajúcim okamžitým skončením pracovného pomeru, ktoré mu bolo doručené na pracovisku. Toto následné okamžité skončenie pracovného pomeru je podpísané nie len J.. Q. C., ale aj J.. C. W., generálnym riaditeľom. Navrhovateľ ďalej podotkol, že skutočnosti uvádzané odporcom v okamžitom skončení pracovného pomeru sú nepravdivé a zavádzajúce. Okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné z nasledovných dôvodov: 1) okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 23.10.2014, doručené na pracovisku je podpísané J.. C., ktorý nie je oprávnený sám za odporcu konať v pracovnoprávnych vzťahoch. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 23.10.2014 doručené poštou je podpísané J.. C. a J.. W.. J.. C. však nie je členom štatutárneho orgánu odporcu, pričom poukázal na ustanovenie a . 2) nedopustil sa závažného porušenia pracovnej disciplíny. Odporca mu vytkol, že na základe kontroly zrealizovanej v dňoch 13.10.2014 - 15.10.2014 sa mal dopustiť konania, a to opakovane podpísať stazky, na čo podľa delegovania právomoci nemá oprávnenie; konať v mene zamestnávateľa nad rámec jeho pracovných činností v súvislosti s objednávaním zabezpečovania služieb dodávateľom V. C. - manipulačné a zdvíhacie práce; osobne doručovať vyplnené originály podkladov k fakturácii; upravovať stazky pripnuté k faktúre. Tieto skutočnosti sú nepravdivé a samy o sebe neodôvodňujú tak radikálny zásah do právneho postavenia zamestnanca, akým je okamžité skončenie pracovného pomeru. K podpisovaniu staziek uviedol, že od roku 2008 do roku 2012, kedy ešte nebolo vytvorené oddelenie logistiky, mal na starosti objednávanie ťažkých strojov. Po vytvorení oddelenia logistiky bol objednávaním ťažkých strojov poverený p..orý ho často žiadal o pomoc a on mu prácu vysvetlil. V prípade, že bol p. K. PN alebo mal dovolenku, požiadal ho o pomoc J.. B., priamy nadriadený p. K.. Na základe jeho žiadosti ťažkú techniku objednal a stazku podpísal, pričom išlo o dva takéto prípady. Stazku potom prekontroloval p. B. a pripojil ju k faktúre, ktorú následne podpísal. On s faktúrami nič nerobil. Po určitom čase p. K. odišiel pracovať na iné oddelenie a toto miesto zostalo neobsadené, ktoré následne obsadil p. W.. Tento v krátkom čase zo zamestnania aj odišiel. Miesto zostalo opätovne neobsadené, a preto vždy na základe žiadosti p. B. tomuto pomáhal ťažkú techniku objednávať. Zdôraznil, že hoci stazku podpísal, faktúry nepodpisoval, tie podpisoval J.. B.. Tiež v stazke nič neupravoval. Ak v nej bolo niečo upravené, mohol to urobiť dodávateľ, nakoľko on si ju aj vypisoval. Stazky sa mali odovzdávať dodávateľom každý deň, avšak nie vždy to tak aj bolo. Niekedy boli stazky odovzdané po týždni a niekedy aj po mesiaci. Dodávateľ ich nechal zalepené v obálke na vrátnici a keďže on cez vrátnicu prechádzal, zobral túto obálku a odovzdal ju kolegovi na príslušnom oddelení, príp. p. B.. Jeho priamy nadriadený, J.. H., o tom vedel, hoci sa pri kontrole tváril, že o tom nevedel. Je presvedčený, že ani obsahovo nie je možné popísané okolnosti považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Okamžité skončenie pracovného pomeru je možné len výnimočne, len pre prípad tých najzávažnejších porušení pracovnej disciplíny, ako napr. požitie alkoholických nápojov na pracovisku. Ďalej uviedol, že protokol o výsledku kontroly spomínanej v okamžitom skončení pracovného pomeru nedostal k nahliadnutiu pred okamžitým skončením pracovného pomeru, ale až po tom. Napriek vypočutiu množstva zamestnancov v rámci kontroly, jeho sa nikto nič nepýtal a nikto ho nevypočul. 3) okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu ako jednostranný právny úkon je neurčité, a teda neplatné. Odporca mu vytýkal opakované podpísanie stazky, na čo podľa delegovania právomocí nemá oprávnenie, pričom nie je uvedené o aké stazky sa jedná, z akého dňa, kedy ich mal navrhovateľ podpísať. Vytýkané tiež bolo, že navrhovateľ konal v mene zamestnávateľa nad rámec jeho pracovných činností v súvislosti s objednávaním zabezpečovania služieb dodávateľom V. C. - manipulačné a zdvíhacie práce, pričom opäť nie je uvedené kedy sa mal tohto konania dopustiť a v čom konkrétne malo jeho konanie spočívať. Pri dôvode, že mal osobne doručovať vyplnené originály podkladov k fakturácii taktiež nie je uvedené kedy, komu a o aké neautorizované podklady sa jedná. Stazky pripnuté k faktúram mali byť upravované. Ani v tomto prípade nie je už vedené o aké stazky sa jedná, kedy boli upravované, ako boli upravené, k akým faktúram boli pripnuté. Poukázal na ustanovenie a dodal, že dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru musia byť presne vymedzené, pričom nemôžu byť dodatočne menené a dopĺňané a preto súd musí skúmať len dôvody, ktoré sú uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru. Na uvedené poukazuje tiež z toho dôvodu, že po oznámení, že s okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasí, začal odporca hĺbkovú kontrolu jeho práce za účelom aspoň dodatočného nájdenia jeho pracovného pochybenia. 4) okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo prerokované so zástupcami zamestnancov. Navrhovateľ má za to, že k žiadnemu prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru nedošlo. Ani samotné okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 23.10.2014 neuvádza, že by k jeho prerokovaniu s odborovou organizáciou došlo. 5) okamžité skončenie pracovného pomeru je v rozpore s dobrými mravmi. Poznamenal, že tak ako každý právny úkon, aj okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, keď je v rozpore so zákonom, zákon obchádza alebo je v rozpore s dobrými mravmi. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Neplatným je preto aj okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi predpokladá, že motívy okamžitého skončenia pracovného pomeru nie sú v súlade so základnými zásadami pracovného poriadku. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany odporcu nebolo totiž závažné porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľa, ale skutočnosť, že navrhovateľ sa stal z osobných dôvodov nepohodlný pre odporcu, a preto odporca účelovo vykonštruoval jeho údajné závažné porušenie pracovnej disciplíny. Je teda zrejmé, že skutočnosti uvádzané odporcom ako dôvody závažného porušenia pracovnej disciplíny nie sú a nemôžu byť závažným porušením pracovnej disciplíny. Zdôraznil, že on závažne pracovnú disciplínu nikdy neporušil, všetky svoje pracovné povinnosti si plnil svedomito a zodpovedne a riadne vykonával svoju prácu. Dovtedy mu nikdy nebolo vytknuté žiadne porušenie pracovnej disciplíny. Navrhovateľ ďalej uviedol, že účelovosť okamžitého skončenia pracovného pomeru potvrdzuje aj incident v bare B. dňa 21.11.2014, kedy ho napadol verbálne i fyzicky syn generálneho riaditeľa, zástupca vedúceho oddelenia a súčasne jeho kolega J.. Q. W. v súvislosti s jeho pracovným pomerom. Tiež podotkol, že členom kontrolnej skupiny, ktorá vykonávala kontrolu v dňoch 13.10. - 15.10.2014, po ktorej vykonaní bol s ním okamžite skončený pracovný pomer, bola nevesta generálneho riaditeľa odporcu V.. B. W., M. B. A, čo má nepochybne vplyv na objektívnosť zistení kontrolnej skupiny. V neposlednom rade poukázal na nedodržanie prekluzívnej lehoty podľa , nakoľko predmetom kontroly boli faktúry za rok 2012, 2013 a 2014, pričom dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru môže byť len konanie, ku ktorému došlo v dvojmesačnej lehote, t. j. od 23.08.2014 do 23.10.2014. Navrhovateľ ďalej uviedol, že dňa 23.10.2014 bol zavolaný k J.. C., kde mu bolo predložené okamžité skončenie pracovného pomeru a nachystaná bola aj dohoda. Má za to, že nič neporušil, a preto dohodu podpísať nechcel. Následne ešte v ten istý deň si vydobil sedenie opätovne u J.. C. a domnieval sa, že tam budem aj J.. B., ale nebolo tomu tak. Nevie, či J.. B. bol oprávnený dávať mu pokyny. Má však za to, že žiadny predpis toto nezakazoval. Bolo bežné, že si takto medzi kolegami pomáhali. K prípadom, keď bol zo strany J.. B. požiadaný o zabezpečenie ťažkej techniky došlo v decembri 2013 a stazky boli doručené v januári 2014 a v máji alebo júni 2014.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo podpísané v súlade s internými normami. V otázke dobrých mravov s poukazom na incident zo dňa 21.11.2014 poznamenal, že tento incident sa odohral až po okamžitom skončení pracovného pomeru. K namietnutej osobe vykonávajúcej predmetnú kontrolu, V.. B. W., V. uviedol, že menovaná dlhodobo pôsobí na úseku, ktorý sa zaoberá kontrolnou činnosťou a priebežne kontroly vykonáva. Kontrolné skupiny sa vytvárajú ad hoc a podľa plánu sa vykonávajú kontroly jednotlivých oddelení. V prípade nutnosti sa uskutoční mimoriadna kontrola. Menovaná bola 5 rokov zamestnaná v N. a preto o jej odbornosti nemôže byť pochýb. Z protokolu o výsledku kontroly vyplýva, že túto okrem V.. W. vykonávali aj J.. H., ktorý je priamym nadriadeným navrhovateľa a J.. W., t. j. tri osoby, nie len V.. W.. K prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného došlo medzi predsedom K. pánom V. a J.. C., preto má za to, že táto podmienka bola splnená. Ďalej dodal, že dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru boli jasne a presne špecifikované aj s poukazom na protokol o výsledku kontroly, v ktorom sú všetky podrobne rozpísané. Dodal, že kontrola nebola iniciovaná na osobnú perzekúciu navrhovateľa, ale z dôvodu, že dňa 16.06.2014 boli vykonané baliace služby s využitím strojov spoločnosti V. C., avšak v tomto mesiaci si celá spoločnosť KONŠTRUKTA - INDUSTRY, t.j. všetky divízie spoločnosti, žiadne služby od dodávateľa V. C. neobjednali. Toto bol základný a jediný moment, prečo bola kontrola zo strany nariadená. Má za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo podpísané oprávnenou osobou Ing. Q. C., ktorý na tento úkon bol poverený delegovaním právomoci č. 1/2014, ktoré bolo schválené na zasadnutí predstavenstva pod č. uznesenia 38/2013. Tiež bola splnená podmienka prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru so zástupcom zamestnancov. Ako dôkaz o prerokovaní pripojil zástupca zamestnancov svoj podpis na okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 23.10.2014. Až po tomto prerokovaní bolo okamžité skončenie pracovného pomeru odovzdané navrhovateľovi. Upresnil, že práve zástupca zamestnancov inicioval druhé stretnutie za účasti navrhovateľa a zamestnancov odporcu, kde sa navrhovateľ mohol vyjadriť k okamžitého skončeniu pracovného pomeru. Navrhovateľ však ani na jednu otázku nevedel uspokojivo reagovať. Najmä nevedel vysvetliť, prečo podpisoval stazky, nakoľko to nepatrilo do jeho pracovnej náplne. Navrhovateľ absolútne nepochopil slovné spojenie vecná správnosť faktúr. Čo sa týka dôvodov, pre ktoré bolo vydané okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 23.10.2014, tak tie sú podrobne uvedené v Protokole o výsledku kontroly, kde je podrobne zhrnuté, prečo bol s navrhovateľom okamžite skončený pracovný pomer. Navrhovateľ opakovane podpisoval stazky, hoci toto nemal v náplni práce. Svojím nadriadeným, J.. H., bol v januári 2014 podrobne inštruovaný, čo patrí do jeho náplne práce. Čo sa týka vytýkaného uplynutia prekluzívnej lehoty, tu odporca uviedol, že táto začala plynúť až dňom vyhotovenia Protokolu o výsledku kontroly, ktorý bol vyhotovený dňa 15.10.2014 a poukázal na rozhodnutie NS ČR , kde je uvedené, že ak sa zamestnanec dopustil porušenia pracovnej disciplíny spoločne so svojím nadriadeným, nemožno odvodiť, že sa zamestnávateľ dozvedel o dôvode k okamžitému skončeniu pracovného pomeru tým, že sa o ňom dozvedel tento vedúci zamestnanec. Vedúceho zamestnanca, ktorý porušil pracovnú disciplínu spolu so svojim podriadeným zamestnancom, nemožno považovať vo vzťahu takého konania zamestnanca, ktorý plní v záujme zamestnávateľa pracovné úlohy. Nedá sa preto ani usudzovať, že sa zamestnávateľ dozvie o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru pre porušenie pracovného disciplíny jeho podriadenému zamestnancovi tým okamihom, kedy spoločne s ním tento vedúci zamestnanec pracovnú disciplínu porušil. Lehota k okamžitému skončeniu pracovného pomeru začne plynúť až vtedy, keď sa zamestnávateľ dozvie o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny iným spôsobom. Tento iný spôsob bol naplnený jeho kontrolnou činnosť. Zdôraznil, že navrhovateľ konal v rozpore s náplňou práce a nad rámec jeho pracovných činností, nakoľko objednával služby od dodávateľa V. C.. Správny postup navrhovateľa, v prípade týchto požiadaviek, mal byť taký, že mal upozorniť, že tieto procesy mu nepatria a mal informovať svojho nadriadeného o tom, že bol oslovený iným pracovníkom odporcu, aby tieto veci zabezpečoval.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov Ing. Q. C., J.. V. H. a Q. V. a oboznámením pracovnej zmluvy zo dňa 02.07.2007, dodatkov z pracovnej zmluve zo dňa 01.02.2008, zo dňa 01.08.2008, zo dňa 28.02.2009, zo dňa 30.06.2009, zo dňa 31.07.2009, zo dňa 30.04.2010, zo dňa 29.10.2010, zo dňa 31.12.2010, zo dňa 29.04.2011, zo dňa 28.09.2012, zo dňa 30.05.2013, zo dňa 28.06.2013, zo dňa 30.04.2014, listu označeného ako „Závažné porušenie pracovnej disciplíny s okamžitým skončením pracovného pomeru“ zo dňa 23.10.2014, listu označeného ako „Závažné porušenie pracovnej disciplíny s okamžitým skončením pracovného pomeru“ zo dňa 23.10.2014, oznámenia navrhovateľa označeného ako „Trvanie na ďalšom zamestnávaní a prideľovaní prác“ zo dňa 29.10.2014, organizačnej štruktúry odporcu, rozhodnutia generálneho riaditeľa č. 1/2014 zo dňa 08.01.2014, protokolu o výsledku kontroly zo dňa 15.10.2014, e-mailovej komunikácie zo dňa 06.12.2013, poverenia GR na výkon podnikovej kontroly zo dňa 10.10.2014, programu a postupu kontroly, prílohy č. 1, evidenčného listu faktúry, faktúry č. 20140056 zo dňa 10.04.2014, denných hlásení o využití stroja, popisu pracovných činností zo dňa 01.07.2014, prílohy č. 3, svedeckých výpovedí V. K., J.. P. S. a Bc. D. K., písomného upozornenia na neplnenie si pracovných povinností zo dňa 30.10.2014, pracovného poriadku odporcu, zápisu č. 15/2013, kolektívnej zmluvy zo dňa 26.05.2010 a takto zistil nasledovný skutkový stav:

Pracovnou zmluvou zo dňa 02.07.2007 bol založený pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom. Na základe tejto pracovnej zmluvy bol navrhovateľ prijatý na pozíciu konštruktér - projektant s nástupom od 01.08.2007. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú. Dodatkami k pracovnej zmluve zo dňa 01.02.2008, zo dňa 01.08.2008, zo dňa 28.02.2009, zo dňa 30.06.2009, zo dňa 31.07.2009, zo dňa 30.04.2010, zo dňa 29.10.2010, zo dňa 31.12.2010, zo dňa 29.04.2011, zo dňa 28.09.2012, zo dňa 30.05.2013, zo dňa 28.06.2013, zo dňa 30.04.2014 bol zmenený druh práce navrhovateľa na referent, neskôr referent - špecialista a súčasne boli menené mzdové podmienky navrhovateľa.

Listom zo dňa 23.10.2014 označeným ako „Závažné porušenie pracovnej disciplíny s okamžitým skončením pracovného pomeru“ oznámil odporca navrhovateľovi, že v dňoch 13.10. - 15.10.2014 bola zrealizovaná podniková kontrola súladu fakturácie vykonaných služieb súvisiacich s balením v zmysle príslušného pracovného postupu. Zo záverov kontroly vyplynuli nasledovné zistenia:

- navrhovateľ opakovane podpísal stazky, na čo podľa delegovania právomoci nemá oprávnenie,

- konal v mene odporcu nad rámec svojich pracovných činností v súvislosti s objednávaním zabezpečovania služieb dodávateľom V. C. - manipulačné a zdvíhacie práce,

- osobne doručoval nekompletne vyplnené originály podkladov k fakturácii

- doručoval neautorizované podklady odvedených prác,

- stazky pripnuté k faktúre boli upravované. Odporca ďalej v tomto liste navrhovateľovi oznámil, že uvedené konanie považuje za prekročenie práv a neoprávnené fakturovanie, ktoré svojim podpisom potvrdil. Súčasne ho upozornil, že svojim konaním porušil základné povinnosti zamestnanca vyplývajúce z pracovného poriadku bod 3.5.3 písm. a) - d) a taktiež základné právne povinnosti zamestnanca ustanovené v a , , . Taktiež mu oznámil, že nedodržanie uvedených povinností, pokynov zamestnávateľa, neoprávnené konanie v mene zamestnávateľa a konanie v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny s okamžitým skončením pracovného pomeru v zmysle . V závere listiny navrhovateľ svojim podpisom potvrdil prevzatie tohto dokumentu. Uvedený dokument bol podpísaný Ing. Q. C., riaditeľom divízie M.. Ďalší list zo dňa 23.10.2014 označený ako „Závažné porušenie pracovnej disciplíny s okamžitým skončením pracovného pomeru“ bol navrhovateľovi adresovaný na adresu jeho bydliska, mal totožný obsah ako vyššie uvedený list, avšak bol podpísaný J.. Q. C., riaditeľom divízie Výroba a Ing. C. W., generálnym riaditeľom.

Listom zo dňa 29.10.2014 označeným ako „Trvanie na ďalšom zamestnávaní a prideľovaní prác“ oznámil navrhovateľ odporcovi, že dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce.

Z organizačnej štruktúry odporcu je zrejmé, že riaditeľom divízie Výroba je J.. C.. Navrhovateľ je zaradený ako referent - špecialista na oddelení Nákup. Vedúcim oddelenia Nákup je J.. H..

Zo zápisu č. 15/2013 zo dňa 19.12.2013 vyplýva, že predstavenstvo K-I schválilo dokument Delegovanie právomoci.

Z rozhodnutia Generálneho riaditeľa č. 01/2014 zo dňa 08.01.2014 vyplýva, že manažérske pozície v ďalšej úrovni riadenia - menovanie a zrušenie menovania, vrátane ich mzdových podmienok schvaľuje generálny riaditeľ na základe návrhu riaditeľa divízie a finančného riaditeľa spoločnosti. Pracovné a manažérske zmluvy na manažérske pozície v kompetencii Predstavenstva podpisujú za spoločnosť dvaja členovia predstavenstva, ostatné podpisuje generálny riaditeľ a príslušný riaditeľ divízie.

Z protokolu a výsledku kontroly zo dňa 15.10.2014 vyplýva, že účelom kontroly bolo preveriť správnosť schvaľovania, fakturovania a účtovania služieb súvisiacich s balením. Kontrolované bolo obdobie 1 - 9/2014 a kontrola bola vykonaná v dňoch 13.10. - 15.10.2014. Kontrolou faktúr boli zistené okrem iného aj tieto skutočnosti:

- k faktúram boli pripojené denné hlásenia o využití stroja (stazka), na ktorých boli v absolútnej miere vykázané odpracované hodiny stroja v počte 7 príp. 8 hodín. Podľa vyjadrení príslušných vypočutých zamestnancov (J.. V. K., J.. P. S., J.. V. B.), ktorí stazky (v niektorých prípadoch aj J.. V. X.) a faktúry za K-I podpisovali, boli doručené vždy až spolu s faktúrou a neboli predkladané na podpis baliacemu technikovi ani iným zamestnancom K-I priebežne po odvedení príslušných prác,

- v súvislosti s fa. č. 20140056 zo dňa 10.04.2014 bolo zistené, že stazky pripnuté k faktúre boli upravované - znížené počty hodín - preškrtnuté a prepísané. Predmetná faktúra bola vymenená v zmysle uvedených zmien. Podľa vyjadrenia Bc. K. vtedajší baliaci technik v skúšobnej lehote p. W. rozporoval výšku fakturovaných hodín. Toto tvrdenie rovnako potvrdil aj Ing. K., ktorý odporúčal faktúru opraviť. Sadzba na opravenej faktúre je vo výške 100 eur za hodinu, pričom v predchádzajúcej aj nasledujúcej faktúre bola 60 eur. Kontrolná skupina sa domnieva, že sadzba bola z dôvodu požadovaného zníženia počtu fakturovaných hodín účelovo navýšená,

- objednávanie za K-I bolo zabezpečené aj Ing. V. X., ktorý túto činnosť nemá v náplni práce,

- z vyjadrení vypočutých pracovníkov vyplynulo, že viackrát boli predložené prázdne stazky, do ktorých boli následne Ing. X. dopísané odpracované hodiny,

- v dvoch prípadoch (fa 20140081 a fa 20140017) boli stazky podpísané Ing. X. nad rámec jeho pracovnej náplne,

- v jednom prípade (fa 20140098) bola podpísaná stazka zo dňa 03.06.2014 a dve zo dňa 04.06.2014 Ing. S., pričom Ing. S. nastúpil do K-I dňa 04.06.2014, čiže podpisoval stazky za deň nástupu a deň pred nástupom do zamestnania. Podľa jeho vyjadrenia ho priamy nadriadený vedúci v súvislosti s objednávaním služieb za žeriav a traktor od spoločnosti V. C. odporučil na J.. X., ktorý ho ubezpečil, že toto je bežný postup. Z kontroly vyplynul okrem iného aj záver: podozrivé podklady a ich pohyb k fakturácii (stazka) - neautorizované po každom výkone, originály nekompletne vyplnené, osobne doručované Ing. M. X.. Kontrolná skupina odporučila okrem iného aj vyvodiť pracovno - personálne dôsledky z porušenia pracovných povinností a kompetencií dotknutých zodpovedných zamestnancov.

Z e-mailovej komunikácie zo dňa 06.12.2013 a zo dňa 09.12.2013 vyplýva, že V. požiadal V. X., aby v predstihu dohodol p. C. na balenie R. exploziva. V. X. toto vybavil a V. B. o tom zaslal správu.

Z poverenia GR na výkon podnikovej kontroly zo dňa 10.10.2014 vyplýva, že generálny riaditeľ poveril V.. B. W., M. B. A., predsedkyňu podnikovej kontroly na vykonanie kontroly Kontrola súladu fakturácie a vykonaných služieb pri balení v K. - J., a. s., v dňoch 13.10.2014 - 24.10.2014.

Z prílohy č. 1 vyplýva zoznam kontrolovaných faktúr, pričom sa jedná o 9 faktúr z roku 2014, 2 z roku 2013 a 3 z roku 2012. Pri faktúre č. 20140098 zo dňa 16.06.2014 je uvedená poznámka „neoprávnená fakturácia - DP“.

Z evidenčného listu faktúry č. 201453136 vyplýva, že tento podpisujú 4 osoby, a to za vecnú správnosť, zaúčtovanie, schválenie a kontrolovanie.

Z denných hlásení o využití stroja zo dňa 07.04.2014, 08.04.2014, 09.04.2014 a 10.04.2014 vyplýva, že skutočný výkon v dĺžke 8 hodín bol prečiarknutý a opravený na dĺžku 5 hodín.

Z popisu pracovných činností zo dňa 01.07.2014 je zrejmé, že navrhovateľ zabezpečuje nákup definovaného sortimentu materiálových položiek v požadovanej kvalite, cene a reálnom termíne na základe objednávacích príkazov, materiálových lístkov, schránky B.; uskutočňuje výber dodávateľov (podľa kvality, ceny a termínu) na základe schváleného postupu, vedie si prehľad o jednotlivých dodávateľoch, na základe zápisu nezhode reklamuje množstvo a kvalitu dodávky; zabezpečuje dopravu materiálu vo svojom sortimente do a. s., prejednáva s riešiteľmi úloh možnosti použitia náhradných materiálov a vypisuje objednávací príkaz na zmeny; zabezpečuje dopyt k oceneniu materiálových položiek k rozborom obchodného prípadu, spolupracuje na aktualizácii databázy materiálových položiek; v spolupráci s príslušným skladníkom sleduje obrátkovosť a použiteľnosť ním nakupovaného sortimentu materiálu, realizuje odpredaj nepotrebných a bezobrátkových zásob; kontroluje správnosť špecifikácie jednotlivých položiek kúpnej zmluvy, dojednáva možnosti poskytovania zliav, predkladá návrh kúpnej zmluvy nadriadenému vedúcemu; poskytuje informácie o stave zabezpečenia materiálu vedúcemu nákupu, riešiteľovi prípadne nadriadenému vedúcemu, spolupracuje s pracovníkmi obchodnej prebierky materiálu, vstupnej kontroly; zodpovedá za vecné a formálne náležitosti dokladu, resp. daňového dokladu (faktúra); povinnosti vyplývajúce z rozsahu nadobudnutých osvedčení na vykonávanie činnosti alebo preukazov na obsluhu, podľa osobitných predpisov (napríklad: preukaz žeriavnika, viazača bremien, preukaz obsluhy motorových vozíkov a pod.). Popis pracovných činností nie je podpísaný ani zamestnancom ani priamym nadriadeným vedúcim.

Z prílohy č. 3 vyplýva, že faktúrou zo dňa 16.06.2014 dodávateľ vyfakturoval sumu 2.500 eur, pričom v príslušnom mesiaci neboli realizované baliace služby s využitím strojov spoločnosti V. C. - neoprávnená fakturácia. Ďalej je z nej zrejmé vyčíslenie neoprávnenej fakturácie, pričom pri faktúre zo dňa 16.06.2014 je vykázaný rozdiel oproti skutočnej fakturácii vo výške 2.500 eur.

Zo svedeckej výpovede V. K., účtovníčky, zo dňa 14.11.2014 vyplýva, že doručovanie faktúr od spoločnosti V. C. v roku 2014 a tiež aj v predchádzajúcich rokoch bolo realizované rôznymi spôsobmi: poštou, ale aj osobne. V prípade osobného doručovania faktúr boli tieto vždy doručované prostredníctvom J.. V. X..

Zo svedeckej výpovede J.. P. S., baliaceho technika, zo dňa 06.11.2014 vyplýva, že menovaný dňa 04.06.2014 nastúpil u odporcu na pozíciu baliaci technik. Prvý týždeň jeho skúšobnej doby spoznal J.. X., ktorý sa ponúkol, že mu pomôže so zaučením do informačného systému H.. Približne v polovici mesiaca jún prišiel za ním J.. X. s vyúčtovaním služieb firmy V. C. za uskutočnené práce za obdobie, kedy u odporcu ešte nepracoval. Evidencia odpracovaných hodín bola prostredníctvom evidenčných lístkov - staziek, v ktorých bol uvedený počet odpracovaných hodín a dátum realizácie úkonov. Po predložení evidenčných lístkov ho vyzval, aby takto vyplnené lístky podpísal. Toto sa opakovalo aj v mesiaci júl a august, pričom v auguste si všimol a Ing. X. upozornil, že na predložených lístkoch je viac hodín, ako bolo v skutočnosti odpracovaných. Ing. X. mu na to odpovedal, že p. C. má viacero zákaziek písaných na jeden evidenčný lístok. Jeho vysvetleniu veril a lístok podpísal. V mesiaci september už neboli na evidenčných lístkoch napísané žiadne odpracované hodiny. J.. X. na to upozornil a vyzval ho, aby toto vysvetlil, na čo mu však nedokázal odpovedať. Po určitom čase ho J.. X. vyzval, aby odpracované hodiny poskytovanej služby za mesiac september dopísali spoločne. Po tejto skúsenosti informoval J.. X., že evidenciu odpracovaných výkonov dodávateľa služieb by nemali robiť spoločne, ale mal by ju poskytnúť samotný dodávateľ. Následne išiel za svojim priamym nadriadeným vedúcim, Ing. B. a oboznámil ho so vzniknutou situáciou pri kontrole evidencie odpracovaných hodín dodávateľa V. C. a následných problémov s výškou fakturácie služieb spomenutej firmy.

Zo svedeckej výpovede A. D. K. vyplýva, že v apríli 2014 k odporcovi nastúpil na pozíciu baliaci technik J.. W. W., s ktorým nepatrila na jedno oddelenie. Keďže sedeli spolu v kancelárii, požiadal ju J.. B., aby mu poradila, ak bude s niečim potrebovať pomôcť. Keď prišla súhrnná faktúra od p. Turzu, pomáhala mu rozpísať náklady na jednotlivé zákazky na obal faktúry. B. si, že J.. W. nesedel počet hodín uvedených na faktúre s hodinami v jeho evidencii. Na základe tejto nezrovnalosti sa obrátil na J.. X., ktorý p. C. objednával. J.. X. následne telefonoval s p. C. a faktúra sa vymenila za novú. Skutočnosť, o koľko boli znížené počty hodín a či vôbec boli zmenené v novej faktúre, nedokáže posúdiť, nakoľko do veci nebola zainteresovaná.

Z písomného upozornenia na neplnenie si pracovných povinností a tým porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 30.10.2014 vyplýva, že odporca oznámil J.. V. B., že v dňoch 13.10.2014 - 15.10.2014 bola zrealizovaná podniková kontrola súladu fakturácie vykonaných služieb súvisiacich s balením. Zo záverov kontroly vyplynulo, že svojim podpisom schvaľoval faktúry, na ktorých boli podpisy zamestnanca, ktorý nemal oprávnenie a nemal možnosť odkontrolovať a svojim podpisom potvrdzovať vecnú správnosť odvedených služieb a sadzieb. I napriek tomu, že nešlo o ním nie priamo riadeného zamestnanca, neupozornil na túto skutočnosť príslušného nadriadeného a nevykonal nápravu procesnej chyby. Dôsledkom jeho zlyhania došlo k tomu, že zamestnanec Ing. X. konal v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Včasná náprava mohla zabezpečiť odvrátenie neoprávnenej fakturácie a zabezpečiť účinné opatrenie, aby nedošlo k porušovaniu pracovnej disciplíny. Súčasne ho upozornil, že svojim konaním porušil základné povinnosti vedúceho zamestnanca vyplývajúce z , povinnosti vyplývajúce z Pracovného poriadku bod 3.5.3 písm. a) - e) a taktiež základné právne povinnosti zamestnanca ustanovené v , . Na základe uvedeného mu odporca v plnom rozsahu krátil prémie po dobu troch mesiacov, t. j. za október, november, december 2014. Tiež ho upozornil, že v prípade opakovaného porušenia pracovnej disciplíny môže s ním rozviazať pracovný pomer podľa .

Z pracovného poriadku je zrejmé, že odporca sa v časti 3.5 venoval pracovnej disciplíne. Popísal povinnosti zamestnávateľa, základné povinnosti zamestnancov, základné povinnosti vedúcich zamestnancov, porušenia pracovnej disciplíny a ich dôsledky, pričom pri jednotlivých porušeniach pracovnej disciplíny tiež uviedol, či sa jedná o závažné porušenie pracovnej disciplíny a akým spôsobom sa porušenie pracovnej disciplíny bude riešiť, t. j. výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru.

Z výpovede Ing. Q. C. vyplýva, že zastáva pozíciu riaditeľa divízie Výroba. V auguste 2014 bol J.. B. informovaný, že niektoré náklady na niektorých zákazkách sú vyššie ako plánované. Ing. B. zistil tieto pochybenia a obrátil sa na podnikovú kontrolu. Výsledok kontroly sa mu dostal k rukám dňa 17.10.2014. V rámci tejto kontroly bolo zistené, že približne 5.600 eur bolo fakturovaných naviac oproti plánovaným nákladom. Kontrola odporučila vyvodiť aj personálne dôsledky. Mnohé pochybenia smerovali k oddeleniu nákup a logistika, avšak najviac pochybení sa dopustil navrhovateľ. Výsledok kontroly prejednal s J.. H. ako priamym nadriadeným navrhovateľa a J.. B.. Týmto navrhol krátiť prémie o 2 a 3 mesiace a sebe o jeden mesiac. Pochybenia, ktoré boli zistené kontrolou, vo vzťahu k navrhovateľovi považoval za tak závažné, že pre neho navrhol okamžité skončenie pracovného pomeru. Tento krok prerokoval ako s navrhovateľom tak i s ďalšími zúčastnenými. Hlavným dôvodom, pre ktorý sa rozhodol k takémuto kroku vo vzťahu k navrhovateľovi bolo to, že firma bola poškodená v sume 5.600 eur. Kroky, ktoré k tejto škode viedli, urobil navrhovateľ. Jeho pochybenie spočíva v tom, že robil, čo mu nevyplývalo z pracovnej náplne a robil tak bez vedomia svojho priameho nadriadeného. Vychádzal z výsledkov vykonanej kontroly a nepreveroval, či sa navrhovateľ skutočne takéhoto konania dopustil. Pred vykonávanou kontrolou mal podozrenie, že sa niečo deje, ale až na základe vykonanej kontroly sa dozvedel o porušení pracovnej disciplíny navrhovateľom. Predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru prerokoval skôr, ako bolo odovzdané navrhovateľovi, s predsedom odborovej organizácie ústne, bez písomného záznamu. Stručne ho oboznámil s vykonanou kontrolou a vysvetlil mu dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru. On s takýmto riešením súhlasil. Čo sa týka uzatvárania pracovných zmlúv a ukončovania pracovných pomerov, toto patrí do jeho kompetencie vo vzťahu k nižším pracovníkom - THP. Snažil sa prehodnotiť aj iné možnosti pri vyvodzovaní dôsledkov vo vzťahu k navrhovateľovi, pretože ho nepovažoval za lajdáka, avšak to, čoho sa dopustil, nemožno kvalifikovať inak, ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Preto pristúpil k takémuto kroku. Nevie uviesť, prečo podpísal okamžité skončenie pracovného pomeru dvakrát. Čo mu predložilo RĽZ, to podpísal. Svedok ďalej uviedol, že spoluprácu medzi oddeleniami vylúčiť nemôže, ale vždy je potrebné, aby o tom vedeli priami nadriadení oboch oddelení.

Z výpovede J.. V. H. vyplýva, že od roku 2010 pracuje u odporcu ako vedúci oddelenia Nákup. Navrhovateľ od januára 2014 začal vykonávať svoju pracovnú činnosť na tomto oddelení. Vtedy si prešli všetky kompetencie a požiadal ho o zvýšenú lojalitu. Činnosť objednávanie baliacich činností nemal navrhovateľ v náplni práce. Vo februári 2014, keď ešte zastupoval J.. B., mu boli predložené na podpis nejaké faktúry, z ktorých jedna sa týkala p. C. a bola parafovaná navrhovateľom. Vtedy navrhovateľa upozornil, aby toto viac nerobil, nakoľko to nespadá do jeho kompetencie. Viac o ďalších takýchto konaniach nevedel. Navrhovateľa hodnotil ako spoľahlivého, prechádzali spolu jednotlivé firmy a nezistil u neho známky zníženej lojality. S jeho prácou bol spokojný. O to viac bol prekvapený v 10/2014, keď sa od Ing. B. dozvedel o neoprávnenej fakturácii pre oddelenie Logistika, pričom vzniesol podozrenie voči navrhovateľovi. S navrhovateľom to prediskutoval a ten mu povedal, že spolupráca s logistikou bola pasívna vo fáze zaučenia. Následne bola vykonaná podniková kontrola. Navrhovateľa vyzval, že ak by chcel k uvedeným obvineniam niečo uviesť, nech si to premyslí. On však zotrval na svojom stanovisku, že Logistike vypomáhal len pasívne. V rámci kontroly boli vypočutí svedkovia a bolo zistené, že boli fakturované rôzne sadzby za vykonanie prác, tiež boli rozporované odpracované hodiny, prepisované stazky. Niektoré stazky si vypisoval priamo dodávateľ p. C., v jednom prípade bola stazka vypísaná navrhovateľom. Nevidel však, že by túto stazku vypisoval navrhovateľ. Vychádzal len z výpovede baliaceho technika, ale či on ho pri tom videl, uviesť nevie. Na otázku Ing. C., ktorý sa ho pri okamžitom skončení pracovného pomeru pýtal, či si vie predstaviť ďalšiu spoluprácu s navrhovateľom, odpovedal, že na oddelení Nákup nie. Vzniknutou situáciou sa podrobne zaoberal, nakoľko s navrhovateľom mali medzi sebou dobrý takmer až priateľský vzťah. O tejto činnosti navrhovateľa nevedel, pretože vykonávanie činnosti balenia je riziková práca, kde sa kladú vysoké nároky na kvalitu, cenu a termíny. Keby o tom vedel, postavil by sa k tomu inak. K okamžitému skončeniu pracovného pomeru, ktoré bolo dané navrhovateľovi, svedok uviedol, že čo sa týka podpisovania a upravovania staziek, malo sa jednať o stazky zo dňa 10.04.2014, na ktorých je prečiarknutý a uvedený nový počet hodín. Nevidel, že by navrhovateľ takúto zmenu vykonával osobne, vie to len zo svedeckých výpovedí. Rovnako tak o skutočnostiach, že navrhovateľ mal konať v mene zamestnávateľa nad rámec jeho pracovných činností a osobne doručovať nekompletne vyplnené podklady k fakturácii, vie len zo svedeckých výpovedí. V otázke doručovania neautorizovaných podkladov, k pojmu neautorizovaný podklad uviedol, že sa jedná o stazky, ktoré nie sú podpísané ani dodávateľom, ani nákupcom. O iných upravovaných stazkách ako už uvedenej nevedel. K tzv. košieľke faktúry svedok uviedol, že nie je možné, aby túto podpísal len nákupca. Do momentu vykonania podnikovej kontroly bolo možné vykonať kontrolu odpracovania hodín dodávateľa, ale nikto to nerobil. Bolo to v kompetencii baliaceho technika. Navrhovateľ mal podpisovať stazky k faktúram č. 20140017 a 20140081, ktoré mal podpísať aj J.. B.. V rámci podniku bolo možné, aby si oddelenia medzi sebou pomáhali, ale len so súhlasom priameho nadriadeného, pričom on o takejto činnosti navrhovateľa nevedel a v tejto súvislosti ani žiaden súhlas nedával. Upresnil, že navrhovateľ v roku 2013 vykonával svoju pracovnú činnosť v divízii W..

Z výpovede Q. V. vyplýva, že si nepamätá, či sa článok 6 Kolektívnej zmluvy nejakým spôsobom menil. Vždy sa len prekopíroval do ďalšieho znenia. Písomnú žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru neobdržal. Pred prerokovaním bol v krátkosti oboznámený o dôvodoch tohto postupu. Žiadne doklady mu pred samotným prerokovaním neboli predložené. O prerokovaní sa žiaden záznam nespisoval. Navrhovateľa požiadal o vyjadrenie. Keď bol prizvaný na rokovanie, oznámili mu len, ako sa veci majú, J.. C. vyriekol ortieľ a hneď na tomto sedení bolo navrhovateľovi dané okamžité skončenie pracovného pomeru.

Kolektívnou zmluvou na roky 2010 - 2012 s platnosťou od 01.06.2010 je v čl. 6 upravené právo na prerokovanie, podľa ktorého prerokovaním sa rozumie účelové konanie zástupcov zmluvných strán, pričom sa ich stanoviská zaznamenajú v zápise o prerokovaní. Prerokovanie sa musí uskutočniť pred rozhodnutím zamestnávateľa v predmetnej veci s dostatočným časovým predstihom tak, aby sa mohlo zohľadniť i stanovisko odborového orgánu. VZO má právo, aby s ním zamestnávateľ okrem zákonom stanovených prípadov prerokoval okrem iného i výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Vo verzii Kolektívnej zmluvy predloženej navrhovateľom je doplnené, že zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do 7 pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľa a okamžité skončenie pracovného pomeru do 2 pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách k prerokovaniu nedôjde, platí, že k prerokovaniu došlo.

Podľa pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa 68 ods. 1 písm. b) , zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa , zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia a .

Podľa , okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa , výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

Podľa , neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh podaný navrhovateľom je dôvodný. Pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 02.07.2007 v znení dodatkov k pracovnej zmluve zo dňa 01.02.2008, zo dňa 01.08.2008, zo dňa 28.02.2009, zo dňa 30.06.2009, zo dňa 31.07.2009, zo dňa 30.04.2010, zo dňa 29.10.2010, zo dňa 31.12.2010, zo dňa 29.04.2011, zo dňa 28.09.2012, zo dňa 30.05.2013, zo dňa 28.06.2013, zo dňa 30.04.2014 najprv na dobu určitú, neskôr sa pracovný pomer transformoval na pracovný pomer uzavretý na dobu neurčitú. Dňa 23.10.2014 odporca okamžite skončil s navrhovateľom pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, pričom toto okamžité skončenie pracovného pomeru bolo podpísané len Ing. Q. C. a doručené navrhovateľovi na pracovisku v ten istý deň. Súčasne bolo navrhovateľovi rovnaké okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 23.10.2014 doručené dňa 29.10.2014 prostredníctvom pošty, pričom však toto už bolo podpísané ako Ing. Q. C., riaditeľom divízie Výroba, tak i generálnym riaditeľom Ing. C. W.. Navrhovateľ však s týmto nesúhlasil a listom zo dňa 29.10.2014 odporcovi oznámil, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na tom, aby ho odporca ďalej zamestnával a prideľoval mu prácu. Taktiež podal súdu návrh na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru s povinnosťou náhrady mzdy.

Navrhovateľ v konaní ako jeden z dôvodov neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru namietol, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 23.10.2014, ktoré mu bolo doručené na pracovisku toho istého dňa a bolo podpísané len J.. Q. C., riaditeľom divízie Výroba, podpísala neoprávnená osoba, nakoľko menovaný nebol k takýmto úkonom oprávnený. Odporca sa bránil tvrdeniami, že riaditeľ divízie bol oprávnený k podpísaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru a to na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa o delegovaní právomoci č. 01/2014 zo dňa 08.01.2014. Z tohto dokumentu však vyplýva, že manažérske pozície v ďalšej úrovni riadenia - menovanie a zrušenie menovania, vrátane ich mzdových podmienok schvaľuje generálny riaditeľ na základe návrhu riaditeľa divízie a finančného riaditeľa spoločnosti. Pracovné a manažérske zmluvy na manažérske pozície v kompetencii Predstavenstva podpisujú za spoločnosť dvaja členovia predstavenstva, ostatné podpisuje generálny riaditeľ a príslušný riaditeľ divízie. S poukazom na uvedené možno konštatovať, že riaditeľ divízie nebol oprávnený samostatne konať pri uzatváraní, či ukončení pracovného pomeru, a preto okamžité skončenie pracovného pomeru doručené navrhovateľovi na pracovisku dňa 23.10.2014 a podpísané len J.. C. je podpísané neoprávnenou osobou a z toho dôvodu neplatné. V prospech tohto tvrdenia nasvedčuje aj tá skutočnosť, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo podpísané opätovne, pričom ho okrem J.. C. podpísal aj J.. C. W.. Ak bol teda J.. C. oprávnený k takémuto samostatnému konaniu, potom súdu nie je zrejmé, prečo okamžité skončenie podpisoval znova za súčasného podpísania ďalšou osobou. Túto skutočnosť nedokázal vysvetliť ani sám J.. C.. Navrhovateľ však neopomenul namietnuť nedostatok podpisu i na okamžitom skončení pracovného pomeru, ktoré mu bolo doručené dňa 29.10.2014 prostredníctvom pošty a ktoré, ako už bolo vyššie uvedené, bolo podpísané okrem J.. C. aj Ing. C. W.. Aj na tomto mieste odporca argumentoval, že k takémuto konaniu boli podpísané osoby oprávnené na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa o delegovaní právomoci č. 01/2014 zo dňa 08.01.2014. Je pravdou, že predmetný dokument upravuje kompetencie pri uzatváraní pracovných zmlúv (Pracovné a manažérske zmluvy na manažérske pozície v kompetencii Predstavenstva podpisujú za spoločnosť dvaja členovia predstavenstva, ostatné podpisuje generálny riaditeľ a príslušný riaditeľ divízie), ale tieto už nie sú upravené pri ukončovaní pracovného pomeru. Len analogicky by sa dalo odvodiť, že ak uvedené osoby sú kompetentné na podpisovanie pracovných zmlúv, sú kompetentné i na podpisovanie právnych úkonov súvisiacich so skončením pracovného pomeru. Takúto analógiu však súd nepovažuje za správnu. Napriek tomu, ak okamžité skončenie pracovného pomeru bolo podpísané len jedným členom predstavenstva, hoci podľa zápisu v Obchodnom registri konajú za spoločnosť vždy dvaja členovia, nemožno takéto okamžité skončenie pracovného pomeru považovať za neplatné, nakoľko sa nejedná o právny úkon spoločnosti navonok voči tretím osobám, ktorým sa zakladajú práva a povinnosti spoločnosti (R 85/2001). V danom prípade bolo okamžité skončenie pracovného pomeru podpísané Ing. C. W., ktorý bol v tom čase člennom predstavenstva, a preto v nadväznosti na vyššie uvedené považuje súd z tohto hľadiska okamžité skončenie pracovného pomeru doručené navrhovateľovi dňa 29.10.2014 poštou za platný právny úkon a ďalej sa zaoberal splnením ďalších podmienok.

V zmysle vyššie citovaného môže zamestnanec neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Jedná sa o hmotnoprávnu lehotu, čo znamená, že právo musí byť uplatnené na súde najneskôr v posledný deň lehoty a súčasne prekluzívnu lehotu, ktorej nedodržanie predstavuje zánik práva domáhať sa určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Keďže zákon s nedodržaním uvedenej lehoty spája zánik práva domáhať sa určenia neplatnosti pracovného pomeru, skúmal súd, či v danom prípade bola uvedená lehota dodržaná. Pracovný pomer sa mal skončiť dňa 29.10.2014. Týmto dňom začala plynúť zákonom stanovená dvojmesačná lehota na uplatnenie práva na súde. Lehota uplynula dňa 29.12.2014. Navrhovateľ svoje právo domáhať sa určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru uplatnil na súde dňa 27.11.2014. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ svoje právo uplatnil v zákonom stanovenej lehote, teda včas.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru. Zo strany zamestnávateľa môže byť dané len zo zákonom taxatívne stanovených dôvodov a zamestnávateľ môže k takémuto kroku pristúpiť len v zákonom stanovenej lehote po predchádzajúcom prerokovaní s príslušným odborovým orgánom. V zmysle môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom len v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel (subjektívna lehota) najneskôr však v lehote jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol (objektívna lehota). Podobne aj v tomto prípade sa jedná o prekluzívnu lehotu, ktorej zmeškanie má za následok zánik práva zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom. Z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že o dôvode pre okamžité skončenie pracovného pomeru sa zamestnávateľ dozvie vtedy, ak sa o ňom dozvie ktorýkoľvek zamestnanec, ktorý je zamestnancovi, ktorý pracovnú disciplínu porušil nadriadený, a teda je tomuto zamestnancovi oprávnený ukladať pracovné úlohy, organizovať a riadiť jeho prácu a pod. V danom prípade je takýmto nadriadeným navrhovateľa J.. H., príp. Ing. Q. C. ako riaditeľ divízie. Z výpovedí oboch týchto nadriadených zamestnancov vyplynulo, že o konaní, pre ktoré bol neskôr okamžite skončený pracovný pomer s navrhovateľom, sa dozvedeli až na základe vykonanej podnikovej kontroly, a to dňa 15.10.2014 v prípade J.. H., ktorý bol súčasne členom kontrolnej komisie a dňa 17.10.2014 v prípade J.. C., kedy sa mu výsledok kontroly dostal k rukám. Keďže prvým dňom, kedy sa nadriadený zamestnanec dozvedel o konaní navrhovateľa, bol deň 15.10.2014, začala týmto dňom plynúť odporcovi dvojmesačná lehota, v ktorej mohol s navrhovateľom okamžite skončiť pracovný pomer. Lehota uplynula dňa 15.12.2014, pričom odporca s navrhovateľom okamžite skončil pracovný pomer dňa 29.10.2014, teda v zákonom požadovanej lehote. Nemožno teda prisvedčiť právnemu názoru navrhovateľa, podľa ktorého okamžitým skončením pracovného pomeru môže byť postihnuté len konanie, ktorého sa dopustil v dobe od 23.08.2014 do 23.10.2014, t. j. do dňa okamžitého skončenia pracovného pomeru. Rovnako sa súd nestotožňuje s názorom navrhovateľa v tom smere, že o jeho konaní mali už skôr vedomosť iní nadriadení, o. i. aj Ing. B., nakoľko faktúry k stazkám ním podpísanými podpisovali. Ako už bolo vyššie uvedené, nemôže sa jednať o hociktorého nadriadeného, ale o nadriadeného, ktorý je oprávnený tomuto zamestnancovi stanoviť a ukladať pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať jeho prácu a dávať mu k tomuto účelu záväzné pokyny. V danom prípade však J.. B. nebol takýmto nadriadeným, navrhovateľovi nebol oprávnený zadávať pracovné úlohy a navyše spolu s navrhovateľom sa dopúšťal napadnutého konania. V tejto súvislosti preto možno konštatovať, že odporca sa o konaní navrhovateľa nedozvedel tým, že o ňom vedel J.. B.. Skutočnosť, že o konaní navrhovateľa už skôr vedeli iní nadriadení, v konaní preukázaná nebola.

Ďalšou podmienkou, ktorú zákon pre platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru stanovuje, je prerokovanie tohto úkonu so zástupcami zamestnancov. Preto súd skôr než pristúpil k preskúmaniu dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru, zaoberal sa otázkou, či k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru došlo. O to viac, keď nesplnenie tejto podmienky namietol sám navrhovateľ. Z vykonaného dokazovania, a to z výpovede Ing. Q. C. a Q. V., vyplynulo, že k prerokovaniu predmetného okamžitého skončenia pracovného pomeru skutočne došlo. Úkon bol prejednaný ústne a pred tým, ako bol voči navrhovateľovi prejavený. Zástupca zamestnancov, Q. V., bol oboznámený s tým, že odporca mieni vzniknutú situáciu riešiť okamžitým skončením pracovného pomeru, pričom mu boli oznámené i dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru. Neobstojí teda argument navrhovateľa, že okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo platne prerokované, keď zástupca zamestnancov k tomu vopred neobdržal žiadne podklady a o prerokovaní nebol vyhotovený písomný záznam, hoci túto podmienku stanovuje čl. 6 Kolektívnej zmluvy. Nesplnenie požiadavky vyhotovenia písomného záznamu však predmetná zmluva nesankcionuje neplatnosťou prerokovania. Rovnako tak nie je sankcionované neplatnosťou prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru ani nedodržanie písomnej žiadosti o jeho prerokovanie v zmysle .

Po zistení, že všetky vyššie uvedené zákonom predpísané predpoklady boli splnené, zaoberal sa súd otázkou, či dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol náležite špecifikovaný tak, aby nebol zameniteľný s iným dôvodom. Podľa názoru súdu bol v danom prípade dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru riadne špecifikovaný. K okamžitému skončeniu pracovného pomeru došlo z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľom, ktoré odporca videl v opakovanom podpísaní staziek, na čo podľa delegovania právomoci nemal navrhovateľ oprávnenie, v konaní navrhovateľa v mene odporcu nad rámec svojich pracovných činností v súvislosti s objednávaním zabezpečovania služieb dodávateľom V. C. - manipulačné a zdvíhacie práce, v osobnom doručovaní nekompletne vyplnených originálov podkladov k fakturácii, v doručovaní neautorizovaných podkladov odvedených prác a v upravovaní staziek pripnutých k faktúre. Z takéhoto vymedzenia je jednoznačne zrejmé, čo odporca kladie navrhovateľovi za vinu, a teda v akom jeho konaní vidí závažné porušenie pracovnej disciplíny. Uvedené dôvody sú natoľko konkrétne, že ich nie je možné zameniť so žiadnym iným dôvodom. Nemožno teda súhlasiť s navrhovateľom, ktorý tvrdil, že dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru sú uvedené neurčito, keď pri opakovanom podpisovaní staziek nie je uvedené o aké stazky sa jedná, z akého dňa, kedy ich mal podpísať, pri konaní v mene zamestnávateľa nad rámec jeho pracovných činností v súvislosti s objednávaním zabezpečovania služieb dodávateľom V. C.

- manipulačné a zdvíhacie práce nie je uvedené kedy sa mal tohto konania dopustiť a v čom konkrétne malo jeho konanie spočívať, pri dôvode, že mal osobne doručovať vyplnené originály podkladov k fakturácii nie je uvedené kedy, komu a o aké neautorizované podklady sa jedná, pri upravovaní staziek pripnutých k faktúram nie je uvedené o aké stazky sa jedná, kedy boli upravované, ako boli upravené, k akým faktúram boli pripnuté. Skutočnosti, ktoré boli dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru totiž nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností.

Ako poslednú riešil súd otázku, či sa navrhovateľ konania uvedeného v okamžitom skončení pracovného pomeru dopustil a či toto jeho konanie možno kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Jedným z dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo, že navrhovateľ osobne doručoval nekompletne vyplnené originály k fakturácii. Z protokolu o vykonanej kontrole vyplýva, že viackrát boli predložené prázdne stazky, do ktorých boli následne navrhovateľom dopísané odpracované hodiny. Nie je však zrejmé, či prázdne stazky (nekompletne vyplnené podklady k fakturácii) boli predložené, a teda doručené, priamo navrhovateľom. Odporca v súdnom konaní na preukázanie tohto dôvodu predložil svedeckú výpoveď V. K., ktorá potvrdila, že navrhovateľ faktúry osobne doručoval. Svedecká výpoveď však hovorí o doručovaní faktúr, nie podkladov k fakturácii a už vôbec nehovorí, že by mali byť nekompletne vyplnené. Ani zo svedeckej výpovede Ing. P. S. nevyplýva, že by nekompletne vyplnené podklady k fakturácii boli doručované navrhovateľom. Vyplýva z nej len skutočnosť, že v mesiaci september už neboli na evidenčných lístkoch napísané žiadne odpracované hodiny. S poukazom na uvedené možno uzavrieť, že uvedené konanie navrhovateľa nebolo spoľahlivo preukázané a treba mať za to, že takéhoto konania sa navrhovateľ nedopustil Ďalším dôvodom bolo, že navrhovateľ doručoval neautorizované podklady odvedených prác. Podľa vyjadrenia svedka J.. V. H., neautorizovaný podklad je taký, ktorý nie je podpísaný ani dodávateľom, ani nákupcom. Z protokolu o vykonanej kontrole však vyplýva, že takto postupovali všetci zamestnanci, ktorí na danom oddelení pracovali, aj keď to zrejme nebol správny postup. Je možné preto konštatovať, že navrhovateľ sa takéhoto konania mohol dopúšťať, avšak s ohľadom na bežnú prax u odporcu toto nemožno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny z jeho strany. Čo sa týka dôvodu, že stazky pripnuté k faktúre boli upravované, v tejto súvislosti z protokolu o vykonanej kontrole vyplýva, že k faktúre č. 20140056 zo dňa 10.04.2014 boli pripnuté stazky, ktoré boli upravované - znížené počty hodín - preškrtnuté a prepísané. Z protokolu však nevyplýva, že takúto úpravu mal vykonať práve navrhovateľ. Odporca v konaní predmetné stazky súdu predložil a ani z nich nevyplynulo, že by ich úpravu vykonal navrhovateľ. Rovnako táto skutočnosť nevyplynula ani zo svedeckej výpovede Bc. D. K., ktorá len uviedla, že po zistení nezrovnalosti sa Ing. W. obrátil na navrhovateľa, prostredníctvom ktorého boli služby objednané a ten s p. C. telefonoval. Nie je teda preukázané, že predmetnú úpravu bez akýchkoľvek pochybností vykonal navrhovateľ. V neposlednom rade bol navrhovateľ postihnutý okamžitým skončení pracovného pomeru za konanie v mene odporcu nad rámec jeho pracovných činností v súvislosti s objednávaním zabezpečenia služieb dodávateľom V. C. - manipulačné a zdvíhacie práce a za opakované podpisovanie stazky, na čo podľa delegovania právomoci nemal oprávnenie. Na tomto mieste súd konštatuje, že tieto dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru neboli medzi účastníkmi sporné. Sám navrhovateľ potvrdil, že na základe žiadosti J.. B., ako vedúceho oddelenia Logistiky, služby poskytované uvedeným dodávateľom objednal a stazky aj podpísal. Jednalo sa pritom o dva prípady, čo vyplynulo aj z protokolu o vykonaní kontroly. Navrhovateľ si bol vedomý, že práce nepatria do jeho pracovnej náplne, avšak vzhľadom k tomu, že v predchádzajúcom období objednávanie predmetných služieb patrilo do jeho kompetencie a pozícia, ktorej toto bolo náplňou nebola obsadená, príp. zodpovedný pracovník čerpal dovolenku alebo bol PN, mal za to, že ak ho o pomoc požiada nadriadený tohto oddelenia, je správne vypomôcť. Obzvlášť, keď o takejto spolupráci bol informovaný aj jeho priamy nadriadený, J.. H.. Vedomosť priameho nadriadeného o spolupráci s iným oddelením sa však navrhovateľovi v konaní nepodarilo preukázať, keď sám J.. H. uviedol, že o takejto spolupráci nevedel. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, za porušenie pracovnej disciplíny sa považuje aj také konanie, keď zamestnanec vykonáva inú prácu v rozpore s pracovným poriadkom alebo iným vnútorným predpisom. Za takýto je možné považovať aj stanovenie pracovnej činnosti, ktorá prináleží danej pozícii (pracovná náplň). V danom prípade navrhovateľ nepochybne konal nad rámec svojej právomoci, a preto možno uzavrieť, že sa dopustil porušenia pracovnej disciplíny. Pre okamžité skončenie pracovného pomeru sa však vyžaduje, aby pracovná disciplína bola porušená závažným spôsobom. Ustanovenie patrí k právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, t. j. k takým právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak ponechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy. Pre posúdenie, či zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu, zákon neustanovuje, z akých hľadísk má súd vychádzať. Vymedzenie hypotézy právnej normy teda závisí v každom konkrétnom prípade na úvahe súdu. Súd môže prihliadnuť pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny k osobe zamestnanca, k funkcii, ktorú zastáva, k jeho postoju k plneniu pracovných úloh, k dobe a situácii, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, k miere zavinenia zamestnanca, k dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, k tomu, či svojim konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu a pod. V danom prípade súd zohľadnil všetky uvedené hľadiská. Navrhovateľ u odporcu ako zamestnávateľa požíval dobrú povesť, keď obaja jeho nadriadení (J.. C. a Ing. H.) ho hodnotili z hľadiska plnenia si pracovných úloh pozitívne. Až do momentu okamžitého skončenia pracovného pomeru nebol na porušenie pracovnej disciplíny upozornený. Ku konaniu, ktoré bolo predmetom okamžitého skončenia pracovného pomeru, došlo len v dvoch prípadoch (čo vyplynulo ako z tvrdenia navrhovateľa, tak i z protokolu o vykonanej kontrole), t. j. bolo ojedinelé, a to na požiadanie nadriadeného zamestnanca (čiže nie z vlastnej vôle, čo vyplýva z e-mailovej komunikácie zo dňa 06.12.2013 a 09.12.2013), ktorý, je pravdou, nebol jeho priamym nadriadeným. Podľa vyjadrenia navrhovateľa však k tomu došlo v období, keď pozícia, ktorej náplňou bola aj napadnutá činnosť, nebola obsadená, príp. poverený zamestnanec čerpal dovolenku alebo bol PN. Toto tvrdenie navrhovateľa odporca nijak nespochybnil. Výlučným konaním navrhovateľa nebola odporcovi spôsobená škoda (ak aj škoda spôsobená bola, čo vyplynulo z protokolu o vykonanej kontrole, nebolo preukázané, že ju spôsobil navrhovateľ napadnutým konaním). Navyše faktúry, pre ktoré podkladmi boli navrhovateľom podpísané stazky, vždy podpisoval aj nadriadený daného oddelenia, Ing. B., čo vyplynulo z upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny, čo znamená, že konanie navrhovateľ bolo schvaľované kompetentným zamestnancom, a preto v tomto smere nemožno uvažovať, že táto činnosť navrhovateľa odporcu majetkovo poškodzovala, napr. tým, že by navrhovateľ svojvoľne bez nutnosti vykonania prác, tieto objednával. Z uvedeného možno vyvodiť, že navrhovateľ sa nedopustil napadnutého konania svojvoľne v úmysle odporcu poškodiť, ale konal tak v dobrej viere s úmyslom pomôcť odporcovi. V kontexte uvedeného ma súd za to, že navrhovateľ sa síce dopustil porušenia pracovnej disciplíny, keď vykonával činnosti nespadajúce do jeho právomocí na pokyn nie jeho priameho nadriadené, avšak toto jeho konanie nepovažuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré by nebolo možné od odporcu spravodlivo požadovať, aby navrhovateľa zamestnával ešte aspoň počas plynutia výpovednej doby. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že nadriadený zamestnanec, ktorý navrhovateľa o vykonanie dotknutej práce žiadal a ktorý v konečnom dôsledku aj faktúry, podkladom ktorých boli stazky podpísané navrhovateľom, svojim podpisom odobroval, bol za toto svoje konanie postihnutý disciplinárnym opatrením, a to krátením prémií po dobu troch mesiacov. Súd má za to, že takéto konanie odporcu vykazuje známky porušovania zásady rovnakého zaobchádzania, keď u jedného zamestnanca uplatní najprísnejšiu sankciu, ktorou je okamžité skončenie pracovného pomeru, pričom druhého, nadriadeného zamestnanca, ktorý by sa mal z titulu svojho postavenia vyznačovať zvýšeným dbaním na dodržiavanie pracovnej disciplíny, potrestá len minimálne. Takéto konanie odporcu možno potom hodnotiť odporujúce dobrým mravom. Pre úplnosť súd ešte k argumentu odporcu, že správny postup navrhovateľa mal byť taký, že mal nadriadeného zamestnanca upozorniť, že daná činnosť nepatrí do jeho kompetencie a oznámiť do svojmu priamemu nadriadenému, dodáva, že bezpochyby by bol takýto postup správny, avšak nemožno opomenúť, že navrhovateľ vystupoval voči nadriadenému Ing. B. z nižšej pozície, a preto nemožno vylúčiť prípadné obavy z následkov odmietnutia vykonania žiadanej práce.

S poukazom na uvedené súd návrhu navrhovateľa vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa , rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci je účelné rozhodnúť o časti prejednávanej veci, rozhodol súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia len o časti, ktorá predstavuje vyriešenie otázky platnosti, resp. neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Po právoplatnom skončení veci v tejto časti bude súd pokračovať v konaní o navrhovateľom uplatnenom nároku na náhradu mzdy.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.