Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/45/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31303862, Tulčík č. 310, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie so sídlom v Bratislave, Tomášikova 46, Bratislava, za účasti: 1/ S. D., trvale bytom H. XX, XXX XX D., 2/ C. D., trvale bytom I. XX, XXX XX D., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OU-BA- OOP3-2015/077501-NMT zo dňa 10.09.2015, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému a ďalším účastníkom súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania 1/ Žiadatelia S. D. a C. D. (pribratí účastníci konania) ako prevádzkovatelia plávajúceho zariadenia - hausbótu požiadali dňa 27.03.2015 Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj ako „OÚ“ alebo „prvostupňový orgán“) o vydanie súhlasu so státím plávajúceho zariadenia SK-4-14092, umiestneného na polohe č. XX na Jarovskom ramene Dunaja podľa o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“ alebo „“ alebo „ZoOPK“). 2/ Orgán štátnej správy ochrany prírody okresu v pôsobnosti Okresného úradu Bratislava zverejnil na svojej internetovej stránke v súlade s zákona informáciu o začatí správneho konania. V stanovenej lehote potvrdilo záujem byť jeho účastníkom združenie s právnou subjektivitou Lesoochranárske zoskupenie VLK (ďalej len „LZ VLK“ alebo „žalobca“), ktorého predmetom činnosti je ochrana prírody a krajiny. 3/ Žiadateľmi predložené podanie obsahovalo správny poplatok, plán vyviazania plávajúceho zariadenia, mapovú snímku s miestom státia plávajúceho zariadenia, vyjadrenie vlastníka priľahlého pozemku Vodohospodárskej výstavby, š.p. (ďalej len „VV š.p.“), vyjadrenie správcu vodného toku Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., Bratislava, (ďalej len „SVP, š.p.“), kópiu lodného osvedčenia a kópiu výpisu z listu vlastníctva č. XXX. 4/ Správca vodného toku Dunaj SVP, š.p. v stanovisku zo dňa 15.04.2015 č. 5357-210/2015-Ge vyslovil súhlas s umiestnením plávajúceho zariadenia na polohe č. 43 Jarovského ramena, vodného toku Dunaj. 5/ Na podnet OU BA vydala vo veci predmetu konania stanovisko Štátna ochrana prírody SR, Regionálne centrum ochrany prírody v Bratislave (ďalej len „ŠOP SR BA“), v zmysle ktorého po výzve správneho orgánu a rozhodnutí o prerušení konania doplnili žiadatelia k svojmu podaniu odborné stanovisko orgánu ochrany okresného úradu v sídle kraja v pôsobnosti OU BA vydané

listom zn. OU-BA-OSZP1-2015/7767-KTP zo dňa 12.01.2015 podľa § 28 ods. 4 zákona k "Projektu posúdenia nepriaznivých vplyvov plávajúcich zariadení v Jarovskom ramene Dunaja, r.KN 185500, na integritu územia", z ktorého vyplýva, že navrhovaná činnosť - umiestnenie 226 plávajúcich zariadení na Jarovskom ramene rieky Dunaj, ktoré je súčasťou SKCHVU007 Dunajské luhy, nebude mať pravdepodobne vplyv na predmet ochrany uvedeného územia Natura 2000 a pri dodržaní stanovených podmienok (zabezpečiť pravidelný odvoz odpadov; do dvoch rokov zabezpečiť vybavenie všetkých hausbótov septikmi a zabezpečiť pravidelný odvoz odpadu z nich; parkovať len na okraji spevnenej cesty vedľa hausbótu a nie v trávnatom poraste; neexpandovať na cudzie pozemky; odstrániť nelegálne vytvorené prístupové cesty, sedenia mimo plochy hausbótov, rôzne prístrešky, ohniská, skládky dreva a pod.; do vegetačného obdobia odstrániť všetky vysadené nepôvodné druhy drevín a rastlín a prípadnú výsadbu realizovať len na základe konzultácie so ŠOP SR BA). Vo svojom stanovisku uviedla, že uvedenú činnosť nepovažuje za zásah, ktorý môže spôsobiť podstatné zmeny biologickej rozmanitosti, štruktúre a vo funkcii ekosystémov. Podkladom tohto odborného stanoviska bolo i stanovisko Štátnej ochrany prírody SR v Banskej Bystrici podané listom č. ŠOP zo dňa 04.12.2014. 6/ V záujme objasnenia veci v súlade s ustanoveniami o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), orgán ochrany prírody OU BA nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnou ohliadkou, na ktoré predvolal všetkých účastníkov konania, dotknuté orgány a zúčastnené osoby, aby sa oboznámili s predmetom konania, doterajšími podkladmi a uplatnili svoje pripomienky a námety k návrhu žiadateľov. 7/ V určenom čase dňa 03.06.2015 sa konania okrem žiadateľov zúčastnili správca vodného toku SVP š.p., správca priľahlého pozemku VV š.p. a správca chráneného územia ŠOP SR BA. LZ VLK sa ústneho pojednávania nezúčastnilo a ani svoju neprítomnosť neospravedlnilo. Na ústnom pojednávaní a ohliadke konajúci správny orgán nezistil žiadne skutočnosti preukazujúce, že pri prevádzke plávajúceho zariadenia na polohe č. 43 a v jeho bezprostrednom okolí sú vykonávané činnosti, ktorými by boli poškodzované chránené časti prírody a krajiny alebo inak dotknuté záujmy chránené zákonom alebo predpismi vydanými na jeho základe. Účastníci konania alebo zúčastnené osoby na konaní neuplatnili žiadne námietky, pripomienky alebo osobitné návrhy v prerokovávanej veci. 8/ S podkladmi rozhodnutia orgán ochrany prírody oboznámil LZ VLK listom zo dňa 05.06.2015 a v súlade s a Správneho poriadku mu dal možnosť v určenej lehote vyjadriť svoje námietky a pripomienky k podkladom rozhodnutia, spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. 9/ K podkladu rozhodnutia Lesoochranárske združenie VLK doručilo stanovisko, v ktorom vyjadrilo nesúhlas s vydaním súhlasu na státie plávajúceho zariadenia umiestneného na polohe č. 43 v Jarovskom ramene rieky Dunaj z dôvodu, že umiestnenie plávajúcich zariadení je v rozpore so záujmami ochrany prírody v danom území a udelenie súhlasu nie je v záujme ochrany biotopov európskeho alebo národného významu, ani v záujme ochrany chránených druhov. Na podporu týchto svojich tvrdení neuviedlo žiadne dôkazy. 10/ Orgán verejnej správy prvého stupňa na základe podkladov rozhodnutia, platného právneho stavu a dokumentácie ochrany prírody a krajiny OU BA potom konštatoval, že plávajúce zariadenie je umiestnené na pozemku s parc. č. XXX/XXX., druh pozemku „vodné plochy“, v kat. úz. Rusovce, nachádzajúcom sa mimo zastavaného územia obce a v území s prvým stupňom ochrany podľa zákona, kde sa uplatňujú ustanovenia o všeobecnej ochrane prírody a krajiny podľa druhej časti zákona. Viviazovacie prvky sú umiestnené na parc. č. XXXX/X, druh pozemku „ostatné plochy“, kat. úz. Rusovce, nachádzajúcom sa v mimo zastavanom území obce, ktoré je súčasťou chránenej krajnej oblasti Dunajské luhy (ďalej len „CHKO“) s druhým stupňom ochrany podľa zákona hranica územia CHKO prechádza južným okrajom Jarovského ramena. Navrhovaná činnosť je zároveň situovaná v území, ktoré je súčasťou súvislej európskej sústavy chránených území (Natura 2000) v Chránenom vtáčom území Dunajské luhy SKCHVU007. Státie plávajúceho zariadenia, ani žiadna činnosť spojená s prevádzkou tohto zariadenia na ploche č. 43 nie je v danom území , ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Dunajské luhy, v znení neskorších predpisov, zakázaná. 11/ Podľa Regionálneho územného systému ekologickej stability mesta Bratislavy (SAŽP, 1994) sa poloha č. 43 na Jarovskom ramene rieky Dunaj nachádza v nadregionálnom biocentre Bratislavské luhy, ktorého funkčnosť však nie je státím predmetného plávajúceho zariadenia negatívne ovplyvnená. 12/ Preto Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, orgán štátnej správy ochrany prírody okresu, keďže nezistil žiadne také skutočnosti alebo okolnosti, ktoré by preukazovali, že v prípade státia plávajúceho zariadenia na polohe č. 43 Jarovského ramena rieky Dunaj nie sú splnené podmienky na vydanie súhlasu podľa zákona alebo všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných

na jeho vykonanie, čo by mohlo byť dôvodom na zamietnutie žiadosti podľa zákona, žiadosti vlastníkov už existujúceho hausbótu S. D. a C. D. vyhovel a podľa im ako prevádzkovateľom plávajúceho zariadenia udelil súhlas na státie hausbótu č. SK-4-14092 umiestneného v Jarovskom ramene rieky Dunaj na polohe č. 43, vyviazané na pozemku C-KN s parc. č. XXXX/X v kat. úz. Rusovce. 13/ Zároveň v súlade s zákona prevádzkovateľom plávajúceho zariadenia určil podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny tak, ako tieto vyplynuli zo stanoviska orgánu ochrany prírody zo dňa 12.01.2015. 14/ Súhlas na státie plávajúceho zariadenia bol vydaný na čas od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia do 30.06.2020. 15/ V zákonnej lehote bolo OU BA doručené odvolanie LZ VLK, ktoré účastník konania odôvodňoval tým, že správny orgán nijakým spôsobom sa nevysporiadal s informáciami, ktoré účastník uviedol vo svojom stanovisku zo dňa 15.06.2015, ktoré ale v zásade nijako v odvolaní nekonkretizoval. Zároveň vyslovil názor, že udelenie súhlasu na státie plávajúceho zariadenia je neodôvodnené a nie je ani v záujme ochrany prírody a krajiny v danom území, pretože z pohľadu ochrany biodiverzity a ochrany životného prostredia je neodôvodneným zásahom do biotopov chránených druhov. Preto navrhol, aby odvolací orgán zrušil vydané prvostupňové rozhodnutie alebo ho zmenil tak, aby nebol vydaný súhlas. Na odvolanie žalobcu rozhodoval Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie ako odvolací orgán príslušný podľa a o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V odvolacom konaní preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a po preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a preto ho zamietol a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Žalovaný sa plne stotožnil so závermi orgánu verejnej správy prvého stupňa aj s jeho argumentáciou. Mal za to, že z celého odôvodnenia vydaného rozhodnutia je zrejmé, a osvedčuje to aj obsah administratívneho spisu, i podklady, ktoré boli zhrnuté orgánom verejnej správy a zistenia, ktoré predchádzali vydaniu jeho rozhodnutia, že žiadne záujmy ochrany prírody chránené OPaK alebo všeobecne záväznými predpismi vydanými na jeho vykonanie alebo nesplnenie podmienok, ktoré by mohli viesť k zamietnutiu žiadosti o vydanie súhlasu podľa zákona v danej veci zistené neboli. V odvolacom konaní neboli vznesené zo strany odvolávajúceho žiadne nové skutočnosti, návrhy, ani podnety, ktoré by neboli známe prvostupňovému orgánu pred vydaním rozhodnutia vo veci a nebolo ničím zo strany odvolávajúceho osvedčené, že udelenie súhlasu by mohlo mať výraznejší negatívny dopad a zásah do územia Natura 2000 s následkom spôsobenia podstatných zmien biologickej rozmanitosti, štruktúry a funkcií ekosystémov. II. Žaloba 16/ Včas podanou žalobou doručenou súdu v elektronickej podobe dňa 23.11.2015 a na poštovú prepravu podanou dňa 24.11.2015 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OU-BA-0053-2015/077501-NMT zo dňa 10.09.2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie LZ VLK a potvrdil napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, Odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BA-OSZP3-2015/34603-6/POS zo dňa 22.06.2015 vo veci udelenia súhlasu prevádzkovateľom plávajúceho zariadenia S. D. a C. D., ev.č. plavidla SK-4-14092, umiestneného v Jarovskom ramene Dunaja na polohe č. 43, vyviazaného na pozemku C-KN s parc. č. XXXX/X v kat. úz. Rusovce. 17/ Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je výsledkom nedostatočne zisteného skutkového stavu nepostačujúceho na posúdenie veci a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže žalovaný sa v rozhodnutí nijako nevysporiadal s námietkami, ktoré uviedol žalobca vo svojom odvolaní. 18/ Žalobné body bližšie žalobca zdôvodnil tým, že napadnutým rozhodnutím žalovaného ako aj prvostupňového orgánu boli porušené záujmy ochrany vyjadrené v ustanoveniach zákona o ochrane prírody a krajiny, na ktoré poukázal už vo svojom vyjadrení v rámci administratívneho konania dňa 15.06.2015, ale aj vo svojom odvolaní zo dňa 09.07.2015. Má za to, že udelenie súhlasu v danom prípade nie je v záujme ochrany biotopov európskeho národného významu a ani v záujme ochrany chránených druhov, keďže zariadenie, ktorého sa vydanie súhlasu týka, sa nachádza v CHVU Dunajské luhy a v bezprostrednej blízkosti územia európskeho významu SKUEV 0269 Ostrovné Lúčky. 19/ V tejto súvislosti poukázal žalobca na to, že predmetné územie je zaradené do návrhu doplnenia území Natura 2000 ako rozšírenie európskeho významu Bratislavské luhy, z dôvodu výskytu prioritného biotopu 91 EO* Lužné vŕbovo - topoľové a jelšové lesy, biotopu európskeho významu 3150, prirodzené eurotrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich alebo ponorených cievnatých rastlín typu

Magnot potamion, alebo Hydrocharition a prioritného biotopu suchomilne trávy - bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte, s významným výskytom druhov čeľade Orchidaseae, ktorých zastúpenie v sieti chránených území Natura 2000 vyhodnotila európska komisia ako nedostačujúce. V tejto súvislosti žalobca poukazuje aj na ničenie biotopov vhodných na hniezdenie Rybárika riečneho a Bučiačika močiarneho. Preto žalobca tvrdí, že vo veci konajúce orgány verejnej správy sa ku konkrétnym argumentom žalobcu počas administratívneho konania nevyjadrili dostatočne vecne tak vo vzťahu k prírodným biotopom, ani vo vzťahu k ochrane druhov, pre ktoré bolo vyhlásené veľké CHVU Dunajské luhy. Nad rámec odvolania poukázal, že z podmienok prvostupňového rozhodnutia so státím plávajúceho zariadenia umiestneného v Jarovskom ramene je spojený vjazd a státie motorových vozidiel na území s druhým stupňom ochrany, pričom na takúto činnosť je potrebné v inom konaní povoliť výnimku zo zakázaných činností. 20/ Preto navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie tak žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 21/ Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 17.03.2016 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval na svojom stanovisku, právnom názore i argumentácii ako je obsiahnutá v napadnutých rozhodnutiach a tvrdí, že žalovaný ako odvolací orgán potom čo komplexne preskúmal rozhodnutie č.: OU-BA-OSZP3-2015/34603-6/POS zo dňa 22.06.2015, ktorým okresný úrad OSŽP vydal súhlas podľa § 68 písm. w/ zákona prevádzkovateľom plávajúceho zariadenia S. D. a C. D. na státie plávajúceho zariadenia hausbót č. SK-4-14092, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu zistil, že toto nie je v rozpore s príslušnými zákonnými ustanoveniami, v konaní dostatočným spôsobom boli zabezpečené procesné práva účastníkov, boli vydané zákonne a vecne správne rozhodnutia vychádzajú z postačujúco zisteného skutkového stavu. Žalobca v žalobe neuviedol žiadne nové právne skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré by preukazovali porušenie platných právnych predpisov. 22/ Dostatočne a spoľahlivo zistený skutkový stav osvedčuje obsah administratívneho spisu, pričom účastníci konania boli s podkladmi rozhodnutia riadne a legitímnym spôsobom oboznámení. Teda bolo im zachované procesné právo skutkového zistenia. Za zákonné považuje žalobca rozhodnutia aj z dôvodu, že tieto obsahujú všetky predpísané náležitosti tak ako sú predpokladané Správnym poriadkom a preto neuznáva za dôvodnú ani námietku žalobcu, že žalovaný sa nevysporiadal s odvolacími námietkami, ktoré navyše žalobca ani bližšie nekonkretizoval, len sa odvolal na skoršie podania.

23/ V zmysle uvedeného žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. IV. Relevantné právne predpisy 24/ Podľa , ochranou prírody a krajiny podľa tohto zákona sa rozumie starostlivosť štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické útvary, ako aj starostlivosť o vzhľad a využívanie krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou a spoluprácou s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy. 25/ Podľa cit. zákona, okresný úrad vydáva súhlas prevádzkovateľovi plávajúceho zariadenia na státie, plávajúceho zariadenia na vodnom toku alebo inej vodnej ploche. 26/ Podľa cit. zákona, v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa dáva súhlas na výkon činnosti alebo ktorých sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, môže konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť. 27/ Podľa Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 28/ Podľa Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 29/ Podľa , (ďalej len „“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa priatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

30/ Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná rozsudkom ju zamietne. 31/ Podľa , žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 32/ Podľa , ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodnotných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.

V.

Konanie pred správnym súdom a právne posúdenie veci 33/ Krajský súd v Bratislave konal o žalobe žalobcu doručenej v čase účinnosti ( elektronicky dňa 23.11.2015 a poštovou prepravou 24.11.2015) so zreteľom na ust. 491 ods. 1 ako o všeobecnej správnej žalobe podľa a nasl. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného rozhodol dňa 24. januára 2017 rozsudkom č.k. -70, ktorým žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Na základe kasačnej sťažnosti podanej žalobcom Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný napadnutý rozsudok rozsudkom vo veci sp. zn. zo dňa 29.01.2020 podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačný súd vytkol krajskému súdu, že v prejednávanej veci došlo k pochybnosti o predmete konania, k zjavnému rozporu právnych argumentov so skutkovými okolnosťami a zároveň v odôvodnení rozsudku absentovali celkom jasné a zrozumiteľné odpovede na žalobcom uplatnené námietky. Teda kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok považoval za nepreskúmateľný. 34/ Krajský súd po vrátení veci na ďalšie konanie a potom ako bola splnená podmienka pre verejné vyhlásenie rozsudku vec opätovne preskúmal a na verejnom vyhlásení rozsudku konanom dňa 25.10.2022 žalobu ako nedôvodnú zamietol. 35/ Žalobca body žaloby vymedzil nedostatočne zisteným skutkovým stavom nepostačujúcim na riadne posúdenie veci, nesprávnym právnym posúdením veci a nepreskúmateľnosťou rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu. V kontexte uvedeného bolo potom povinnosťou súdu posúdiť zákonnosť rozhodnutia o udelení súhlasu so státím plávajúceho zariadenia

- hausbótu ev. č. plavidla SK-4-14092 pre žiadateľov S..

36/ Zo zistení správneho súdu vyplynulo, že rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OÚ-BA-OSZP3-2015/34603-6/POS zo dňa 22.06.2015 bol vydaný súhlas prevádzkovateľom plávajúceho zariadenia S. a C. so státím plávajúceho zariadenia - hausbótu ev. č. plavidla SK-4-14092, umiestneného na polohe č. 43 na Jarovskom ramene Dunaja vyviazaného na pozemku C-KN s parc. č. XXXX/X v kat. úz. Rusovce podľa Súčasne OÚ stanovil podľa zákona podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny. Súhlas na státie plávajúceho zariadenia vydal na dobu určitú, a to na čas od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia do 30.06.2020. 37/ Prvostupňový orgán v konaní vychádzal z tvrdení žiadateľov, nimi predloženej písomnej dokumentácie, ale aj sám zadovážil ako orgán verejnej správy podklady pre rozhodnutie, ktorými bolo odborné stanovisko zn. OU-BA-OSZP1-2015/7767-KPT zo dňa 12.02.2015 vydané podľa zákona k „Projektu posúdenia nepriaznivých vplyvov plávajúcich zariadení v Jarovskom ramene Dunaja r. KN1855, 00 na integritu územia“, podľa ktorého navrhovaná činnosť - umiestnenie 226 plávajúcich zariadení na Jarovskom ramene rieky Dunaj, ktorá je súčasťou SKCHVU007 Dunajské luhy, nebude mať pravdepodobne vplyv na predmet ochrany uvedeného územia NATURA-2000 pri dodržaní stanovených podmienok, tak ako ich uviedol. Podkladom pre rozhodnutie bolo aj stanovisko Štátnej ochrany prírody SR v Banskej Bystrici podané listom č. ŠOP zo dňa 04.12.2014. Kvôli objasneniu veci sa uskutočnilo aj ústne pojednávanie spojené s miestnou ohliadkou zákonom predpísaným postupom a na toto boli predvolaní všetci účastníci konania, dotknuté orgány a zúčastnené osoby, aby sa mohli oboznámiť s predmetom konania, s doterajšími podkladmi a uplatniť svoje pripomienky a námietky k návrhu žiadateľov. Toto svoje procesné právo žalobca nevyužil, a preto mu boli podklady rozhodnutia doručované poštou, ku ktorým aj zaujal svoje stanovisko. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. OÚ-BA-OOP3-2015/077501-NMT zo dňa 10.09.2015 odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdil.

38/ Na tomto mieste správny súd pripomína, že predmetom úpravy zákona o ochrane prírody je ustanovenie pôsobnosti orgánov štátnej správy a obcí a povinností právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny. Cieľom tejto právnej úpravy je dlhodobé zabezpečenie zachovania prírodnej rovnováhy a ochrany rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utváranie podmienok na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb. Nástrojom, ktorý má orgán ochrany prírody na dosiahnutie tohto účelu, je aj udeľovanie súhlasov alebo výnimiek zo zakázaných činností. Zákon o ochrane prírody tak taxatívne vymenúva činnosti, na vykonanie ktorých sa na území, na ktorom platí prvý až piaty stupeň ochrany, vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody a činnosti, ktoré sú na území, na ktorom platí druhý až piaty stupeň ochrany, zakázané. Okresný úrad v sídle kraja je v zmysle § 67 písm. h/ zákona o ochrane prírody oprávnený rozhodovať o výnimke so zakázaných činností v územiach s druhým až piatym stupňom ochrany, medzi ktoré patrí aj výnimka ustanovená v § 68 písm. w/ zákona o ochrane prírody. 39/ Hoci platí, že zákon o ochrane prírody je zameraný na ochranu prírody a krajiny, zákonodarca v ňom umožňuje, aby na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, bol orgánom ochrany prírody v odôvodnených prípadoch udelený súhlas na státie plávajúceho zariadenia. 40/ Žalobca v žalobe namietal nedôvodnosť udelenia súhlasu so státím plávajúceho zariadenia SK-4-14092. V posudzovanom prípade, ako zo zistení súdu vyplynulo, ochrana prírody bola realizovaná už tým, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje podrobné podmienky vykonávania povolenej činnosti podľa § 82 ods. 12 zákona. Tiež, že platnosť udelenej výnimky je časovo obmedzená. Navyše je treba zdôrazniť, že žalobca bližšie ani nekonkretizoval významný negatívny dopad súhlasu na ochranu predmetného územia. Rovnako zo stanoviska č. ŠOP zo dňa 04.12.2004 vyplynulo, že „v súčasnosti ešte možno považovať funkciu CHVÚ Dunajské luhy za zachovanú a rozsah umiestnených hausbótov nie je významným zásahom do územia Natura 2000, ktorý môže spôsobiť podstatné zmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a funkcii ekosystémov. Likvidácia týchto hausbótov by mohla spôsobiť výraznejšie negatívne dopady ako ich zotrvanie“. Súd zároveň pripomína, že prvostupňový orgán je oprávnený kedykoľvek skontrolovať dodržiavanie podmienok povolenej výnimky, a ak by aj zistil, že ďalší účastník v priebehu časového obdobia, na ktoré mu bol udelený súhlas na státie plávajúceho zariadenia (pozn. súdu: ktorý inak medzi časom uplynul) stanovené podmienky porušil, je oprávnený aj z vlastného podnetu prehodnotiť udelený súhlas, tento zrušiť resp. ho nepredĺžiť na ďalšie obdobie. V kontexte uvedeného má súd zato, že konajúce orgány mali dostatok podkladov pre záver o tom, že súhlas so státím plávajúceho zariadenia pre žiadateľov neodporuje zákonu. 41/ K meritu veci súd upriamuje ďalej pozornosť na skutočnosť, že v obdobnej veci žalobcu vedenej v administratívnom konaní pred žalovaným, s obdobným predmetom konania, odlišujúcom sa len osobou užívateľa plávajúceho zariadenia v preskúmavacom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. v zásade z totožných žalobných bodov ako je posudzovaná vec, súd rozsudkom č. k. -102 zo dňa 05.11.2019 žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, pričom napadnuté rozhodnutie vychádzalo z rovnakých odborných podkladov a stanovísk totožných orgánov. Vecnú správnosť tohto rozsudku posudzoval v kasačnom konaní NSS SR, ktorý kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu rozsudkom vo veci sp. zn. zo dňa 23.03.2022 zamietol o. i. z nasledovných dôvodov: 42/ „26. V danom prípade bolo vykonané tzv. primerané posúdenie (čl. 6 ods. 3), ako jedným z troch nástrojov vyžadovaných smernicou o biotopoch na ochranu sústavy Natura 2000. V zisťovacom konaní (tzv. screeningu) je cieľom zistiť, či je predpoklad, že plán alebo projekt bude mať samostatne, alebo v kombinácii s inými plánmi alebo projektmi významný vplyv na územia sústavy Natura 2000. V rámci zisťovacieho konania bolo zistené, že predmetná činnosť - umiestnenie 226 hausboatov v Jaroveckom ramene - nebude mať pravdepodobne vplyv na predmet ochrany uvedeného územia NATURA 2000 z dôvodu, že likvidácia a poškodenie biotopov druhov, ktoré sú predmetom ochrany CHVÚ Dunajské luhy na ploche 10 ha predstavuje 0,06% jeho plochy, úbytok hniezdiacich, zimujúcich a migrujúcich druhov je malý, a činnosť nepredstavuje zásah do jadrových území hniezdenia druhov, ktoré sú predmetom ochrany CHVÚ. Pokiaľ teda bolo zistené, že plán alebo projekt pravdepodobne nebude mať významný vplyv na danú lokalitu, či už samostatne alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, môže byť schválený bez ďalšieho posudzovania. Preto neexistencia významných negatívnych účinkov na predmet ochrany postačuje na to, aby správny orgán vydal súhlas podľa ust. § 68 písm. w/ zákona o ochrane prírody a krajiny a teda záver krajského súdu bol správny.

27. Kasačný súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že v predmetnej veci povoliť činnosť na území NATURA 2000 možno len vtedy, ak možno nadobudnúť istotu, a to na základe najvýznamnejších vedeckých poznatkov, že činnosť nebude mať významný vplyv na predmet ochrany územia NATURA

2000 a to z toho dôvodu, že na základe výsledku zisťovacieho konania (tzv. screeningu) podľa ust. § 28 zákona o ochrane prírody bolo zistené, na podkladoch rozhodnutia v správnom konaní o udelení súhlasu, že plán alebo projekt pravdepodobne nebude mať významný vplyv na danú lokalitu, preto nebolo potrebné vypracovať primerané posúdenie (Ak je plán alebo projekt predmetom posudzovania podľa zákona EIA/SEA, primerané posúdenie sa vypracuje na základe stanoviska orgánu ochrany prírody.) Pokiaľ by sa však zistilo, že existuje akákoľvek pochybnosť, čo v danej veci nebolo preukázané, bolo by potrebné vykonať primerané posúdenie (odhad), aby bolo možné tieto vplyvy preštudovať. Uvedené vyplýva z rozhodnutia Súdneho dvora EU vo veci Waddenzee C-127/02, v ktorom dospel k záveru, že „pre spustenie mechanizmu ochrany prírody podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch sa nepredpokladá, ako to inak vyplýva aj z publikácie Komisie s názvom „Starostlivosť o lokalitu Natura 2000“ - Ustanovenia článku /EHS o biotopoch, istota, že plány alebo projekty predmetnú lokalitu významne ovplyvnia, ale postačuje len pravdepodobnosť, že plán alebo projekt má takýto vplyv. Pri pochybnostiach o existencii významného vplyvu je potrebné pristúpiť k takému odhadu, ktorý umožňuje účinne vylúčiť, aby boli povolené plány alebo projekty, ktoré nepriaznivo ovplyvnia integritu príslušnej lokality, a rovnako prispieva k tomu, aby v súlade s tretím odôvodnením a s článkom 2 ods. 1 smernice o biotopoch bol dosiahnutý hlavný cieľ tejto smernice, a síce zachovať biologickú rozmanitosť ochranou prirodzených biotopov, voľne žijúcich zvierat a rastlín.“ Toto primerané posúdenie by malo v zmysle rozhodnutia Súdneho dvora (komisia /Taliansko, C-304/05) „obsahovať úplné, presné a definitívne závery, ktoré by mohli odstrániť akúkoľvek dôvodnú vedeckú pochybnosť, pokiaľ ide o následky prác plánovaných na dotknutom území“. Ak je záverom primeraného posúdenia konštatovanie, že plán alebo projekt môže mať nepriaznivý vplyv na integritu územia sústavy Natura 2000 (čo znamená významný negatívny vplyv minimálne na jeden predmet ochrany takého územia), je možné plán alebo projekt realizovať len z dôvodov vyššieho verejného záujmu, t.j. aplikovať postup v zmysle čl. 6.4 smernice o biotopoch. Pokiaľ z primeraného posúdenia (podľa článku 6.3 smernice o biotopoch) vyplynie, že samostatne alebo v kombinácii s inými plánmi alebo projektmi nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu územia sústavy Natura 2000, plán alebo projekt možno schváliť. (V našich podmienkach sa zisťuje podľa ust. § 28 ods. 4 podľa posudzovaní vplyvov podľa EIA). Vzhľadom na uvedené vyhodnotil kasačný súd kasačnú námietku žalobcu o nesprávnom právnom posúdení krajským súdom za nedôvodnú.

28. Sťažovateľ v predmetnom prípade namietal nesprávne právne posúdenie, ktoré podľa jeho názoru spočívalo v tom, že správny súd sa pri rozhodovaní o povolení činnosti v územiach patriacich do sústavy NATURA 2000 uspokojil s predpokladom, že navrhovaná činnosť nebude mať významný vplyv na predmet ochrany v týchto územiach, pričom na povolenie takejto činnosti je podľa sťažovateľa nevyhnutné, aby na základe potrebného dokazovania bolo nesporné, že takéto účinky nenastanú.

29. K uvedenej námietke sťažovateľa vo svetle vyššie uvedeného kasačný súd uvádza, že obdobnú námietku uplatnil tak v správnom konaní ako aj v konaní pred správnym súdom, ani raz však, okrem konštatovania absencie istoty neexistencie významných negatívnych účinkov na predmet ochrany, na podporu svojich tvrdení neuviedol ďalšie skutočnosti, resp. nepredložil dôkazy. Strohá námietka sťažovateľa bez dôkazného podloženia tak nebola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu, ktorý vychádzal zo skutkového stavu zisteného orgánmi verejnej správy s tým, že vykonanie dôkazov vykonal oboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom a pripojenom administratívnom spise žalovaného, pričom uvedený postup je v súlade s ustanoveniami .

43/ Krajský súd v Bratislave stotožňujúc sa s citovaným právnym názorom kasačného súdu, plne aplikovateľným na danú posudzovanú vec, nevzhliadol žiaden právny či skutkový dôvod pre odklon od názoru kasačného súdu, zodpovedajúcom všetkým žalobným bodom i v tejto posudzovanej veci. Preto súd, a aj z dôvodu procesnej ekonómie, na názor kasačného súdu len odkazuje, tohto sa pridržiava, rešpektujúc zároveň i princíp právnej istoty, ktorým je správne súdnictvo ovládané. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa zamietol. 44/ O trovách konania žalovaného súd rozhodol podľa a tomuto náhradu trov nepriznal, keď žalovanému žiadne nevyhnutné náklady nevznikli. Podľa a z rovnakých dôvodov súd nepriznal náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi ďalším účastníkom konania. 45/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, cestou Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd SR.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaje, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.