Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/50/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Kvietka v právnej veci žalobcu LINAS, s.r.o., Lazovná 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 640 797, zastúpený advokátom Mgr. Robertom Antalom, ul. Kláry Jarunkovej 2, 974 04 Banská Bystrica proti žalovanému Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2014/314, O-544/2014 zo dňa 29. januára 2015 takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 13.10.2014. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta za správny delikt nelegálneho zamestnávania vo výške 2 000.-Eur.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žalovaný sa nevysporiadal s relevantnými skutočnosťami, ktoré žalobca namietal v odvolaní. Ďalej preto, že sa žalovaný nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že nevyužíval závislú prácu pána B. a že inšpekcia práce nebola vykonaná na pracovisku žalobcu a v činnosti pána B. neboli naplnené znaky závislej práce, a teda ani nelegálneho zamestnávania. Žalovaný ani prvostupňový správny orgán nezistili dostatočne skutkový stav, resp. ten z ktorého vyvodili záver o tom, že žalobca sa dopustil správneho deliktu nelegálneho zamestnávania, nezodpovedá reálnej skutočnosti. Tieto všeobecne uplatnené dôvody konkretizoval tak, že žalovaný zistenie skutkového stavu oprel o dve zápisnice o podaní informácie a to zápisnicu spísanú s pánom B. 13.2.2014 a zápisnicu o podaní informácie spísanú s pánom E. v tento deň, z ktorých uzavrel, že je z nich evidentné, že práca pána B. nemôže byť kvalifikovaná inak ako závislá práca. Podľa žalobcu z týchto dôkazov žalovaný dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pri hodnotení dôkazov neprihliadol na to, do akej miery sú tieto zápisnice súladné s inými dôkazmi, ktoré v správnom konaní predložil žalobca. Podľa žalobcu pán B. a pán E. v uvedených zápisniciach nepodali zhodné informácie. Pán B. uviedol, že pracuje pre X. E. a zároveň uviedol, že tento je majiteľ a konateľ žalobcu, ale neuviedol, že pracuje pre žalobcu. V zápisnici s ním je zaznamenané, že pán B. pracuje prostredníctvom žalobcu. To znamená, že nejde o zhodné tvrdenia týchto dvoch osôb. Podľa žalobcu nie je dostačujúce formalistické vyhodnotenie týchto zápisníc ako relevantných dôkazov.

Žalobca namietal, že nelegálne zamestnávanie má základ v závislej práci, ktorá musí spĺňať znaky uvedené v , podľa ktorého závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom za mzdu alebo odmenu. Zo zápisníc o podaní informácie jednoznačne vyplýva, že práce boli vykonávané pre fyzickú osobu, a teda nie pre žalobcu, v priestoroch, ktoré sú súkromným vlastníctvom tejto fyzickej osoby a nie sú pracoviskom žalobcu. Pracoviskom žalobcu je len kancelária, ktorú si prenajíma žalobca od vlastníkov budovy. Správne orgány nebrali do úvahy, že pán B. výslovne uviedol, že vykonáva prácu pre pána E., teda pre fyzickú osobu, nie podnikateľa a nie pre žalobcu. Preto nebol naplnený ani jeden zo znakov závislej práce, keďže sa nejednalo o prácu vykonávanú pre žalobcu.

Žalobca ďalej namietal, že v odvolaní poukázal na to, že pán E. vo svojom vyjadrení uviedol, že všetok materiál, náradie a farbu poskytol pánovi B. on a to isté povedal aj pán B., že materiál a pracovné náradie dostal od pána X. E.. Aj keď pojmové znaky závislej práce, že práca musí byť vykonávaná na náklady zamestnávateľa a jeho výrobnými prostriedkami, boli vypustené z definície závislej práce, žalobca má za to, že posudzovanie toho, či nejaká činnosť má znaky závislej práce, nie je možné založiť len na všeobecnom konštatovaní, že osoba vyvíja nejakú činnosť a táto je závislou prácou, ale je potrebné skúmať všetky okolnosti a súvislosti daného prípadu a v prípade, že na zistenie, či nejaká činnosť napĺňa znaky závislej práce nepostačuje súčasná definícia závislej práce, resp. jej znaky, je nevyhnutné brať do úvahy aj tie, ktoré boli zakotvené v jej pôvodnej definícii pred novelou účinnou od 1.1.2013. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 27.4.2012 sp. zn. , ktorý bol vydaný v čase, keď definícia závislej práce nezahŕňala znak, že musí ísť o opakovanú alebo sústavnú činnosť. Napriek tomu bolo v tomto rozsudku uvedené, že je potrebné za nelegálnu prácu považovať iba akú prácu, ktorá je okrem iného vykonávaná sústavne. To znamená, že zohľadnil znak, ktorý legálna definícia neobsahovala. V uvedenom rozsudku bolo uvedené, že „pod pojmom nelegálnej práce nemožno rozumieť iba prácu najvšeobecnejšom zmysle, teda že je postačujúce, ak pracujúca osoba vyvíja nejakú pracovnú činnosť. Je potrebné, aby táto práca bola vykonávaná sústavne, podľa pokynov a za mzdu, plat alebo odmenu.

Žalobca ďalej namietal, že ak by v predmetnom prípade išlo o práce vykonávané pre žalobcu, musel by si ich žalobca objednať a musela by to byť práca vykonávaná pre neho, na jeho náklady a jeho výrobnými prostriedkami.

Ďalšou námietkou nezákonnosti, ktorú žalobca uplatnil v žalobe bolo, že žalovaný vychádzal z toho, že pán B. vykonával pracovnú činnosť v priestoroch sídla účastníka konania. Žalobca ale v konaní predložil nájomnú zmluvu zo dňa 1.1.2014 a grafické znázornenie budovy, v ktorej sa sídlo žalobcu nachádza. Tým bolo preukázané, ktorá miestnosť v danej budove je pracoviskom žalobcu. Pán B. bol v čase výkonu inšpekcie práce prítomný v priestoroch sídla žalobcu, ale nebol prítomný na pracovisku žalobcu. Žalovaný raz uvádza, že pán B. bol prítomný na pracovisku žalobcu, inokedy, že bol v priestoroch sídla žalobcu, a preto nie je jasné, čo bolo vlastne zistené. Je rozdiel v tom, či pán B. v čase inšpekcie práce vykonával činnosť v sídle žalobcu alebo na pracovisku žalobcu. Pán B. vypomáhal pánovi E. ako fyzickej osobe v priestoroch, ktoré nie sú ani vo vlastníctve žalobcu a ani jeho pracoviskom. Na pracovisku žalobcu v čase inšpekcie práce neboli vykonávané žiadne práce. Konštatovanie žalovaného, že pán B. vykonal závislú prácu pre žalobcu, nemá oporu v dôkaznom materiáli, ktorý tvorí obsah správneho spisu.

Žalobca namietal aj to, že prvostupňový správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď neskúmal, či priestory, v ktorých pán B. vykonával prácu, sú pracoviskom žalobcu. Nevyžiadal si od pána E. nájomnú zmluvu.

Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia aj v tom, že prvostupňový správny orgán vyhodnotil nájomnú zmluvu za právne irelevantnú s poukazom na tú skutočnosť, že nebola predložená do troch dní od doručenia protokolu. Žalobca ako účastník správneho konania má právo vyjadrovať sa k podkladom, v ktoromkoľvek štádiu konania. Preto vo svojom vyjadrení k začatiu správneho konania navrhol, aby bolo vykonané dokazovanie nájomnou zmluvou a grafickým znázornením budovy, ktorý tvorí jej prílohu a opätovným výsluchom pána B. a pána F. alebo konateľov žalobcu. Žiadny z týchto dôkazov správny orgán nevykonal a v prípade nájomnej zmluvy skonštatoval, že ju považuje za irelevantnú.

Žalobca na záver zdôraznil, že správny orgán sa bez relevantného zdôvodnenia priklonil k podkladom, zápisniciam o podaní informácie, z ktorých nie je možné vyvodiť žiadny zo znakov závislej práce a týmito odôvodnil svoje skutkové zistenia a nezaoberal sa pritom argumentami žalobcu, ktorú uplatnil v priebehu správneho konania. Preto je napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie v rozpore so zásadou materiálnej pravdy, a teda v rozpore so zákonom.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu pre jej nedôvodnosť zamietol. Konštatoval, že pokuta vo výške 2000.-Eur bola žalobcovi uložená za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ktorého sa žalobca dopustil tým, že využíval závislú prácu fyzickej osoby pána B. na pracovisku „prestavba nebytovej budovy“ na adrese svojho sídla E. XX, B. B., ktorý na tomto pracovisku vykonával maliarske práce odo dňa 12.2.2014 v rozsahu 4 hodín a dňa 13.2.2014 od 8.00 hod do 10.40 hod (v čase výkonu kontroly) a nemal s ním založený pracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu-). Táto skutočnosť sa prvostupňovému správnemu orgánu stala známou na základe inšpektormi práce obstaraných dôkazov a to zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 13.2.2014 a zápisnice o podaní informácie zamestnávateľom zo dňa 13.2.2014. Žalovaný tieto hodnotil jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a dospel k jednoznačnému záveru, že činnosť pána B. rozhodne možno považovať za závislú prácu vykonávanú pre žalobcu, a to aj napriek podľa právneho zástupcu nejednoznačnej odpovedi na otázku, s kým sa menovaný dohodol na tejto práci. Pán B. totiž vo svojej odpovedi jasne uviedol, že sa na práci dohodol s pánom E. X., majiteľom a konateľom firmy LINAS s.r.o. Banská Bystrica, pričom sám menovaný konateľ následne potvrdil, že p. B. pracuje prostredníctvom spoločnosti LINAS s.r.o.. V nadväznosti na uvedené tiež dodal, že p. B. má Zmluvu o dielo, pričom výkon jeho práce spočíva v maľovaní miestnosti na E. XX, od 12.2.2014. Predmetnú zmluvu následne v rámci inšpekcie práce aj predložil (išlo o doklad - zmluva o dielo podľa zo dňa 8.4.2013, uzatvorenú medzi objednávateľom - spoločnosťou LINAS s.r.o. Banská Bystrica a pánom F. B. na strane zhotoviteľa) a hoci je zrejmé, že sa na daný vzťah priamo nevzťahovala, potvrdila správnosť tvrdení X. E. o práci pána B. pre žalobcu. Ak teda konateľ žalobcu X. E. sám spojil práce realizované dotknutou osobou so spoločnosťou LINAS s.r.o. a nie so svojou osobou tak, ako tomu urobil v prípade kontrolovanej ďalšej osoby pána P. F., nemôže obstáť snaha právneho zástupcu žalobcu o liberáciu žalobcu poukazom na skutočnosť, že správna interpretácia výpovede p. B. naznačuje výkon práce menovaného pre X. E. ako fyzickú osobu.

Z uvedeného vyplýva, že práve naopak žalobca účelovo argumentuje o dodatočne zistenom skutkovom stave, čo sa týka naplnenia znaku podriadenosti zamestnanca a nadriadenosti zamestnávateľa.

Žalovaný k tvrdeniam žalobcu o tom, že z toho, že pánovi B. poskytol materiál a náradie konateľ žalobcu X. E. je spochybnením závislej práce pána B., žalovaný uviedol, že takéto dôvodenie je signálom príliš formalistického vyhodnotenia zápisníc, ktoré žaloba vyčíta správnemu orgánu. Na účely kvalifikácie skutku ako nelegálneho zamestnávania, je rozhodujúce, že pán B. vykonával práce pre žalobcu, kým okolnosť poskytnutia materiálu a náradia nie je rozhodujúcou okolnosťou. Tento atribút nepatrí medzi podstatné znaky závislej práce tak, ako je vymedzuje európska judikatúra ale ani medzi zákonné znaky závislej práce definované v . Ak sa žalobca dožaduje zrušenia napadnutého rozhodnutia s poukazom na deklarované obdržanie materiálu od konateľa spoločnosti, ktoré taktiež môže byť len odlišnou formou interpretácie výpovede p. B., túto jeho snahu nemožno vyhodnotiť inak ako účelovú obranu, nespôsobilú privodiť ním zamýšľaný právny následok.

Žalovaný k námietkam, že činnosť pána B. nebola vykonávaná na pracovisku žalobcu, pretože týmto je len kancelária v budove, kde žalobca sídli, žalovaný uviedol, že upriamuje pozornosť súdu na dve skutočnosti. Jedna je zjavná zo súhlasu s umiestnením sídla, z ktorej vyplýva, že pre potreby spoločnosti nebola výsostne vyhradená len jedna miestnosť budovy a druhá vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde žalovaný ani raz nepoužil pojem „pracovisko žalobcu“, lež tento termín používal za účelom označenia miesta, kde kontrolované osoby vykonávali pracovnú činnosť. Poukázal na to, že v mnohých prípadoch predmetom podnikania je činnosť, ktorá môže byť poskytovaná na rôznych miestach, aj na takých, kde právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ nemá žiadne práva. Pre účely posúdenia konania ako nelegálneho zamestnávania je rozhodujúca skutočnosť, že činnosť, ktorú dotknutá osoba realizuje mimo pracovnoprávneho vzťahu napĺňa znaky závislej práce, čo v prípade pána F. B. bolo vzhľadom na jeho výpoveď a výpoveď konateľa žalobcu za preukázané.

K žalobnej námietke posúdenia nájomnej zmluvy ako právne irelevantnej pre jej nepredloženie v lehote 3 dní od doručenia protokolu žalovaný uviedol, že ide o umelú obranu zo strany žalobcu, ktorá nemá skutkový základ v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán túto nájomnú zmluvu ako irelevantnú vyhodnotil na základe viacerých úvah a medzi nimi bola aj tá, že vlastnícky vzťah fyzických osôb, ktoré sú súčasne konateľmi a majiteľmi spoločnosti k priestorom, v ktorom sa nachádza sídlo spoločnosti, nie je prekážkou na to, aby tieto priestory nemohli byť využívané na podnikanie žalobcu. Zároveň zohľadnil fakt, že žalobca v roku 2013 uzatvoril s pánom B. zmluvu o dielu na druh práce - maľovanie miestností, čo vyplýva z podania informácie pánom E. do zápisnice za súčasného prihliadnutia i na žalobcom predloženú zmluvu o dielo zo dňa 8.4.2013 a to bez ohľadu na prenájom kancelárie. Prvostupňový správny orgán teda nebral do úvahy ako jedinú okolnosť dátum predloženia nájomnej zmluvy správnemu orgánu. To, že prvostupňový správny orgán vyhodnotil nájomnú zmluvu ako právne irelevantnú vo vzťahu k nelegálnemu zamestnávaniu pána B., s čím sa odvolací orgán stotožnil, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že bola predložená až v čase, keď si už bol účastník konania vedomý právnych následkov svojho konania, je len vyjadrením jeho práva hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo, všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, ktoré mu priznáva § 34 ods. 5 správneho poriadku.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa a ( ďalej len ) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe ( ) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že Inšpektorát práce vykonal u žalobcu kontrolu, o výsledku ktorej spísal protokol o výsledku inšpekcie práce zo dňa 19.5.2014 č. IBB-042-13-2.8/P-A 24,28-14. Počas predmetnej kontroly inšpekcii práce boli spísané zápisnice o podaní informácie zamestnávateľom o dôvode prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, kde za žalobcu tieto informácie podal X. E., konateľ spoločnosti. Ďalej bola spísaná zápisnica o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, ktorú podali tam pracujúce osoby P. F. a F. B.. Inšpektorát práce Banská Bystrica začal správne konanie, o čom zaslal žalobcovi písomné oznámenie zo dňa 4.8.2014 žalobcovi, ku ktorému sa žalobca vyjadril.

Inšpektorát práce Banská Bystrica ako prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu 2 000.- Eur za správny delikt spočívajúci v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania a to za porušenie v nadväznosti na , o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní spočívajúce v tom, že žalobca v pozícii zamestnávateľa využíval závislú prácu pána F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, B. B. na pracovisku „prestavba nebytovej budovy“ na adrese sídla žalobcu E. XX, B. B., ktorý vykonával na tomto pracovisku maliarske práce odo dňa 12.2.2014 v rozsahu 4 hodín a dňa 13.2.2014 od 8.00 hod. do 10.40 hod. (v čase výkonu kontroly) a nemal s ním založený pracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu - . Ďalej vo výroku uviedol, že správny delikt je uvedený v bode 1 Protokolu č.IBB-042-13-2.8/P-A 24,28-14 zo dňa 19. mája 2014 v nadväznosti na Dodatok č. 1 zo dňa 24.6.2014. Vo výroku tiež uviedol, že výkon inšpekcie práce, pri ktorom bol zistený sankčný delikt bol vykonaný dňa 13.2.2014 na pracovisku zamestnávateľa „prestavba nebytovej budovy“ na adrese sídla spoločnosti na E. ul. č. XX v B. B. a v dňoch 5.3.2014, 10.4.2014, 22.4.2014 a 19.5.2014 na Inšpektoráte práce Banská Bystrica. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa13.2.2014 od 10.40 hod. bola vykonaná inšpekcia práce zameraná na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania na pracovisku „prestavba nebytovej budovy“ na adrese sídla žalobcu E. XX, B. B.. Výkon inšpekcie bol ukončený protokolom, ktorý bol prerokovaný s konateľom žalobcu. Žalobca sa k protokolu vyjadril, pričom podrobné stanovisko k tomuto vyjadreniu prvostupňový správny orgán zapracoval do Dodatku č. 1 k protokolu, ktorý tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť s tým, že sa týmto dodatkom protokol nezmenil. Prvostupňový správny orgán začal správne konanie z dôvodu zisteného porušenia povinnosti zo strany žalobcu. Podľa odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia za podstatné skutočnosti, na základe ktorých rozhodol, bolo že v čase výkonu inšpekcie práce na kontrolovanom pracovisku vykonávali dve fyzické osoby prácu bez založenia pracovno-právneho vzťahu. Bolo skontrolovaných 5 osôb. Pán P. F., nar. X.X.XXXX vykonával murárske práce - zhotovoval priečky zo sadrokartónu, pán B., nar. XX.X.XXXX vykonával maliarske práce - vnútorné natieranie stien, pán F. Q. vykonával murárske práce ako SZČO na základe živnostenského oprávnenia a ďalej D.. X. E. a pán X. E. štatutárni zástupcovia účastníka konania. Ďalej pri výkone inšpekcie práce bolo zistené, že P. F. a F. B. nie sú prihlásení do registra sociálnej poisťovne, a preto boli tieto osoby vypočuté a tiež bol vypočutý konateľ žalobcu. Konateľ žalobcu pri výkone kontroly predložil zmluvu o dielo uzatvorenú podľa s pánom F. B. zo dňa 8.4.2013 a aj zmluvu o dielo uzatvorenú s ďalšou osobou F. B., ktorý sa ale v čase výkonu kontroly na pracovisku nenachádzal. Pán F. B. po zákonnom poučení inšpektormi práce vo veci kontroly nelegálneho zamestnávania, uviedol do zápisnice o podaní informácie o 11.10 hod. dňa 13.2.2014, že na prácach natieranie stien a vnútorné úpravy budovy sa dohodol s pánom X. E. majiteľom a konateľom firmy LINAS s.r.o. Banská Bystrica, s ktorým má písomne uzatvorenú zmluvu o dielu podľa a od ktorého dostal materiál a náradie, pričom pracuje už od 12.2.2014, kedy odpracoval pri maľovaní miestností 4 hodiny a v čase kontroly t.j. 13.2.2014 pracuje už od 8-mej s tým, že pán X. E. majiteľ a konateľ firmy LINAS s.r.o. mu už poskytol aj poskytne za vykonanú prácu obed. Štatutárny zástupca žalobcu po zákonnom poučení inšpektormi práce do zápisnice o podaní informácie zo dňa 13.2.2014 o 11.25 hod. uviedol, že kontrolované fyzické osoby F. B. a P. F. sa nachádzajú na pracovisku z toho dôvodu, že F. B. maľuje miestnosť a P. F. je jeho svokor a kázal mu urobiť konštrukcie sadrokartónu. Uviedol, že F. B. vykonáva maľovanie miestností od včera, t.j. od 12.2.2014 na základe zmluvy o dielo, pracuje prostredníctvom spoločnosti LINAS s.r.o. a zatiaľ mu poskytol a poskytne za vykonanú prácu obed. Výkonom inšpekcie práce bolo zistené a potvrdené zhodnými informáciami, ktoré podali po zákonnom poučení inšpektormi do zápisnice o podaní informácie zo dňa 13.2.2014 tak štatutárny zástupca žalobcu ako aj pán B., že F. B. vykonával závislú prácu spočívajúcu vo výkone maľovania miestností pre žalobcu od 12.2.2014, kedy odpracoval 4 hodiny a v čase kontroly pracoval už od 8-mej s tým, že mu žalobca poskytol a poskytne za vykonanú prácu obed, pričom od žalobcu dostal aj materiál aj náradie. Obaja zhodne potvrdili, že pán B. má uzatvorenú zmluvu o dielo podľa ustanovení . Žalobca aj doložil zmluvu o dielo zo dňa 8.4.2013, ktorá bola uzatvorená na dobu určitú od 9.4.2013 do 31.8.2013. Podľa prvostupňového správneho orgánu výkonom inšpekcie práce bolo preukázané, že F. B. vykonával pre žalobcu závislú prácu, pretože vykonával maľovanie miestnosti vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa a podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, pracovnom čase určenom zamestnávateľom za odmenu zatiaľ za obed (naturálna odmena).

Prvostupňový správny orgán k námietkam účastníka uviedol, že žalobcovi dáva do pozornosti, že v článku 36 garantuje zamestnancom právo na odmenu za vykonanú prácu. Pokiaľ zamestnanec vykonal závislú prácu a nejedná sa o dobrovoľnícku činnosť upravenú nejde ani o živnostníka, ktorý zamestnáva svojich príbuzných uvedených v o nelegálnej práce, nemôže sa vzdať priamo garantovaného práva na odmenu za vykonanú prácu. V danom prípade na vykonanie práce, ktorou bolo vykonanie maliarskych prác, môže zamestnávateľ podľa výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom, môžu uzatvoriť dohodu o vykonaní práce, alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce, môže uzatvoriť dohodu o pracovnej činnosti. Žalobca využíval závislú prácu pána B. bez založenia pracovno-právneho vzťahu, čím sa jednoznačne dopustil nelegálneho zamestnávania tejto osoby.

K námietke žalobcu, že pán B. vykonával prácu pre osobu pána E. a nie pre žalobcu, prvostupňový správny orgán uviedol, že takéto tvrdenie je zavádzajúce. Pán B. po zákonnom poučení inšpektormi práce vo veci kontroly nelegálneho zamestnávania do zápisnice uviedol, že vykonával závislú prácu pre žalobcu ako podnikateľa už od 12.2.2014 s tým, že zatiaľ mu žalobca poskytol a poskytne za vykonanú prácu obed, pričom od žalobcu dostal aj materiál a náradie. Takisto žalobca prostredníctvom štatutárneho zástupcu po zákonnom poučení inšpektorátu práce do zápisnice o podaní informácie uviedol, že F. B. vykonáva maľovanie miestností od včera, t.j. od 12.2.2014 na základe zmluvy o dielo a pracuje prostredníctvom spoločnosti LINAS s.r.o. a zatiaľ mu poskytol a poskytne za vykonanú prácu obed. V zápisnici o podaní informácie spísanej so štatutárnom žalobcu je uvedené, že F. B. pracoval pre žalobcu na základe zmluvy o dielo z 8.4.2013. Takúto informáciu podal štatutár žalobcu. To, že na podporu tohto svojho vyjadrenia predložil aj doklad - zmluvu o dielu, aj keď v tom čase neplatnú, len podoprelo jeho vyjadrenie, že pán B. pracoval pre žalobcu. To, či takáto zmluva bola alebo nebola platná, je vo veci nelegálneho zamestnávania irelevantné, pretože závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občiansko-právnom vzťahu. Na základe informácií, ktoré podali po zákonnom poučení tak F. B. ako aj štatutárny zástupca žalobcu, bolo jednoznačne preukázané, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že využíval závislú prácu pán B. bez založenia pracovno-právneho vzťahu. Ďalej správny orgán k vyjadreniu žalobcu uviedol, že nájomná zmluva medzi prenajímateľmi X. E. a D.. X. E. nebola predložená k výkonu inšpekcie práce napriek tomu, že žalobca bol poučený o tom, že sa môže k obsahu protokolu vyjadriť v lehote 3 pracovných dní od jeho doručenia s tým, že ak tak neurobí, je si vedomý, že všetky nedostatky uvedené v protokole sú pravdivé a nemá už iné dôkazy, preto sa výkon inšpekcie považuje za ukončený dňom uplynutia lehoty na vyjadrenie k protokolu. Napriek tomuto poučeniu nebola táto zmluva prvostupňovému správnemu orgánu predložená. Poukázal tiež na to, že správny orgán z obchodného registra z registrového spisu zistil, že žalobca sídli na adrese E. XX, čo vyplýva zo súhlasu s umiestnením sídla spoločnosti, ktorý dali žalobcovi majitelia budovy už v roku 2012. Poukázal tiež na to, že v roku 2013 mal žalobca uzatvorenú s pánom B. zmluvu o dielo bez ohľadu na prenájom kancelárie. K námietke, že správny orgán má nesprávne za to, že sídlo spoločnosti je pracoviskom spoločnosti, uviedol, že inšpektor práce označil miesto, na ktorom zamestnanci vykonávali práce v čase výkonu kontroly a toto miesto označil ako pracovisko týchto zamestnancov pána F. a pána B.. Toto miesto v protokole nie je označené ako prevádzka alebo prevádzkové priestory žalobcu. Poukázal na skutočnosť, že vlastnícky vzťah fyzických osôb, ktoré sú súčasne konateľmi a majiteľmi spoločnosti, k priestorom, v ktorých sa nachádza sídlo spoločnosti, nie je prekážkou na to, aby tieto priestory mohli byť využívané na podnikanie žalobcom. Ďalej uzavrel, že aj z týchto dôvodov považuje zmluvu o nájme nebytových priestorov, z ktorej vyplýva, že žalobca si prenajímal len jednu miestnosť v tejto budove, sa považuje za právne irelevantnú vo vzťahu k nelegálnemu zamestnávaniu F. B.. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že vyjadrenie žalobcu neobsahuje žiadne skutočnosti a žalobca ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by po vecnej a právnej stránke spochybnili sankčný delikt nelegálneho zamestnávania pána B.. Ďalej konštatoval, že správne konanie bolo začaté aj za správny delikt nelegálneho zamestnávania pán F., tu však obidve strany tak žalobca ako aj pán F. podali informáciu, že pán F. pracoval pre svojho zaťa X. E. ako rodinná výpomoc, a teda nie pre žalobcu. Správny orgán ďalej v odôvodnení odôvodnil výšku pokuty tak, že túto uložil na spodnej hranici zákonnej sadzby, pretože ide o menšieho zamestnávateľa a takáto pokuta stačí na splnenie tak represívneho ako aj preventívnovýchovného významu a tiež, že išlo len o jednu nelegálne zamestnávanú osobu a tiež zobral do úvahy skutočnosť, že sa nejednalo o opakovane zistený nedostatok.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zo spisového materiálu je zrejmé, že pán F. B. v čase výkonu inšpekcie práce vykonával na pracovisku „prestavba nebytovej budovy“ a E. ul. č. XX 13.2.2014 o 10.40 hod. práce osobne v prospech žalobcu a za odmenu, avšak bez akéhokoľvek písomného dojednania zakladajúce pracovno-právny vzťah medzi obidvoma zmluvnými stranami. Vyplýva to zo zoznamu kontrolovaných osôb, podaných vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzických osôb na pracovisku pánom F. B. a pánom X. E., z ktorých je evidentné, že práca F. B. nemôže byť kvalifikovaná inak ako závislá činnosť bez pracovnej zmluvy. K odvolaniu žalobcu uviedol, že tento záver nemožno vyvrátiť výpoveďou pána B. o výkone práce pre X. E. a odvolaním sa na používanie pracovných prostriedkov, ktoré poskytol tento konateľ spoločnosti. Je tomu tak preto, že z výpovede pána B., ktorú poskytol inšpektorom práce do zápisnice ako aj z výpovede samotného konateľa spoločnosti možno vyvodiť, že maliarske práce, ktoré vykonával, uskutočňoval pre žalobcu. Výpoveď oboch dotazovaných osôb možno v tomto prípade považovať za korešpondujúce, nakoľko pán B. uviedol, že sa na práci dohodol s pánom X. E. ako konateľom a majiteľom spoločnosti LINAS s.r.o. a tento konateľ nezávisle od pána B. inšpektorom uviedol, že táto osoba pracuje prostredníctvom spoločnosti LINAS s.r.o.. Tomuto záveru poskytuje oporu aj odvolanie sa dotknutej osoby na písomne uzavretú zmluvu o dielo medzi ňou a zhotoviteľom, ako zhotoviteľom a spoločnosťou LINAS s.r.o. ako objednávateľom, ktorá aj napriek tomu, že sa na uvedený výkon práce pravdepodobne nevzťahuje (táto okolnosť sa predpokladá z jej obmedzenej platnosti, hoci bola účastníkom konania v súvislosti s jeho vyjadrením k protokolu predložená, evokuje správnosť skutkových zistení inšpektorátu práce o činnosti pána B. pre žalobcu a nie pre X. E. ako fyzickú osobu).

K námietke žalobcu nepreukázania ďalšieho znaku závislej práce a to výkonu práce na náklady spoločnosti uviedol, že z definície závislej práce bol tento atribút vypustený , ktorým sa zmenil , a preto je tento znak nepodstatný. Poukázal tiež na to, že Európsky súdny dvor v jednom zo svojich rozhodnutí pojem zamestnanca vymedzil ako „zamestnancom je ten, kto v podriadenosti k inému osobne pre neho vykonáva závislú prácu za odmenu“. Žalovaný z týchto podkladov rozhodnutia mal za preukázané, že činnosť pána B. naplnila atribúty závislej práce, keď na základe pokynov žalobcu, konkrétne jeho konateľa s ktorým sa dohodol na výkone práce, vykonával osobne maliarske práce za dohodnutú odmenu. Obidve osoby vo svojej výpovedi uviedli, že išlo o od platnú činnosť s tým, že žalobca uviedol, že pán B. pracuje zatiaľ za obed. K odvolacej námietke, že zápisnice neboli vlastnoručne vypísané dotázanými osobami, uviedol, že zápisnice o podaných informáciách sú podpísané osobami, ktoré informácie podávali. Tieto zápisnice obsahujú poučenie o možných právnych následkoch spätých s podaním neúplného alebo nepravdivého vysvetlenia pred orgánom štátnej správy a tiež, že obsah zápisnice prečítali a že s ním súhlasia, preto spochybňovanie hodnovernosti týchto podkladov kvôli vlastnoručnému nevypísaniu a tiež s predostretím možnosti dodatočného doplnenia informácií inšpektorom práce vyhodnotil žalovaný ako minimálne účelové. K námietke porušenia alebo upretia procesným práv s tým, že nebola zobratá do úvahy nájomná zmluva pre oneskorené predloženie odvolací orgán uviedol, že z oznámenia o začatí správneho konania je zrejmé, že účastníkovi konania bolo umožnené predkladať ďalšie dôkazy, ktorými disponuje. Prvostupňový správny orgán vyhodnotil nájomnú zmluvu na základe iných zistených skutočností ako právne irelevantnú vo vzťahu k nelegálnemu zamestnávaniu pána B., s čím sa odvolací orgán plne stotožnil a to aj vzhľadom na tú skutočnosť, že bola predložená v čase, keď si bol už účastník konania vedomý právnych následkov svojho konania, je len vyjadrením jeho práva hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, ktoré mu patria podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku. Odvolací orgán za právne neupotrebiteľné vyhodnotil aj namietanie a poukazovanie zameniteľnosti pojmov sídla a pracovisko kontrolovaného subjektu, ktorého sa mal dopustiť prvostupňový správny orgán. Má za to, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že pán B. vykonával dohodnutú pracovnú činnosť v priestoroch sídla účastníka konania. Týmto sídlom je v zmysle výpisu z obchodného registra dom na E. ul. č. XX. Žalovaný uzavrel, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia poskytovalo skutkovú a právnu oporu k výroku rozhodnutia a prvostupňový správny orgán dospel k správnym zisteniam a k správnemu právnemu posúdeniu veci, a preto bolo rozhodnuté tak, že odvolaniu nebolo vyhovené.

Podľa , o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (2) Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, 2).

Podľa o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (2) Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa a . Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa .

Podľa , bod 1 (2) Inšpektorát práce uloží pokutu a) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za 1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

Podľa , (1) Tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. (2) Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

Podstata sporu medzi žalobcom a žalovaným spočíva v rozdielnom hodnotení vykonaných dôkazov, konkrétne výpovedí konateľa žalobcu a pán F. B. pri podávaní informácie o tom, z akého dôvodu pán F. B. vykonával maliarske práce v budove na E. č. XX v B. B. dňa 13. 2. 2014. Žalobca v žalobe hodnotí vykonané dokazovanie odlišne od toho, ako to urobil v správnom konaní žalovaný. Úlohou súdu v konaní podľa piatej časti je preskúmať, či napadnuté rozhodnutie je z dôvodov uvedených v žalobe v súlade so zákonom. Súdny prieskum zákonnosti sa obmedzuje len na tie dôvody, pre ktoré žalobca tvrdí, že žalovaný nekonal podľa zákona alebo nekonal na základe zákona. Predmetom prieskumu sú teda úvahy žalovaného, ktorými hodnotil vykonané dôkazy, a ktorými dospel k zisteniu skutočností, ktoré boli podkladom rozhodnutia.

Žalobcove tvrdenie o nezákonnosti spočívajúcej v tom, že žalovaný dospel k nesprávnemu zisteniu, že informácia podaná pánom B., ktorý pracoval na mieste výkonu inšpekcie práce v budove na E. č. XX v B. B., do zápisnice o podaní informácie a vyjadrenie konateľa žalobcu do zápisnice o podaní informácie žalobcom a žalovaným sú zhodné, neobstojí z dôvodu, že takéto zistenie nie je v rozpore s obsahom vyjadrení týchto dvoch osôb zachytenými v zápisniciach o podaní informácie o vysvetlení prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku. Správny orgán správne prečítal obsah zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, ktorú podal pán F. B., a teda jeho vysvetlenie svojej prítomnosti na pracovisku a vykonávania pracovnej činnosti, ktorá obsahuje poučenie o následkoch prípadného uvedenia neúplných alebo nepravdivých informácií. F. B. jasne a zrozumiteľne uviedol odpoveď na otázku s kým, meno osoby, s ktorou ste sa na tejto práci dohodli a pre koho zamestnávateľa ste sa na práci dohodli, že to bol pán E. X. majiteľ a konateľ firmy LINAS s.r.o. Banská Bystrica a na otázku aký druh zmluvy uzatvorili, uviedol, že sa dohodli písomne zmluvou o dielo podľa . Nebolo sporné, že žalobca prostredníctvom svojho konateľa podal informácie zamestnávateľa o dôvode prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku tak, ako je to uvedené v zápisnici a teda, že po poučení o následkoch uvádzania nepravdivých informácií, uviedol, že pán B. pracoval prostredníctvom spoločnosti LINAS s.r.o. a pán F. pre pána E. osobne. Vyhodnotenie takýchto informácií od týchto dvoch osôb ako korešpondujúcich je v súlade s ich obsahom. Úvaha správneho orgánu, ktorou hodnotil uvedené výpovede, je v súlade s obsahom vyjadrení a nevybočuje z medzí logického uvažovania. To znamená, že žalobný dôvod, na ktorom v podstate žalobca založil svoje tvrdenie o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a to, že zo zápisníc vyplýva, že práce boli vykonávané pre pána E. a nie pre jeho firmu nemôže obstáť. Žalobca ani neuvádza okrem toho, že by malo ísť o rozporné vyjadrenia týchto dvoch osôb nič, čím by napádal nesprávnosť alebo nelogičnosť uvažovania správneho orgánu pri jeho úvahách, ktorými k svojim skutkovým zisteniam dospel, a ktoré v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia riadne a zrozumiteľne opísal.

Žalobca v žalobe poukázal na to, že v odvolaní poukázal na skutočnosť, že pán B. povedal, že materiál a pracovné náradie dostal od pána X. E. a to isté povedal aj pán X. E.. Bez toho, aby žalobca zároveň uviedol, aký vplyv malo mať toto na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, nejde o taký dôvod, z ktorého by bolo možné preskúmať zákonnosť správneho rozhodnutia. Navyše, z predmetnej zápisnice je nepochybné, že X. E. podával informácie a vysvetlenia v mene žalobcu ako jeho štatutárny orgán.

Žalobná námietka nezákonnosti, ktorá mala spočívať v nedostatočne zistenom skutkovom stave z dôvodu, že správny orgán neskúmal, či priestory, v ktorých pán B. vykonal prácu, sú pracoviskom žalobcu, takisto neobstojí. Treba súhlasiť so žalovaným, že nie je podstatné, aký právny vzťah má zamestnávateľ k priestorom, v ktorých jeho zamestnanci vykonávajú závislú prácu. Nie je úlohou žalovaného posudzovať a zisťovať takýto právny vzťah. Podstatné je, či išlo o prácu osôb pre podnikateľa, ktorá má znaky závislej práce stanovené v . Žalovaný vyhodnotil žalobcom predloženú nájomnú zmluvu tak, že sa stotožnil s hodnotením prvostupňového správneho orgánu, že táto nájomná zmluva nemá žiadnu právnu relevanciu vo vzťahu k spáchanému správnemu deliktu nelegálneho zamestnávania. Inak povedané, nemôže byť dôkazom o tom, že pán B. nevykonával závislú prácu pre žalobcu. Žalobca v žalobe trvá na tom, že prvostupňový správny orgán vyhodnotil nájomnú zmluvu za právne irelevantnú s poukazom na skutočnosť, že nebola predložená do troch dní od doručenia protokolu, čo neznamená, že ju nemôže predložiť neskôr. Žalobca ani netvrdí, že by sa odvolací správny orgán touto nájomnou zmluvou nezaoberal, alebo že by jeho hodnotenie tejto nájomnej zmluvy bolo v rozpore so zákonom. Z obsahu napadnutého rozhodnutia ale aj prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správny orgán dokazovanie touto listinou vykonal a je z neho aj zrejmé, ako sa s týmto dôkazom vysporiadal a akou úvahou ho vyhodnotil. To, že dospel na základe skutočností zistených inšpekciou práce k záveru, že takáto dohoda nemá žiadny význam vo vzťahu k nelegálnemu zamestnávaniu p. B., neznamená, že sa ňou nezaoberal.

Neobstojí ani žalobná námietka, že sa žalovaný vysporiadal so žalobcom v odvolaní namietanými skutočnosťami, pretože korešponduje s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tak, ako je uvedené na čl. 9 až 11 tohto rozsudku, z ktorého je zrejmé, že sa žalovaný s námietkami odvolateľa zaoberal a aj to ako sa s nimi vysporiadal.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že z dôvodov uplatnených v žalobe napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom. Súd preto žalobu podľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na NS SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.