Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-95-2008.pdf
PDF · 146.68 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/95/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivonou Hrčekovou v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Peter Štrpka, advokát, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 30 79 68 22, pr. zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711 proti odporcovi: OMV Slovensko, s.r.o., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 00 604 381, pr. zast.: Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., Námestie Martina Benku 9, 811 07 Bratislava, IČO: 35 886 625, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/ A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332 o zaplatenie 215,33 EUR s príslušenstvom, eventuálne zaplatenia sumy vo výške rozdielu skutočnej škody na vozidle vyčíslenej znaleckým posudkom a už poskytnutého plnenia z poistnej udalosti s príslušenstvom
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 215,33 EUR spolu s 8,50% úrokom z omeškania ročne zo sumy 215,33 EUR od 18.10.2007 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Odporca a vedľajší účastník na strane odporcu sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 614,62 EUR, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu navrhovateľa - SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Bratislava, IČO: 36 862 711.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 05.06.2008 doručeným súdu dňa 06.06.2008 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 215,33 EUR (6.487,00 Sk) s príslušenstvom, eventuálne zaplatiť sumu vo výške rozdielu skutočnej škody na vozidle vyčíslenej znaleckým posudkom a už poskytnutého plnenia z poistnej udalosti s príslušenstvom.
Navrhovateľ svoj nárok uplatnený v návrhu na začatie konania odôvodnil nasledovne: Dňa 07.06.2006 v umývacej linke na motorové vozidlá na čerpacej stanici OMV, Račianska 66, 031 02 Bratislava došlo ku škodovej udalosti, keď pri umývaní motorového vozidla navrhovateľa zn. Nissan Micra K12, EČV: BA 224OI (ďalej tiež ako „vozidlo“) vrchná kefa na ramene umývacej linky pri spätnom chode zachytila a odtrhla zadný spojler vozidla, ktorý následne pri vymrštení na prednú časť vozidla doškrabal veko motorového priestoru a predný nárazník. Predmetná škodová udalosť bola nahlásená vedľajšiemu účastníkovi a zaevidovaná pod číslom škodového spisu 06/21.95.48361 (ďalej tiež ako „poistná udalosť“). Vedľajší účastník listom zo dňa 13.06.2007 oznámil navrhovateľovi, že ukončil šetrenie poistnej udalosti, pričom vo vyčíslení poistného plnenia odpočítal amortizáciu 34% z ceny náhradných dielov vo výške 6.487,00 Sk (215,33 EUR), v dôsledku čoho bolo poistné plnenie stanovené na 30.001,00 Sk (995,85 EUR). Navrhovateľ mal za to, že za škodu na vozidle v nadväznosti na poistnú udalosť zodpovedá odporca v zmysle § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo potvrdzuje
aj poskytnutie poistného plnenia z poistenia zodpovednosti odporcu, č. poistnej zmluvy 2100177545. Skutočná škoda sa prejavuje zmenšením majetku poškodeného (navrhovateľa) oproti stavu, ktorý bol pred škodovou udalosťou, a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné. Pokiaľ ide o rozsah náhrady škody, pri škode spôsobenej na veci sa zásadne uhrádza celá skutočná škoda a celý ušlý zisk, pričom v zmysle § 443 Občianskeho zákonníka sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Podľa navrhovateľa je nepopierateľným faktom, že motorové vozidlo, ktoré bolo poškodené dopravnou nehodou a následne opravované, má vo všeobecnosti nižšiu trhovú cenu ako vozidlo rovnakého druhu, ktoré škodovou udalosťou poškodené a následne opravované nebolo. Odpočítanie amortizácie navrhovateľ považoval za uplatnenie doteraz preferovaného názoru, že nahradením pôvodných dielov novými dochádza k zvýšeniu hodnoty vozidla, čo však podľa navrhovateľa nie je možné pripustiť, nakoľko škodovou udalosťou dochádza aj napriek uvedenej výmene dielov k zníženiu hodnoty vozidla práve vzhľadom na „koeficient predajnosti“ poškodeného vozidla. Navrhovateľ uviedol, že pri oprave poškodeného vozidla v žiadnom prípade nemožno hovoriť o jeho zhodnotení vykonaním opravy, nakoľko vozidlo navrhovateľa nebolo v čase škodovej udalosti natoľko opotrebené, že by sa vykonaním opravy zhodnotilo. Podľa navrhovateľa je v tomto prípade potrebné zahŕňať do skutočnej škody okrem nákladov na opravu vozidla aj rozdiel v cene vozidla pred dopravnou nehodou a po oprave v dôsledku dopravnej nehody. Podľa navrhovateľa výška skutočnej škody predstavuje sumu 1.211,18 EUR (36.488,00 Sk). Vzhľadom na uvedené mal navrhovateľ za to, že mu vznikol voči odporcovi v súlade s § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka nárok na doplatenie sumy minimálne vo výške 215,33 EUR (6.487,00 Sk), ako časti skutočnej škody do celej výšky skutočnej škody z poistnej udalosti na vozidle. Vo vzťahu k subsidiárnemu petitu návrhu na začatie konania (navrhovateľom nesprávne označenému ako alternatívnemu) navrhovateľ uviedol, že ak sa znaleckým posudkom na stanovenie skutočnej škody na vozidle prípadne preukáže vznik vyššej skutočnej škody zo škodovej udalosti ako je navrhovateľom predpokladaná skutočná škoda, vznikne tým navrhovateľovi nárok na náhradu škody vo výške rozdielu skutočnej škody vyčíslenej znalcom a už poskytnutím plnením vedľajšieho účastníka. Navrhovateľ mal za to, že neposkytnutím nároku na náhradu škody na základe žiadosti o prehodnotenie poistného plnenia a jeho uhradenie v plnej výške, sa odporca dostal do omeškania v zmysle § 517 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to odo dňa nasledujúceho po doručení vyjadrenia navrhovateľa k Oznámeniu o poskytnutí poistného plnenia (doručené dňa 17.10.2007).
Vedľajší účastník na strane odporcu (ďalej tiež ako „vedľajší účastník“) sa k návrhu na začatie konania vyjadril v písomnom podaní zo dňa 19.08.2009 doručenom súdu dňa 24.08.2009. Vedľajší účastník uviedol, že za účelom vyčíslenia škody si nechal u spoločnosti INSERVIS Slovakia, s.r.o. vypracovať expertíznu správu, v ktorej bola stanovená výška škody na sumu 30.002,00 Sk (995,88 EUR). Vedľajší účastník listom zo dňa 13.06.2007 navrhovateľovi oznámil, že skončil šetrenie škodovej udalosti a poistné plnenie určil na 995,85 EUR (836,89 EUR bez DPH). Vedľajší účastník mal za to, že skutočná škoda na vozidle bola vyčíslená v súlade s platnou právnou úpravou, ako i v zmysle vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Pri výpočte skutočnej škody musí byť zohľadnené zlepšenie alebo zhoršenie technického stavu vozidla vykonanou opravou, prípadne jeho nezmenenie. Vedľajší účastník sa preto nemohol stotožniť s názorom navrhovateľa, že by prelakovaním kapoty vozidla, teda nahradením opotrebovaného laku lakom novým, mohlo dôjsť k zníženiu ceny vozidla. Skutočnou škodou treba podľa vedľajšieho účastníka rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. V podstate ide o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a pri spôsobení škody na majetku. Z ceny poškodenej veci po poškodení veci sa vychádza aj podľa § 443 Občianskeho zákonníka. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť, či už peňažným plnením alebo uvedením veci do predošlého stavu. Zásada, podľa ktorej sa pri určení ceny vychádza z ceny v čase poškodenia však podľa vedľajšieho účastníka neznamená, že poškodený dostane náhradu škody vždy v takej výške akú predstavuje cena poškodenej novej veci v čase poškodenia. To by sa poškodený bezdôvodne obohatil na úkor škodcu. Výška náhrady škody môže byť totožná s cenou veci v čase poškodenia iba vtedy, ak bola poškodená vec celkom nová. Pri všetkých ostatných veciach sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia a pri veciach starších alebo opotrebovaných treba vždy prihliadať na vek, opotrebenie veci a pod. Pri niektorých veciach sa od ceny veci odpočíta tzv. amortizačná zrážka, ktorá je spravidla odstupňovaná podľa veku poškodenej veci.
Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril písomným podaním zo dňa 16.10.2009 doručeným súdu dňa 16.10.2009. Odporca uviedol, že výška náhrady škody sa neurčuje v takej výške, akú predstavuje
cena novej veci v čase jej poškodenia, nakoľko by zo strany poškodeného došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor toho, kto škodu spôsobil. Zo strany poisťovne došlo k zaplateniu skutočnej škody, t. j. škody vo výške zodpovedajúcej hodnote veci v čase jej poškodenia. S názorom navrhovateľa, že výmenou starého spojlera (rok výroby 2004) za nový spojler nedošlo k zvýšeniu hodnoty tejto veci, odporca nesúhlasil. Odporca tiež zdôraznil, že ku vzniku škody nedošlo v dôsledku dopravnej nehody. Navrhovateľ podľa odporcu ničím nepreukázal, že výmenou zadného spojlera došlo k zníženiu hodnoty motorového vozidla, resp. k vzniku rozdielu ceny motorového vozidla. Odporca mal za to, že navrhovateľovi bola zo strany poisťovne uhradená celá skutočná škoda vyčíslená v súlade s § 443 Občianskeho zákonníka a prijatím akejkoľvek vyššej sumy by zo strany navrhovateľa došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Svoje vyjadrenie k žalobnému návrhu odporca doplnil písomným podaním zo dňa 20.07.2011 doručeným súdu dňa 02.08.2011, v ktorom uviedol, že ustanovenia § 420a ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka sa týkajú zodpovednosti za škodu, ktorá má plniť reparačnú funkciu, teda že poškodenému sa má nahradiť to o čo poškodený prišiel a výška nahradenej škody má zodpovedať cene poškodenej veci v čase poškodenia. V uvedenom prípade sa jednalo o opotrebované vozidlo s rokom výroby 2004, pričom v rámci škodovej udalosti rovnako došlo k poškodeniu veci (spojlera), ktorú nebolo možné považovať za novú. S ohľadom na uvedenú skutočnosť bol odporca toho názoru, že navrhovateľ nemohol reálne predpokladať, že mu bude uhradená náhrada škody zodpovedajúca cene novej veci, ktorou bola vymanená vec satrá. Uvedené je aj v rozpore s navrhovateľom uvádzaným ustanovením § 443 Občianskeho zákonníka, ktoré jasne ustanovuje, že pri určovaní výšky škody sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Odporca uviedol, že amortizácia vo výške 215,33 EUR bola zo strany vedľajšieho účastníka odpočítaná v súlade so zákonom a v súlade s bežnou praxou a ustálenou judikatúrou.
Uznesením č.k. 25Cb/95/2008 - 65 zo dňa 11.10.2010 súd na návrh navrhovateľa nariadil znalecké dokazovanie z odboru Doprava cestná, odvetvie: Nehody v cestnej doprave, Odhad hodnoty cestných vozidiel. Úlohou ustanoveného znalca bolo: 1. Určiť výšku škody, ku ktorej došlo na motorovom vozidle žalobcu - Nissan Micra K12, EČV: BA 224 OI (ďalej len motorové vozidlo) dňa 07.06.2006 v umývacej linke na motorové vozidlá na čerpacej stanici OMV, Račianska 66, 031 02 Bratislava, keď pri umývaní motorového vozidla vrchná kefa na ramene umývacej linky pri spätnom chode zachytila a odtrhla zadný spojler motorového vozidla, ktorý následne po vymršetní na prednú časť motorového vozidla doškrabal veko motorového priestoru a predný nárazník (ďalej len škodová udalosť). 2. Stanoviť všeobecnú hodnotu motorového vozidla tesne pred a po škodovej udalosti. 3. Uviesť všetky okolnosti a skutočnosti súvisiace so škodovou udalosťou a škodou vzniknutou na motorovom vozidle, ktoré znalec považuje za potrebné a dôležité. 4. Vyjadriť sa k aplikácii amortizácie v prípade výmeny poškodeného náhradného dielu za nový s ohľadom na vek vozidla. 5. Vyjadriť sa k zvýšeniu resp. zníženiu hodnoty vozidla v prípade opravy a použitia pôvodného dielu a v prípade výmeny poškodeného dielu za nový. Vypracovaný znalecký posudok bol doručený súdu dňa 20.05.2011.
K vyjadreniu odporcu a k vyjadreniu vedľajšieho účastníka sa navrhovateľ vyjadril písomným podaním zo dňa 12.03.2012 doručeným súdu dňa 14.03.2012. Navrhovateľ uviedol, že odporca sa svojou argumentáciou snažil navodiť dojem, že navrhovateľ mohol vymenený/poškodený spojler vozidla ekonomicky alebo technicky využiť ako tzv. použiteľné zvyšky. Takéto tvrdenie navrhovateľ považoval za rozporné so skutkovým stavom, kde poškodený/vymenený spojler vozidla stratil škodovou udalosťou svoju funkčnosť a nebolo možné ho ďalej nijako ekonomicky využiť - a teda nešlo o ekonomicky využiteľný zvyšok motorového vozidla. Navrhovateľ považoval argumentáciu odporcu a vedľajšieho účastníka, ktorý sa snažili výšku vzniknutej škody odvodzovať výlučne z hodnoty vykonanej opravy resp. hodnoty nového spojlera, ktorý bol namontovaný na motorové vozidlo, a jeho následnej amortizácie, za nesprávny. Skutočnosť, či došlo k oprave vozidla, prípadne za akú cenu bola táto oprava vykonaná, je z pohľadu či vznikne navrhovateľovi škoda a v akej výške, právne irelevantná. Skutočnosť, že odporca odkazuje výlučne na hodnotu spojlera vozidla bez toho, aby sa vyjadroval k zmene celkovej hodnoty samotného vozidla, navrhovateľ považoval za účelovú. Navrhovateľ mal za to, že medzi cenou opravy vozidla (vrátane ceny nového spojlera) a škodovou udalosťou nie je možné v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov hľadať priamu súvislosť. Navrhovateľ nesúhlasil s tvrdením odporcu, že amortizácia bola odpočítaná v súlade so zákonom a v súlade s bežnou praxou a ustálenou judikatúrou.
Navrhovateľ tiež nesúhlasil s tvrdením, že navrhovateľ nedostatočne preukázal škodu prostredníctvom znaleckého posudku.
Odporca k veci samej ďalej uviedol, že škodu si navrhovateľ spôsobil sám, nakoľko nerešpektoval pokyny odporcu pre bezpečnú a optimálnu starostlivosť o vozidlo, ktoré boli umiestnené pri vstupe do umývačky. Odporca mal za to, že navrhovateľ nerešpektoval pokyny odporcu o tom, že do umývačky nemá vstupovať so spojlerom. V pokynoch sa o. i. uvádzalo, že „Za prípadné škody ma anténach, ozdobných lištách, zrkadlách, stieračoch, nosičov batožín, lyží a iných doplnkov neručíme“. Podľa odporcu spojler predstavuje prídavný prvok, ktorý plní aerodynamický prípadne dizajnový účel, a preto bol navrhovateľ povinný si daný spojler pred vjazdom do umývacej linky odporcu odmontovať. Na preukázanie uvedeného odporca navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedka p. Vladimíra Jánošíka, pracovníka odporcu.
Na pojednávaní konanom dňa 18.09.2015 navrhovateľ v rámci záverečnej reči uviedol, že ani na základe dôkazu vykonaného na základe návrhu odporcu a síce výsluchu pána Vladimíra Jánošíka odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, že spôsobenú škodu zavinil sám poškodený, nakoľko svedok vypovedal o udalosti, ktorá sa stala necelých 9 rokov pred výsluchom. Na takmer každú otázku svedok uviedol, že si nepamätá. Odporca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by odporcom predložené inštrukcie v rámci umývacej stanice boli v čase škodovej udalosti umiestnené, a teda že poškodený mal možnosť sa s nimi oboznámiť a aký bol ich obsah. Navrhovateľ mal za to, že odporca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno a trval na tom, že navrhovateľ neporušil žiadnu svoju povinnosť a ani nekonal v rozopre so žiadnymi inštrukciami. Argumentáciu odporcu, že judikatúra v čase škodovej udalosti pripúšťala amortizáciu, považoval navrhovateľ za irelevantnú, nakoľko išlo o judikatúru viac ako 20 rokov starú a súdy SR vrátane Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potvrdili, že uplatňovanie amortizácie je neprípustné a nespravodlivé voči poškodenému.
Na predmetnom pojednávaní odporca v rámci svojej záverečnej reči uviedol, že má za to, že dostatočným spôsobom preukázal, že pokyny na obsluhu čerpacej stanice boli v čase škodovej udalosti skutočne umiestnené na linke čerpacej stanice. Uvedené podľa odporcu potvrdil aj svedok Z. B., ktorý v rámci svojho výsluchu uviedol, že predmetné pokyny sa na umývacej linke čerpacej stanice v tom období skutočne nachádzali.
Na uvedenom pojednávaní sa súd oboznámil s vyjadreniami účastníkov konania a vedľajšieho účastníka produkovaných počas konania, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: Oznámením vedľajšieho účastníka o poskytnutí poistného plnenia zo dňa 13.06.2007, Vyjadrením navrhovateľa k Oznámeniu o poskytnutí poistného plnenia zo dňa 15.10.2007, listom vedľajšieho účastníka zo dňa 21.04.2008, Expertnou správou o škode na čerpacej stanici OMV Slovensko, s.r.o. Račianska 66, Bratislava vypracovanou spoločnosťou INSERVIS Slovakia s.r.o. zo dňa 12.06.2008, Oznámením o škode - nájomca čerpacej stanice Poistenie zodpovednosti za škodu zo dňa 07.06.2006, Faktúrou č. 322 na sumu 36.488,40 Sk (1.211,19 EUR) splatnou dňa 14.09.2006, fotodokumentáciou k škodovej udalosti, fotokópiou pokynov pre bezpečnú a optimálnu starostlivosť o vozidlo odporcu ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise, dokazovanie znaleckým posudkom č. 15/2011 zo dňa 19.05.2011 doručeným súdu dňa 20.05.2011 a tiež výsluchom svedka Z. B. a zistil tento skutkový stav:
Z Oznámenia o poskytnutí poistného plnenia vedľajšieho účastníka zo dňa 13.06.2007 vyplýva, že vedľajší účastník vyčíslil poistné plnenie z poistnej udalosti zo dňa 07.06.2006 na sumu 995,85 EUR (30.001,00 Sk), a to ako náklady za náhradný diel (zadný spojler), 2 ks skrutiek, lakovací materiál, lakovaciu prácu, mechanickú prácu, pričom odpočítal amortizáciu 34% z ceny náhradného dielu (v zmysle § 442, 443 Občianskeho zákonníka) vo výške 215,33 EUR (6.487,00 Sk).
Z vyjadrenia navrhovateľa k oznámeniu o poskytnutí poistného plnenia zo dňa 15.10.2007 vyplýva, že navrhovateľ s krátením poistného plnenia nesúhlasil a považoval ho za nedôvodné. Navrhovateľ mal za to, že pri škode spôsobenej na motorovom vozidle nie je možné pri stanovení spôsobenej škody vychádzať len z vyčíslenia nákladov na opravu motorového vozidla, ale aj zo skutočnosti, že motorové vozidlo stratilo vykonanou opravou časť svojej hodnoty, a teda skutočná škoda predstavuje okrem nákladov vynaložených na opravu vozidla aj rozdiel ceny motorového vozidla pred dopravnou nehodou a po oprave vykonanej v dôsledku dopravnej nehody. Navrhovateľ rovnako nesúhlasil s uplatnením amortizácie z ceny náhradného dielu.
Z listu vedľajšieho účastníka zo dňa 21.04.2008 vyplýva, že vedľajší účastník svoje stanovisko v predmetnej poistnej udalosti nezmenil.
Z Expertnej správy o škode na čerpacej stanici OMV Slovensko, s.r.o. zo dňa 12.06.2007 vypracovanej na objednávku vedľajšieho účastníka spoločnosťou INSERVIS Slovakia s.r.o. súd zistil, že náklady na opravu a výmenu poškodených častí vozidla boli stanovené na sumu 1.211,18 EUR (36.488,40 Sk) vrátane DPH, a to na základe predloženej faktúry č. 322 za opravu vozidla od spoločnosti AUTOPOLIS, s.r.o.. Zo správy ďalej vyplýva, že spoločnosť INSERVIS Slovakia s.r.o. cenu opravy a montážnych prác overila a považovala ju za primeranú a rovnako, že položky na faktúre skontrolovala a považovala ich za plne súvisiace s poškodením vozidla v umývacej linke odporcu.
Z Oznámenia o škode - nájomca čerpacej stanice Poistenie zodpovednosti za škodu zo dňa 07.06.2006 vyplneným XX.XX.XXXXB. ako nájomcom čerpacej stanice vyplýva, že dňa 07.06.2006 o 19:50 hod. si zákazník (navrhovateľ) zakúpil program č. 1, pričom pri umývaní vozidla vrchná kefa zachytila pri spiatočnom chode zadný vrchný spojler, ktorý vytrhlo a následne vymrštilo na prednú kapotáž motorového vozidla, čím došlo k poškodeniu spojlera a kapoty motorového vozidla.
Z faktúry č. 322 splatnej dňa 14.09.2006 vyplýva, že dodávateľ AUTOPOLIS, s.r.o. vyúčtoval navrhovateľovi náklady na opravu vozidla poškodeného pri škodovej udalosti sumu vo výške 1.211,18 EUR (36.488,40 Sk).
Z pokynov odporcu pre bezpečnú a optimálnu starostlivosť o vozidlo umiestnených na umývacej linke odporcu vyplýva, že odporca „pri nedodržaní pokynov pre použitie umývacej linky nemôže bohužiaľ prijať žiadnu zodpovednosť za škody spôsobené jej použitím. Za prípadné škody na anténach, ozdobných lištách, zrkadlách, stieračoch, nosičoch batožín, lyží a iných doplnkoch neručí“.
Svedok Z. B. pri výsluchu na pojednávaní dňa 13.03.2015 uviedol, že pracoval ako prevádzkovateľ čerpacej stanice OMV na Račianskej ulici č. 66 v Bratislave, ku ktorej patrí i umývacia linka. V súčasnosti už nie je prevádzkovateľom čerpacej stanice a nepamätá si presné obdobie, kedy bol prevádzkovateľom tejto čerpacej stanice. Svedok ďalej uviedol, že si nepamätá okolnosti, ktoré mohli viesť k poškodeniu vozidla Micra v júni 2006. Na otázku súdu, či si svedok pamätá, či v júni 2006 boli na umývacej linke nainštalované písomné upozornenia o tom, ako má postupovať vodič pred vstupom vozidla na umývaciu linku, napr. že si má odmontovať nejaké súčasti vozidla svedok uviedol, že pred linkou boli namontované pokyny pre postup vodiča pred vstupom na umývaciu linku, bola to obrovská tabuľa, ale obsah pokynov si svedok už nepamätal. Na otázky navrhovateľa svedok uviedol, že keď prišiel prevádzkovať čerpaciu stanicu, pokyny tam už boli. Pokyny podľa svedka obsahovali presný postup, s akým vozidlom z hľadiska dĺžky a šírky a v akej úprave môže vodič vstúpiť na umývaciu linku, alebo s akým vozidlom nemôže vstúpiť na umývaciu linku, napr. že vodič nemôže vstúpiť na umývačku s nosičom na bicykle alebo strešným nosičom v podobe truhly. Svedok ďalej uviedol, že sa nepamätá, či sa v čase keď prevádzkoval čerpaciu stanicu tabule s pokynmi menili ale vo všeobecnosti chce uviesť, že tabule sa pri prevádzkovaní čerpacích staníc menili. Svedok uviedol, že nevie, čo bolo obsahom upozornení a dokladov, ktoré mali k dispozícii. V prípade ak došlo k škodovej udalosti, prevádzkovateľ bol podľa svedka povinný spísať so zákazníkom protokol o škodovej udalosti, ktorý postúpil odporcovi. V protokole bola aj kolónka s názvom „ako došlo k škodovej udalosti“ ale svedok si nepamätal či tam bola aj kolónka o dodržaní alebo nedodržaní pokynov. Na otázku, či za jeho pôsobenia bola tabuľa s pokynmi pred umyvárňou vozidiel, svedok uviedol, že ak sa tabuľa demontovala, tak sa okamžite nahradila novou tabuľou a kým tabuľa nebola namontovaná linka bola zatvorená. Svedok nevedel predložiť fotografiu, čo obsahovali pokyny v období jún 2006. Odporca dal svedkovi na nahliadnutie listinný dôkaz založený v spise pod č.l. 114 s otázkou, či vyzerali takto pokyny pred umývacou linkou, na čo svedok uviedol, že to je presne to, čo bolo pred umývacou linkou, keď prevádzkoval čerpaciu stanicu. Na doplňujúcu otázku navrhovateľa, či bol dôkaz predložený z č.l. 114 umiestnený pred umývacou linkou dňa 07.06.2006 svedok uviedol, že si nepamätá dátum, kedy tam tieto pokyny boli vyvesené, ale po nahliadnutí do predloženého dôkazu si spomenul, že presné pokyny s takýmto textom boli vyvesené pred umývacou linkou v čase, keď prevádzkoval čerpaciu stanicu. Svedok tiež uviedol, že si nepamätá na prípadné zmeny vo formulácii pokynov, keď sa tieto menili.
Zo znaleckého posudku 15/2011 zo dňa 19.05.2011 vypracovaného znalcom Ing. Karolom Štyndlom (ďalej tiež ako „znalecký posudok“) vyplynulo, že podľa znalca výška škody, ku ktorej došlo na motorovom vozidle pri škodovej udalosti predstavuje ku dňu 07.06.2006 sumu 1.314,53 EUR s DPH (39.601,60 Sk) (otázka č. 1). Všeobecnú hodnotu vozidla ku dňu 07.06.2006 určil znalec na sumu 10.335,09 EUR (311.355,00 Sk ) s DPH. Všeobecnú hodnotu vozidla navrhovateľa tesne po škodovej udalosti znalec určil na sumu 9.123,90 EUR (274.866,60 Sk ) s DPH (otázka č. 2). Všeobecnú hodnotu vozidla po oprave poškodenia ku dňu 07.06.2006 stanovil znalec na sumu 10.231,74 EUR (308.241,40 Sk) s DPH (otázka č. 3). Vo vzťahu k aplikácii amortizácie v prípade výmeny poškodeného náhradného dielu za nový s ohľadom na vek vozidla znalec uviedol, že z technického hľadiska v prípade výmeny poškodeného náhradného dielu za nový nie je dôvod na amortizáciu (otázka č. 4). Úlohou znalca tiež bolo vyjadriť sa k zvýšeniu resp. k zníženiu hodnoty vozidla v prípade opravy a použitia pôvodného dielu a v prípade výmeny poškodeného dielu za nový. Na uvedenú otázku znalec uviedol, že všeobecne z technického hľadiska montáž nového náhradného dielu na vozidlo s dlhšou dobou prevádzky vozidlo zhodnocuje a montáž nového náhradného dielu na vozidlo s kratšou dobou prevádzky vozidlo znehodnocuje (otázka č. 5).
Vedľajší účastník vo vzťahu k znaleckému posudku namietal odpoveď znalca na otázku č. 5, keď podľa vedľajšieho účastníka znalec vôbec nezodpovedal na otázku, aký vplyv má na zhodnotenie, resp. nezhodnotenie vozidla oprava pôvodného dielu, čo v tomto prípade bolo prelakovanie kapoty vozidla novým lakom. Vedľajší účastník ďalej uviedol, že v danom prípade bol na opotrebovanom vozidle s rokom výroby 2004 vymenený starý poškodený spojler za nový aj novým lakom prelakované predné veko motorového priestoru a nárazníka, čím podľa názoru vedľajšieho účastníka došlo k zhodnoteniu vozidla. Znalec napriek tomu určil všeobecnú hodnotu vozidla po oprave poškodenia za nižšiu ako bola tesne pred škodovou udalosťou, pričom k tejto skutočnosti sa znalec v posudku nevyjadril.
Odporca vo vzťahu k znaleckému posudku namietal, že znalec posudzoval technický stav vozidla bez vykonania riadnej obhliadky daného vozidla. Podľa odporcu znalec neoveril údaje uvedené v technickej dokumentácii vozidla so skutočným stavom s poukazom na znenie časti B Prílohy č. 6 vyhlášky MSSR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (ďalej tiež ako „vyhláška č. 492/2004 Z.z.“), a teda ani nemohol riadne vykonať identifikáciu samotného vozidla. Odporca mal za to, že vzhľadom na konštatovanie znalca, že technický stav vozidla nemohol byť zistený obhliadkou ako aj opakované odvolávanie sa na Vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 20.04.2011 ako relevantného zdroja na posudzovanie otázok položených znalcovi, že znalec evidentne nepostupoval pri vyhotovovaní predmetného znaleckého posudku správne v súlade so zákonom, resp. vyhláškou č. 492/2004 Z.z.. Odporca mal za to, že bez vykonania obhliadky veci samotnej znalec nemohol dospieť k záveru, či skutočný stav vozidla korešponduje s údajmi uvedenými v daných písomných dokladoch. Znalcom určená výška škody zároveň vzhľadom na nemožnosť znalca vykonať obhliadku veci samej, podľa odporcu predstavuje de facto odhad znalca pri určovaní výšky spôsobenej škody a podľa názoru odporcu nie je možné vnímať tento údaj ako právne záväzný. Rovnako je odhadom znalca aj konštatovanie znalca ohľadom technického stavu každej zo skupín ako úmerného dobe prevádzky, a to s poukazom na nemožnosť obhliadky veci samej. Podľa odporcu je predsa zrejmé, že v dobe predmetnej škodovej udalosti mohlo vozidlo vykazovať technický stav odlišný od toho, aké uvádza vo svojom posudku znalec. Pre uvedené dôvody odporca považoval znalecký posudok za nedostatočne komplexný, nakoľko znalec nemal možnosť vysporiadať sa so všetkými skutočnosťami, ktoré je možné považovať za nevyhnutné pri určovaní technického stavu vozidla a implicitne teda aj pri určovaní výšky spôsobenej škody. Takto vyhotovený znalecký posudok odporca nepovažoval za úplný, objektívny a spôsobilý poskytnúť relevantné stanovisko ohľadom výšky spôsobenej škody, nakoľko použitou metódou (de facto odhadom) nemožno jednoznačne potvrdiť navrhovateľom uplatnený nárok.
Navrhovateľ k znaleckému posudku uviedol, že s prihliadnutím na vyjadrenie znalca je zrejmé, že odporca ako aj vedľajší účastník určili výšku škody vzniknutej na vozidle nesprávne, keď určili výšku škody spôsobenú na vozidle na sumu 995,85 EUR (30.001,00 Sk) s DPH. Navrhovateľovi bola vedľajším účastníkom vyplatená náhrada škody formou poistného plnenia vo výške 836,89 EUR (995,85 EUR - 19% DPH v sume 159,00 EUR = 836,85 EUR). S prihliadnutím na znalecký posudok bola stanovená výška náhrady škody na vozidle na sumu 1.314,53 EUR s DPH, čo podľa navrhovateľa predstavuje sumu 1.104,65 EUR bez 19% DPH. Vzhľadom na skutočnosť, že vedľajší účastník už vyplatil navrhovateľovi časť vzniknutej škody formou poistného plnenia, mal navrhovateľ za to, že mu vznikol nárok na doplatenie nevyplatenej časti náhrady škody/poistného plnenia vo výške 267,80 EUR (1.104,65
EUR - 836,85 EUR). Znaleckým posudok určená škoda na vozidle zároveň presiahla navrhovateľom predpokladanú minimálnu výšku škody na vozidle v sume 1.211,18 EUR s DPH, v dôsledku čoho došlo k zvýšeniu hodnoty nároku navrhovateľa voči odporcovi zo sumy 215,33 EUR na sumu vo výške 267,80 EUR. Navrhovateľ teda zastával názor, že v tomto konaní dostatočne preukázal výšku svojho oprávneného nároku na náhradu škody vzniknutej na vozidle. Odpovede znalca na otázky č. 4 a 5 znaleckého posudku navrhovateľ považoval z hľadiska určenia výšky škody za právne irelevantné. Opätovne poukázal na skutočnosť, že pri škode spôsobenej na vozidle nie je možné pri stanovení spôsobenej škody vychádzať len z vyčíslenia nákladov na opravu vozidla, ale aj zo skutočnosti, že vozidlo stratilo vykonanou opravou časť svojej hodnoty. Navrhovateľ upozornil na skutočnosť, že hodnotu vozidla pred škodovou udalosťou určil znalec na sumu 10.335,09 EUR a po oprave vozidla klesla hodnota vozidla na sumu 10.231,74 EUR, a to napriek tomu, že pri oprave vozidla boli použité nové náhradní diely, preto je podľa navrhovateľa zrejmé, že použitie nových náhradných dielov pri oprave vozidla, vozidlo v žiadnom prípade nezhodnotilo. Vo vzťahu k námietkam odporcu k znaleckému posudku navrhovateľ uviedol, že zastáva právny názor, že znalec postupoval pri vypracovaní znaleckého posudku správne a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a vyhláškou č. 492/2004 Z.z.. Navrhovateľ uviedol, že je presvedčený, že určenie potrebného rozsahu obhliadky motorového vozidla je výlučne na znaleckom posúdení znalca a rovnako, ak pri výpočte hodnoty motorového vozidla nie je možné fyzicky vykonať obhliadku motorového vozidla k rozhodnému dátumu, považoval postup znalca, pri ktorom fyzicky motorové vozidlo neobhliadal za správny. Navrhovateľ rovnako poukázal na skutočnosť, že odporca nijako nenamietal ustanovenie znalca, pričom už pred ustanovením znalca musela byť odporcovi zrejmá nemožnosť znalca fyzicky obhliadnuť vozidlo k rozhodnému dátumu. Navrhovateľ tiež uviedol, že technické parametre vozidla, fotografická dokumentácia ku škodovej udalosti a technický preukaz sú objektívne dané skutočnosti a parametre motorového vozidla, z ktorých znalec pri príprave znaleckého posudku vychádzal. Navrhovateľ rovnako poukázal na to, že odporca resp. vedľajší účastník vykonávali šetrenie škodovej udalosti, pričom v rámci tohto šetrenia nikdy nenamietali neprimeraný technický stav motorového vozidla. S prihliadnutím na tento fakt považoval navrhovateľ odkazovanie odporcu na neurčiteľný a len „odhadovaný“ technický stav vozidla zo strany odporcu za účelový. Vedľajší účastník mal v rámci likvidácie škodovej udalosti ako poistnej udalosti materiálne, odborné i personálne kapacity, ktoré mohli posúdiť prípadný odlišný technický stav motorového vozidla, toto oprávnenie však odporca ani vedľajší účastník nevykonali.
Podľa § 420a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (Občiansky zákonník) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.
Podľa § 420a ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.
Podľa § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 443 Občianskeho zákonníka Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Vykonaným dokazovaním a po zhodnotení výsledkov dokazovania mal súd za preukázané, že nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy vo výške 215,33 EUR s príslušenstvom je dôvodný.
V konaní nebolo sporné, že dňa 07.06.2006 došlo v umývacej linke čerpacej stanice odporcu, Račianska 66, 031 02 Bratislava k poškodeniu motorového vozidla navrhovateľa zn. Nissan M. C N.: BA XXXOI, a to tak, že vrchná kefa ramena umývacej linky pri spätnom chode zachytila a odtrhla zadný spojler vozidla, ktorý bol následne vymrštený na prednú časť vozidla kde doškrabal veko motorového priestoru a predný nárazník. Škodová udalosť bola nahlásená vedľajšiemu účastníkovi ako poisťovateľovi odporcu na základe poistnej zmluvy č. 2100177545. Opravu poškodeného vozidla vykonala pre navrhovateľa spoločnosť AUTOPOLIS, s.r.o., ktorá si za opravu poškodeného vozidla a použité náhradné diely (nový spojler) vyúčtovala sumu v celkovej výške 1.211,18 EUR. Vedľajší účastník následne navrhovateľovi priznal poistné plnenie vo výške 995,85 EUR s DPH. Vedľajší účastník pri výpočte poistného plnenia vychádzal z ceny prác a náhradných dielov, pričom odpočítal amortizáciu 34% z ceny náhradného dielu vo výške 215,33 EUR.
Navrhovateľ sa návrhom domáhal zaplatenia sumy 215,33 EUR s príslušenstvom, eventuálne zaplatenia sumy vo výške rozdielu skutočnej škody na vozidle vyčíslenej znaleckým posudkom a už poskytnutého plnenia z poistnej udalosti s príslušenstvom.
Odporca a vedľajší účastník v konaní argumentovali, že navrhovateľovi bola vyplatená skutočná škoda, teda škoda vo výške zodpovedajúcej hodnote veci v čase poškodenia, pričom vzhľadom na to, že sa jednalo o staršie vozidlo bola odpočítaná suma 215,33 EUR, ktorá predstavovala amortizáciu vo výške 34% z ceny náhradného dielu. Odporca a vedľajší účastník namietali, že výmenou starého spojlera za nový došlo k zvýšeniu hodnoty veci. Odporca tiež namietal, že nezodpovedá za vznik škody na vozidle navrhovateľa, nakoľko navrhovateľ nerešpektoval tabule s pokynmi na bezpečnú a optimálnu starostlivosť o vozidlo umiestnené na umývacej linke čerpacej stanice, a teda škodu si navrhovateľ spôsobil sám.
S právnou argumentáciou odporcu a vedľajšieho účastníka sa súd nestotožnil. Súd mal za to, že poškodenie vozidla navrhovateľa vyššie uvedenou škodovou udalosťou a následne vykonaná oprava použitím nových náhradných dielov (novým spojlerom) vozidlo nezhodnocuje, pretože každou škodovou udalosťou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Následné správanie navrhovateľa (ako poškodeného) len viedlo k tomu, aby obnovil stav vozidla, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou, pričom k vynaloženiu nákladov na opravu vozidla bol navrhovateľ škodovou udalosťou donútený. Uplatňovanie „amortizácie“ odporcom a vedľajším účastníkom je porušením zásady „neminem laedere“ - nikoho nepoškodzovať. Navrhovateľovi musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu škodovej udalosti s tým, že v konaní nebolo preukázané, že by na opravu vozidla boli použité nové diely, ktoré nesúviseli s opravou poškodeného vozidla, a teda nebolo preukázané, že by sa navrhovateľ bezdôvodne obohatil. Navrhovateľ by sa bezdôvodne obohatil na úkor odporcu len v tom prípade, ak by sa preukázalo, že oprava vozidla nesúvisela s jeho poškodením predmetnou škodovou udalosťou zo dňa 07.06.2006. Na preukázanie tohto tvrdenia však odporca ani vedľajší účastník nepredložili žiaden dôkaz.
Navrhovateľ si v rámci subsidiárneho (náhradného) petitu eventuálneho návrhu uplatňoval náhradu škody vo výške rozdielu skutočnej škody na vozidle vyčíslenej znaleckým posudkom a už poskytnutého plnenia z poistnej udalosti s príslušenstvom. Navrhovateľ argumentoval, že skutočnou škodou je v uvedenom prípade okrem nákladov na opravu vozidla vo výške 1.211,18 EUR aj rozdiel v cene vozidla pred dopravnou nehodou a po oprave vozidla v dôsledku dopravnej nehody. Znaleckým posudkom č. 15/2011 bola znalcom stanovená hodnota vozidla navrhovateľa tesne pred škodovou udalosťou na sumu 10.335,09 EUR s DPH a hodnota vozidla po oprave poškodenia na sumu 10.231,74 EUR s DPH. Rozdiel v hodnote vozidla tesne pred škodovou udalosťou a po oprave vozidla po škodovej udalosti tak v zmysle znaleckého posudku predstavuje sumu 103,35 EUR s DPH.
V zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné. Za skutočnú škodu na veci teda treba považovať takú ujmu, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty potrebné vynaložiť na uvedenie veci do predošlého stavu. Škoda sa vyjadruje tak, že sa porovnáva majetkový stav poškodeného pred poškodením a majetkový stav poškodeného po poškodení veci, preto rozsah
náhrady škody v peniazoch musí zohľadňovať výšku prostriedkov potrebnú na obnovenie pôvodného majetkového stavu. Pri posudzovaní výšky škody treba teda vychádzať z preukázaných skutočností, aké majetkové hodnoty navrhovateľ vynaložil na opravu motorového vozidla. Súd mal za to, že za skutočnú škodu, ktorá navrhovateľa vznikla v dôsledku škodovej udalosti, je preto potrebné považovať náklady skutočne vynaložené navrhovateľom na opravu vozidla a nie výšku škody určenú znaleckým posudkom. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že za skutočnú škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi v súvislosti so škodovou udalosťou je potrebné považovať náklady, ktoré boli navrhovateľom skutočne vynaložené na opravu vozidla a teda sumu vo výške 103,35 EUR s DPH nemožno považovať za vzniknutú škodu, nakoľko túto sumu navrhovateľ nevynaložil na odstránenie následkov škodovej udalosti. Súd zároveň konštatuje, že oprávnenosť výšky nákladov, ktoré navrhovateľ vynaložil na opravu vozidla po škodovej udalosti potvrdil aj znalec v znaleckom posudku a rovnako ich výšku nerozporovali ani odporca a vedľajší účastník (len uplatnili amortizáciu 34% z ceny náhradného dielu).
Vo vzťahu k druhej relevantnej námietke odporcu, a to, že navrhovateľ si škodu na vozidle spôsobil sám, nakoľko nerešpektoval pokyny odporcu umiestnené na umývacej linke čerpacej stanice, mal súd za to, že je rovnako nedôvodná. Z vykonaného dokazovania, konkrétne z výsluchu svedkaB. vyplynulo, že na umývacej linke čerpacej stanice sa vždy počas prevádzky linky nachádzali pokyny, ktoré upravovali postup zákazníka, s akým vozidlom z hľadiska šírky a dĺžky môže vstúpiť na linku, resp. že nemôže na linku vstúpiť s nosičom na batožinu a podobne. Z vykonaného výsluchu svedka však nemožno bez pochybností vyvodiť záver, že obsahom pokynov odporcu umiestnených na umývacej linke čerpacej stanice bolo aj upozornenie odporcu, že nezodpovedá za škody na prídavných prvkoch vozidla, resp. že pokyny obsahujúce takúto formuláciu boli umiestnené na umývacej linke čerpacej stanice v čase škodovej udalosti dňa 07.06.2006. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že odporca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia a zodpovedá tak za škodu, ktorá bola navrhovateľovi spôsobená prevádzkou umývacej linky čerpacej stanice.
V nadväznosti na uvedené mal súd za to, že odporca zodpovedá za škodu na vozidle navrhovateľa spôsobenú škodovou udalosťou a že výška škody spôsobená pri škodovej udalosti bola vo výške vyúčtovanej opravy poškodeného motorového vozidla, pričom navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie sumy vo výške 215,33 EUR, tak ako sa domáhal v primárnom (eventuálnom) petite návrhu na začatie konania.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
V zmysle citovaných ustanovení súd priznal navrhovateľovi ním uplatnený úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne od 18.10.2007 do zaplatenia, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni doručenia Vyjadrenia navrhovateľa k Oznámeniu vedľajšieho účastníka o poskytnutí poistného plnenia (vyjadrenie bolo doručené vedľajšiemu účastníkovi dňa 17.10.2007, čo vedľajší účastník nijako nerozporoval).
Ak súd pri rozhodovaní o eventuálnom návrhu s tzv. primárnym a subsidiárnym (eventuálnym, náhradným) petitom zistí, že dôvodným je len návrh podľa druhého (náhradného) petitu, prvý návrh zamietne. Ak však zistí, že dôvodným je prvý (primárny) návrh, tomuto návrhu vyhovie, ale o druhom (náhradnom) petite nerozhoduje (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.02.1996 sp. zn. 1 Cdo 137/1995).
S poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie a citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 215,33 EUR s príslušenstvom.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Výška trov konania navrhovateľa predstavuje sumu 614,62 EUR a pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 66,00 EUR (podľa položky 2 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov platného a účinného v čase vzniku poplatkovej povinnosti), z preddavku zloženého navrhovateľom na trovy znaleckého dokazovania vo výške 225,76 EUR a z trov právneho zastúpenia vo výške 322,86 EUR v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej v čase vykonania úkonu právnej služby, ktoré pozostávajú z nasledujúcich 12 úkonov právnej služby:
- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (2007) v zmysle § 10 ods.1, v spojení s § 14 ods. 1 písm. a) vyhl.č.655/2004 Z.z ......................19,92 EUR + režijný paušál vo výške 5,91 EUR + 20% DPH;
- písomné podanie na súd - návrh na začatie konania doručený súdu dňa 06.06.2008 v zmysle § 10 ods.1, v spojení s § 14 ods. 1 písm. c) vyhl.č.655/2004 Z.z................19,92 EUR + režijný paušál vo výške 7,63 EUR + 20% DPH;
- písomné podanie na súd - otázky na znalca a vyjadrenie k pojednávaniu zo dňa 28.05.2009 (doručené dňa 28.05.2010) v zmysle § 10 ods.1, v spojení s § 14 ods. 1 písm. c) vyhl.č.655/2004 Z.z................19,92 EUR + režijný paušál vo výške 6,95 EUR + 20% DPH;
- účasť na pojednávaní dňa 16.10.2009 (odročené bez prejednania veci) v zmysle § 10 ods.1, v spojení s § 14 ods. 5 vyhl.č.655/2004 Z.z................4,98 EUR (1/4 z 19,92 EUR) + režijný paušál vo výške 6,95 EUR + 20% DPH;
- účasť na pojednávaní dňa 14.05.2010 v zmysle § 10 ods.1, v spojení s § 14 ods. 1 písm. d) vyhl.č.655/2004 Z.z................ 19,92 EUR + režijný paušál vo výške 7,21 EUR + 20% DPH;
- písomné podanie na súd - vyjadrenie k znaleckému posudku doručené súdu dňa 11.07.2011 v zmysle § 10 ods. 1, v spojení s § 14 ods. 1 písm. b) vyhl.č.655/2004 Z.z..............19,92 EUR + režijný paušál vo výške 7,41 EUR + 20% DPH;
- písomné podanie na súd - vyjadrenie navrhovateľa k vyjadreniu odporcu doručené súdu dňa 14.03.2012 v zmysle § 10 ods. 1, v spojení s § 14 ods. 1 písm. b) vyhl.č.655/2004 Z.z..............19,92 EUR + režijný paušál vo výške 7,63 EUR + 20% DPH;
- účasť na pojednávaní dňa 14.03.2012 (odročené bez prejednania veci) v zmysle § 10 ods.1, v spojení s § 14 ods. 5 písm. b) vyhl.č.655/2004 Z.z................4,98 EUR (1/4 z 19,92 EUR) + režijný paušál vo výške 7,63 EUR + 20% DPH;
- účasť na pojednávaní dňa 10.05.2013 (odročené bez prejednania veci) v zmysle § 10 ods.1, v spojení s § 14 ods. 5 písm. b) vyhl.č.655/2004 Z.z................4,98 EUR (1/4 z 19,92 EUR) + režijný paušál vo výške 7,81 EUR + 20% DPH;
- účasť na pojednávaní dňa 13.03.2015 v zmysle § 10 ods.1, v spojení s § 13a ods. 1 písm. d) vyhl.č.655/2004 Z.z................ 19,92 EUR + režijný paušál vo výške 8,39 EUR + 20% DPH;
- účasť na pojednávaní dňa 18.09.2015 v zmysle § 10 ods.1, v spojení s § 13a ods. 1 písm. d) vyhl.č.655/2004 Z.z................ 19,92 EUR + režijný paušál vo výške 8,39 EUR + 20% DPH;
- účasť na pojednávaní dňa 09.10.2015 (vyhlásenie rozsudku) v zmysle § 10 ods.1, v spojení s § 13a ods. 4 vyhl.č.655/2004 Z.z................ 9,96 EUR (1/2 z 19,92 EUR) + režijný paušál vo výške 4,20 EUR (1/2 z 8,39 EUR) + 20% DPH.
Súd navrhovateľovi priznal za rok 2008 režijný paušál vo výške 6,31 EUR, namiesto ním uplatneného režijného paušálu vo výške 6,34, a to v súlade s § 16 ods. 3 vyhl. Č. 655/2004 Z.z. účinnej v čase vykonania úkonu právnej služby. Súd ďalej navrhovateľovi priznal za právny úkon „účasť na pojednávaní dňa 16.10.2009“ tarifnú odmenu vo výške 4,98 EUR, a to v súlade s § 14 ods. 5 vyhl. č. 655/2004 Z.z. účinnej v čase vykonania úkonu právnej služby, nakoľko toto pojednávanie bolo súdom odročené bez prejednania veci samej. Súd navrhovateľovi priznal za právne úkony „účasť na pojednávaní dňa 14.03.2012 a dňa 10.05.2013“ tarifnú odmenu vo výške 4,98 EUR, a to v súlade s § 14 ods. 5 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. účinnej v čase vykonania úkonu právnej služby, nakoľko tieto pojednávania boli súdom odročené bez prejednania veci samej.
Súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov právneho zsatúpenia za ním uplatnený úkon právnej služby „predžalobná výzva zo dňa 15.10.2007“, nakoľko mal súd za to, že predžalobná výzva na zaplatenie nie je v zmysle Občianskeho súdneho poriadku povinnosťou ani nutnosťou pre podanie návrhu na začatie konania na súd a nepredstavuje ani úkon, ktorý je nevyhnutne potrebné vynaložiť na účelné uplatňovanie navrhovateľovho práva. Súd rovnako nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za
právny úkon „vyjadrenie k otázkam znalca zo dňa 20.04.2011“, nakoľko tento úkon právnej služby zo spisu nevyplýva.
Podľa § 93 ods. 4 veta prvá O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Keďže vedľajší účastník má podľa citovaného ustanovenia v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, súd s ním koná obdobne ako s účastníkom konania. „Rovnaké práva a povinnosti“ sa chápu výlučne z hľadiska procesného - vedľajší účastník má v konaní rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník konania. Vyplýva to z podstaty vedľajšieho účastníka a tiež podstaty jeho vedľajšej účasti na konaní. Je vylúčené aby mu rozhodnutím súdu vo veci samej bolo prisúdené právo alebo uložená povinnosť, ktoré tvoria predmet sporu, avšak rozhodnutím súdu môže byť zaviazaný na náhradu trov konania resp. mu môže byť priznaná náhrada trov konania (NSSR 3Cdo/168/2008). Generali Poisťovňa, a.s. vystupovala v konaní ako vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý bol v konaní neúspešný, a je tak povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Vzhľadom na uvedené uložil súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 93 ods. 4 O.s.p. povinnosť zaplatiť trov konania navrhovateľa odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu spoločne a nerozdielne s tým, že plnením jedného z nich zaniká povinnosť druhého z nich v rozsahu zaplateného plnenia. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd o náhrade trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).