Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-208-2014.pdf
PDF · 93.1 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/208/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: L. I., I.. X. F. XXXX, bytom Š. L. XXX/XX, Š.G. I. T., o 1.274,04 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1.289,37 € s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.244,04 € od 2. októbra 2014 a nahradiť trovy konania 39,03 € (v tom len súdny poplatok), a to všetko v splátkach po 40 € mesačne zročných do 25. dňa príslušného kalendárneho mesiaca počnúc po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškaním s plnením čo len jednej splátky nastáva zročnosť celého plnenia. II. V časti o zaplatenie 421 €, 19,9 % ročného úroku z 1.274,04 € od 2. októbra 2014, 8 % ročného úroku z omeškania zo sumy 310,42 € a 3 % ročného úroku z omeškania zo sumy 1.244,04 € od 2. októbra 2014 sa žaloba zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 9. októbra 2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že so žalovaným 7. júna 2013 uzatvoril úverovú zmluvu č. XXXXX, ktorou mu poskytol úver 1.300 €. Žalovaný svoje povinnosti nesplnil, v dôsledku čoho ho žalobca 17. decembra 2013 vyzval na predčasné splatenie celého úveru. Ku dňu podania žaloby nárok žalobcu pozostával zo súm uvedených vo výroku. Okrem toho žalobca mal nárok aj na ďalší úrok zo zostávajúcej istiny a úrok z omeškania z istiny a úrokov.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Na pojednávaní priznal podpis zmluvy aj prijatie úveru. Žiadal však o povolenie splácať žalovaný nárok v splátkach s ohľadom na jeho príjmové pomery.
3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 115 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), na ktoré sa dostavil len žalovaný. Žalobca sa ospravedlnil, no súhlasil s pojednávaním bez jeho prítomnosti, čomu súd vyhovel (§ 101 ods. 2 O. s. p.). Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: úverová zmluva (č. l. 6 a 7), všeobecné obchodné podmienky žalobcu (č. l. 8 až 11), obchodné podmienky pre úvery občanom (č. l. 16 a 17), výpis z účtu (č. l. 3), výzva na predčasné splatenie (č. l. 4), výpis z hlavnej knihy žalobcu (č. l. 5) a v spojení s uznanými, resp. nespornými skutočnosťami (§ 120 ods. 3, § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento
skutkový stav:
4. a) Žalovaný ako klient a žalobca podpísali 7. júna 2013 listinu označenú ako „Úverová zmluva č. ...53766“ (č. l. 6 a 7). V ods. 1.1 tejto listiny bolo ustanovené, že žalobca poskytne žalovanému ako klientovi „peňažné prostriedky formou splátkového bezúčelového Úveru za podmienok uvedených v Úverovej zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach - Prima banka Slovensko, a.s..., ktoré
tvoria jej neoddeliteľnú súčasť“. V ods. 1.2 tejto listiny boli uvedené parametre poskytovaného úveru: výška 1.300 €, fixná úroková sadzba 19,9 % ročne do splatnosti, poplatok za poskytnutie 0 €, poplatok za správu úverového účtu 1,99 € mesačne, výška anuitnej splátky 24,99 €, prvá splátka splatná 17. júna 2013, ďalšie splatné v 15. deň kalendárneho mesiaca, splatnosť celého úveru 15. mája 2023. Okrem toho bola v tomto odseku uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), ako aj priemerná RPMN. Listina obsahovala okrem iného tieto ustanovenia: „4.1. Ak Klient nezaplatí Anuitnú splátku včas, Banka má právo na úrok z omeškania vo výške 5 % p. a. z nesplatenej Anuitnej splátky až do jej zaplatenia. 4.2. Ak Klient poruší alebo splní akýkoľvek záväzok vyplývajúci z Úverovej zmluvy a vzniknutý kedykoľvek počas jej trvania vrátane omeškania v zmysle predchádzajúceho bodu 4.1. alebo nespláca riadne a včas iný úver alebo pôžičku poskytnutú Bankou, Banka je oprávnená: 4.2.1. žiadať predčasné splatenie zostatku Úveru s príslušenstvom za podmienok uvedených v Úverovej zmluve a VOP... 4.3 Ak Klient neuhradí Úver v lehote Splatnosti Úveru, je povinný uhradiť z nesplatenej časti Úveru popri úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov aj úrok z omeškania vo výške 5 % p.a., a to až do jej zaplatenia.“
b) Všeobecné obchodné podmienky - Prima banka Slovensko, a.s. (č. l. 8 až 10) účinné od 1. mája 2012 obsahujú okrem iného tieto ustanovenia: „V. Úvery pre obyvateľstvo 1. Ustanovenia článku V. týchto VOP upravujú podmienky a právnej vzťahy v súvislosti s poskytnutím Úveru, ktorý je spotrebiteľským úverom... 3. Nasledujúce definície a pojmy uvedené v tomto článku VOP, v Úverovej zmluve alebo inej zmluvnej dokumentácii súvisiace s úverovou zmluvou majú význam uvedený v tomto článku VOP... Anuitná splátka - rovnomerná splátka Úveru zahŕňajúca splácanej príslušnej časti istiny i úroku mesačne vždy v Termíne splatnosti... Fixná úroková sadzba - úroková sadzba dohodnutá medzi Klientom a Bankou na celí obdobie trvania Úverovej zmluvy... A. Čerpanie Úveru... 4. Úver bude v deň Čerpania Úveru poskytnutý na Úverový účet v plnej výške... C. Úročenie 1. Peňažné prostriedky poskytnuté Bankou sa začínajú úročiť v deň Čerpania Úveru. Výška úrokov sa vypočíta podľa uplynulých dní na základe 360-dňoévoh roka (365/360, resp. 366/360). ... D. Splácanie Úveru 1. Splácanie Úveru Klientom je vykonávanú formou Anuitných splátok vo výške uvedenej v Úverovej zmluve... E. Poplatky a náklady Klienta... 2. Banka má právo požadovať od Klienta nasledovné druhy nákladov: a) istinu Úveru, b) úroky Úveru..., d) poplatok za správu Úverového účtu, ... 3. Banka je oprávnený v súvislosti s Úverovou zmluvou a zmluvami na ňu nadväzujúcimi, spoplatniť jednotlivé úkony a skutočnosti v zmysle Sadzobníka poplatkov platného v deň vykonania úkonu alebo v deň, kedy nastane príslušná skutočnosť. Sadzobník poplatkov je v aktuálnom znení zverejňovaný v obchodných priestoroch Banky a na internetovej stránke Banky... Klient sa zaväzuje platiť Banke poplatky uvedené v Úverovej zmluve, ako aj ostatné poplatky, ktoré súvisia s Úverovou zmluvou a sú súčasťou Sadzobníka poplatkov. ...“ Existencia ani obsah sadzobníka poplatkov však zistené neboli.
c) Žalobca pripísal dohodnuté prostriedky žalovanému na účet 7. júna 2013 (výpis č. l. 3). Žalovaný splatil 17. júna 2013 sumu 24,99 €, 15. júla 2013 sumu 10,27 €, 15. augusta 2013 sumu 39,88 €, 13. septembra 2013 29,95 € a 16. septembra 2013 10,48 € (nesporné tvrdenie žalobcu, č. l. 32 a 33). Ďalšie úhrady nevykonal.
d) Po viacnásobných upozorneniach žalobca listom zo 17. decembra 2013 (č. l. 4) vyzval žalovaného na splatenie celého dlhu 1.411,43 € s príslušenstvom do 8. januára 2014. Žalovaný však svoj dlh nezaplatil.
e) Žalovaný bol v čase, kedy bol úver zosplatnený, dlhodobo práceneschopný. Kvôli tomu stratil zamestnanie a dlho sa mu nepodarilo nájsť novú. V súčasnosti zarába mesačne približne 500 € v čistom. V dôsledku zdravotných problémov má však viacero podobných dlhov a je voči nemu vedená aj exekúcia na uspokojenie iných nárokov. Okrem toho sa stará o maloletého syna, ktorý mu bol zverený do osobnej starostlivosti. Matka syna mu naňho neplatí výživné, aj keď bolo určené súdom.
5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 132 O. s. p.). Skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou príslušných listín. Žalobca napriek svojmu dôkaznému bremenu (§ 120 ods. 1 O. s. p.) nepredložil súdu sadzobník poplatkov, na ktoré zmluva odkazovala. Ak však žalobca chcel z týchto podmienok odvodzovať pre seba určité práva, bolo jeho povinnosťou navrhnúť ho súdu ako dôkaz. Tým, že tak neurobil, musel súd vychádzať z toho, že nebolo dokázané, na aký jeho obsah odkazoval čl. V odd. E ods. 2 všeobecných obchodných podmienok. Skutkové závery v bode 4 písm. e) vyplývajú z nesporných tvrdení žalovaného na pojednávaní, o ktorých súd nemal pochybnosti. Preto ani nepovažoval za potrebné vykonávať dokazovanie na ich preukázanie. Súd taktiež nevykonal dokazovanie novým znení všeobecných obchodných podmienok, ani úverových podmienok (účinným od 20. mája 2014), keďže nároky, ktoré žalobca uplatňuje, mali vzniknúť pred týmto dátumom. Preto nie je podstatné zisťovať, ako by tieto nároky vznikali podľa obchodných podmienok, ktoré v danom čase neboli účinné.
Právne vec súd posúdil takto:
6. Žalobca svoje nároky voči žalovanému odvodzuje zo zmluvy zo 7. júna 2013. Z ods. 1.1 a 1.2 zmluvy vyplýva záväzok veriteľa (žalobcu) poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky a záväzok dlžníka (žalovaného) tieto prostriedky splatiť v splátkach, ktoré podľa čl. V ods. 3 a odd. D ods. 1 všeobecných obchodných podmienok. Takáto právna konštrukcia napĺňa definíciu zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, kedy v čase uzavretia zmluvy išlo o tzv. absolútny obchodný vzťah v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zák., takže sa naň vzťahuje celá tretia časť Obchodného zákonníka. Pretože žalobca ako banka poskytoval túto pôžičku v rámci svojho podnikania a žalovaný ju neprijímal na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 7. júnu 2013, úverová zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom v právnej forme úveru [§ 1 ods. 2 cit. zákona]. Zároveň je takáto zmluva spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia sa nepochybne aplikujú aj v (inak) obchodnoprávnych vzťahoch, keďže Obchodný zákonníka spotrebiteľské zmluvy osobitne neupravuje (§ 1 ods. 2 Obch. zák.).
7. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalobca poskytol žalovanému dohodnutú sumu 1.300 € v deň podpisu zmluvy. Od tohto dňa sa podľa čl. V odd. C ods. 1 všeobecných obchodných podmienok začalo úročenie poskytnutých prostriedkov dohodnutou sadzbou 19,9 % ročne. Ako už bolo uvedené, vzťah zo zmluvy o úvere bol podľa predpisov účinných do 31. marca 2014 absolútnym obchodnoprávnych vzťahom podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zák. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Podľa § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka sa malo čiastočné plnenie započítavať najskôr na úroky, potom na istinu. Z prehľadu úhrad vyplýva, že žalobca vykonal započítanie jednotlivých plnení v súlade s citovanými ustanoveniami zmluvy a všeobecných obchodných podmienok. Keďže žalovaný neuhradil tri splátky, žalobca ho v súlade s § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka a ustanovením ods. 4.2 úverovej zmluvy vyzval na splatenie celého zvyšku úveru. Po započítaní jednotlivých splátok na istinu bola neamortizovaná istina k tomuto dňu vo výške 1.274,04 €.
8. Na druhej strane však žalobca nijako nepreukázal, ako mu vznikol nárok na jednotlivé poplatky, ktoré si vyčíslil sumou 60 €. Taktiež nepreukázal, ako mu vznikol nárok na poplatky 30 €, ktoré si účtoval už počas trvania zmluvy a na ktorých úhradu čiastočne použil splátky žalovaného. Z citovaného ustanovenia časti V odd. E ods. 2 a 3 všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že nárok na poplatok vzniká na základe určitej skutočnosti alebo konania, ktoré je podľa sadzobníka spoplatnené. Žalobca však nepredložil sadzobník poplatkov, ani nedokázal, že žalovaný vykonal príslušné úkony, resp. naplnila predpoklady pre vznik nároku na jednotlivé poplatky. Vzhľadom na to žalobca v tejto časti neuniesol
dôkazné bremeno (§ 120 ods. 1 O. s. p.) na preukázanie skutočností, z ktorých mu takéto nároky mali vzniknúť. Preto mu nebolo možné priznať ani uplatnený nárok 60 €; zároveň bolo potrebné o časti splátok započítané na tieto poplatky v sume 30 € správne znižiť uplatnenú istinu na sumu 1.244,04 €.
9. Žalobca si ďalej uplatňuje nárok na úrok v dohodnutej výške 19,9 %, a to až do úplného splatenia. Podľa názoru súdu jej však takýto úrok nepatrí. Už zo základných ustanovení úverovej zmluvy (ods. 1.1) vyplýva, že úroková sadzba bola dohodnutá ako fixná do splatnosti. Podobne definícia v časti V. ods. 1 všeobecných obchodných podmienkach hovorí o dohodnutí úrokovej sadzby „na obdobie platnosti úverovej zmluvy“. Citované ustanovenia nehovorí o tom, že by mala úroková sadzba platiť aj potom, čo zmluva zanikne, teda potom, čo žalobca zosplatní úver. Tento názor podporuje aj ustanovenie § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je záväzok vrátiť úrok splatný „spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky“. Citované ustanovenia podľa názoru súdu vychádzajú zo zásady, že veriteľ má nárok na úroky ako zmluvnú odplatu za užívanie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere. Inak povedané, zmluvná odplata patrí veriteľovi len za čas, počas ktorého dlžník užíva peňažné prostriedky v súlade so zmluvou. V momente, kedy užívanie peňažných prostriedkov zo strany dlžníka je v rozpore so zmluvou (lebo ich nevrátil v lehote splatnosti, či už dohodnutej v zmluve alebo v dôsledku predčasného zosplatnenia), ide o omeškanie upravené osobitnými predpismi, na ktoré sa viažu iné (zákonné) nároky, a tieto možno zmluvne upraviť (modifikovať) len v tom rozsahu, v akom to zákon pripúšťa. Opačný výklad by podľa názoru súdu viedol k neprimeranému a nedôvodnému zvýhodneniu veriteľov poskytujúcich peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere (§ 497 a nasl. Obch. zák.) alebo zmluvy o pôžičke (§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka) oproti všetkým iným veriteľom peňažných prostriedkov. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ale aj podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. je totiž maximálna sadzba úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch (a tým aj vo vzťahoch so spotrebiteľom, porov. § 369 ods. 1 tretiu vetu Obch. zák.) kogentná a nemožno sa od nej dohodou odchýliť (porov. judikát R 5/2000). Tým, že by sa veriteľovi dovolilo žiadať za dobu omeškania popri úrokoch z omeškania aj zmluvné úroky, by sa táto kogentnosť v podstate obchádzala. Takáto možnosť by bola pritom dostupná len veriteľom úverov a pôžičiek, keďže len tieto umožňujú dohodu o úroku na dobu užívania peňažných prostriedkov.
10. V zmysle cit. ods. 4.1 úverovej zmluvy, ale aj § 369 ods. 1 Obch. zákonníka vzniklo žalobkyni ďalej právo na zaplatenie dohodnutých sankčných úrokov (úrokov z omeškania) vo výške 5 %. Žalobca si ich však uplatňoval vo výške 8 %, ktorá ale medzi stranami dohodnutá nebola. Okrem toho, vzhľadom na to, že zmluvný vzťah medzi stranami vznikol neskôr ako 1. februára 2013, bol by úrok z omeškania 8 % vyšší než by boli úroky z omeškania podľa občianskeho práva pri právnom vzťahu (§ 369 ods. 1 Obch. zák. v spojení s § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1. februára 2013). Vzhľadom na to súd mohol žalobcovi priznať len dohodnuté 5 %-né úroky z omeškania z jednotlivých splátok do okamihu zosplatnenia úveru a z celej sumy do 1. októbra 2014 (do kedy ich žalobca v žalobe vyčíslil pevnou sumou) v sume 45,33 € a pokračujúci 5 %-ný úrok z omeškania z celej dlžnej sumy od 2. októbra 2014.
11. Zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie istiny 1.244,04 €, časti vyčísleného úroku z omeškania 45,33 € (spolu 1.289,37 €), ako aj nárokov na pokračujúce úroky z omeškania od 2. októbra 2014 (výrok I). Naopak, v časti o zaplatenie zvyšnej istiny, úrokov a poplatkov ju zamietol (výrok II).
12. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého patrí prevažne úspešnej žalobkyni nárok na náhradu (1.289,17 : 421, t. j. 74,7 : 25,3 =) 49,4 % jej trov. Účelne vynaložené trovy sú tvorené súdnym poplatkom 79 €, takže pri zohľadnení pomeru úspechu má žalobkyňa nárok na náhradu jeho časti vo výške 39,03 €. 13. Podľa § 160 ods. 1 druhej vety Občianskeho súdneho poriadku súd povolí žalovanému splácať uložené povinnosti v splátkach. Zohľadnil pritom zdravotný stav žalovaného, ako aj to, že mu bol zverený do osobnej starostlivosti maloletý syn, voči ktorému tým plní vyživovaciu povinnosť. Suma 40 € tak približne zodpovedá jednej tretine sumy, ktorá mu zostáva z jeho príjmu 500 € po zohľadnení súm nepostihnuteľných zrážkami zo mzdy a tak zodpovedá výške uspokojenia, ktorú by žalobca dosiahol v prípadnej exekúcii. Strata výhody splátok má zasa predstavovať motiváciu pre žalovaného na riadnom dodržiavaní povolených splátok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak žalovaná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľný rozsudok, môže sa žalovaný domáhať splnenia návrhom na vykonanie exekúcie.