Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45C-98-2014.pdf
PDF · 86.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-28Ro/105/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci navrhovateľa C. J., L.. X.X.XXXX, J. T. XXXX/X, T., zastúpeného JUDr. Jurajom Špirkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska 19 proti odporcovi J. P., D..O..M.., W.: XXXXXXXX, D. D. P. D. XX/A, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Chochoľák & Česla s.r.o. so sídlom Rumanova 2, Košice v konaní o zaplatenie 237,37 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 237,37 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 517,19 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu.
Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok na účet Okresného súdu Košice II v sume 180,- eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.2.2014 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 3.000,- eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.000,- eur od 1.4.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy súdneho konania a to z titulu nevyplatenej časti mzdy a odstupného pri skončení pracovného pomeru.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 28Ro/105/2014-15 dňa 21.5.2014, proti ktorému odporca podal odpor dňa 16.6.2014.
Navrhovateľ písomným podaním doručeným dňa 6.8.2014 oznámil súdu, že berie návrh na začatie konania čiastočne späť a to v časti istiny vo výške 3.000,- eur a v časti úrokov z omeškania vo výške 600,- eur a žiada v tejto časti konanie zastaviť s odôvodnením, že odporca po podaní návrhu na začatie konania uhradil navrhovateľovi dňa 7.5.2014 sumu 3.000,- eur a dňa 28.5.2014 uhradil sumu 600,- eur bez bližšej špecifikácie. Naďalej však trval na návrhu v časti úrokov z omeškania a žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 237,37 eur predstavujúcu zvyšnú časť úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.000,- eur od 1.4.2011 do 7.5.2014 a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 387,63 eur právnemu zástupcovi navrhovateľa ako aj súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 180,- eur.
Keďže v uvedenom prípade došlo k účinnému čiastočnému späťvzatiu návrhu voči odporcovi skôr než začalo pojednávanie, súd konanie v časti istiny a časti úroku z omeškania v súlade s ust. § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil uznesením č.k. 45C/98/2014-34 zo dňa 11.11.2014, právoplatným 6.12.2014.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámení sa s písomnými vyjadreniami účastníkov, výsluchom navrhovateľa a predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 4.7.2007 od 6.7.2007 na dobu neurčitú s dojednanou hrubou mzdou 47.500,- Sk (čl. I. bod 5) so splatnosťou najneskôr do posledného dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po skončení mesiaca, za ktorý má byť mzda vyplatená (čl. I. bod 6 PZ). Rovnako nebolo sporné, že dňa 30.12.2010 bola doručená žalobcovi výpoveď podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b/ (z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca) a dvojmesačná výpovedná lehota uplynula 28.2.2011. Žalovaný ako zamestnávateľ nespochybňoval ani nárok žalobcu na vyplatenie odstupného vo výške 2- násobku priemerného zárobku, pričom príslušnú sumu odstupného spolu s náhradou mzdy za dovolenku vypočítal a uviedol aj vo výplatnej listine za mesiac február 2011 vo výške 5.906,90 eur v hrubom, t.j. 4.582,97 eur v čistom (čl. 11 spisu). V marci 2011 žalovaný uhradil žalobcovi iba časť tejto sumy vo výške 1.582,97 eur, preto časť odstupného v sume 3.000,- eur ostala neuhradená.
Z výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že dňa 7.5.2014 žalovaný uhradil žalobcovi 3.000,- eur a dňa 28.5.2014 sumu 600,- eur (čl. 46,48 spisu).
Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 9.6.2015, ktoré pojednávanie bolo odročené na žiadosť účastníkov konania, ktorý zhodne oznámili, že došlo k mimosúdnej dohode.
Písomným podaním doručeným súdu 19.8.2015 žalobca oznámil, že dňa 8.6.2015 teda deň pred vytýčeným pojednávaním oslovil právny zástupca žalovaného s návrhom, že ak spoločne požiadajú o odročenie pojednávania, tak do 2 dní nám uhradia zvyšnú časť úrokov z omeškania vo výške 237,37 eur, ako aj nahradia trovy právneho zastúpenia vo výške 387,63 eur. Na základe uvedeného spoločne požiadali o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 9.6.2015. Následne si hore uvedené sumy odsúhlasili a uviedli odporcovi čísla účtov, na ktoré majú byť poukázané úroky z omeškania a trovy právneho zastúpenia. K uzavretiu mimosúdnej dohody písomnou formou však nedošlo, pretože následne konateľ žalovaného poprel akékoľvek nároky a odmietol v rozpore s tvrdením právneho zástupcu čokoľvek uhradiť. Napriek prísľubu právneho zástupcu odporcu uhradiť žalované nároky navrhovateľa do 11.6.2015 do dnešného dňa tieto nároky neuhradil a to ani čiastočne. S ohľadom na hore uvedené skutočnosti navrhol žalobca, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 237,37 eur predstavujúcu zvyšnú časť úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 3.000,- eur od 1.4.2011 do 28.5.2014 a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 387,63 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, ako aj súdny poplatok z návrhu na začatie vo výške 180,- eur na účet súdu.
Na pojednávaní konanom dňa 9.10.2015 žalobca poukázal na listiny doručené do spisu a potvrdil, že k uzatvoreniu pracovného pomeru došlo dňa 4.7.2007 s tým, že pracovný pomer bol ukončený výpoveďou zo strany zamestnávateľa, ktorá mu bola doručená 30.12.2010, výpovedná lehota uplynula 28.2.2011, bola dvojmesačná. Čo sa týka výplatných termínov u zamestnávateľa, boli dojednané tým spôsobom, že mzda mala byť uhrádzaná vždy do posledného dňa nasledujúceho mesiaca, pričom teda za 02/2011 mala byť uhradená mzda do 31.3.2011, táto mzda mu uhradená bola, zároveň mu bola uhradená čiastka 1.582,97 eur ako časť odstupného, avšak odstupné malo činiť aj v zmysle výplatnej pásky, ktorá bola vypracovaná v čistom 4.582,97 eur. Z tejto sumy mu v čase podania návrhu nebola uhradená žiadna časť, teda zo sumy 3.000,- eur, preto podával návrh dňa 28.2.2014 na úhradu istiny 3.000,- eur s príslušenstvom. Následne počas konania dňa 7.5.2014 ako to vyplýva z predložených listín bola uhradená časť 3.000,- eur, ako istina a 28.5.2014 bola uhradená suma 600,- eur ako časť úroku z omeškania, zvyšná časť úroku ostala neuhradená.
Žalovaný sa na pojednávanie dňa 9.10.2015 bez ospravedlnenia nedostavil, ani nežiadal o odročenie pojednávania, preto súd rozhodol bez jeho prítomnosti.
Podľa ust. § 63 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak
a) sa zamestnávateľ alebo jeho časť 1. zrušuje alebo 2. premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, c) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, d) zamestnanec 1. nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, 2. prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2, 3. nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené zamestnávateľom vo vnútornom predpise alebo 4. neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil, e) sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.
Podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov, b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov, c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov, d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.
Podľa § 76 ods. 5 Zákonníka práce, odstupné nepatrí zamestnancovi, u ktorého pri organizačných zmenách alebo racionalizačných opatreniach dochádza k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na iného zamestnávateľa podľa tohto zákona.
Podľa ust. § 1 ods. 1,2 Zákonníka práce, tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
Podľa ust. 517 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V danom prípade po zastavení konania v časti, v ktorej žalovaný splnil svoju povinnosť, predmetom konania ostal žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3000,- eur za obdobie od 1.4.2011 do 7.5.2014 po odpočítaní sumy 600,- eur, ktorá už bola zaplatená, preto súd zameral dokazovanie na zistenie, či žalobcovi vznikol takýto nárok.
Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovaným zákonným ustanovením súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný, pretože žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou časti odstupného, ktoré malo byť uhradené v sume 4.582,97 eur v čistom do 31.3.2011. Zaplatená bola však iba suma 1.582,97 eur v termíne splatnosti, a preto od 1.4.2011 bol žalovaný v omeškaní s úhradou sumy 3.000,- eur, ktorú zaplatil 7.5.2014. Omeškanie tak trvalo od 1.4.2011 do 7.5.2014, pričom výška úrokov ku dňu začiatku omeškania bola 9% ročne. Súd tak vypočítal úrok z omeškania nasledovne:
- za 3 roky, 1 mesiac a 7 dní (od 1.4.2011 do 7.5.2014) činí úrok vo výške 9% zo sumy 3.000,- eur spolu 837,37 eur. Od tejto sumy súd odpočítal čiastku 600,- eur, ktorá už bola uhradená, a preto neuhradené ostali úroky z omeškania vo výške 237,37 eur.
V súlade s uvedeným súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách účastníkov súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 517,19 eur za 4 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava, spísanie návrhu, späťvzatie, účasť na pojednávaní 9.10.2015 á 121,17 eur + 3x paušál 8,04 eur a 1x paušál 8,39 eur).
Zároveň súd rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 180,- eur na účet Okresného súdu Košice II.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).