Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-40-2015.pdf
PDF · 101.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-6C/40/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený: Bobák, Bollová a spol. s r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti odporkyni: R. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/X, R., o zaplatenie 178,81 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 79,81 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 28.06.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku sa návrh zamieta.
III. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom podaným na Okresnom súde Piešťany dňa 06.02.2015 domáhal proti odporkyne zaplatenia sumy 178,81 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy od 28.06.2013 do zaplatenia a trovy konania. Uviedol, že žalovaná suma predstavuje pohľadávku navrhovateľa za poskytnuté služby v sume 79,81 eur a nárok na náhradu škody vo výške 99 eur, predstavujúcej rozdiel medzi predajnou (trhovou) cenou odporkyni odpredaného telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Vo vzťahu k náhrade škody dôvodil, že odporkyňa mala navrhovateľovi spôsobiť škodu tým, že získala od navrhovateľa telekomunikačné zariadenia za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej, pričom zmluvne sa zaviazala používať služby a za tieto platiť ich cenu po dobu viazanosti a následne svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby porušila.
Odporkyni bol do vlastných rúk doručený opis návrhu spolu s prílohami a uznesením, v ktorom jej súd uložil povinnosť vyjadriť sa k návrhu. Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila.
Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Súd prejednal vec v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, nakoľko ide o drobný spor, a zo zmluvy o pripojení č. J. zo dňa 04.05.2011, z dodatku k zmluve o pripojení č. J. zo dňa 04.05.2011, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.02.2013, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.03.2013, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.03.2013, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.04.2013, z pokusu o pokonávku zo dňa 13.06.2013 a zo všeobecných podmienok navrhovateľa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb zistil tento skutkový stav veci:
Navrhovateľ uzavrel s odporkyňou dňa 04.05.2011 zmluvu o pripojení č. J. v zmysle ktorej mohla odporkyňa využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Dňa 04.05.2011 bol medzi účastníkmi zmluvy o pripojení uzavretý dodatok k tejto zmluve, na základe ktorého navrhovateľ odpredal odporkyni telekomunikačné zariadenie W. V. USB modem za dohodnutú kúpnu cenu 1 euro.
Podľa čl. 2 bod 2.3 písm. a), c) dodatku k zmluve o pripojení sa odporkyňa zaviazala, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretie tohto dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník služieb poskytovaných jej podnikom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jej záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu a/alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy či dodatku pred uplynutím doby viazanosti. Odporkyňa sa zaviazala nedopustiť sa takého konania alebo nedať svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožniť také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany odporkyne.
Podľa čl. 2 bod 2.5 dodatku k citovanej zmluve si účastníci zmluvného vzťahu dohodli, že účastník bude povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 99 eur, a to v prípade, že by účastník porušil niektorú s povinností uvedenú v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku dodatku. V predmetnom bode bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že podniku vznikne právo na zmluvnú pokutu samotným porušením povinnosti účastníka v okamihu porušenia povinnosti a toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku.
Odporkyni boli za obdobie 2/2013 do 04/2013 vyúčtované poplatky za elektronické komunikačné služby poskytované navrhovateľom, a to faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 03.03.2013 suma 37,99 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 31.03.2013 suma 22,99 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 31.03.2013 suma 5 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 01.05.2013 suma 15,82 eur. Odporkyňa sa so zaplatením vyfakturovaných súm dostala do omeškania, keďže tieto sumy riadne a včas neuhradila.
Navrhovateľ listom zo dňa 13.06.2013, označeným ako pokus o pokonávku, vyzval odporkyňu na zaplatenie pohľadávky za poskytnuté elektronické komunikačné služby v sume 79,81 eur a zmluvnej pokuty/náhrady škody za porušenie povinností v sume 99 eur, v lehote do 27.06.2013. Odporkyňa na pokus o zmier nereagovala a navrhovateľovi do podania návrhu na súd dlžnú sumu nezaplatila. Navrhovateľ si preto uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 28.06.2013 do zaplatenia.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických telekomunikáciách (ďalej len „zákon o elektronických telekomunikáciách“), účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 43 ods. 1 zákona o elektronických telekomunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 zákona o elektronických telekomunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetného dodatku k zmluve o pripojení (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 420 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Z vykonaného dokazovania súd vyvodil právny záver, že návrh bol podaný dôvodne, avšak len v časti. Súd mal preukázané, že medzi navrhovateľom ako podnikateľom v zmysle Obchodného zákonníka a odporkyňou ako fyzickou osobou - nepodnikateľom bola platne uzatvorená zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona o elektronických telekomunikáciách, ktorá je v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ zriadil odporkyni prístupu k verejnej telefónnej sieti a poskytoval jej elektronické telekomunikačné služby v súlade so zmluvou o pripojení, jej dodatkom a všeobecnými zmluvnými podmienkami poskytovania služieb, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Hlavným záväzkom odporkyne vyplývajúcim zo zmluvy o pripojení bolo riadne a včas platiť cenu za služby poskytované navrhovateľom. Medzi účastníkmi došlo následne k uzatvoreniu dodatku k predmetnej zmluve o pripojení, na základe ktorej navrhovateľ odpredal odporkyni telekomunikačné zariadenie Huawei E182E USB modem za zľavnenú cenu. Podľa dodatku k zmluve sa odporkyňa zaviazala, že v prípade porušenia jej zmluvných povinností uhradí zmluvnú pokutu vo výške 99 eur. V období mesiacov február až apríl 2013 si odporkyňa svoju zmluvnú povinnosť nesplnila, keď cenu poskytnutých služieb neuhradila, čím jej vznikol nedoplatok podľa predložených faktúr v celkovej výške 81,80 eur, pričom navrhovateľ si uplatňuje iba sumu 79,81 eur.
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že navrhovateľ sa oprávnene domáha zaplatenia sumy 79,81 eur ako neuhradenej ceny elektronických komunikačných služieb poskytnutých odporkyni na základe zmluvy o pripojení a jej dodatku a tiež je oprávnený aj jeho nárok na zákonný úrok z omeškania z tejto sumy, keďže odporkyňa sa tým, že nezaplatila vyfakturované sumy riadne a včas, dostala do omeškania. Výška úroku z omeškania uplatnená navrhovateľom bola uplatnená v zmysle zákona, keďže navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania v jednotnej výške 8,5 % ročne zo všetkých fakturovaných súm, pričom základná úroková sadzba ECB k jednotlivým dňom omeškania odporkyne (ktorým je vždy deň nasledujúci po splatnosti každej z faktúr, a nie deň určený na dodatočné plnenie v rámci pokusu o pokonávku, z ktorého navrhovateľ vychádzal) bola rovnaká. Súd tak v súlade s § 517 od. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013 (záväzkový vzťah vznikol do 31. januára 2013) priznal navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 79,81 eur (základná úroková sadzba ECB v čase omeškania so zaplatením všetkých uplatňovaných faktúr bola 0,75%), a to odo dňa 28.06.2013 tak ako navrhovateľ žiadal, keďže v tomto čase už bola odporkyňa v omeškaní a súd, viazaný žalobným návrhom, nemohol priznať navrhovateľovi viac ako sa žalobou domáhal.
Pokiaľ ide o časť žalovanej sumy vo výške 99 eur titulom náhrady škody, súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol, a to z nasledujúcich dôvodov:
Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že navrhovateľ po tom, ako súdy v obdobných súdnych konaniach zamietli ním uplatňovaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že ustanovenie o zmluvnej pokute v zmluvách o pripojení, ktoré majú charakter spotrebiteľských zmlúv, bolo vyhodnotené ako neprijateľná zmluvná podmienka, v dôsledku ktorej skutočnosti je navrhovateľ v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov povinný zdržať sa používania takejto podmienky v praxi, pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak, že v konaní pred súdom už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty, ale namiesto toho sa domáha náhrady škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou (trhovou) cenou spotrebiteľovi odpredaného mobilného telefónu resp. telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. V prejednávanej veci tento rozdiel predstavuje sumu 99 eur.
Navrhovateľ poukázal na ustanovenie dodatku k zmluve o pripojení (článok 3 bod 3.7), v zmysle ktorého účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je mu predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytnuté mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia).
Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie prvého predpokladu, t.j. protiprávny úkon. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu, navrhovateľ nepreukázal, že odporkyňa v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov. Pri tomto závere súd vychádzal z bodu 4.1 Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy a podľa ktorého platnosť zmluvy zaniká
a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. Ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení navrhovateľ v konaní nepreukázal, a teda ak nebolo zo strany navrhovateľa preukázané platné ukončenie zmluvy s odporkyňou, súd má za to, že odporkyňa svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnila.
Pokiaľ ide o samotný vznik škody ako druhý predpoklad zodpovednosti za škodu, k tomu súd uvádza, že podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii ( R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).
Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporkyne predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej 3.7 dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva telekomunikačné zariadenie za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz navrhovateľom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou telekomunikačného zariadenia tak nie je následkom (tvrdeného, ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporkyne, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporkyňou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporkyňou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za telekomunikačné zariadenia obdržal kúpnu cenu tak, ako bolo medzi účastníkmi dojednané.
S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody, a síce kauzálny nexus, pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporkyne v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva s odporkyňou s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.
Na základe uvedených skutočností, keďže súd nemal preukázané splnenie predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, návrh v časti o zaplatenie sumy 99 eur s príslušenstvom ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., keď navrhovateľovi bola zo sumy 178,81 eur s príslušenstvom priznaná suma 79,81 eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech navrhovateľa 44,63 % a hrubý úspech odporkyne 55,37 %, preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ich úspech v konaní bol približne rovnaký.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.