Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-6C/36/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený: Bobák, Bollová a spol. s r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti odporcovi: P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. K. XXXX/X, G., o zaplatenie 718,59 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 157,75 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 20.03.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku sa návrh zamieta.

III. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom podaným na Okresnom súde Piešťany dňa 21.10.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 718,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 718,59 eur od 20.03.2013 do zaplatenia a trovy konania. Uviedol, že žalovaná suma predstavuje pohľadávku navrhovateľa za poskytnuté služby v sume 157,75 eur a nárok na náhradu škody vo výške 560,84 eur, predstavujúcej rozdiel medzi predajnou (trhovou) cenou odporcovi odpredaných telekomunikačných zariadení a ich akciovou cenou. Vo vzťahu k náhrade škody dôvodil, že odporca mal navrhovateľovi spôsobiť škodu tým, že získal od navrhovateľa telekomunikačné zariadenia za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej, pričom zmluvne sa zaviazal používať služby a za tieto platiť ich cenu po dobu viazanosti a následne svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby porušil.

Odporcovi bol do vlastných rúk doručený opis návrhu spolu s prílohami a uznesením, v ktorom mu súd uložil povinnosť vyjadriť sa k návrhu. Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Podľa (ďalej len ), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa , ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd prejednal vec v zmysle bez nariadenia pojednávania, nakoľko ide o drobný spor, a zo zmluvy o pripojení na poskytovanie služieb Orange Doma č. S. zo dňa 23.11.2010, z dodatku k zmluve o pripojení na poskytovanie služieb Orange Doma č. S. zo dňa 23.11.2010, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.08.2012, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.09.2012, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.10.2012, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.11.2012, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.12.2012, z pokusu o pokonávku zo dňa 05.03.2013 a zo všeobecných podmienok navrhovateľa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 23.11.2010 zmluvu o pripojení na poskytovanie služieb Orange Doma č. S. v zmysle ktorej mohol odporca využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Dňa 23.11.2010 bol medzi účastníkmi zmluvy o pripojení uzavretý dodatok k tejto zmluve, na základe ktorého navrhovateľ odpredal odporcovi telekomunikačné zariadenia Konvertor G-25E + bezdrôtový smerovač D-Link DI-524 + Sagem Set-Top-Box IAD84 HD za dohodnutú kúpnu cenu 0,03 eur.

Podľa čl. 2 bod 2.3 písm. a), c) dodatku k zmluve o pripojení sa odporca zaviazal, že nepretržite po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretie tohto dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník služieb poskytovaných mu podnikom v odbernej jednotke prostredníctvom pripojenia zriadeného v súlade s ustanovením zmluvy a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu a/alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy či dodatku pred uplynutím doby viazanosti. Odporca sa zaviazal nedopustiť sa takého konania alebo nedať svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožniť také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany odporcu.

Podľa čl. 2 bod 2.5 dodatku k citovanej zmluve si účastníci zmluvného vzťahu dohodli, že účastník bude povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 663,88 eur (20.000 SKK), a to v prípade, že by účastník nedodržal svoje záväzky uvedené v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku dodatku. V predmetnom bode bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že podniku vznikne právo na zmluvnú pokutu samotným porušením povinností účastníka v okamihu porušenia povinností a toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku.

Odporcovi boli za obdobie 08/2012 do 12/2012 vyúčtované poplatky za elektronické komunikačné služby poskytované navrhovateľom, a to faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 29.08.2012 suma 40,79 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 29.09.2012 suma 40,79 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 29.10.2012 suma 40,79 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 29.11.2012 suma 40,79 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 29.12.2012 suma 3,98 eur. Odporca sa so zaplatením vyfakturovaných súm dostal do omeškania, keďže tieto sumy riadne a včas neuhradil.

Navrhovateľ listom zo dňa 05.03.2013, označeným ako pokus o pokonávku, vyzval odporcu na zaplatenie pohľadávky za poskytnuté elektronické komunikačné služby v sume 157,75 eur a zmluvnej pokuty/náhrady škody za porušenie povinností v sume 1.094,67 eur, v lehote do 19.03.2013. Odporca na pokus o zmier nereagoval a navrhovateľovi do podania návrhu na súd dlžnú sumu nezaplatil. Navrhovateľ si preto uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 20.03.2013 do zaplatenia.

Podľa o elektronických telekomunikáciách (ďalej len „“), účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa , zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa , podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetného dodatku k zmluve o pripojení (ďalej len „“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa a , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa až 3 , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa veta prvá a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa nariadenia vlády SR č. v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Z vykonaného dokazovania súd vyvodil právny záver, že návrh bol podaný dôvodne, avšak len v časti. Súd mal preukázané, že medzi navrhovateľom ako podnikateľom v zmysle a odporcom ako fyzickou osobou - nepodnikateľom bola platne uzatvorená zmluva o pripojení v zmysle , ktorá je v zmysle zmluvou spotrebiteľskou. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ zriadil odporcovi prístupu k verejnej telefónnej sieti a poskytoval mu elektronické telekomunikačné služby v súlade so zmluvou o pripojení, jej dodatkom a všeobecnými zmluvnými podmienkami poskytovania služieb, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Hlavným záväzkom odporcu vyplývajúcim zo zmluvy o pripojení bolo riadne a včas platiť cenu za služby poskytované navrhovateľom. Medzi účastníkmi došlo následne k uzatvoreniu dodatku k predmetnej zmluve o pripojení, na základe ktorej navrhovateľ odpredal odporcovi telekomunikačné zariadenia za zľavnenú cenu. Podľa dodatku k zmluve sa odporca zaviazal, že v prípade porušenia jeho zmluvných povinností uhradí zmluvnú pokutu vo výške 663,88 eur. V období mesiacov august až december 2012 si odporca svoju zmluvnú povinnosť nesplnil, keď cenu poskytnutých služieb neuhradil, čím mu vznikol nedoplatok podľa predložených faktúr v celkovej výške 157,75 eur.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že navrhovateľ sa oprávnene domáha zaplatenia sumy 157,75 eur ako neuhradenej ceny elektronických komunikačných služieb poskytnutých odporcovi na základe zmluvy o pripojení a jej dodatku a tiež je oprávnený aj jeho nárok na zákonný úrok z omeškania z tejto sumy, keďže odporca sa tým, že nezaplatil vyfakturované sumy riadne a včas, dostal do omeškania. Výška úroku z omeškania uplatnená navrhovateľom bola uplatnená v zmysle zákona, keďže navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania v jednotnej výške 8,75 % ročne zo všetkých fakturovaných súm, pričom základná úroková sadzba ECB k jednotlivým dňom omeškania odporcu (ktorým je vždy deň nasledujúci po splatnosti každej z faktúr, a nie deň určený na dodatočné plnenie v rámci pokusu o pokonávku, z ktorého navrhovateľ vychádzal) bola rovnaká. Súd tak v súlade s od. 2 v spojení s nariadenia vlády SR č. v znení účinnom do 31.01.2013 (záväzkový vzťah vznikol do 31. januára 2013) priznal navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 157,75 eur (základná úroková sadzba ECB bola v čase omeškania so zaplatením všetkých uplatňovaných faktúr 0,75%), a to odo dňa 20.03.2013 tak ako navrhovateľ žiadal, keďže v tomto čase už bol odporca v omeškaní a súd, viazaný žalobným návrhom, nemohol priznať navrhovateľovi viac ako sa žalobou domáhal.

Pokiaľ ide o časť žalovanej sumy vo výške 560,84 eur titulom náhrady škody, súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol, a to z nasledujúcich dôvodov:

Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že navrhovateľ po tom, ako súdy v obdobných súdnych konaniach zamietli ním uplatňovaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že ustanovenie o zmluvnej pokute v zmluvách o pripojení, ktoré majú charakter spotrebiteľských zmlúv, bolo vyhodnotené ako neprijateľná zmluvná podmienka, v dôsledku ktorej skutočnosti je navrhovateľ v zmysle v znení neskorších predpisov povinný zdržať sa používania takejto podmienky v praxi, pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak, že v konaní pred súdom už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty, ale namiesto toho sa domáha náhrady škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou (trhovou) cenou spotrebiteľovi odpredaného mobilného telefónu resp. telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. V prejednávanej veci tento rozdiel predstavuje sumu 560,84 eur.

Navrhovateľ poukázal na ustanovenie dodatku k zmluve o pripojení (článok 4 bod 4.7), v zmysle ktorého účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že predávané zariadenia sú mu predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou predávaných zariadení a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2 a 2.3) by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia).

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa , podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie prvého predpokladu, t.j. protiprávny úkon. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu, navrhovateľ nepreukázal, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov. Pri tomto závere súd vychádzal z bodu 4.1 Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy a podľa ktorého platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. Ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení navrhovateľ v konaní nepreukázal, a teda ak nebolo zo strany navrhovateľa preukázané platné ukončenie zmluvy s odporcom, súd má za to, že odporca svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil (na tom nič nemení ani fakt, že vo faktúre je účtovaný poplatok za odpojenie, pretože odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy).

Pokiaľ ide o samotný vznik škody ako druhý predpoklad zodpovednosti za škodu, k tomu súd uvádza, že podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii ( R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).

Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou telekomunikačných zariadení a ich akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej 4.7 dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva telekomunikačné zariadenie za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz navrhovateľom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou telekomunikačného zariadenia tak nie je následkom (tvrdeného, ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za telekomunikačné zariadenia obdržal kúpnu cenu tak, ako bolo medzi účastníkmi dojednané.

S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody, a síce kauzálny nexus, pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva s odporcom s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

Na základe uvedených skutočností, keďže súd nemal preukázané splnenie predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, návrh v časti o zaplatenie sumy 560,84 eur s príslušenstvom ako nedôvodný zamietol.

Podľa , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v spojení s . Navrhovateľ si v konaní uplatňoval sumu 718, eur s príslušenstvom, pričom mu bola priznaná suma 157, eur s príslušenstvom a v časti o zaplatenie sumy 560,84 eur s príslušenstvom súd návrh zamietol. Z uvedeného vyplýva, že v konaní bol úspešnejší odporca, ktorý si však náhradu trov konania neuplatnil a ako vyplýva zo spisu, žiadne trovy mu ani nevznikli, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a náhradu trov konania odporcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (-f) ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.