Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10C-288-2013.pdf
PDF · 74.83 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/288/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci navrhovateľa S. S. K. X I., B.Z., H. B. XX-XX, Xst K., K. XXX, Q., XXXX, S., zastúpeného H. W. R., U..G..C.., XXX XX T., Y. XX, proti odporcovi Y. C., B.. XX. U. XXXX, X. XXX XX L., J. XXX/XX, o zaplatenie 971,15 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ žiada uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 971,15 Eur s príslušenstvom titulom dlhu zo zmluvy o revolvingovom úvere.
Odporca sa k návrhu nevyjadril.
Pretože ide o drobný spor, rozhodol súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. bez pojednávania a dokazovanie vykonal oboznámením sa s návrhom, žiadosťou o vydanie kreditnej karty, prehľadom histórie transakcií na účte, obchodnými podmienkami a zmluvou o postúpení pohľadávok s oznámením o postúpení pohľadávok, pričom zistil nasledovné:
Odporca požiadal dňa 6. júna 2008 spoločnosť VÚB, a. s., IČO: 31 320 155 (ďalej len „pôvodný veriteľ“) o vydanie kreditnej platobnej karty. Žiadosť obsahuje identifikačné údaje o odporcovi, o jeho zamestnaní a pri mene odporcu je na prvej strane uvedený údaj: „limit 30.000,-“. Podľa prehľadu histórie transakcií vyčerpal odporca prostredníctvom karty spolu sumu 1.124,20 Eur (debetné operácie označené písmenom „D“, pri ktorých je uvedené sídlo obchodníka), k poslednému čerpaniu došlo dňa 2. marca 2009, a uhradil spolu sumu 383,39 Eur (kreditné operácie označené písmenom „C“). Ostatné položky výpisu predstavujú úroky a rôzne poplatky označené anglickým výrazom „fee“. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14. augusta 2012 a oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 23. augusta 2012 odporcovi vyplýva, že pôvodný veriteľ postúpil svoju pohľadávku navrhovateľovi.
Súd má za to, že navrhovateľ nedokázal, že odporca a pôvodný veriteľ uzavreli zmluvu o úvere. Na preukázanie jej existencie predložil len žiadosť odporcu o poskytnutie kreditnej platobnej karty, ktorú navrhovateľ považuje za zmluvu o úvere, ako to uviedol vo svojom vyjadrení na č. l. 55 spisu, keďže prijatím a schválením žiadosti pôvodným veriteľom malo dôjsť k uzavretiu zmluvy o úvere, ako je to uvedené v jej spodnej časti.
Takto uzavretú „zmluvu“ považuje súd za absolútne neplatnú podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka - sumu poskytnutých peňažných prostriedkov (v prípade revolvingu úverový rámec) a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky s úrokom. Predložená žiadosť nemôže byť považovaná za zmluvu, lebo nespĺňa požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu. V zmluve je síce pri mene odporcu uvedený na prvej strane údaj: „limit 30.000,-“, takéto dojednanie však nemožno považovať za určenie úverového rámca, lebo neobsahuje uvedenie meny, v ktorej majú byť peňažné prostriedky poskytnuté, ani záväzok pôvodného veriteľa poskytnúť ich na požiadanie odporcovi, ako to predpokladá ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka. Záväzok odporcu vrátiť poskytnutú sumu s úrokom chýba úplne. Schválením a prijatím žiadosti pôvodného veriteľa teda nemohlo dôjsť k akceptácii oferty odporcu a uzavretiu zmluvy v zmysle § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka, lebo pre absenciu podstatných náležitostí zmluvy nemal pôvodný veriteľ vlastne čo akceptovať.
Súd tiež považuje zmluvu o poskytnutí kreditnej karty z právneho hľadiska za zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka a nie za tzv. inominátnu zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (ako to tvrdí navrhovateľ), lebo používaním kreditnej karty čerpá odporca cudzie finančné prostriedky a zaväzuje sa ich vrátiť s úrokom, čo presne zodpovedá § 497 a nasl. Obchodného zákonníka upravujúcich zmluvu o úvere. Preto je pre platnosť takejto zmluvy nutné, aby obsahovala vyššie uvedené náležitosti. Aj § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka vyžaduje pre platnosť inominátnej zmluvy dostatočne určitý predmet zmluvy, čo pri absencii výšky poskytnutej sumy a úroku splnené nie je. Neobstojí ani argument navrhovateľa, že pri kreditnej karte nemožno určiť pevnú úrokovú sadzbu, lebo tu nebola určená ani pohyblivá úroková sadzba, ani žiadne iné zmluvné dojednanie, ktoré by určovalo spôsob výpočtu úroku, a jeho výška je plne ponechaná na vôli jednej zo zmluvných strán (pôvodného veriteľa).
Pretože je zmluva o úvere absolútne neplatná, poskytol pôvodný veriteľ odporcovi peňažné prostriedky bez právneho dôvodu, čo mu založilo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (plnenie z neplatného právneho úkonu) v sume poskytnutých peňazí. Pretože odporca svoj dlh čiastočne splnil, patrí pôvodnému veriteľovi titulom bezdôvodného obohatenia rozdiel medzi poskytnutou sumou a sumou uhradenou odporcom, t.j. 740,81 Eur. Z oznámenia o postúpení pohľadávky vyplýva, že pôvodný veriteľ postúpil navrhovateľovi celú pohľadávku vyplývajúcu zo žiadosti o vydanie kreditnej karty, preto má súd za to, že na navrhovateľa prešlo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Právo z bezdôvodného obohatenia sa podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčí za dva roky odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. V danom prípade nemusí mať pôvodný veriteľ vedomosť o právnej kvalifikácii poskytnutia peňažných prostriedkov ako bezdôvodného obohatenia, stačí, aby vedel, že došlo k čerpaniu peňažných prostriedkov odporcom. Pretože pôvodný veriteľ si sám viedol prehľad splátok v rámci histórie transakcií na účte odporcu, dozvedel sa o bezdôvodnom obohatení v termínoch jednotlivého čerpania peňažných prostriedkov, naposledy dňa 2. marca 2009. Od termínov jednotlivých čerpaní peňažných prostriedkov odporcom začala plynúť dvojročná premlčacia doba, ktorá pri poslednej čerpanej sume uplynula dňa 2. marca 2011. Pôvodný veriteľ potom postúpil navrhovateľovi už premlčanú pohľadávku, a pretože navrhovateľ podal návrh na pošte až dňa 11. júla 2013, po uplynutí premlčacej lehoty, je celý uplatnený nárok premlčaný. Vzťah odporcu a pôvodného veriteľa je spotrebiteľský v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, lebo pôvodný veriteľ bol pri uzatváraní zmluvy o úvere dodávateľom podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (jeho predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov) a odporca spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka (podľa zmluvy nekonal v rámci svojej obchodnej ani podnikateľskej činnosti). Súd prihliada na premlčanie pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo (§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa), a preto návrh zamietol.
Pretože v konaní úspešný odporca si právo na náhradu trov konania neuplatnil, súd mu ich náhradu v zmysle § 142 ods.1 O.s.p. priznať nemohol.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne dvojmo prostredníctvom podpísaného súdu.
V odvolaní musí byť uvedené proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, ako má odvolací súd rozhodnúť. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla spôsobiť nesprávne rozhodnutie, c) súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd dospel dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.