Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35Cb-157-2011.pdf
PDF · 110.34 KB
Case nature
Area
Subarea
35Cb/157/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Vierou Markovou v právnej veci navrhovateľa: JMUČTO s.r.o., Hradská 108, Bratislava, IČO: 35 871 270, zast. Mgr. Juliána Turčeková, advokátka, Dunajská 66, Bratislava proti odporcovi: EUNITE Slovak Republic s.r.o., Dunajská 4, Bratislava, IČO: 36 682 837, zast. Mgr. Peter Belica, advokát, Konventná 9, Bratislava, o zaplatenie penále a úrokov z omeškania, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti zaplatenia penále vo výške 30,75,- EUR z a s t a v u j e .
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi z istiny 771,25,- EUR úroky z omeškania vo výške 14,25% ročne od 18.12.2007 do zaplatenia, z istiny 3.640,98,- EUR úroky z omeškania vo výške 14,25% ročne od 26.01.2008 do zaplatenia, z istiny 395,01,- EUR úroky z omeškania vo výške 14,25% ročne od 18.03.2008 do zaplatenia, z istiny 1.343,03,- EUR úroky z omeškania vo výške 14,25% ročne od 16.05.2008 do zaplatenia.
Vo zvyšnej časti zaplatenia úrokov z omeškania sa návrh navrhovateľa zamieta.
O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 24.10.2011 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia istiny vo výške 6.150,27,- EUR, zmluvných penále vo výške 30,75,- EUR a úrokov z omeškania.
Svoj návrh na začatie konania navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 02.01.2007 uzavrel s odporcom Zmluvu o spracovaní účtovníctva (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytovať odporcovi služby v oblasti účtovníctva, mzdovej a odvodovej agendy a ekonomického poradenstva. Odporca sa zaviazal za poskytnuté služby platiť dohodnutú odmenu. Navrhovateľ na základe Zmluvy poskytol odporcovi služby špecifikované vo faktúrach:
- faktúra č. 270083 zo 14.11.2007, splatná 21.11.2007 na sumu 23.234,80,- Sk, t.j. 771,25,- EUR (Faktúra 1),
- faktúra č. 270100 z 18.01.2008, splatná 25.01.2008 na sumu 109.688,30,- Sk, t.j. 3.640,98,- EUR (Faktúra 2),
- faktúra č. 280008 zo 14.02.2008, splatná 20.02.2008 na sumu 38.020,50,- Sk, t.j. 1.262,05,- EUR (Faktúra 3),
- faktúra č. 280027 z 08.04.2008, splatná 22.04.2008 na sumu 40.460,- Sk, t.j. 1.343,03,- EUR (Faktúra 4).
Uvedené faktúry odporca nezaplatil. Na faktúru 3 odporca uhradil sumu vo výške 867,04,- EUR, teda na faktúru 3 ostáva uhradiť 395,01,- EUR. Celková dlžná suma predstavuje 6.150,27,- EUR.
Navrhovateľ si ďalej návrhom na začatie konania uplatnil nárok na zaplatenie penále v zmysle článku IV. bodu 4.3 vo výške 0,5%, teda vo výške 30,75,- EUR.
Úroky z omeškania si navrhovateľ uplatnil z dlžných súm vo výške 413,17,- EUR za obdobie od 22.11.2007 do 24.10.2011, vo výške 1.943,26,- EUR od 26.01.2008 do 24.10.2011, vo výške 206,83,- EUR od 21.02.2008 do 24.10.2011, vo výške 670,78,- EUR od 23.04.2008 do 24.10.2011 a vo výške 14,25% ročne zo sumy 6.150,27,- EUR od 25.10.2011 až do zaplatenia. Ako dôvod uviedol, že samotná Zmluva neobsahovala osobitné dojednanie o výške úrokov z omeškania, preto si uplatňuje zákonné úroky z omeškania o 10% vyššie ako úroková sadzba NBS uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Keďže základná úroková sadzba NBS v období od 25.04.2007 do 28.10.2008 bola 4,25%, úrok z omeškania zo všetkých dlžných súm predstavuje 14,25% .
Odporca vo svojich vyjadreniach žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal doručenie faktúr odporcovi a preto nie sú do dnešného dňa vôbec splatné. Zároveň namietal aj výšku uplatnených úrokov z omeškania, ako i skutočnosť, že navrhovateľ služby neposkytoval včas a odporca ich opakovane reklamoval pre ich vadnosť. Zároveň tvrdil, že služby poskytované navrhovateľom reklamoval pre vadnosť plnenia a navrhovateľ navyše tieto služby neposkytoval včas.
Dňa 10.02.2014 súd rozhodol rozsudkom č.k. 35Cb/157/2011-171 tak, že návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 6.150,27,- EUR, zmluvných penále vo výške 30,57,- EUR a úrokov z omeškania vo výške, v akej si ich navrhovateľ uplatnil. Zároveň zaviazal odporcu k náhrade trov konania.
Voči predmetnému rozsudku podal odporca dňa 09.04.2014 odvolanie, v ktorom namietal, že v konaní nebola preukázaná existencia písomne uzavretej zmluvy (ani v ústnej forme), namietal penále a tvrdil, že v konaní nie je pasívne legitimovaný v častiach služieb poskytnutých v prospech iných spoločností. Odporca opätovne namietal, že nebolo v konaní preukázané ani či boli predmetné faktúry doručené odporcovi.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 2Cob/122/2014-182 zo dňa 26.05.2015 rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10.02.2014 pod č.k. 35Cb/157/2011-171 v časti výroku, ktorým bola uložená odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 6.150,27,- EUR potvrdil. V časti výroku, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmluvné penále a úroky z omeškania ako i výrok o náhrade trov konania odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa dospel vykonaným dokazovaním k správnemu záveru, že došlo k uzavretiu zmluvy ústnou formou. Svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že napriek tomu, že nedošlo k podpísaniu zmluvy o spracovaní účtovníctva, odporca odovzdával účtovné podklady navrhovateľovi a navrhovateľ spracovával účtovníctvo. Účastníci konania teda dostatočne určito vymedzili svoje záväzky. Keďže v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ vykonal práce, ktoré fakturoval, vznikol mu nárok na zaplatenie dlžnej sumy.
Odvolací súd však stotožnil s odvolaním odporcu v časti, v ktorej namietal zaplatenie penále a úrokov z omeškania, nakoľko z odôvodnenia nie je zrejmé, na základe akého ustanovenia zákona súd priznal penále a ako vyhodnotil túto sankciu, keď Obchodný zákonník pojem penále nepozná. V časti úrokov z omeškania nebolo možné z rozhodnutia zistiť, na základe akého ustanovenia zákona boli úroky z omeškania priznané, ako súd posúdil výšku úrokovej sadzby namietanú odvolateľom a na základe čoho stanovil deň splatnosti. Odvolací súd preto v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Na pojednávaní dňa 9.10.2015 navrhovateľ vzal návrh na začatie konania v časti zaplatenia penále vo výške 30,75,- EUR späť. Odporca so späťvzatím návrhu v tejto časti vyslovil súhlas.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
S poukazom na návrh navrhovateľa súd konanie v zmysle § 96 O.s.p. v časti zaplatenia penále vo výške 30,75,- EUR zastavil.
Predmetom konania tak ostal sporný nárok navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy vo výške, ktorú si uplatnil v návrhu na začatie konania dňa 24.10.2011.
Navrhovateľ na pojednávaní dňa 09.10.2015 svoj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania odvodzoval od písomného znenia dohody uzavretej s odporcom, z ktorej vyplýva, že nárok bude splatný do 15-teho dňa po odovzdaní prác. Uvedené faktúry boli podľa navrhovateľa uplatnené v súlade s článkom 4 bod 4.1 Zmluvy a ich splatnosť je dokonca uvedená neskôr v porovnaní s týmto ustanovením. Navrhovateľ ďalej uviedol, že k odovzdaniu prác z jeho strany došlo vždy najneskôr k termínu, ktorý je uvedený v jednotlivých faktúrach ako daňová povinnosť. Navyše všetky faktúry navrhovateľom vystavené sú zachytené v účtovníctve odporcu a všetky účtovné práce musia byť odovzdané či už Daňovému úradu, Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni ako i štatistickému úradu. V prípade, ak by tieto práce odovzdané neboli, vznikal by nárok na zaplatenie pokút, pričom aj zamestnanci by nedostali svoje výplaty. Z uvedeného je zrejmé, že práce odovzdané boli.
Odporca v priebehu konania a ako i na pojednávaní dňa 09.10.2015 uviedol, že nakoľko Zmluva nebola písomne uzavretá, nemožno uplatniť lehotu splatnosti podľa písomného vyhotovenia Zmluvy bodu 4.1, a to lehotu 15 dní. Odporca uviedol, že podľa jeho názoru lehota splatnosti mala byť určená podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, a to v lehote 30 dní od doručenia dokladu navrhovateľa. Odporca v súvislosti s tým namietal tiež spornosť dátumu odovzdania prác zo strany navrhovateľa, ako i výšku úrokov z omeškania, nakoľko bol toho názoru, že je v rozpore s ust. § 369 Obchodného zákonníka účinného do 31.12.2008 v spojení s § 769f Obchodného zákonníka.
Zo zmluvy o spracovaní účtovníctva zo dňa 2.1.2007 súd zistil, že navrhovateľ predložil v konaní zmluvu o poskytovaní služieb v oblasti účtovníctva, mzdovej a odvodovej agendy a ekonomického poradenstva navrhovateľom spoločnostiam uvedeným v čl. 1.1 Zmluvy. Zmluva nebola podpísaná žiadnou zo sporových strán.
Z fa č. 270083 zo dňa 14.11.2007 súd zistil, že navrhovateľ vyfakturoval odporcovi za služby poskytnuté spoločnosti OTTO Slovensko sumu 23.234,80 S t.j. 771,25,- EUR so splatnosťou 21.11.2007.
Z fa č. 270100 zo dňa 18.1.2008 súd zistil, že navrhovateľ vyfakturoval odporcovi za služby poskytnuté spoločnostiam odporcu a ďalším subjektom podľa zmluvy sumu 109.688 Sk, t.j. 3.640,98,- EUR so splatnosťou 25.1.2008.
Z fa č. 280008 zo dňa 14.2.2008 súd zistil, že navrhovateľ vyfakturoval odporcovi za služby poskytnuté spoločnosti PNO Consultants s.r.o. sumu 38.020,50 Sk, t.j. 1.262,05,- EUR so splatnosťou 20.2.2008.
Z fa č. 280027 zo dňa 8.4.2008 súd zistil, že navrhovateľ vyfakturoval odporcovi za služby poskytnuté spoločnostiam odporcu a ďalším subjektom podľa zmluvy sumu 40.460,00 Sk, t.j. 1.343,03,- EUR so splatnosťou 22.4.2008.
Z upomienky súd zistil, že navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu vystavených a doručených faktúr v snahe predísť súdnemu sporu.
Z výpisov z účtu navrhovateľa súd zistil, že odporca riadne a bez výhrad uhradil navrhovateľovi fakturované služby poskytnuté odporcovi ako aj všetkým subjektom v čl. 1.1. Zmluvy.
Zo zmluvy o spracovaní účtovníctva súd zistil, že navrhovateľ mal písomne uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou HOLANDSKÁ KOMORA PRE SLOVENSKO (HOKPS), ktorá v znení podpísaných dodatkov upravovala povinnosť navrhovateľa poskytovať účtovné a iné služby pre subjekty totožné s nepodpísanou zmluvou s odporcom.
Zo záznamov z emailovej komunikácie súd zistil, že odporca prostredníctvom O. O. oznámil navrhovateľovi, že v roku 2007 sa bude na HOKPS fakturovať len jej účtovníctvo a na odporcu sa budú fakturovať všetky ostatné spoločnosti. Odporca ďalej aktívne konal a objednával služby navrhovateľa pre subjekty špecifikované v písomnej zmluve.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného ku dňu omeškania dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka účinného ku dňu omeškania dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 z.č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase omeškania Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka účinného v časoch omeškania Úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od
a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len doklad ), b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý, c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu, d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo.
Podľa čl. IV bod 4.1 Zmluvy Odmena za práce vykonané v zmysle čl. II tejto zmluvy sa stanovuje na čiastku 25,- Sk za každú zaúčtovanú položku, ktorá bude splatná najneskôr do 15. dňa v mesiaci po odovzdaní prác podľa čl. II tejto zmluvy.
Podľa § 122 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu omeškania (ďalej len „Občianskeho zákonníka) Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.
Podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Z vykonaného dokazovania, ako i z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa v časti, ktorá bola potvrdená odvolacím súdom, mal súd za preukázané, že odporca uzavrel s navrhovateľom Zmluvu o spracovaní účtovníctva v ústnej forme a to v rozsahu zodpovedajúcom písomnému návrhu zo dňa
32.1.2007 predloženom navrhovateľom. O skutočnosti, že návrh zodpovedá dohode svedčí predložený emailový záznam komunikácie navrhovateľa a odporcu, ktorý preukázal súhlas odporcu s písomným návrhom na uzavretie zmluvy, ktorý žiadal len doplniť o ďalšie povinnosti navrhovateľa. Odporca potvrdil, že okruh subjektov zo zmluvy s HOKPS sa po dohode presunul na odporcu s tým, že ich bude fakturovať priamo odporcovi. S uvedeným sa stotožnil i Krajský súd v Bratislave, keď v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že účastníci konania dostatočne určito vymedzili predmet svojich záväzkov, čo vyplynulo i zo svedeckých výpovedí. Svedkovia potvrdili, že spolupráca prebiehala na základe uzatvorenej zmluvy, t.j. mali na mysli písomnú zmluvu a jej ustanovenia dodržiavali aj po jej ukončení platnosti (v ústnej forme). Záväzkom odporcu v zmysle uzatvorenej ústnej zmluvy bolo nielen zaplatiť odmenu vo výške v súlade s článkom IV Zmluvy o spracovaní účtovníctva, ale i povinnosť zaplatiť ju v súlade s totožným znením článku IV najneskôr v lehote do 15 dňa v mesiaci po odovzdaní prác podľa článku II danej zmluvy. Je právne nelogické, aby zmluva ktorej záväzky boli dohodnuté v ústnej forme v znení písomného článku IV Zmluvy o spracovaní účtovníctva platila iba v časti výšky zmluvnej odmeny, ale v ďalšej časti pokračujúcej vety v totožnom ustanovení už neplatila, keď v konaní nebolo preukázané, že by existoval prejav vôle ktoréhokoľvek účastníka zmeniť dané ustanovenie a zabehnutú prax, resp. obvyklú spoluprácu v časti zaplatenia úrokov z omeškania. Uvedené ustanovenie zároveň bolo známe účastníkom konania i z predchádzajúcej spolupráce, nakoľko bolo v totožnom znení ako v zmluve uzavretej s HOKPS. Zo spôsobu výpočtu odmeny podľa článku IV Zmluvy vychádzal pri svojom rozhodnutí i Krajský súd v Bratislave, ktorý potvrdil výpočet istiny vo výške 6.150,27 €, ktorá bola uplatnená a vypočítaná s poukazom na tento článok. Nemôže preto obstáť tvrdenie odporcu, že zmluva bola uzavretá v ústnej forme, ale neboli dohodnuté podmienky ohľadom zaplatenia úrokov z omeškania. Tak ako bolo uvedené vyššie Zmluva o spracovaní účtovníctva bola dohodnutá v znení totožnom ako je jej písomný návrh zo dňa 2.1.2007. Dohoda o jej zmene (ktorá by sa týkala splatnosti nároku, resp. úrokov z omeškania), resp. uzavretie dohody o ďalších (navyše) povinnostiach nebolo v konaní preukázané žiadnym dôkazom. V emailovej komunikácii nie je vyslovený žiaden nesúhlas odporcu s dobou splatnosti nároku, resp. nie je navrhovaná zmena v tomto smere. Súd preto i v časti nároku navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania vychádzal z ustanovenia článku IV Zmluvy, kedy bolo povinnosťou odporcu zaplatiť odmenu do 15-teho dňa v mesiaci, ktorý nasledoval po mesiaci, v ktorom došlo k odovzdaniu prác zo strany navrhovateľa v zmysle čl. II Zmluvy. Súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že lehotu 15 dní je potrebné počítať od odovzdania prác, nakoľko v takom prípade by v článku IV muselo absentovať slovo „v mesiaci“, a bola by uvedená iba splatnosť najneskôr do 15 dňa po odovzdaní prác. Nakoľko je v danom článku uvedené „v mesiaci po odovzdaní prác“, súd mal za to, že ide o mesiac nasledujúci po mesiaci, v ktorom došlo k odovzdaniu prác. Nakoľko k povinnosti platiť úroky z omeškania dochádza pri omeškaní so splnením peňažného záväzku, a v tomto prípade sa jeho splatnosť (omeškanie) odvíjala od ustanovení zmluvy a nie od okamihu doručenia faktúry, je právne irelevantné, kedy, resp. či vôbec došlo k doručeniu faktúr, ktoré majú len deklaratórnu povahu. Primárne sa totiž pri splatnosti úrokov z omeškania uplatnia zmluvné dojednania ( § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka).
Pri dátume odovzdania prác súd vychádzal zo skutočností uvedených v jednotlivých faktúrach, nakoľko údaje v nich neboli v priebehu spolupráce účastníkov konania namietané. Naopak z emailovej komunikácie je zrejmé, že faktúry boli a budú uhradené a nie je (nebol) daný dôvod pre ich neuhradenie. To znamená, že faktúry boli nielen doručené, ale boli aj odovzdané práce k dátumu uvedenom vo faktúrach, pretože odporca nenamietal a nespochybnil plnenie v nich uplatnené navrhovateľom. V konaní odporca nepreukázal a dokonca ani neuviedol prečo, by nedošlo k plneniu v daných termínoch, ani nenavrhol v tomto smere vykonať žiaden dôkaz. Skutočnosť, či odovzdané práce boli vadné alebo nie, nemá vplyv na čas kedy boli odovzdané. Odporca taktiež nepreukázal, že by práce odovzdané navrhovateľom vôbec reklamoval. S poukazom na uvedené k odovzdaniu účtovníckych prác zo strany navrhovateľa došlo vždy najneskôr k termínu, ktorý je uvedený v jednotlivých faktúrach ako daňová povinnosť. Námietku odporcu o spornosti odovzdania prác súd preto považoval za účelovú a opätovne uplatnenú v snahe vyhnúť sa plneniu, o ktorom už súd v rozsudku č.k. 35Cb/157/2011-171 v spojení s rozsudkom č.k. 2Cob/122/2014-182 právoplatne rozhodol. Z odôvodnení oboch týchto rozhodnutí vyplýva, že je nesporné, že medzi účastníkmi konania došlo nielen k uzavretiu ústnej zmluvy ale aj k riadne vykonanému a odovzdanému plneniu, ktoré tvorilo obsah tejto zmluvy. Krajský súd v Bratislave sa stotožnil so skutkovým stavom a právnym posúdením veci v časti zaplatenia istiny.
Dátum splatnosti jednotlivých faktúr súd určil nasledovne: v prvom prípade (f.č. 270083) boli práce odovzdané v mesiaci november 2007 (14.11.2007), dátum splatnosti 15.12.2007 pripadol na sobotu, preto lehota na plnenie s poukazom na § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 17.12.2007
a nasledujúcim dňom 18.12.2007 sa odporca dostal do omeškania. V druhom prípade (f.č. 270100) boli práce odovzdané dňa 31.12.2007, dátum splatnosti bol dňa 15.01.2008 a odporca sa dostal do omeškania dňom 16.01.2008. Keďže navrhovateľ si v tomto prípade (f.č. 270100) uplatnil úroky z omeškania až odo dňa 26.1.2008, hoci mu vznikol nárok na ich zaplatenie už odo dňa 16.01.2008, súd viazaný návrhom navrhovateľa priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 3.640,98 € až od 26.1.2008. V treťom prípade (f.č. 280008) boli práce odovzdané dňa 14.02.2008, dátum splatnosti preto pripadol na 15.03.2008, čo bola sobota, preto lehota na plnenie uplynula s poukazom na § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka dňa 17.12.2007 a nasledujúcim dňom sa odporca dostal do omeškania (dňom 18.12.2007). V štvrtom prípade (f.č. 280027) boli práce odovzdané dňa 08.05.2008, dátum splatnosti pripadol na 15.05.2008, odporca sa teda dostal do omeškania dňom 16.05.2008.
Pri určení výšky úrokov z omeškania súd postupoval v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v čase omeškania odporcu so zaplatením jednotlivých odmien špecifikovaných vo faktúrach, kedy základná úroková sadzba NBS uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu sa zvýši o 10%, pričom základná úroková sadzba NBS platná v prvý deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka. Z uvedeného vyplýva, že rozhodujúcim dňom, ku ktorému je potrebné zistiť výšku základnej úrokovej sadzby NBS bude vždy deň 01.01. alebo deň 01.07. príslušného kalendárneho polroka, ktorý predchádza polroku, v ktorom k omeškaniu došlo. Takto stanovená sadzba platí potom počas celého omeškania. Tomuto výkladu ust. § 369 ods. 1 OBZ zodpovedá prvá veta, ktorá určuje, že ide o dátum, ktorý predchádza kalendárnemu polroku v ktorom došlo k omeškaniu a z druhej vety je zrejmé, resp. upresnené v ktorom okamihu predchádzajúceho polroka (keďže výška sa mení polročne) sa bude prihliadať na základnú úrokovú sadzbu NBS. Tento okamih bol určený na prvý deň kalendárneho polroka a keďže uvedený okamih mal predchádzať kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, má súd za to, že výška základnej úrokovej sadzby NBS sa určuje v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka predchádzajúceho príslušnému kalendárnemu polroku omeškania. K uvedenému výkladu je možné dospieť i z hľadiska historického, keď novelou č. 315/2005 Z.z. došlo k odstráneniu výkladového problému s formuláciou druhej polovice prvej vety s formuláciou druhej vety a pre výpočet bola rozhodujúca základná sadzba NBS platná v prvý deň kalendárneho polroka predchádzajúceho kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu.
Keďže pri zaplatení istiny vo výške 771,25 € došlo zo strany odporcu k omeškaniu dňa 18.12.2007, rozhodným dňom pre určenie základnej úrokovej sadzby NBS a následne pre určenie výšky úrokov z omeškania je deň 01.01.2007, kedy bola základná úroková sadzba NBS stanovená na 4,75%. Po zvýšení o 10% tak výška úroku z omeškania predstavuje 14,75%. Keďže navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania vo výške 14,25%, t.j. nižší, súd viazaný jeho návrhom, mu priznal úrok z omeškania v uplatnenej výške.
V ostatných prípadoch istín si vzhľadom na vyššie uvedený výpočet rozhodného dňa, navrhovateľ uplatnil správnu výšku úrokov z omeškania, pretože pre plnenia splatné dňa 26.01.2008, 18.03.2008 a dňa 16.05.2008 bol rozhodným dňom 1.júl.2007. V tento deň výška základnej úrokovej sadzby NBS bola 4,25%.
Takto určený úrok z omeškania následne platí počas celej doby omeškania odporcu. Ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka síce v poslednej vete uvádza, že takto určená výška úrokov z omeškania sa použije počas celého polroka, čo vedie k tendencii vykladať toto ustanovenie tak, že každého polroka omeškania by sa mala nanovo určovať a vyčíslovať výška úrokov z omeškania, ale súd má za to, že dané ustanovenia (posledná veta) upravuje len okamih určenia úrokovej sadzby a ako často má byť úroková sadzba aktualizovaná bez toho, aby to malo význam, že aktuálny zákonný úrok musí byť prepočítavaný každý polrok. Tomuto výkladu svedčí aj fakt, že zákonodarca pri formulácii ustanovenia použil slovné spojenie „došlo k omeškaniu“, teda mal na mysli jednorazový okamih, ktorý bude pre určenie výšky úrokov z omeškania rozhodný. Zákonodarca nepoužil slovné spojenie „polrok, v ktorom dochádza k omeškaniu“. V prípade takéhoto znenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka by bolo možné úroky z omeškania kapitalizovať a prepočítavať každého polroka ich novú výšku. Uvedený záver vyplýva aj zo stanoviska Európskej komisie zverejneného na jej webstránke, ktoré bolo dané na základe žiadosti o výklad Smernice 2000/35/ES, ktorá bola implementovaná do ustanovenia § 369 ods. OBZ s účinnosťou od 1.2.2004. V stanovisku sa uvádza, že počas celej doby omeškania sa aplikuje len jedna „zákonná sadzba“, ktorá je platná vo vzťahu ku dňu splatnosti a znenie čl. 3 (1) (d) nepripúšťa výklad, v zmysle ktorého by sa „zákonná sadzba“ mala meniť každý polrok.
Na záver súd uvádza, že pokiaľ ide o námietku odporcu, že pri určení výšky úrokov z omeškania je potrebné aplikovať ustanovenie § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 768f Obchodného zákonníka, táto námietka je zmätočná. Z § 768f Obchodného zákonníka je zrejmé, že ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009. V predmetnej veci nastalo omeškanie pred 15.januárom 2009, kedy súd na výšku úrokov z omeškania aplikoval ustanovenia účinné ku dňu omeškania, teda ustanovenia účinné pred dňom 15.januára 2009 a preto ustanovenie § 768f Obchodného zákonníka sa na daný prípad vôbec nevzťahuje. Zároveň počas trvania omeškania sa omeškanie znovu neposudzuje podľa ustanovení neskoršieho zákona, nakoľko by došlo k zakázanej retroaktivite právnych noriem.
S poukazom na uvedené súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej prevyšujúcej časti (čo sa týka splatnosti úrokov z omeškania) ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/20071001.html> sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
S poukazom na §ň 151 ods. 3 O.s.p. o trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie je prípustné do 15 dní odo dňa jeho doručenia rozsudku na Okresnom súde Bratislava I, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla maž za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrené na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a by každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Rozsudok je vykonateľný bez ohľadu na akýkoľvek možný opravný prostriedok. Nevyžaduje sa zloženie záruky.