Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/103/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobcov: 1. O.. I.. D. W., F.. X.X.XXXX, P. XX, XXX XX T., 2. O.. I.. Ľ. J., F.. XX.X.XXXX, W. XX, XXX XX T., fyzické osoby

- podnikatelia združení v združení bez právnej subjektivity s obchodným názvom D. I. I.Ú. I. C., W. XX, XXX XX T., zatúp. Mgr. Máriou Karcolovou, advokátom, Panenská 8, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: FINGEST, s.r.o., Hlavná 24, 040 01 Košice, IČO: 44 008 660, zast. JUDr. Jaroslavom Čollákom, advokátom, Floriánska 19, 040 01 Košice v konaní o zaplatenie 114 563,36 EUR takto

rozhodol:

Žalovaného z a v ä z u j e zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade 294,91 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania za právne zastúpenie vo výške 5 086,49 EUR, ktorú sumu sú žalobcovia v 1. a 2. rade povinní zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalobcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalobcu.

odôvodnenie:

Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou doručenou súdu dňa 2.9.2013 domáhali voči žalovanému zaplatenia istiny 26 415,44 EUR, zmluvnej pokuty 739,62 EUR (0,2% denne zo sumy 26 415,44 EUR od 8.2.2013 do 21.2.2013), zmluvnej pokuty vo výške 1% denne zo sumy 26 415,44 EUR od 22.2.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 26 415,44 EUR od 8.2.2013 do zaplatenia titulom neuhradenia ceny za vykonané dielo, dohodnutej zmluvnej pokuty a zákonných úrokov z omeškania. Ďalej žiadali, aby im súd priznal náhradu trov konania.

Žalobcovia v 1. a 2. rade uviedli, že O.. I.. Ľ. J., autorizovaný architekt vykonávajúci svoje povolanie na základe autorizačného osvedčenia č. XXXX I. vydaného Slovenskou komorou architektov a O.. I.. D. W., autorizačný architekt vykonávajúci svoje povolanie na základe autorizačného osvedčenia č. XXXX I. vydaného Slovenskou komorou architektov, uzavreli Zmluvu o združení autorizovaných architektov, ktorého účelom je spoločný výkon slobodného povolania autorizovaného architekta jeho členmi v celom rozsahu činností, ktoré vyplývajú zo v platnom znení. Dňa 22.5.2008 v Bratislave žalovaný na strane objednávateľa uzatvoril so žalobcami na strane zhotoviteľa Zmluvu o dielo č. 02/2008 v zmysle ust. a nasl. . Predmetom zmluvy je záväzok žalobcov zhotoviť pre objednávateľa (žalovaného) dielo - vypracovať určené projektové dokumentácie (projekty a štúdie) a poskytnúť výkon autorského dozoru vzťahujúce sa k stavbe s názvom „.-K. U. E. v zmysle špecifikácie uvedenej v bode 2.4.1 zmluvy o dielo. Žalovaný sa v zmluve

o dielo zaviazal zaplatiť žalobcovi cenu za dielo v celkovej výške 3 263 160,-Sk (108 317,07 EUR) bez DPH, a to spôsobom špecifikovaným v bode 6.2 zmluvy o dielo. V zmysle tohto ustanovenia mala byť cena diela fakturovaná priebežne vo väzbe na skončenie zhotovovania jednotlivých častí diela zo strany žalobcov spojených s jednotlivými fázami územného a stavebného konania vzťahujúceho sa na stavbu, kedy žalobcovi mal vyniknúť nárok na zaplatenie jednotlivých častí ceny diela, a to nasledovne: a) prvá splátka v hodnote 400 000,-Sk (13 277,57 EUR) pri podpísaní zmluvy o dielo, b) druhá splátka v hodnote 600 000,-Sk (19 916,35 EUR) po dodaní PD na územné konanie, c) tretia splátka v hodnote 600 000,-Sk (19 916,35 EUR) po obdržaní právoplatnosti územného rozhodnutia, d) štvrtá splátka v hodnote 663 160,-Sk (22 012,87 EUR) po vydaní a právoplatnosti stavebného povolenia, e) piata splátka v hodnote 600 000,-Sk (19 916,35 EUR) po odovzdaní RP a výkazu výmer od zhotoviteľa objednávateľovi, f) šiesta splátka v hodnote 400 000,-Sk (13 277,57 EUR) po právoplatnej kolaudácii stavby. Žalobcovia do dňa podania žaloby ako posledné riadne skončili vykonávanie časti diela spočívajúcej vo vypracovaní projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie, na základe ktorej bolo dňa 12.09.2012 Mestskou časťou Bratislava - Staré Mesto ako príslušným stavebným úradom vydané rozhodnutie, ktorým bolo žalovanému udelené povolenie na stavbu (stavebné povolenie). Stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2012. Týmto dňom teda žalobcom vznikol nárok na zaplatenie štvrtej časti (splátky) ceny diela vo výške 22 012,87 EUR. Napriek tomu, že nastala skutočnosť, na základe ktorej vznikol nárok žalobcu a ktorá odôvodňovala vystavenie faktúry za štvrtú časť ceny diela zo strany žalobcov, žalobcovia veriac v ďalšiu dobrú spoluprácu so žalovaným na jeho výslovnú žiadosť si svoj nárok vyúčtovali až dňa 07.01.2013, a to faktúrou na sumu 26 415,44 EUR (22 012,87 EUR plus 20% DPH), ktorá sa stala splatnou dňa 07.02.2013. Žalovaný ani napriek urgenciám uvedenú sumu do podania žaloby na súd žalobcom neuhradil. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením tejto sumy, vznikol žalobcom nárok voči žalovanému na zaplatenie písomne dohodnutej zmluvnej pokuty a zákonných úrokov z omeškania. V bode 9.2 zmluvy o dielo účastníci pre prípad omeškania žalovaného ako objednávateľa so zaplatením faktúry žalobcov ako zhotoviteľov dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,2% zo sumy faktúry za každý deň omeškania po dobe splatnosti faktúry do 14 dní omeškania a 1% nad 14 dní omeškania. Ža- lobcovia si uplatnili aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 26 415,44 EUR od 08.02.2013 do zaplatenia (podľa a súvisiacich ustanovení ).

Podaním doručeným súdu dňa 4.4.2014 žalobcovia s poukazom na čiastočnú úhradu žalovanej istiny v sume 13 000 EUR (dňa 18.3.2014) žiadali o zmenu návrhu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť istinu 13 415,44 EUR, zmluvnú pokutu 739,62 EUR (0,2% denne zo sumy 26 415,44 EUR od 8.2.2013 do 21.2.2013), zmluvnú pokutu 50 700 EUR (1% denne zo sumy 13 000 EUR od 22.2.2013 do 18.3.2014), zmluvnú pokutu vo výške 1% denne zo sumy 13 415,44 EUR od 22.2.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania 1 260,48 EUR (8,75% ročne zo sumy 13 000 EUR od 8.2.2013 do 18.3.2014), úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 13 415,44 EUR od 8.2.2013 do zaplatenia.

Okresný súd Košice I uznesením č.k. -124 zo dňa 7.5.2014 pripustil zmenu návrhu v tomto znení: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade 13 415,44 EUR spolu so zmluvnou pokutou vo výške 739,62 EUR, so zmluvnou pokutou vo výške 1% denne zo sumy 13 000 EUR od 22.2.2013 do 18.3.2014 v sume 50 700 EUR, so zmluvnou pokutou vo výške 1% denne zo sumy 13 415,44 EUR od 22.2.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 13 000 EUR od 8.2.2013 do 18.3.2014 v sume 1 260,48 EUR a s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 13 415,44 EUR od 8.2.2013 do zaplatenia.

Podaním doručeným súdu dňa 1.8.2014 žalobcovia s poukazom na čiastočnú úhradu žalovanej istiny v sume 13 415,44 EUR (dňa 23.4.2014) žiadali o zmenu návrhu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v celkovej výške 111 808,84 EUR, ktorá pozostáva zo zmluvnej pokuty vo výške 739,62 EUR (0,2% denne zo sumy 26 415,44 EUR od 8.2.2013 do 21.2.2013), zo zmluvnej pokuty vo výške 103 020,22 EUR (1% denne zo sumy 26 415,44 EUR od 22.2.2013 do 18.3.2014) a zo zmluvnej pokuty vo výške 8 049 EUR (1% denne zo sumy 13 415,44 EUR od 19.3.2014 do 23.4.2014) a úrok z omeškania v celkovej výške 2 754,52 EUR, ktorý pozostáva z úroku z omeškania vo výške 1 260,44 EUR (8,75% ročne zo sumy 13 000 EUR od 8.2.2013 do 18.3.2014) a z úroku z omeškania vo výške 1 494,08 EUR (8,75% ročne zo sumy 13 415,44 EUR od 8.2.2013 do 23.4.2014).

Okresný súd Košice I uznesením č.k. -225 zo dňa 19.1.2015 pripustil zmenu návrhu v tomto znení: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade 114 563,36 EUR.

V podaní doručenom súdu dňa 18.8.2014 žalovaný poukázal na to, že faktúru č. 1/01/13 už uhradil v celom rozsahu (dňa 18.3.2014 v sume 13 000 EUR a dňa 23.4.2014 v sume 13 415,44 EUR). Uviedol, že zvyšok nároku žalobcov, na zmluvnú pokutu a úroky z omeškania neuznáva. Tvrdil, že faktúra č. 1/01/13, s úhradou ktorej sa mal žalovaný dostať do omeškania, nebola vystavená správne, keďže bola vystavená združením autorizovaných architektov združených v zmysle Zmluvy o združení autorizovaných architektov a teda dodávateľ uvedený na faktúre nebol v čase jej vystavenia platiteľom dane z pridanej hodnoty, ale sa jednalo o združenie, ktoré nemá právnu subjektivitu. To znamená, že faktúra neobsahovala náležitosti v zmysle o DPH, a to tak, že v mene a adrese sídla platiteľa boli uvedené údaje neplatiteľa dane z pridanej hodnoty, pričom v zmysle .3 Zmluvy o dielo č. 02/2008 uzavretej medzi účastníkmi konania, musí faktúra spĺňať všetky náležitosti daňového dokladu. Skutočnosť, že faktúra nebola vystavená správne potvrdila aj daňová kontrola, ktorá u žalovaného začala dňa 13.6.2012 a bola ukončená 10.4.2014. Na základe Protokolu z daňovej kontroly č. 9801403/5/1622441/2013 z 26.4.2013 bola žalovanému vyhodená (nepriznané DPH) faktúra č. 11/10/10 od D. I.S. I. I. C., W. XX, XXX XX T., ktorá bola v označení dodávateľa totožná ako žalovaná faktúra č. 1/01/13. Vzhľadom na uvedený protokol z daňovej kontroly žalovaný aj vrátil žalobcom predmetnú faktúru č. 1/01/13 a žiadal ich o jej opravu v súlade s požiadavkami daňového úradu. Opravená faktúra č. 1/01/13 bola zo strany žalobcov doručená žalovanému až dňa 26.3.2014. Z toho dôvodu mohol žalovaný akceptovať predmetnú faktúru až po jej oprave zo strany žalobcov a skončení daňovej kontroly. To, že pôvodná faktúra nebola vystavená správne, potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobcovia následne faktúru opravili a žalovanému zaslali novú opravenú faktúru. Žalovaný teda neakceptuje údajné omeškanie s úhradou faktúry č.1/01/13 do 10.4.2014, kedy bola ukončená daňová kontrola, keďže na to mal právne relevantný dôvod a z oho dôvodu nesúhlasí ani so žalobcami uplatneným nároku na zmluvnú pokutu a úroku z omeškania. Žalobcovi k návrhu na začatie konania predložili pôvodnú - nesprávne vystavenú faktúru. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný uznal nárok žalobcov na zmluvnú pokutu a úrok z omeškania len za obdobie od 11.4.2014 do 22.4.2014 a to vo výške 360,87 EUR. Zmluvná pokuta vo výške 0,2% zo sumy 13 415,44 EUR od 11.4.2014 do 22.4.2014 predstavuje 321,97 EUR a úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 13 415,44 EUR od 11.4.2014 do 22.4.2014 predstavuje 38,90 EUR. Žalovaný tiež poukázal na to, že aj on má voči žalobcom nárok na zmluvnú pokutu za omeškanie žalobcov s odovzdaním diela poukazujúc na .1 zmluvy o dielo č. 02/2008, v zmysle ktorého sa zmluvné strany dohodli, že zhotoviteľ zaplatí objednávateľovi zmluvnú pokutu za omeškanie s povinnosťami odovzdať predmet zmluvy včas a riadne, a to vo výške 0,2% z ceny príslušnej časti projektovej dokumentácie, za každý deň omeškania do 14 dní, nad 14 dní 1% za každý deň omeškania. Podľa .1 zmluvy o dielo bol termín vypracovania projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie do 60 pracovných dní od právoplatnosti ÚR, t.j. do 15.10.2010. Keďže bolo pre vydanie stavebného povolenia potrebné urobiť zmenu v projekte, pretože vznikol problém so zabezpečením požadovanej kapacity elektrickej energie, za termín dodania projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie považuje žalovaný 27.3.2012, čo potvrdzuje Zmena č. 1 - 03.2012 zo dňa 27.3.2012. Zmluvná pokuta za omeškanie s vypracovaním PD pre stavebné povolenie za obdobie od 16.10.2010 do 26.3.2012 predstavuje 254 560,80 EUR (0,2% denne zo sumy 49 257,12 EUR od 16.10.2010 do 29.10.2010 a 1% denne zo sumy 49 257,12 EUR od 30.10.2010 do 26.3.2012). Napriek tomu, že žalovaný má voči žalobcom nárok na zmluvnú pokutu vo výške 254 560,80 EUR, uplatnil si voči žalobcom nárok na zmluvnú pokutu len vo výške 360,87 EUR, t.j. vo výške uznaného nároku žalobcov na zmluvnú pokutu a úrok z omeškania, a to v zmysle druhej vety v platnom znení. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu zamietnuť a žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

Na pojednávaní dňa 26.5.2015 právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že zo strany žalobcov nedošlo k omeškaniu. Dôvody boli na strane žalovaného. Poukázala na bod 5.2 uzavretej zmluvy a na to, že zo strany žalovaného nedochádzalo k predkladaniu dokumentov riadne a včas. Protinávrh žalovaného žiadala vylúčiť na samostatné konanie.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 26.5.2015 uviedol, že faktúra s úhradou, ktorej sa mal žalovaný dostať do omeškania nebola vystavená správne, lebo bolo v nej nesprávne uvedené meno a adresa platiteľa DPH, teda neobsahovala náležitosti podľa zákona o DPH. Táto skutočnosť je deklarovaná v protokole o daňovej kontrole, pričom faktúra, ktorá bola predmetom daňovej kontroly je totožná s faktúrou, ktorá je predmetom tohto konania. Tento problém bol vyriešený až po oprave faktúry. Zo strany žalovaného nejde o protinávrh, ale o kompenzačnú námietku, pričom sú splnené podmienky na vznik nároku žalovaného na zmluvnú pokutu. Nedošlo k omeškaniu z dôvodu na strane žalovaného a toto tvrdenie žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali.

Žalobcovia v 1. a 2. rade na pojednávaní dňa 26.5.2015 uviedli, že od začiatku odkedy podpísali zmluvu boli neustále konfrontovaní zo strany investora. Ich zmluva bola len na projektovanie. Investor od nich však vyžadoval aj práce naviac. Nepredložil na úvod ani záväzné vyjadrenie mesta Bratislavy. Nakoniec o vyjadrenie požiadali žalobcovia. Vyskytli sa aj ďalšie problémy. Vstupovali do firmy ďalší investori. Projekt bolo potrebné konzultovať s rôznymi subjektmi a organizáciami. Pán H. im vytkol prečo nerobia inžiniering, pričom to nebolo súčasťou zmluvy. Chodili aj na jednania namiesto žalovaného, pričom nemali ani plnú moc na to, aby konali v ich mene a túto činnosť mal vykonávať projektový manažér, ktorý tiež chýbal. Nakoniec sa zistilo, že investor nemá vysporiadaný pozemok. Tento nesiahal až na hranicu vedľajšej budovy, bol tam asi 30 centimetrový priestor medzi pozemkom a susednou budovou. Investor im dal len list vlastníctva a oni mali zakresliť stavbu na predmetnú parcelu. Stavebný úrad však chcel, aby budovy boli spojené. Bola tam však tá medzera 30 cm a preto nastal problém. Projekt niekoľkokrát prerábali. Jednalo sa o mestskú zástavbu, ktorá je zložitejšia. Je tam viac dotknutých strán, ktoré sa majú vyjadriť k projektu a stavbe. Namiesto žalovaného sa žalobca v 1. rade zúčastňoval na niekoľkých rokovaniach a riešil aj také veci, ktoré neboli v ich kompetencii. Vybavili aj búracie povolenie na budovu, ktorá bola na parcele investora. Riešili aj manažérske činnosti a to bez odplaty a nároku na honorár, len aby všetko „išlo“. Čo sa týka tých 30 cm, zistilo sa, že vlastník susednej nehnuteľnosti H.. E. postavil svoju nehnuteľnosť 30 cm od hranice svojho pozemku. Stavebný úrad chcel, aby tie stavby boli postavené hneď vedľa seba a preto bolo potrebné odkúpiť tých 30 cm od p. E., aby stavby mohli byť postavené vedľa seba. Čo sa týka nehnuteľnosti, ktorá mala byť zbúraná, táto sa nachádzala na pozemku investora, ale nebola vo vlastníctve investora. Bola to vnútorná budova, ktorá sa nakoniec prepadla a bolo potrebné ju zbúrať a odstrániť. Asi dvakrát sa prerábalo aj búracie povolenie. Mali plniť termíny podľa zmluvy, ale k tomu bolo potrebné, aby bol urobený aj geologický prieskum, čo však v tom čase nebol vykonaný. Preto pozháňali informácie z okolitých stavieb, aby to mohli nejakým spôsobom riešiť. Hoci to bolo potrebné, nebol na začiatku urobený ani geologický, ani archeologický prieskum. Nakoniec navrhli stavebné povolenie na základe toho, ako boli postavené vedľajšie budovy s tým, že výkresy boli urobené tak, že sa to viazalo na okolité nehnuteľnosti, ale bol potrebný súhlas ich vlastníkov. Vlastníkom susednej nehnuteľnosti bol p. E.. Vybavilo sa nejaké stretnutie, na ktorom sa mali zúčastniť aj p. E. aj vlastníci okolitých nehnuteľností a samozrejme žalovaný, pričom žalovaný sa nedostavil ani nevybavil nejakú miestnosť, kde by sa mali prejednať tieto veci. Nakoniec žalobca v 1. rade musel vybaviť všetko. V neďalekej pivárni predostreli výkresy a ukázali ich dotknutým osobám. Nakoniec ten súhlas nedostali, ale vyriešilo sa to tak, že sa to nebude týkať základov ich nehnuteľností. Teda zakladanie sa malo posúdiť až po vykonaní geologického prieskumu. Žiadosť o stavebné povolenie bola podaná aj bez geologického prieskumu. Po predložení výsledkov geologického prieskumu na stavebnom úrade bol vymenený výkres. Urobili to preto, aby nezdržiavali vec. Maximálne vychádzali v ústrety žalovanému. Po vykonaní prác vystavili faktúru, na čo však prišla odpoveď od žalovaného, aby sme ju odložili, lebo dokonca roka ju nebude vedieť uhradiť, preto sa dohodli a vystavili ju zase v januári so splatnosťou 1 mesiac, pričom podľa zmluvy to malo byť 14 dní. Naťahovalo sa vyplatenie faktúry, potom prišla kontrola z daňového úradu a nastali problémy. Táto kontrola sa týkala inej faktúry - skôr vystavenej. Podľa tejto kontroly faktúra bola nesprávne vystavená, pričom daňový úrad preveroval spoločnosť s ručením obmedzeným a nie združenie architektov. Nakoniec tieto problémy s tou predchádzajúcou faktúrou boli vyriešené až po ich intervenciách na Finančnom úrade SR. Žalovaný na žalobcov neustále naliehal, aby to riešili, pričom problémy s tou predchádzajúcou faktúrou nemohli mať vplyv na faktúru vystavenú o 2 roky neskôr. Problém bol, že neexistoval projektový manažér a ten chýbal pri riešení vecí týkajúcich sa projektovania stavby. To znamená, že nebola dostatočná súčinnosť zo strany žalovaného. Neuhradenie faktúry zo strany žalovaného im urobilo také problémy, že museli zavrieť ateliér a prepustiť ľudí. Oni si svoju prácu riadne splnili, pričom žalovaný im dával nové podmienky a nové úlohy. Keďže boli v omeškaní so zaplatením faktúry a žalobcovia potrebovali vyplatiť DPH, musel žalobca v 1. rade zobrať úver, aby mohol zaplatiť túto DPH z predmetnej faktúry. V predmetných konaniach - územných aj stavebných

robili záchranné zásahy a aj prostredníctvom známostí vybavovali veci, aby mohli vykonať všetko, to čo žiadal žalovaný. Problémy boli aj s elektroprípojkou. Tieto tiež pomohli vyriešiť. Asi žalovaný mal za to, že až toto predstavovalo dodanie projektu, čo ale nie je pravda. Bola to len zmena. Podľa pôvodného zámeru FINGEST si mal vybaviť prípojku na elektrické zariadenie v susediacom objekte čo však neurobil a nakoniec muselo dôjsť k zmene napojenia. Jednoducho sa investor nedohodol s vlastníkom susednej budovy. Žalobcovia to vyprojektovali v zmysle stanoviska energetiky, ktoré dostali v územnom rozhodnutí. Vydanie stavebného povolenia bolo limitované aj inžiniersko-geologickým prieskumom, pričom bez toho sa nemohol urobiť projekt.

Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 29.5.2015 zdôraznil, že neuznáva nárok žalobcov, ale vzhľadom na vyjadrenie žalobcov vzniesol kompenzačnú námietku. Uviedol, že má voči žalobcom nárok na zmluvnú pokutu za omeškanie žalobcov s odovzdaním diela poukazujúc na čl. 9 ods. 9.1 zmluvy o dielo č. 02/2008, v zmysle ktorého sa zmluvné strany dohodli, že zhotoviteľ zaplatí objednávateľovi zmluvnú pokutu za omeškanie s povinnosťami odovzdať predmet zmluvy včas a riadne, a to vo výške 0,2% z ceny príslušnej časti projektovej dokumentácie, za každý deň omeškania do 14 dní, nad 14 dní 1% za každý deň omeškania. Podľa čl. 5 ods. 5.1 zmluvy bol termín vypracovania projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie do 60 pracovných dní od právoplatnosti ÚR, t.j. do 15.10.2010. Keďže bolo pre vydanie stavebného povolenia potrebné urobiť zmenu v projekte, pretože vznikol problém so zabezpečením požadovanej kapacity elektrickej energie, za termín dodania projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie považuje žalovaný 27.3.2012, čo potvrdzuje Zmena č. 1 - 03.2012 zo dňa 27.3.2012. Zmluvná pokuta (za obdobie od 16.10.2010 do 26.3.2012) podľa žalobcu predstavuje 254 560,80 EUR (0,2% denne zo sumy 49 257,12 EUR od 16.10.2010 do 29.10.2010 a 1% denne zo sumy 49 257,12 EUR od 30.10.2010 do 26.3.2012). Napriek tomu, že mal voči žalobcom nárok na zmluvnú pokutu vo výške 254 560,80 EUR, uplatnil si týmto podaním voči žalobcom nárok na zmluvnú pokutu len vo výške 114 200 EUR a to v zmysle ust. druhej vety v platnom znení. V podaní z 18.8.2014 si žalovaný uplatnil voči žalobcom nárok na zmluvnú pokutu a vzniesol kompenzačnú námietku časti svojej pohľadávky vo výške 360,87 EUR. Žalovaný teda týmto podaním vzniesol kompenzačnú námietku časti svojej pohľadávky za zmluvnú pokutu vo výške 114 200 EUR, ktorú týmto započítal voči nároku žalobcov uplatnenému v tomto konaní. Celkovo je kompenzačná námietka vo výške 114 560,87 EUR (114 200 EUR + 360,87 EUR), t.j. vo výške o 2,49 EUR menej ako je výška nároku uplatneného žalobcami v tomto konaní. K zániku dochádza spätne (ex tunc) k okamihu stretu pohľadávok.

Právna zástupkyňa žalobcov v podaní doručenom súdu dňa 15.6.2015 k tvrdeniam žalovaného o nesprávne vystavenej faktúre uviedla, že toto tvrdenie je neopodstatnené a ne-dôvodné. Žalovaný neuviedol všetky relevantné skutočnosti a závery z predmetnej daňovej kontroly, ktoré preukazujú a potvrdzujú správne vystavené faktúry zo strany žalobcov. Ža-lobcom vznikol voči žalovanému na zmluvnom základe nárok na odmenu za vypracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie po vydaní a právoplatnosti stavebného povolenia, t.j. 29.10.2012. Žalobcovia v súlade so zmluvou túto odmenu pôvodne vyúčtovali faktúrou č. 5/10/12 vystavenou dňa 30.10.2012 splatnou 30.11.2012. Žalovaný po doručení tejto faktúry požiadal žalobcov o jej zrušenie a nahradenie novou neskôr vystavenou faktúrou, ktorou by došlo k odloženiu splatnosti odmeny až do roku 2013. Žalobcovia to akceptovali, pôvodnú faktúru zrušili a nahradili ju faktúrou splatnou 7.2.2013. Predmetom daňovej kon- troly, ktorá prebehla u žalovaného nebola táto faktúra, ale faktúra č. 11/10/10 zo dňa 1.10.2010 splatná 15.10.2010. Túto faktúru vystavenú žalobcami v rovnakej forme a obsahu žalovaný bez akýchkoľvek námietok akceptoval a následne ju aj zaplatil. Skutočným dôvo-dom vykonania daňovej kontroly u žalovaného bolo preverenie jeho nároku na nadmerný odpočet DPH. Žalovanému boli prvotne správcom dane vytknuté formálne nedostatky aj vo vzťahu posudzovanej faktúry žalobcov, avšak tento záver, ktorý nebol v súlade s platnou právnou úpravou sa podarilo v konečnom dôsledku zvrátiť a to s podstatným pričinením zo strany žalobcov. Žalobcovia počas celého riešenia predmetu daňovej kontroly poskytovali ža-lovanému maximálnu pomoc a súčinnosť. Rozhodujúcim faktom vo vzťahu k tejto faktúre je konečné rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR, ktoré vyvrátilo závery predmetnej daňovej kontroly. Z rozhodnutia vyplýva, že sa jednalo len o formálnu chybu v označení dodávateľa vo faktúre, pričom nebol spochybnený zdaniteľný obchod medzi daňovým subjektom (žalo-vaným) a združením fyzických osôb JL Ateliér architektúry a designu. Ak správca dane zistil, že toto označenie nebolo správne, mal vyzvať daňový subjekt na zabezpečenie opravy dodá- vateľom nakoľko chyba v označení dodávateľa vo faktúre nemôže byť sama o sebe dôvodom neuznania nároku na odpočítanie dane.

Žalovanému teda bol v konečnom dôsledku priznaný nárok na odpočet DPH nielen z faktúry č. 11/10/10 zo dňa 1.10.2010, ktorá bola správcom dane kontrolovaná, ale aj nárok na odpočet DPH zo samotnej faktúry, ktorý si žalovaný taktiež uplatnil a správcom dane ani nikdy nebol spochybnený ani odmietnutý. Skutočnosť, že žalobcovia ústretovo na požiadanie žalovaného upravili faktúru, nepoprelo, že žalobcom vznikol nárok na odmenu za projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie vyúčtovanú faktúrou už dňa 29.10.2012 (právoplat-nosťou stavebného povolenia diela) a jej splatnosť plynula podľa faktúry vystavenej ústretovo žalobcami (na požiadanie žalovaného) s odkladom. Toto potvrdzuje aj skutočnosť, že uprave-ná faktúra bola vystavená pod rovnakým číslom a s rovnakými dátumami vystavenia aj splat-nosti. Takto bola aj žalovaným zaúčtovaná a následne aj s omeškaním zaplatená. Ak by mal platiť opak zodpovedajúci argumentácii žalovaného, prvotne vystavená faktúra by musela byť zrušená - dobropisovaná a následne by žalobcovia vystavili novú faktúru - s novým číslom a neskoršími dátumami vystavenia a splatnosti. Toto sa však nikdy nestalo a žalovaný plne akceptoval stávajúcu faktúru, čo potvrdil aj faktickým konaním - jej zaúčtovaním a zaplate-ním (s uvedením jej čísla ako variabilného symbolu). Nezaplatenie odmeny za projektovú do-kumentáciu pre stavebné povolenie v lehote splatnosti podľa faktúry založilo právny nárok žalobcov voči žalovanému na zákonné úroky z omeškania, ako aj nárok na zmluvnú pokutu písomne dohodnuté v zmluve, ktoré uplatňujú v tomto súdnom konaní. Spôsob ich vyčíslenia a ich percentuálne sadzby uplatnené žalobcami bezvýhradne potvrdil aj samotný žalovaný ich aplikáciou uvedenou vo vyjadrení. Uviedla tiež, že u žalobcov sa aj v minulosti uskutočnili daňové kontroly, ktoré však potvrdili správnosť spôsobu vystavovania jednotlivých faktúr, vrátane označenia dodávateľa. Žalobcovia začali spoločne podnikať ako združenie fyzických osôb na základe zmluvy o združení autorizovaných architektov zo dňa 1.3.2008, v zmysle ktorej sa zástupcom žalobcu ako združenia stal O.. I.. D. W.. Táto skutočnosť bo-la aj dňa 30.3.2009 nahlásená Daňovému úradu Bratislava. O.. I.. D. W. bol ako zástupca žalobcov poverený vedením záznamov osobitne za združenie podľa ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a teda aj vyhotovova-ním faktúr za žalobcov, pričom na ním vyhotovovaných dokladoch v zmysle ust. Zákona o DPH uvádzal označenie žalobcov ako združenia spoločne podnikajúcich fyzických osôb bez právnej subjektivity. Správca dane u žalobcov nikdy nespochybnil ani neoznačil ako nesprávny daný spôsob vystavovania faktúr zo strany žalobcov a považoval ho teda za správ-ny, v súlade s platnými právnymi predpismi. Nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že uplatnením nároku na zmluvnú pokutu ide o kompenzačnú námietku. Zo strany žalovaného sa totiž nemôže jednať o kompenzáciu - jednostranné započítanie jeho údajného nároku voči žalobcom nakoľko si tento u žalobcov nikdy neuplatnil a žiadnym spôsobom nepreukázal. Mala za to, že sa jedná o protinávrh žalo-vaného, ktorý by mal byť z dôvodu potreby vykonania dokazovania, ktoré nesúvisí s meritom predmetného konania vylúčený na samostatné konanie a žalovaný by mal za jeho podanie riadne zaplatiť súdny poplatok. Žiadala preto súd, aby tento protinávrh žalovaného v zmysle ust. vylúčil na samostatné konanie, keďže nie sú podmienky na spojenie ve-ci (a to podmienka skutkovej súvislosti v zmysle ust. ). Predmetom tohto konania je totiž peňažné plnenie, resp. omeškanie žalovaného so zaplatením jeho peňažného záväzku voči žalobcom, avšak predmet protinávrhu žalovaného spočíva v údajnom omeškaní žalobcov vo faktickom plnení zmluvy. Relevantným na posúdenie času plnenia predmetnej zmluvy bolo nielen ustanovenie bodu 5.1, ale aj bodu 5.2 zmluvy, podľa ktorého bolo dodrža-nie termínov pre odovzdanie jednotlivých častí diela podmienené riadnym a včasným spolu-pôsobením žalovaného ako objednávateľa. Objektívnou skutočnosťou je, že zo strany žalob-cov nemohlo dôjsť k omeškaniu s vyhotovením projektovej dokumentácie na stavebné povo-lenie, nakoľko toto omeškanie bolo zapríčinené nedostatkom súčinnosti žalovaného, ktorý ne-odovzdal všetky primárne a doplňujúce údaje a podklady k vykonávaniu diela a nezabezpečil ich následné doplnenie a úpravu podľa stanovísk a požiadaviek dotknutých orgánov konajú-cich v rámci stavebného konania. Samotná komunikácia s týmito orgánmi a najmä riešenie ich požiadaviek nebola úlohou žalobcov, ktorí mali pôsobiť len ako architekti - projektanti, ale spadalo to do kompetencie a zodpovednosti žalovaného ako investora, ktorý si mal zabez-pečiť tento inžiniering vo vlastnej réžii, prípadne subdodávkou iného subjektu. Žalovaný ne-poskytol žalobcom potrebnú súčinnosť na splnenie ich záväzkov v zmysle . Omeškaním žalovaného sa tak predlžovali lehoty na plnenie zmluvy zo strany žalobcov. V zmysle .1 zmluvy bol dohodnutý termín vypracovania projektovej doku-mentácie pre stavebné povolenie do 60 pracovných dní od právoplatnosti územného rozhod- nutia, t.j. do 15.10.2010, pričom túto časť diela mali podľa vyjadrenia žalobcovia odovzdať údajne až dňa 27.3.2012 a to z dôvodu vzniku problému so zabezpečením požadovanej kapacity elektrickej energie. Žalovaný však zrejme zámerne opomenul skutočnosť, že po vydaní územného rozhodnutia

t.j. 9.6.2010 žalovaný opakovane menil jeho požiadavky na projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie, pričom ešte aj dňa 26.10.2010 žalovaný žiadal žalobcov o zapracovanie zmeny dispozícií diela v zmysle návrhov talianskeho architekta. Žalobcovia upozornili žalovaného, že tieto nie je možné komplexne zapracovať do projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie, nakoľko nevyhovovali a nezodpovedali slovenským normám. Preto žalobcovia opätovne zaslali žalovanému dňa 10.11.2010 viacero variant riešení dispozícií projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie, z ktorých si dňa 19.11.2010 žalovaný zvolil jednu z nich. Zdôraznila, že žalovaný nezabezpečil vykonanie inžiniersko-geologického prieskumu ( ďalej aj IGP) a nepredložil záverečnú správu o jeho vykonaní žalobcom. Závery inžiniersko-geologického prieskumu (IGP) sú nevyhnutným podkladom a pri ich absencii nie je možné projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie ( ďalej aj PD SP) spracovať. K vyhotoveniu a odovzdaniu záverečnej správy inžiniersko- geologického prieskumu (IGP) došlo až dňa 8.3.2011. Až od toho termínu teda začala plynúť lehota 60 pracovných dní na vypracovanie PD SP v zmysle bodu 5.1 zmluvy v spojení s bodom 5.2 zmluvy, ktorá tak mala uplynúť dňa 19.5.2011. Žalobcovia odovzdali PD SP žalovanému už dňa 22.2.2011 teda včas. Žalovanému tak voči žalobcom nevznikol nárok na žiadne zákonné ani zmluvné sankcie. Podľa právnej zástupkyne žalobcov irelevantná je aj argumentácia žalovaného ohľadom termínu dodania PD SP, za ktorý žalovaný považuje deň 27.3.2012 odvolávajúc sa na Zmenu č. 1-03.2012 zo dňa 27.3.2012. Žalovaný po odovzdaní PD SP dodatočne požiadal žalobcov o jej zmenu v časti napojenia stavby na zdroj elektrickej energie. Žalobcovia pritom ale naprojektovali túto elektrickú prípojku v súlade s Územným rozhodnutím a vyjadrením ZSE. Žalovaný si však nezabezpečil potrebný súhlas s pripojením vlastníka vedľajšej stavby, a preto bol nútený hľadať iné riešenie. Žalobcovia sa ja v tomto prípade zachovali ústretovo voči žalovanému a poskytli mu pomoc a služby nad rámec dohodnutý v zmluve. Zabezpečili mu vypracovanie projektu nového napojenia stavby na elektrickú sieť v spolupráci s O.. D. S.. Táto požiadavka žalovaného predstavovala samotnú objednávku, pri ktorej bola dohodnutá samostatná cena a táto cena bola následne aj samostatne zaplatená žalovaným priamo O.. D. S.. Nové napojenie stavby na elektrickú sieť bolo teda spracované v projekte - zmena č. 1 - 03.2012 zo dňa 27.3.2012.

V podaní doručenom súdu dňa 29.6.2015 právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že žalobcovia popierajú vznik akéhokoľvek nároku žalovaného na zmluvnú pokutu z titulu omeškania žalobcov s odovzdaním predmetu zmluvy riadne a včas. K omeškaniu s odovzda- ním predmetu zmluvy došlo z dôvodov výlučne na strane žalovaného. Žalovaným uplatňovaný nárok prostredníctvom kompenzačnej námietky nespĺňa podmienky hmotného práva na započítanie, nakoľko v prípade nároku žalobcov a údajného nároku žalovaného sa absolútne nejedná o pohľadávky spôsobilé na započítanie. Pohľadávkami spôsobilými na započítanie sú pohľadávky, ktoré sú nesporné a ktorých oprávnenosť účastníci vzájomne voči sebe uznávajú. V danom prípade však žalobcovia pohľadávku žalovaného voči ním absolútne neuznávajú, spochybňujú jej oprávnenosť a opodstatnenosť, nakoľko zo strany žalovaného nie je preukázaný právny základ nároku, ktorý si žalovaný kompenzačnou námietkou uplatňuje. V predmetnom prípade teda nemožné bez preukázania právneho základu a oprávnenosti nároku - údajnej pohľadávky žalovaného v zmysle kompenzačnej námietky aplikovať ust. . V zmysle uvedeného je pohľadávka žalovaného sporná a nespĺňa zákonom vyžadovanej podmienky na započítanie. Žalovanému nevznikol ani nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalobcom. Opätovne poukázal na to, že sa jedná o protinávrh žalovaného v zmysle ust. , ktorý by mal byť vylúčený na samostatné konanie.

Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení doručenom súdu dňa 3.8.2015 uviedol, že žalovaný trvá na tom, že faktúra č. 1/01/13, s úhradou ktorej sa mal dostať do omeškania nebola vystavená správne, keďže bola vystavená združením autorizovaných architektov združených v zmysle zmluvy o združení a teda dodávateľ uvedený na faktúre nebol v čase jej vystavenia platiteľom dane z pridanej hodnoty, ale sa jednalo o združenie, ktoré nemá právnu subjektivitu. To znamená, že faktúra neobsahovala náležitosti podľa ust. s tým, že v časti meno a adresa sídla platiteľa boli uvedené údaje nepla-titeľa dane z pridanej hodnoty. Nesúhlasil s tvrdením žalobcov, žeby závery z predmetnej daňovej kontroly potvrdzovali správne vystavenie faktúry. Daňový úrad uznal faktúru až po jej oprave v súlade s požiadavkami daňového úradu . Skutočnosť, že pôvodná faktúra nebola vystavená správne, bola aj potvrdená aj tým, že žalobcovia následne faktúru opravili a žalovanému zaslali novú opravenú faktúru. Opravená faktúra bola pritom zo strany žalobcov doručená žalovanému až dňa 26.3.2014. Žalovaný nespochybňuje uskutočnenie zdaniteľného obchodu ako takého, ale splatnosť faktúry sa v zmysle zmluvy o dielo odvíjala od doručenia faktúry, ktorá musí obsahovať predpísané

náležitosti tak, aby faktúra spĺňala všetky náležitosti daňového dokladu. Rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR nehovorí nič o splat-nosti faktúry. Naopak potvrdilo, že faktúra nebola vystavená správne - označenie dodávateľa na faktúre nebolo správne. Splatnosť faktúry bola zmluvnými stranami dohodnutá v čl. 6 ods. 6 . 3 zmluvy tak, že faktúra bude splatná do 14 dní odo dňa doručenia objednávateľovi a musí obsahovať predpísané náležitosti tak, aby spĺňala všetky náležitosti daňového dokladu. Keďže pôvodná faktúra neobsahovala tieto náležitosti splatnosť nastala až 14.dňom odo dňa doru-čenia správne vystavenej faktúry žalovanému. Trval na tom, že zo strany žalobcov došlo k omeškaniu s odovzdaním projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcov, že ich omeškanie bolo zapríčinené nedostatkom súčinnosti žalovaného. Jedným z dôvodov omeškania žalobcov s odovzdaním projektovej dokumentácie mala byť podľa žalobcov požiadavka žalovaného na zmenu dispozícii diela. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie o dispozičnom riešení bytov nemá vplyv na ukončenie a odovzdanie projektovej dokumen-tácie pre stavebné povolenie. Dispozičné riešenie je pri takomto type projektov často krát rie-šené aj v priebehu samotnej realizácie stavby a nebráni pri príprave projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie. Ďalším dôvodom omeškania žalobcov mala byť skutočnosť, že žalo-vaný nezabezpečil vykonanie inžiniersko-geologického prieskumu a nepredložil záverečnú správu o jeho vykonaní, ktorá je nevyhnutným podkladom bez ktorej nie je možné projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie spracovať. K jej odovzdaniu malo dôjsť až 8.3.2011, kedy podľa názoru žalobcov začala plynúť lehota 60 pracovných dní na vypracovanie projek-tovej dokumentácie pre stavebné povolenie, pričom žalobcovia mali odovzdať projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie už 22.2.2011. K tejto súvislosti poukázal na to, že v zmysle čl. 4 druhej vety Zmluvy o dielo žalobcovia nepreukázali, žeby žalovaného žiadali o predloženie inžiniersko-geologického prieskumu. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdením žalobcov, že bez predmetného prieskumu nebolo možné spracovať projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie, čo potvrdzujú aj samotní žalobcovia, ktorí vo svojom vyjadrení uvá- dzajú, že odovzdali projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie už 22.2.2011 pričom záverečnú správu o vykonaní inžiniersko-geologického prieskumu obdržali až 8.3.2011. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcov, že jeho argumentácia ohľadom termínu dodania projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie, za ktorý žalovaný považuje 27.3.2012 odvolávajúc sa na Zmenu č. 1 - 03.2012 z 27.3.2012, je irelevantná. Rovnako nesúhlasil ani s tvrdením žalobcov, že títo naprojektovali elektrickú prípojku v súlade s Územným rozhod-nutím a vyjadrením ZSE a že žalovaný po odovzdaní projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie dodatočne požiadal žalobcov o jej zmenu v časti napojenia stavby na zdroj elek-trickej energie keďže si žalovaný nezabezpečil potrebný súhlas s pripojením od vlastníka ved-ľajšej stavby a preto bol nútený hľadať iné riešenie. V zmysle vyjadrenia Západoslovenskej energetiky, a.s. pre územné rozhodnutie z 9.12.2009 táto spoločnosť určila podmienky a bod pripojenia na spoločnom elektromerovom rozvádzači umiestnenom na verejne prístupnom mieste. Novým vyjadrením stavebnému povoleniu následne táto spoločnosť určila pripojenie na mieste, ktoré nebolo verejne prístupné a to na trafostanicu bez vecného bremena zriadeného pre ZSE. Žalobcovia nové vyjadrenie ZSE zapracovali do projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie, čím došlo podľa názoru žalovaného k pochybeniu zo strany žalobcov ako zhotoviteľom diela, ktorý majú povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou, keďže si títo nepreverili reálnu možnosť napojenia v trafostanici a akceptovali stanovisko ZSE s pripojením na mieste, ktoré nebolo verejne prístupné. Žalobcovia mali podľa názoru žalovaného trvať na pôvodných pripojovacích podmienkach ZSE ako boli vedené v územnom rozhodnutí. Žalobcovia mali preveriť skutočnú možnosť napojenia a po zistení, že ZSE nemá zriadené vecné bremeno, mali sa obrátiť na ZSE a trvať na ich pôvodnom stanovisku vydanom v konaní o územnom rozhodnutí. Aby sa žalovaný mohol napojiť na trafostanicu, ku ktorej nebolo zriadené vecné bremeno, vlastník nehnuteľnosti, v objekte ktorej stojí trafostanica vo vlastníctve ZSE od neho žiadal 100 000 EUR. Žalovaný bol nútený pochybením a neodôvodnenou akceptáciou stanoviska ZSE žalobcami hľadať alternatívne riešenia napojenia, pričom za napojenie do súkromnej trafostanice uhradil na základe zmluvy o zriadení vecného bremeno sumu 15 000 EUR. Mal za to, že vzhľadom na vyššie uvedené za zmenu projektu, ktorú bolo potrebné urobiť pre vydanie stavebného povolenia zodpovedajú žalobcovia. Z toho dôvodu považuje žalovaný za termín dodania projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie 27.3.2012, čo potvrdzuje Zmena č. 1 - 03.2012 zo dňa 27.3.2012. Poukázal aj na to, že žalovaný ako investor investoval nemalé finančné prostriedky do kúpy nehnuteľnosti. Kúpa sa financovala úverom, ktorý je potrebné splácať, preto žalovaný nemal dôvod zdržiavať vydanie stavebného povolenia a robiť prieťahy pri súčinnosti s vypracovaním projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie.

Nestotožnil sa ani s názorom žalobcov na kompenzačnú námietku. Nárok na zmluvnú pokutu vznikol žalovanému vzhľadom na znenie .1 zmluvy už porušením povinnosti odovzdať predmet zmluvy včas a riadne, t.j. bez toho, aby bol žalovaný povinný uplatniť si tento nárok najskôr voči žalobcom. Žalovaný v zmysle ust. druhej vety uplatnil voči žalobcom nárok na zmluvnú pokutu vo výške 114 560,87 EUR, t.j. žalovaný vzniesol kompenzačnú námietku časti svojej pohľadávky na zmluvnú pokutu vo výške 114 560,87 EUR, ktorú započítal voči nároku žalobcov uplatnenom v tomto konaní. Ustanovenie umožňuje, aby účastník konania v jeho priebehu uplatnil pohľadávku na započítanie. Protinávrhom je len prejav, ktorým odporca uplatňuje viac ako navrhovateľ. Ak žalovaný nenavrhuje, aby mu bolo prisúdené viac než uplatňuje žalobca, nemožno takýto jeho prejav považovať za vzájomný návrh v zmysle , ale je len obranou proti návrhu žalobcu a súd sa s ňou vyporiada iba v odôvodnení rozsudku. Žalovaný si uplatnil voči žalobcom nárok na zmluvnú pokutu len vo výške 114 560,87 EUR, t.j. o 2,49 EUR menej ako je výška nároku uplatneného žalobcami v tomto konaní. Nesúhlasí ani s tvrdením žalobcov, že sa v prípade pohľadávky žalovaného jednalo o neoprávnenú či neopodstatnenú pohľadávku, pri ktorej nie je preukázaný právny základ nároku a žeby tak žalovaným uplatňovaný nárok prostredníctvom kompenzačnej námietky nespĺňal podmienky hmotného práva na započítanie. V prípade oboch pohľadávok sa jedná o peňažné pohľadávky z titulu zmluvnej pokuty a teda obe pohľadávky sú rovnakého druhu.

Právna zástupkyňa žalobcov v podaní zo dňa 20.8.2015 uviedla, že nesúhlasí s konštatovaním žalovaného, podľa ktorého tento považuje za okamih začatia plynutia lehoty na splatnosť faktúry doručenie upravenej faktúry a nie doručenie prvotne vystavenej faktúry. Toto nekorešponduje ani so samotným konaním žalovaného, ktorý prvotne vystavenú faktúru bez výhrad prijal, nikdy ju po obsahovej ani formálnej stránke nenamietal ani nespochyb-ňoval. Naopak, faktúru riadne zaúčtoval a uplatnil si z nej nárok na odpočet DPH. Keďže žalovaný svojím konaním uznal svoj záväzok voči žalobcom tak ako bol špecifikovaný vo faktúre , riadne plynula doba jej splatnosti, ktorá však v dôsledku neplnenia zo strany žalovaného márne uplynula dňa 7.2.2013. Až následne keď vznikla polemika v rámci daňovej kontroly u žalovaného žalobcovia opäť ústretovo vyhoveli požiadavke žalovaného a formálne upravili faktúru v časti dodávateľa - v označení osoby, ktorá faktúru vystavila. Táto oprava však nepredstavovala zmenu subjektu veriteľa, ktorým aj naďalej zostali obaja žalobcovia ako fyzické osoby podnikajúce v rámci združenia bez právnej subjektivity. Nedošlo teda k novácii záväzku v zmysle . Chyba v označení dodávateľa nebola dôvodom na neuznanie nároku na odpočítanie DPH zo strany žalovaného a teda ani na neuznanie nároku žalobcov na zaplatenie odplaty za zdaniteľné plnenie v zmluve dohodnutej výške a určenej splatnosti. Toto deklarovalo aj Finančné riaditeľstvo SR. Ak by sním žalovaný nesúhlasil mal si uznať pochybenie a mal upustiť od uplatňovania nároku na odpočet DPH z predmetnej pôvodne vystavenej faktúry. Žalovaný tak neurobil. Uviedla, že zmena dispozičných riešení bytov má vplyv na parametre a požiadavky, ktoré z pohľadu platných technických noriem musia byť v rámci projektu dodržané ( napr. požiadavky na svetlotechniku, vzduchotechniku, bezpečnosť a pod. ) a tieto majú priamy vplyv na obsahovú stránku projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie. K tvrdeniam žalovaného, že žalobcovia nežiadali o predĺženie inžiniersko-geologického prieskumu uviedla, že nutnosť vyhotovenia a predloženia tohto prieskumu bola medzi účastníkmi konania opakovane komu-nikovaná pričom žalovaný bol opakovane upozorňovaný, že je nevyhnutným podkladom pre naprojektovanie - založenie objektu a jeho konštrukcie. Žalovaný si bol tejto skutočnosti aj plne vedomý, čo potvrdzuje jeho komunikácia so spoločnosťou ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o., ktorá mala byť generálnym dodávateľom stavby. Už v e-maili z 24.11.2009 bol žalo-vaný zo strany menovanej spoločnosti upozornený, že na spracovanie rozpočtu stavby bude potrebná okrem projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie aj záverečná správa z inžiniersko-geologického prieskumu. Následne sám žalovaný v e-maily z 11.12.2009 dopytoval žalobcov či im bude postačovať spôsob vykonania inžiniersko-geologického pries-kumu ponúknutý spoločnosťou ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o. pre vypracovanie projekto-vej dokumentácie na stavebné povolenie. V skutočnosti však žalovaný v tom období tento prieskum nezabezpečil a nepredložil žalobcom základný podklad k spracovaniu projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie. Riešil to až v roku 2011 čo potvrdzuje aj e-mailová komunikácia z 18.1.2011. Záverečná správa o tomto prieskume bola vypracovaná až dňa 8.3.2011. Odo dňa právoplatnosti územného rozhodnutia až do 8.3.2011 bol žalovaný v omeš- kaní s poskytnutím potrebnej súčinnosti žalobcom - poskytnutím podkladu nevyhnutného na plnenie zmluvy z ich strany. Žalobcovia sa tak nemohli dostať do omeškania s plnením pred-metu zmluvy. K tvrdeniu žalovaného, že žalobcovia nepostupovali s odbornou starostlivosťou pri riešení problémov

s elektrickou prípojkou uviedla, že žalobcovia nemohli nerešpektovať podklady a usmernenia od kompetentných orgánov, ktoré sú záväzné a nemožno sa od nich odchýliť a nerešpektovať práva iných osôb, ktoré mali byť dotknuté investičným zámerom žalovaného. Bolo úlohou a zodpovednosťou investora, aby si zabezpečil možnosť pripojenia k príslušnej trafostanici. Mal zabezpečiť súhlas od vlastníkov príslušnej trafostanice prípadne žiadať súdnou cestou určenie vecného bremena - práva užívania dotknutej trafostanice. Žalovaný to však neurobil, ale požiadal žalobcov, aby hľadali iné alternatívy pripojenia dotknutej stavby na elektrickú sieť. Žalobcovia neboli oprávnení zasahovať do rozhodovania spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. ani meniť ňou určené podmienky. Ich úlohou bolo len projektovo spracovať riešenie schválené menovanou spoločnosťou. Ak žalovaný nesúhlasil s novým vyjadrením ZSE a spôsobom napojenia elektrickej prípojky bolo v jeho réžii, aby našiel inú možnosť. V tomto prípade sa však už jednalo o zmenu projektovej doku-mentácie pre stavebné povolenie spracovanej podľa zmluvy a pre žalobcov by projektové spracovanie daného iného riešenia predstavovalo rozšírenie predmetu zmluvy (naviac práce), ktoré malo byť zo strany žalovaného aj samostatne odmenené. Žalovaný sa rozhodol a za-bezpečil si spracovanie novej projektovej dokumentácie - Zmenu č. 1 - 03.2012 zo dňa 27.3.2012 pánom D.F. S. na základe medzi nimi samostatne uzavretého zmluvného vzťahu. Aj v tomto prípade boli žalobcovia nápomocní žalovanému a pomohli mu nájsť inú vhodnú alternatívu elektrickej prípojky. Žalovaný sa opakovane dovolával plnení, ktoré údajne mali zabezpečovať žalobcovia, avšak tieto nevyplývajú zo zmluvy ani z platných právnych predpisov upravujúcich výkon slobodného povolenia autorizovaných architektov. Žalobcovia sa v zmluve zaviazali vytvoriť pre žalovaného dielo špecifikované v bode 2.4.1 zmluvy. Žalovaný žiadal o plnenia, ktoré neboli dohodnuté v zmluve a nepatria ani do zákon-ných povinností autorizovaných architektov. Tieto plnenia patria medzi činnosti vyhradené a vykonávané autorizovanými inžiniermi v zmysle ust. v platnom znení. Žalobcovia sa na poskytnutie týchto činností nezaviazali a nemohli sa ani dostať do omeškania s ich plnením. Žalovaný si mal tieto činnosti zabezpečiť buď sám, alebo objednať ich u externého dodávateľa oprávneného vykonávať inžiniering čo v skutočnosti aj žalovaný urobil keďže inžiniering pre predmetnú stavbu zabezpečovala O.. O. P.. Čo sa týka kompenzačnej námietky naďalej trvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

Na pojednávaní dňa 25.8.2015 právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že žalobcovia riadne a včas s prihliadnutím na omeškanie žalovaného odovzdali projektovú dokumentáciu. Žalovaný mal poskytnúť žalobcom včasné spolupôsobenie - predložiť všetky podklady, aby mohli urobiť projekt včas. Faktúra bola vystavená v súlade so zmluvou a zákonom. Ak ju žalovaný považoval za nesprávnu, mal ju reklamovať. Vyjadrenie daňového úradu nesúvisí s predmetnou faktúrou. Titulom nároku žalobcov je zmluva a nie faktúra. Čo sa týka odovzdania projektovej dokumentácie bolo to odovzdané riadne a včas a je to preukázané aj predloženými listinnými dôkazmi. Žalovaný svoju argumentáciu opiera o tvrdenia, ktoré nesúviseli s predmetnou zmluvou a príslušné podklady mali byť predložené žalovaným resp. inými organizáciami, ktoré by poveril žalovaný na vykonanie týchto činností. Žalobcovia vyprojektovali prípojku v súlade s územným rozhodnutím. Ak to chcel žalovaný zmeniť nedalo sa to po vydaní územného rozhodnutia a zabezpečenie pripojenia bolo úlohou žalovaného. Projektová dokumentácia pre stavebné povolenie bola vyúčtovaná predmetnou faktúrou. Pôvodná faktúra bola na žiadosť žalovaného zrušená a bola vystavená nová faktúra, ktorá je v spise. Projektová dokumentácia mala byť vyhotovená do 15.10.2010, ale žalobcovia nemali všetky podklady, boli menené dispozície, preto nemohol byť dodržaný termín. Lehoty sa posúvali. O zmenu dispozície žalovaný požiadal dňa 26.10.2010. Z predloženej e-mailovej komunikácie od pani G., ktorá zastupovala žalovaného vyplýva, že žalobcovia požadovali inžiniersko-geologický prieskum. ). Dňa 10.11.2010 zaslali žalobcovia viacero variant dispozícii podľa požiadaviek žalovaného. Geologický prieskum bol vypracovaný až 8.3.2011 a od tohto dátumu vlastne začala plynúť lehota 60 dní na vypracovanie predmetného projektu. K zmene elektrickej prípojky, na ktorú sa odvolával žalovaný uviedla, že žalovaný samostatnou objednávkou zmenil v tejto časti projekt. Existuje o tom objednávka vo forme e-mailu. Robil to iný subjekt, ktorému bola aj cena zaplatená. Mala za to, že projekt pre stavebné povolenie bol odovzdaný dňa 22.2.2011. Na otázku súdu, či boli reklamované nejaké vady diela (projektovej dokumentácie odovzdanej dňa 22.2.2011) odpovedala, že nie. Keďže sa nedalo pripojiť na trafostanicu uvedenú v projektovej dokumentácii resp. nepodaril sa vybaviť súhlas, žalovaný požiadal žalobcov či by mu nepomohli nájsť iné riešenie.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 25.8.2015 zotrval na tom, že faktúra bola vystavená nesprávne - subjektom, ktorý nemá právnu subjektivitu a bola v rozpore so zmluvou. Nemala náležitosti stanovené právnymi predpismi. Uviedol, že žalobca pochybil, čo sa týka odbornej spôsobilosti v súvislosti s elektrickou prípojkou, ktorá nebola na verejne prístupnom mieste a hľadali sa alternatívy na riešenie. Bola možnosť to riešiť vecným bremenom za 100 000 EUR. Nakoniec sa našla iná cesta a urobil sa dodatok. Žalobcovia sa dostali do omeškania, preto je nárok žalovaného dôvodný. Kompenzačná námietka bola uplatnená v menšej výške, ako je žalovaná suma, preto sa nejedná o vzájomný návrh. Trval na kompenzačnej námietke s tým, že nakoľko sa nejedná o vzájomný návrh, nie je možné ju vylúčiť na samostatné konanie. Projekt bol odovzdaný pred dňom 8.3.2011, žalobcovia preto nemôžu tvrdiť, že čakali na geologický prieskum. Skôr odovzdali projekt, ako bol urobený geologický prieskum. Čo sa týka zmeny dispozície, tá sa mohla riešiť aj počas realizácie stavby.

Žalobca v 1. rade na pojednávaní dňa 25.8.2015 uviedol, že v územnom rozhodnutí bolo uvedené k akej trafostanici sa majú pripojiť a je to uvedené aj v stavebnom povolení. Museli vychádzať z územného rozhodnutia a preto to bolo tak naprojektované. Ak malo dôjsť k zmene, mal to riešiť žalovaný a nakoniec sa to aj tak vyriešilo. Projekt pre stavebné povolenie vyprojektovali podľa územného rozhodnutia a dokonca ešte pred vykonaním diela to boli odkonzultovať. V územnom rozhodnutí mala byť tá istá prípojka trafostanice ako v projekte. Čo sa týka vyjadrenia p. E., tento zavádzal žalovaného, keď chcel nejakých 100 000 EUR za tú prípojku nakoľko miestnosť trafostanice bola vo vlastníctve elektrární. A na tú trafostanicu sa neskôr pripojil ďalší objekt. Návrh na zmenu dispozície, ktorý prišiel od talianskeho architekta zobrali prekonzultovať na stavebný úrad, ale nebol akceptovateľný. Medzitým (medzi územným rozhodnutím a stavebným povolením) došlo k zmene územného plánu mesta Bratislava. Od pani P. dostali zoznam požiadaviek, ktoré bolo potrebné splniť ( napr. parkovacie miesto malo mať namiesto 2,40 šírku 2,50 ). To sa dalo akceptovať, ale zmenu dispozície stavby - počet bytov nebolo možné meniť, lebo to má vplyv na svetlotechniku, požiarnu ochranu a pod.. Svetlotechnický posudok vyžadovaný už v územnom rozhodnutí stanovoval, ktoré izby museli byť aké a toto museli akceptovať pri projektovaní. Stavebný úrad im uviedol, že zásah do pôvodne navrhnutej budovy by vyžadoval nové stavebné konanie. Žalobca v 1. rade uviedol, že projekt pre stavebné povolenie bol vypracovaný v stanovenej lehote, ale existovala tichá dohoda s pánom, ktorý vydával stavebné povolenie, že pokým bude právoplatné stavebné povolenie, doloží sa geologický posudok. Keď sa odovzdal projekt na stavebnom úrade, odkonzultovalo sa, čo všetko je potrebné predložiť a doplniť, lebo súril termín. Každý mal stanovené úlohy, čo má urobiť. Všetky výkresy boli vytlačené tak, aby sa dalo porovnať, ktoré boli pre územné rozhodnutie a ktoré pre stavebné povolenie. Prvá požiadavka pre investora bola dodať inžiniersko- geologický prieskum (žiadal to statik). Bola dohoda, že žalobcovia budovu so statikom „kvázi“ urobili odhadom a keď geológ elektronicky poslal veci tak statik urobil prepočty a upravil základy a ten výkres sa potom vymenil na stavebnom úrade, aby sa nezdržoval celý proces. Takto bolo urobené po dohode so stavebným úradom. Aj inžiniersko-geologický prieskum bol doložený a potom na základe toho vydali stavebné povolenie. Archeologický prieskum sa nedal vykonať, pričom pamiatkari uviedli, že sa jedná o prvé pásmo ochrany. Poukázal aj na list od p. G. s požiadavkou, aby v projekte boli zapracované výrobky talianskych značiek - konkrétne kotly a klimatizácie, čomu aj vyhoveli. Čo sa týka zmeny dispozícii apelovali, že je to strata času, lebo taliansky architekt urobil také dispozície, ktoré by u nás neprešli. Nakoniec sa to uzavrelo tak, že oznámili žalovanému, že toto čo predložili je jediná varianta, ktorá „prejde“ cez stavebné povolenie. Tú im potom pán H. odsúhlasil e-mailom. Uviedol tiež, že projekt bol odovzdaný skôr, ako bol urobený geologický prieskum len preto, lebo ich tlačil investor. Pokiaľ by geologický prieskum nebol dodaný, nebolo by vydané stavebné povolenie. Geologický prieskum je nevyhnutný pre architekta a statika. Je to potrebné pre projektovanie a výpočet základov. Výpočet je súčasťou stavebného povolenia. Na otázku súdu uviedol, že elektrická prípojka bola súčasťou projektu pre stavebné povolenie. Oni ju vyprojektovali podľa územného rozhodnutia. Keď bolo vydané územné rozhodnutie, manažér stavby mal preveriť tieto skutočnosti. Zmenu projektu v časti prípojky robil projektant žalobcov na základe objednávky a cenovej ponuky ( zo 7.3.2012 ). Žalovaný si to objednal osobitne mimo žalobcov, priamo u projektanta - elektrikára. Keďže to bolo zapracované do celkového projektu, je to pod hlavičkou žalobcov. Zmluvu o pripojení mal riešiť manažér projektu a nie žalobcovia. Jedná sa o inžiniersku činnosť. Keď išli riešiť projekt pre územné rozhodnutie, prvá alternatíva bola navrhnutá architektkou žalobcov, že sa vybuduje vlastná trafostanica. Žalovaný uviedol, že oni to platiť nebudú, preto sa hľadalo iné riešenie. K námietke pána H. ako je možné, že žalobcovia dali projekt dva týždne predtým, ako bol hotový výsledok geologického prieskumu, keď je pre statiku potrebný geologický prieskum uviedol, že pracne

získali geológiu z okolia. Stavebný úrad vyžiadal, že musia podchytávať budovy. Problém pri vydaní stavebného povolenia bol aj v tom, že neexistoval súhlas k podchytávaniu susedných budov od všetkých vlastníkov. Zistili aj od p. E. ako zakladal budovu. Povedal, že na jednej strane mal problém, na druhej nie, preto vychádzali z nejakého priemeru. Podchytávanie sa vyriešilo tak, že to svojím spôsobom okla- mali, že nešli pod jeho základ, ale urobili základ na strane žalovaného, aby to išlo rýchlo. Celé základy odhadli. Keď geológ odhalil vrstvy (urobil posudok), poslal údaje e-mailom, tie išli statikovi a statik opravil výkres zakladania podľa správy geológa. Následne vymenili na sta-vebnom úrade výkresy za správne. Majú odložený aj pôvodný výkres označený ako zmena. Robili to tak preto, aby nezdržiavali vec. Pán Kamenec to na stavebnom úrade povolil. Na za-čiatku predložili nesprávne výkresy len preto, aby celý proces urýchlili. Problémy s pod-chytávaním budovy spôsobili posun o 2,5 mesiacov. Bolo potrebné sa dohodnúť. Pán E. trval na tom, že to musí byť dokonalé, lebo on mal dve podlažia garáží v podzemí. Pán E. robil problémy spoločnosti FINGEST vo všetkom. K tvrdeniu pána H., že problém bol v tom, že žalobcovia dali do projektu prípojku na trafostanicu v budove p. E., ktorá sa nedala realizovať uviedol, že postupovali podľa pokynov, ktoré dostali. Oni nemohli vymyslieť iné pripojenie a neskúmali, či tam je vecné bremeno. Toto je vec inžinieringu a investora (žalovaného). Na otázku súdu či jedinou zmenou projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie oproti tej, ktorá bola odovzdaná dňa 22.2.2011 bola iba zmena elektrickej prípojky trafostanice odpovedal, že áno.

Žalobkyňa v 2. rade na pojednávaní dňa 25.8.2015 uviedla, že zmena dispozície stavby mala vplyv na predĺženie lehoty na vyhotovenie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie. Došlo tým k zmene viacerých vecí - jednak svetlo technického posudku, malo dôjsť k zmene ( k zvýšeniu ) počtu parkovacích miest, čo nebolo možné urobiť pre nedostatok miesta. Zmena dispozície by neprešla. Bola to len strata času, ale snažili sa vyhovieť žalovanému. Keď žalovaný zistil, že sa nedá urobiť prípojka tak, ako to bolo pôvodne navrhnuté, tak hľadali iné riešenie, ku ktorému mu pomohli žalobcovia. Jednalo sa o inžiniersku činnosť, ktorá nebola úlohou žalobcov. Zmena elektrickej prípojky bola urobená na žiadosť žalovaného.

Štatutárny zástupca žalovaného M. H. na pojednávaní dňa 25.8.2015 uviedol, že žalovaný nezaplatil danú faktúru. Bola vykonaná daňová kontrola. Potom bola vystavená nová faktúra, ktorá bola zaplatená. K žiadosti o použitie talianskych výrobkov uviedol, že tie-to sa uvádzajú až v realizačnom projekte a nie v projekte pre stavebné povolenie. Má skúse-nosti so stavbami už 25 rokov. Štyri roky trvalo kým došlo k vydaniu stavebného povolenia. Bol každý týždeň v Bratislave a asi 50 krát jednal so žalobcami. Poprel, že územné rozhod-nutie bolo vydané na trafostanicu p. E.. Elektrárne žiadali vecné bremeno v súvislosti s prípojkou. Projekt bol daný 22.2.2011 a stavebné povolenie bolo právoplatné až v októbri 2012. Bolo potrebné riešiť problém s trafostanicou. Bol potrebný jeden súhlas od p. E., ale nedalo sa to vyriešiť. Keď zistili, že projekt z 22.2.2011 sa nedal realizovať pre problém s elektrickou prípojkou, museli nájsť iné riešenie. Nakoniec bol projekt hotový viac ako po roku a pol. Elektrárne bez dohody s pánom E. nedali súhlas s použitím trafostanice. Bolo by jednoduchšie za 30 000 EUR postaviť vlastnú trafostanicu. Nebolo to však chybou žalobcov. Šesť mesiacov sa čakalo na stretnutie ohľadom pripojenia na inú trafostanicu. Mali to zistiť architekti, kde sa má urobiť prípojka. Búracie práce boli dokončené v januári 2011. Sondy sa robili vo februári a 8.3.2011 predložili doklady o geologickom prieskume.

V podaní zo dňa 24.9.2015 právna zástupkyňa žalobcov zhrnula termíny a lehoty jednotlivých plnení zmluvy o dielo, ktoré súvisia s vypracovaním projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie. Dňa 24.11.2009 bol žalovaný upozornený zo strany spoločnosti ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o. na to, že bude potrebná záverečná správa IGP. Dňa 9.12.2009 bolo vydané vyjadrenie ZSE pre územné rozhodnutie vo veci prípojky NN, v ktorom súhlasili s napojením na trafostanicu TS 1270-000. Dňa 21.7.2010 nadobudlo právoplatnosť územné rozhodnutie. Dňa 15.10.2010 podľa zmluvy o dielo mala byť odovzdaná projektová dokumentácia pre stavebné povolenie. Dňa 26.10.2010 žalovaný žiadal o zapracovanie zmien dispozícií na základe spoločníkov žalovaného (e-mailom). Dňa 10.11.2010 žalobcovia zasielajú upravené varianty dispozícií v zmysle požiadaviek žalovaného. Dňa 19.11.2010 ža- lovaný odsúhlasil jednu z variant upravených dispozícií (e-mailom). Dňa 22.11.2010 žalob-covia informovali žalovaného, že ním zvolenú variantu dispozícií zapracujú do PD SP. Dňa 18.1.2011 žalovaný zasiela žalobcom e-mail, v ktorom žiada informáciu, či pre nich bude po-stačovať spôsob vykonania IGP k vypracovaniu PD SP. Dňa 22.2.2011 bola zo strany žalob-cov odovzdaná žalovanému PD SP (s napojením prípojky NN na trafostanicu TS 1270-000 v súlade s vyjadrením ZSE zo dňa 9.12.2009).

Dňa 8.3.2011 bola vyhotovená a odovzdaná záverečná správa z IGP. Dňa 5.3.2012 bola daná žiadosť žalovaného o spracovanie projektu - zmeny prípojky NN. Dňa 8.3.2012 bola zaslaná cenová ponuka na vypracovanie projektovej dokumentácie novej prípojky NN k trafostanici TS 157. Predložila tiež vyjadrenie Slovenskej komory architektov (Autorizačného výboru) z 11.9.2015, podľa ktorého pre založenie stavby je bezpodmienečne nutné mať informácie o geológii v mieste založenia stavby. IGP nie je obsahom projektovej činnosti, ale si ho zabezpečuje stavebník ako podklad pre projektanta. Autorizačný výbor Slovenskej komory architektov k otázke zmien dispozície bytov v PD SP uviedol, že takéto zmeny by mali byť posúdené generálnym projektantom z hľadiska static-kého, ako aj z hľadiska naplnenia hygienických a iných noriem. Túto zmenu bolo potrebné konzultovať aj so stavebným úradom a príslušnými orgánmi. Žalobcovia nesúhlasili s tvrde-niami žalovaného súvisiacimi s napojením trafostanice. V PD SP naprojektovali prípojku NN v súlade s vyjadrením ZSE. K uvedenej trafostanici TS 1270-000 bolo možné pripojiť sa, avšak vyžadoval sa súhlas vlastníka trafostanice, čo žalovaný musel vedieť už pri procese zís-kavania územného rozhodnutia. Žalovaný tvrdil, že sa s vlastníkom tejto trafostanice nedoho-dol. Až následne v marci 2012 (rok a pol po odovzdaní PD SP) žalovaný požiadal žalobcov (nad rámec dohodnutý v zmluve), aby sa pokúsili nájsť iné riešenie napojenia prípojky NN. Riešenie novej prípojky bolo zabezpečené v spolupráci s O.. D. S., s ktorým žalovaný uzavrel osobitnú zmluvu. Žalobcovia mali za to, že problémy s elektroprípojkou neboli spôsobené z dôvodov na ich strane, keďže oni odovzdali PD SP riadne v súlade s územným rozhodnutím a vyjadrením ZSE.

Na pojednávaní dňa 9.10.2015 právna zástupkyňa žalobcov žiadala kompenzačnú ná-mietku žalovaného ako nedôvodnú a nepreukázanú zamietnuť. Mala za to, že nároky žalob-cov boli dostatočným spôsobom preukázané. Títo v zmysle dojednaných zmluvných podmie-nok riadne vyhotovili a odovzdali dohodnutú projektovú dokumentáciu pre stavebné povole-nie. S jej odovzdaním sa nedostali do omeškania vzhľadom na omeškanie žalovaného s po-skytnutím súčinnosti, ktorá mu vyplývala zo zákona ako aj zo samotnej zmluvy. Žalovanému teda nikdy nevznikol nárok na zmluvnú pokutu voči žalobcom. Projektová dokumentácia bola odovzdaná v súlade s vyjadrením s územným rozhodnutím čo žalovaný od územného kona-nia až doposiaľ nikdy nerozporoval. Žalobcovia postupovali s odbornou starostlivosťou a v súlade so záväznými rozhodnutiami a vyjadreniami dotknutých orgánov. Na základe toho im vlastne vznikol aj nárok v zmysle zmluvy, ktorá je titulom vzniku nároku na zaplatenie časti odmeny za spracovanú dodanú časť diela, ktorá bola vyúčtovaná faktúrou. Táto bola vy-stavená v súlade so zmluvou a obsahovala všetky náležitosti a žalovaný ju prevzal ako riadny a správny účtovný doklad a na jej základe si uplatnil nárok na odpočet DPH. Žalovaný túto faktúru nikdy ako nesprávnu nevrátil na prepracovanie, nevyradil ju zo svojho účtovníctva a z pôvodného zdaňovacieho obdobia, ale nepodal ani dodatočné opravné daňové priznanie ani nepožiadal o jej zrušenie dobropisom a vystavenie novej faktúry. Žalovaný týmto spô-sobom nepostupoval, naopak svojím konaním plne akceptoval dotknutú vystavenú faktúru a v súčasnosti sa zámerne odvoláva na údajné chybné vystavenie faktúry s cieľom eliminovať, alebo aspoň minimalizovať nárok žalobcov na úroky z omeškania a zmluvnú pokutu. Žalova- ný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by sa žalobcovia dostali do omeškania s odovzdaním projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie, alebo že postupovali neodborne. Svoju argumentáciu žalovaný oprel vlastne len o údajné neposkytnutie dodatočných plnení, na ktoré ale žalobcovia neboli zmluvne zaviazaní či už samostatnou zmluvou o dielo, alebo žiadnou inou osobitnou zmluvou. Tieto mali byť zabezpečené zo strany žalovaného resp. iných profesií inžinieringu. Žalovaný sa preto nemôže odvolávať na skutočnosti a plnenie, ktoré si mal splniť sám resp. vo vlastnej réžii zmluvne zabezpečiť. Na otázku súdu či v období od 21.7. 2010 do 15.10.2010 žiadal žalovaný doplniť alebo zmeniť projekt resp. či v tomto období vyzývali žalobcovia žalovaného na poskytnutie súčinnosti v súvislosti s vykonaním predmetnej časti diela právna zástupkyňa žalobcov odpovedala, že v tomto období nežiadal žalovaný o doplnenie, alebo zmenu projektu, ale k tomu či vyzývali žalobcovia žalovaného na poskytnutie súčinnosti by sa vedel vyjadriť žalobca v 1. rade.

Žalobca v 1. rade uviedol, že keď bolo vydané právoplatné územné rozhodnutie vyzvali spoločnosť FINGEST na stretnutie s tým, že sa mal dohodnúť ďalší postup vo veci. To stretnutie sa aj uskutočnilo. Komunikácia medzi účastníkmi prebiehala.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

Nebol medzi účastníkmi konania sporné a predloženou zmluvou zo dňa 1.3.2008 mal súd preukázané, že O.. I. Ľ. J. I. O.. I.. D. W. uzavreli podľa ust. Zmluvu o združení autorizovaných architektov za účelom spoločného výkonu slobodného povolania autorizovaného architekta v celom rozsahu činností, ktoré vyplývajú zo a autorizačných osvedčení. Združenie malo používať obchodný názov D. I. I. I. C., W. XX, XXX XX T.. Združenie nemá právnu subjektivitu.

Podľa ust. niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu. Združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti.

Podľa ust. majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov.

Podľa ust. podiely na majetku získanom spoločnou činnosťou sú rovnaké, ak zmluva neurčuje inak. Zo záväzkov voči tretím osobám sú účastníci zaviazaní spoločne a nerozdielne.

Zmluvou o dielo č. 02/2008 zo dňa 22.5.2008 bolo súdu preukázané, že ju uzavreli žalovaný ako objednávateľ a ako zhotoviteľ D. I.É. I. I. C., W. XX, XXX XX T., zastúpený O.. I.. D. W.. Zhotoviteľ sa zaviazal poskytnúť objednávateľovi požadované výkony a plnenia konkretizované v tejto zmluve, prílohe č. 1 k tejto zmluve a objednávke, výlučne za ceny dohodnuté a kalkulované podľa prílohy č. 1, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Podľa čl. 2. bodu 2.4.1 základné výkony zhoto-viteľa pri zhotovení diela zahŕňajú tieto čiastkové plnenia: a) zameranie skutočného stavu pôvodného objektu, vypracovanie projektu asanácie pôvodného objektu (vrátane projektu pre búracie práce), b) architektonická štúdia dispozičného riešenia (návrh stavby), c) vypra-covanie projektu pre územné rozhodnutie, d) vypracovanie projektu pre stavebné povolenie, e) vypracovanie realizačného projektu, f) vypracovanie „Výkazu výmer podľa jednotlivých špecializácií pre stanovenie ceny stavebnej akcie“, g) výkon autorského dozoru na stavbe. V článku 4. zmluvy účastníci dohodli spolupôsobenie objednávateľa. Žalovaný sa zaviazal, že počas vykonávania diela poskytne zhotoviteľovi súčinnosť v potrebnom rozsahu spočívajúcu najmä v odovzdaní primárnych a doplňujúcich údajov, upresnení podkladov, vyjadrení a stanovísk, ktorých potreba vznikne v priebehu plnenia tejto zmluvy. Toto spolupôsobenie sa malo poskytnúť bezodkladne, najneskôr do troch dní od jeho vyžiadania. Účastníci ďalej dohodli, že ak objednávateľ neposkytne spolupôsobenie v dohodnutých termínoch, zhotoviteľ je oprávnený primerane prispôsobiť termíny plnenia jednotlivých fáz realizácie diela oproti termínom dohodnutým zmluvou. V článku 5. sa zhotoviteľ zaviazal, že dielo realizuje v týchto termínoch: a) zameranie skutočného stavu pôvodného objektu, vypracovanie projektu asanácie pôvodného objektu (vrátane projektu pre búracie práce) do konca mája 2008, b) architektonická štúdia dispozič-ného riešenia a vypracovanie projektu pre územné rozhodnutie do konca júna 2008, c) vypra-covanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie 60 pracovných dní od právoplat-nosti územného rozhodnutia, d) vypracovanie realizačného projektu 30 pracovných dní od právoplatnosti stavebného povolenia, e) vypracovanie „Výkazu výmer“ 10 pracovných dní po ukončení RP, f) výkon autorského dozoru priebežne počas realizácie (bod 5.1). Dodržiavanie termínov bolo podmienené riadnym a včasným spolupôsobením objednávateľa. V prípade, že z toho dôvodu by došlo k prerušeniu prác na zhotovení diela, lehota na jeho zhotovenie sa predĺži o dobu, o ktorú prerušenie ovplyvnilo dobu jeho vykonania (bod 5.2). V prípade omeškania zhotoviteľa z dôvodov na jeho strane má objednávateľ právo žiadať penále podľa článku 9. zmluvy (bod 5.3). V článku 6. zmluvy účastníci dohodli cenu predmetu plnenia a platobné podmienky. Podľa čl. 6. bodu 6.1 zmluvy cena predmetu plnenia bola dohodnutá vo výške 3 263 160,-Sk ako cena maximálna (cena bude fakturovaná bez DPH). Podľa čl. 6. bodu 6.2 zmluvy cena za predmet plnenia bude fakturovaná priebežne - v niekoľkých splátkach počas realizácie takto: prvá splátka v hodnote 400 000,- Sk (13 277,27 EUR) pri podpísaní zmluvy, druhá splátka v hodnote 600 000,-Sk (19 916,35 EUR) po dodaní PD na územné konanie, tretia splátka v hodnote 600 000,-SK (19 916,35 EUR) po obdržaní právoplatnosti územného rozhodnutia, štvrtá splátka v hodnote 663 160,-Sk (22 012,87 EUR) po vydaní a právoplatnosti stavebného povolenia, piata splátka v hodnote 600 000,-Sk (19 916,35 EUR) po odovzdaní RP a výkazu výmer od zhotoviteľa objednávateľovi, šiesta splátka v hodnote 400 000,-Sk (13 277,27 EUR) po právoplatnej kolaudácii stavby. Podľa čl. 6. bodu 6.3 zmluvy faktúra bude splatná do 14 dní odo dňa doručenia objednávateľovi a musí obsahovať predpísané náležitosti: a) označenie „faktúra“ a jej číslo, b) identifikačné údaje objednávateľa a dodávateľa (IČO, IČ DPH, sídlo), c) označenie banky a čísla účtu, na ktorý sa má previesť úhrada, d) číslo zmluvy a označenie fakturovanej časti diela, e)

deň vystavenia a odoslania faktúry a lehotu jej splatnosti, fakturačné obdobie, f) fakturovanú sumu, g) podľa povahy fakturácie doklady preukazujúce oprávnenosť fakturácie, h) pečiatka a podpis a všetky iné náležitosti tak, aby faktúra spĺňala všetky náležitosti daňového dokladu. V článku 9. zmluvy účastníci dohodli zmluvné pokuty. Podľa bodu 9.1 zhotoviteľ zaplatí objednávateľovi zmluvnú pokutu: a) za omeškanie s povinnosťami odovzdať predmet zmluvy včas a riadne, a to vo výške 0,2% z ceny príslušnej časti projektovej dokumentácie, za každý deň omeškania do 14 dní, nad 14 dní 1% za každý deň omeškania, b) za vadné plnenie a to vo výške 10% z ceny príslušnej časti dokumentácie, túto pokutu zhotoviteľ nezaplatí, ak odstráni vady do 14 pracovných dní od dátumu zaslania písomnej reklamácie, c) za omeška-nie s odstránením vád príslušnej časti projektovej dokumentácie a to 500,-Sk (16,60 EUR) za každý deň. Podľa bodu 9.2 objednávateľ zaplatí zhotoviteľovi zmluvnú pokutu za nezaplate- nie faktúry za riadne splnený predmet zmluvy a to vo výške 0,2% zo sumy faktúry za každý deň omeškania po dobe splatnosti faktúry, do 14 dní omeškania a 1% nad 14 dní omeškania. Dielo malo názov „MULTI-USE HOUSE MICKIEWICZOVA“.

Listom zo dňa 3.11.2008 mal súd preukázané, že žalovaný potvrdil prevzatie projek-tovej dokumentácie pre územné konanie a listom zo dňa 28.11.2008 mal súd preukázané, že O.. O. P. (K.T. Plus, s.r.o.) tiež potvrdila prevzatie tejto dokumentácie.

Z e-mailu spoločnosti ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o. zo dňa 24.11.2009 súd zistil, že menovaná spoločnosť zaslala žalovanému zoznam potrebných dokumentov pre spracovanie záväznej cenovej ponuky na realizáciu jeho investičného zámeru na E. K.. v T., medzi ktorými bola aj záverečná správa z inžiniersko-geologického prieskumu.

Z e-mailu spoločnosti ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o. zo dňa 8.12.2009 súd zistil, že menovaná spoločnosť zaslala žalovanému cenovú ponuku na realizáciu vrtu a penetračnej sondy s tým, že výsledky by mali postačovať pre návrh založenia objektu a jeho konštrukcie.

Na preukázanie tvrdení žalobcovia predložili aj cenovú ponuku spoločnosti ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o. zo dňa 8.12.2009.

Vyjadrením spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. zo dňa 9.12.2009, adresovaným spoločnosti K.T. Plus, s.r.o. bolo súdu preukázané, že ZSE súhlasila s vydaním územného rozhodnutia pre stavbu „Polyfunkčný dom - E. K.., T. s tým, že odber elektrickej energie bude zabezpečený z NN rozvádzača trafostanice Q. XXXX-XXX.

Z rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Staré mesto zo dňa 9.6.2010, ktoré nado-budlo právoplatnosť 21.7.2010 súd zistil, že pre žalovaného bolo vydané územné rozhodnutie - rozhodnutie o umiestnení stavby č. 1180 (E. K. U.).

E-mailom zo dňa 26.10.2010 bolo súdu preukázané, že E.. Q. G. v mene p. H. a spoločníkov žalovaného žiadala žalobcov o zmenu dispozície bytov.

E-mailom z 10.11.2010 mal súd preukázané, že žalobcovia zaslali upravené dispozície bytov pre žalovaného.

E-mailom zo dňa 19.11.2010 bolo súdu preukázané, že žalovaný odsúhlasil variantu A novej dispozície.

E-mailom z 22.11.2010 mal súd preukázané, že žalobcovia potvrdili prijatie schválenia zmeny dispozície s tým, že dokumentácia bude spracovaná ako na stavebné povolenie.

E-mailom z 5.1.2011 bolo súdu preukázané, že žalovaný žiadal preposlať balíček pôdorysov, ktoré sa pripravujú na stavebné povolenie pre E..

E-mailom z 18.1.2011 mal súd preukázané, že žalovaný požiadal o písomné potvrdenie položiek inžiniersko-geologického prieskumu, či jeho rozsah bude postačujúci pre vypracovanie projektu pre stavebné povolenie.

Z preloženého e-mailu súd zistil, že žalobcovia oznámili žalovanému, že súhlasia s položkami geologického prieskumu a považujú ich za postačujúce.

Na preukázanie vyhotovenia projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie žalobcovia predložili súdu prvú stranu projektu stavby na stavebné povolenie z 01.2011, prvú stranu výkresu , Zoznam príloh a technickú správu z februára 2010 a Protokol o určení vonkajších vplyvov č. 020-2011 zo dňa 7.2.2011.

Listom zo dňa 22.2.2011 žalovaný potvrdil prevzatie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie týkajúcej sa predmetnej stavby.

Listom zo dňa 22.2.2011 O.. O. P. (za spoločnosť K.T. Plus, s.r.o.) potvrdila prevzatie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie týkajúcej sa predmetnej stavby.

Nebolo medzi účastníkmi konania sporné a časťou záverečnej správy bolo súdu preukázané, že záverečná správa IGP bola vyhotovená a predložená dňa 8.3.2011.

E-mailom z 5.3.2012 mal súd preukázané, že žalovaný žiadal o súčinnosť žalobcov pri zmene elektroprípojky predmetnej stavby.

E-mailom zo 7.3.2012 bolo súdu preukázané, že D. S. oznámil žalobcom, že je možné urobiť zmenu elektrickej prípojky, pričom cena za projektovú dokumentáciu bude 382 EUR.

E-mailom zo dňa 8.3.2012 bolo súdu preukázané, že žalobcovia preposlali list od p. S. žalovanému.

Z e-mailu E.. C. R. z 13.3.2012 adresovaného žalobcom súd zistil, že žalovaný súhlasil s cenou a žiadal o zabezpečenie súhlasu Západoslovenskej energetiky.

Žalovaný na preukázanie tvrdenia o vyhotovení projektovej dokumentácie pre pre stavebné povolenie ku dňu 27.3.2012 predložil súdu Prvú stranu projektovej dokumentácie - ZMENA č. 1 -03.2012, Zoznam príloh a technickú správu, Protokol o určení vonkajších vplyvov č. 020-2011 z 27.3.2012 a Tabuľku určenia vonkajších vplyvov. Z týchto predložených dokumentov súd zistil, že sa jednalo o zmenu časti projektu týkajúcej sa elektroinštalácie, ktorú vypracoval O.. D. S..

Zmluvou o budúcej zmluve zo dňa 28.6.2012 uzavretou medzi spoločnosťou RHK REAL s.r.o. ako budúcim povinným z vecného bremena a žalovaným ako budúcim oprávneným z vecného bremena bolo súdu preukázané, že sa účastníci dohodli na budúcom zriadení vecného bremena v súvislosti s napojením novostavby žalovaného na trafostanicu umiestnenú v budove spoločnosti RHK REAL s.r.o. za odplatu 15 000 EUR.

Z rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Staré mesto zo dňa 12.9.2012, ktoré nado-budlo právoplatnosť 29.10.2012 súd zistil, že pre žalovaného bolo vydané stavebné povolenie na stavbu „H. Z., E. K.., T. (E. K. U.).

Z faktúry predloženej žalobcami súd zistil, že mala číslo 1/01/13, bola vystavená a odoslaná dňa 7.1.2013. Ako deň plnenia je na nej uvedené 7.1.2013 a je splatná 7.2.2013. Bola vystavená na základe Zmluvy o dielo č. 02/2008 ako štvrtá splátka na sumu 22 012,87 EUR bez DPH, pričom celková vyúčtovaná suma s DPH predstavuje 26 415,44 EUR. Na faktúre (daňovom doklade) je uvedené číslo účtu dodávateľa (2620030795/1100) a „IČ DPH“ (SK1026580225). Ako dodávateľ je na nej uvedený D. I. I. I. C., W. XX, XXX XX T.. Nie je na nej uvedené „IČO“ dodávateľa.

Z protokolu Daňového úradu Košice zo dňa 26.4.2013 súd zistil, že daňová kontrola u žalovaného sa týkala dane z pridanej hodnoty za január - december 2010. Pri faktúre č. 11/10/10 zo dňa 1.10.2010 bolo zistené, že ako dodávateľ bol na nej uvedený D. I. I. I. C., W. XX, XXX XX T., IČ DPH: SK1026580225. Faktúra bola vystavená na základe Zmluvy o dielo č. 02/2008. Faktúra bola vystavená združením

architektov - žalobcov v 1. a 2. rade. Obaja účastníci združenia sú platcami DPH, ale dodávateľ uvedený na predmetnej faktúre (združenie, ktoré nemá právnu subjektivitu) nebol platiteľom DPH. IČO na faktúre uvedené nebolo a IČ DPH uvedené na faktúre bolo pridelené O.. I.. D. W.. Daňový úrad konštatoval, že platiteľ dane FINGEST, s.r.o. porušil ust. v platnom znení. Faktúra č. 11/10/10 zo dňa 1.10.2010 nebola vystavená poverenou osobou v zmysle na ust. a v platnom znení.

Zo žalobcami predloženej šiestej strany rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR (z 11.11.2013) týkajúceho sa vyššie uvedenej daňovej kontroly a faktúry č. 11/10/10 súd zistil, že bolo v ňom konštatované, že nebol spochybnený zdaniteľný obchod medzi daňovým subjektom a združením fyzických osôb, ale jednalo sa o formálnu chybu v označení dodávateľa na faktúre.

Z e-mailovej komunikácie medzi žalobcami a žalovaným súd zistil, že dňa 12.3.2014 žalovaný požiadal o opravu označenia dodávateľa na faktúrach č. 11/10/10 a č. 1/01/13. Dňa 13.3.2014 žalobcovia oznámili žalovanému, že to nie je dôvodné s poukazom na zákon o DPH a rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR. Dňa 18.3.2014 žalovaný s poukazom na rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR zo dňa 11.11.2013 a výzvu správcu dane na doloženie opravenej faktúry do 24.2.2014 požiadal o opravu faktúry č. 11/10/10. Dňa 19.3.2014 žalobcovia oznámili žalovanému, že bez obdržania kópie rozhodnutia a jeho posúdenia nemôžu vyhovieť požiadavke žalovaného.

E-mailom žalobkyne v 2. rade zo dňa 25.3.2014 bolo súdu preukázané, že v zmysle požiadavky žalovaného zaslala mu poštou upravené faktúry.

Výpisom z účtu žalovaného mal súd preukázané, že dňa 18.3.2014 uhradil na účet č. XXXXXXXXXX/ XXXX sumu 13 000 EUR. Výpisom z účtu žalovaného mal súd preukázané, že dňa 23.4.2014 uhradil na účet č. XXXXXXXXXX/ XXXX sumu 13 415,44 EUR.

Žalobcovia potvrdili prijatie vyššie uvedených súm v uvedených dňoch.

Z e-mailu JUDr. Milana Weiczena (advokáta advokátskej kancelárie Čollák, Weiczen, Vanko & Partners), právneho zástupcu žalovaného, adresovaného právnej zástupkyni žalobcov, zo dňa 9.4.2014 súd zistil, že v prílohe tohto e-mailu právny zástupca žalovaného zasielal právnej zástupkyni žalobcov návrh dohody o ukončení zmluvy o dielo.

Z faktúry predloženej žalovaným (opravenej faktúry) súd zistil, že mala číslo 1/01/13, bola vystavená a odoslaná dňa 7.1.2013. Ako deň plnenia je na nej uvedené 7.1.2013 a je splatná 7.2.2013. Bola vystavená na základe Zmluvy o dielo č. 02/2008 ako štvrtá splátka na sumu 22 012,87 EUR bez DPH, pričom celková vyúčtovaná suma s DPH predstavuje 26 415,44 EUR. Na faktúre (daňovom doklade) je uvedené číslo účtu dodávateľa (XXXXXXXXXX/XXXX) a „IČ DPH“ (SK1026580225). Ako dodávateľ je na nej uvedený O.. I.. D. W.P., P. XXXX/XX, XXX XX T. X - S.. Nie je na nej uvedené „IČO“ dodávateľa.

Žiadosťou žalobcov zo dňa 7.9.2015 mal súd preukázané, že títo požiadali Slovenskú komoru architektov o poskytnutie odborného stanoviska vo veci s tým, aby sa komora vyjadrila k tomu, či je pre spracovanie projektu pre stavebné povolenie potrebné zistenie inžiniersko-geologických pomerov staveniska a či na projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie má vplyv zmena dispozícií jednotlivých bytov.

Zo stanoviska Slovenskej komory architektov (Autorizačného výboru) zo dňa 11.9.2015 súd zistil, že pre založenie stavby je bezpodmienečne nutné mať informácie o geológii v mieste založenia stavby. IGP nie je obsahom projektovej činnosti, ale si ho zabezpečuje stavebník ako podklad pre projektanta. K otázke zmien dispozície bytov v PD SP bolo uvedené, že takéto zmeny by mali byť posúdené generálnym projektantom z hľadiska statického, ako aj z hľadiska naplnenia hygienických a iných noriem. Túto zmenu bolo potrebné konzultovať aj so stavebným úradom a príslušnými orgánmi.

Predmetom konania po zmene návrhu bol nárok žalobcov na zaplatenie sumy 114 563,36 EUR, ktorá je tvorená zmluvnou pokutou vo výške 111 808,84 EUR (pozostávajúcej zo zmluvnej pokuty vo výške 739,62 EUR /0,2% denne zo sumy 26 415,44 EUR od 8.2.2013 do 21.2.2013/, zo zmluvnej pokuty vo výške 103 020,22 EUR /1% denne zo sumy 26 415,44 EUR od 22.2.2013 do 18.3.2014/ a zo zmluvnej pokuty vo výške 8 049 EUR /1% denne zo sumy 13 415,44 EUR od 19.3.2014 do 23.4.2014/) a úrokom z omeškania vo výške 2 754,52 EUR (pozostávajúceho z úroku z omeškania vo výške 1 260,44 EUR /8,75% ročne zo sumy 13 000 EUR od 8.2.2013 do 18.3.2014/ a z úroku z omeškania vo výške 1 494,08 EUR /8,75% ročne zo sumy 13 415,44 EUR od 8.2.2013 do 23.4.2014/).

Žalovaný neuznal nárok žalobcov v 1. a 2. rade v uplatnenej výške a zároveň vzniesol kompenzačnú námietku vo výške 114 560,87 EUR.

Žalobcovia v 1. a 2. rade nesúhlasili s kompenzačnou námietkou. Mali za to, že sa jedná o vzájomný návrh a navrhli, aby ho súd vylúčil na samostatné konanie.

Podľa ust. odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom. Vzájomný návrh môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak by tu neboli podmienky pre spojenie vecí. Na vzájomný návrh sa primerane použijú ustanovenia o návrhu na začatie konania, jeho zmene a späťvzatí.

Podľa ust. vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

Z obsahu podaní žalovaného jednoznačne vyplýva, že sa jedná o uplatnenie jeho pohľadávky na započítanie voči pohľadávke žalobcov v 1. a 2. rade v zmysle ust. , keďže si uplatňuje na započítanie pohľadávku nižšiu ako je pohľadávka uplatnená žalobcami. Žalovaný si neuplatnil svoju pohľadávku ako vzájomný návrh, pričom jasne, určite a zrozumiteľne navrhol započítanie svojej pohľadávky voči pohľadávke žalobcov v 1. a 2. rade. Takýto prejav žalovaného súd posudzuje ako obranu žalovaného a vysporiada sa s ňou ako s predbežnou otázkou.

Podľa ust. zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa ust. zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom. Objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať. Pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich.

Podľa ust. objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( ), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Dojednanie a poskytnutie preddavkov na cenu za dielo sa nedotýka účinkov podľa a 549.

Podľa ust. zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a

4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo. Ak toto miesto nie je dohodnuté a zmluva zahŕňa povinnosť zhotoviteľa odoslať predmet diela, usku- točňuje sa odovzdanie predmetu diela jeho odovzdaním prvému dopravcovi, ktorý má uskutočniť prepravu do miesta určenia. Zhotoviteľ umožní objednávateľovi uplatnenie práv z prepravnej zmluvy, pokiaľ tieto práva nemá objednávateľ už na základe tejto zmluvy. Ak zmluva neurčuje miesto odovzdania a ani povinnosť zhotoviteľa odoslať predmet diela, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, v ktorom sa podľa zmluvy malo dielo vykonávať; ak v zmluve nie je toto miesto určené, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, o ktorom objednávateľ vedel alebo musel vedieť v čase uzavretia zmluvy, že v ňom bude zhotoviteľ dielo vykonávať. V prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 až 3, uskutočňuje sa odovzdanie diela v mieste, kde má zhotoviteľ sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko alebo organizačnú zložku, ak jej miesto včas objednávateľovi oznámi. Odovzdaním zhotovenej veci nadobúda k nej objednávateľ vlastnícke právo, ak ho do tejto doby mal zhotoviteľ, a na objednávateľa prechádza nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci, ak ho do tejto doby znášal zhotoviteľ. Ustanovenia § 444 až 446, § 455 až 459 a § 461 platia obdobne. Ak o to požiada ktorákoľvek strana, spíše sa o odovzdaní predmetu diela zápisnica, ktorú podpíšu obe strany.

Podľa ust. dielo má vady, ak vykonanie diela nezod-povedá výsledku určenému v zmluve. Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania ( ); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky. Zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností. Ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne ustanovenia až 422 a .

Podľa ust. objednávateľ je povinný predmet diela pre-zrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. Súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. Ustanovenia a sa použijú obdobne na účinky vedené v odseku 2.

Podľa ust. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o dielo, ktorej predmet bol určený v článku 2., najmä v bode 2.4.1 zmluvy o dielo. Žalobcovia v 1. a 2. rade vykonali pre žalovaného z dohodnutých činností okrem iného aj vypracovanie projektu pre stavebné povolenie. Tento projekt podľa zmluvy mal byť žalobcami vyhotovený 60 pracovných dní od právoplatnosti územného rozhodnutia. Územné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.7.2010, to znamená, že projekt pre stavebné povolenie mal byť odovzdaný žalovanému 15.10.2010. Štvrtá splátka ceny diela vo výške 663 160,-Sk, t.j. 22 012,87 EUR (cena s DPH predstavovala 26 415,44 EUR) podľa čl. 6. bodu 6.2 zmluvy mala byť zaplatená žalovaným po vydaní právoplatnosti stavebného povolenia. Stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2012. Štvrtá splátka ceny diela bola vyúčtovaná faktúrou číslo 1/01/13, vystavenou a odoslanou dňa 7.1.2013. Ako deň plnenia je na nej uvedené 7.1.2013 a je splatná 7.2.2013. Bola vystavená na základe Zmluvy o dielo č. 02/2008 ako štvrtá splátka na sumu 22 012,87 EUR bez DPH, pričom celková vyúčtovaná suma s DPH predstavuje 26 415,44 EUR. Na faktúre (daňovom doklade) je uvedené číslo účtu dodávateľa (XXXXXXXXXX/XXXX) a „IČ DPH“ (SK1026580225). Ako dodávateľ je na nej uvedený D. I. I. I. C., W. XX, XXX XX T.. Nie je na nej uvedené „IČO“ dodávateľa. Na základe žiadosti žalovaného s prihliadnutím na vyššie uvedený Protokol o daňovej kontrole Daňového úradu Košice a Rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR došlo zo strany žalobcov k oprave faktúry číslo 1/01/13. „Opravená“ faktúra č. 1/01/13 bola vystavená a odoslaná dňa 7.1.2013. Ako deň plnenia je na nej uvedené 7.1.2013 a je splatná 7.2.2013. Bola vystavená na základe Zmluvy o dielo č. 02/2008 ako štvrtá splátka na sumu 22 012,87 EUR bez DPH, pričom celková vyúčtovaná suma s DPH predstavuje 26 415,44 EUR. Na faktúre (daňovom doklade) je uvedené číslo účtu dodávateľa (XXXXXXXXXX/XXXX) a „IČ DPH“ (SK1026580225). Ako dodávateľ je na nej uvedený O.. I.. D. W., P. XXXX/XX, XXX XX T. X - S..

Nie je na nej uvedené „IČO“ dodávateľa. Opravená faktúra bola žalovanému doručená dňa 26.3.2014. Žalovaný uhradil faktúru v dvoch splátkach, a to dňa 18.3.2014 v sume 13 000 EUR a dňa 23.4.2014 v sume 13 415,44 EUR. Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné a súd ich mal preu-kázané zmluvou o dielo, územným rozhodnutím, stavebným povolením, výpismi z účtu žalovaného, faktúrou č. 1/01/13 a „opravenou“ faktúrou č. 1/01/13.

Žalobcovia v 1. a 2. rade žiadali, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 114 563,36 EUR pozostávajúcej zo zmluvnej pokuty vo výške 111 808,84 EUR a z úroku z omeškania vo výške 2 754,52 EUR. Zmluvnú pokutu vo výške 111 808,84 EUR si žalobcovia uplatnili v súlade s čl. 9. bodom 9.2 zmluvy o dielo za oneskorenú úhradu faktúry č. 1/01/13 splatnej podľa nich 7.2.2013. Táto je tvorená zmluvnou pokutou vo výške 739,62 EUR (0,2% denne zo sumy 26 415,44 EUR od 8.2.2013 do 21.2.2013 - za prvých 14 dní omeškania), zmluvnou pokutou vo výške 103 020,22 EUR (1% denne zo sumy 26 415,44 EUR od 22.2.2013 do 18.3.2014 - do zaplatenia prvej splátky ceny časti diela) a zmluvnou pokutou vo výške 8 049 EUR (1% denne zo sumy 13 415,44 EUR od 19.3.2014 do 23.4.2014 - do zaplatenia druhej splátky ceny predmetnej časti diela). Úroky z omeškania vo výške 2 754,52 EUR si žalobcovia uplatnili v súlade s ustanoveniami platných právnych predpisov. Tieto sú tvorené úrokmi z omeškania vo výške 1 260,44 EUR (8,75% ročne zo sumy 13 000 EUR od 8.2.2013 do 18.3.2014 - do zaplatenia prvej splátky ceny časti diela) a úrokmi z omeškania vo výške 1 494,08 EUR (8,75% ročne zo sumy 13 415,44 EUR od 8.2.2013 do 23.4.2014 2014 - do zaplatenia druhej splátky ceny predmetnej časti diela).

Podľa ust. okolnosti vylučujúce zodpovednosť ( ) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

Podľa ust. neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa a nasl.

Podľa ust. odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Podľa ust. ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Podľa ust. ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení. Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.

Podľa ust. neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Podľa ust. práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

Podľa ust. v platnom znení dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa ust. v platnom znení, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezapla-tenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohod-nuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu ve-riteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. Nariadenia vlády SR č. účinného od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalovaný neuhradil žalobcom sumu 114 563,36 EUR, ich nárok neuznáva a navyše si uplatnil aj kompenzačnú námietku (uplatnil si svoju pohľadávku na započítanie) vo výške 114 560,87 EUR. Táto suma predstavuje časť zmluvnej pokuty vyčíslenej podľa čl. 9. bodu 9.1 písm. a) zmluvy o dielo za omeškanie s povinnosťou odovzdať predmet zmluvy včas a riadne. Tvrdil, že projektová dokumentácia pre stavebné povolenie mala byť odovzdaná do 60 pracovných dní od právoplatnosti územného rozhodnutia, teda do 15.10.2010. Keďže pre vydanie stavebného povolenia bolo potrebné urobiť zmenu v projekte, pretože vznikol problém so zabezpečením požadovanej kapacity elektrickej energie, za termín dodania projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie žalovaný považuje deň 27.3.2012, čo potvrdzuje Zmena č. 1 - 03.2012 zo dňa 27.3.2012. Žalobcovia v 1. a 2. rade boli v omeškaní s vypracovaním projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie od 16.10.2010 do 26.3.2012. Žalovaný vyčíslil zmluvnú pokutu takto: 0,2% denne zo sumy 49 257,12 EUR od 16.10.2010 do 29.10.2010 a 1% denne zo sumy 49 257,12 EUR od 30.10.2010 do 26.3.2012, t.j. spolu 254 560,80 EUR. Kompenzačnú námietku žalovaný vzniesol len vo výške 114 560,87 EUR. Zároveň žalovaný tvrdil, že nebol v omeškaní s úhradou faktúry č. 1/01/13 tak, ako to uviedli žalobcovia v 1. a 2. rade, pretože táto faktúra pôvodne s označením dodávateľa D. I. I. I. C., W. XX, XXX XX T., bola vystavená v rozpore so zmluvou a ust. v platnom znení, keďže ako dodávateľ bol na nej uvedený subjekt, ktorý nemá právnu subjektivitu a nie ej platcom DPH. Odvolával sa na protokol o daňovej kontrole, ktorá sa týkala obdobne vystavenej faktúry č. 11/10/10. Opravená faktúra mu bola doručená dňa 26.3.2014, pričom jej splatnosť bola dohodnutá v zmluve do 14 dní od jej doručenia, preto uznal len omeškanie s úhradou faktúry od 11.4.2014 do jej zaplatenia.

Podľa ust. ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadáv-ky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa ust. započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia. Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadá-vke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2. Započítanie proti pohľadávkam na výživné upravuje Zákon o rodine.

Podľa ust. na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Podľa ust. proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

Podľa ust. započítať možno aj pohľadávku, ktorá nie je splatná len preto, že veriteľ na žiadosť dlžníka odložil dobu splatnosti jeho záväzku bez toho, aby sa zmenil jeho obsah.

Podľa ust. v platnom znení zdaniteľné osoby podľa odseku 2 sú povinné súčasne so žiadosťou o registráciu pre daň predložiť daňovému úradu písomnú zmluvu o združení a poveriť písomne jedného z účastníkov združenia vedením záznamov podľa za združenie. Poverená osoba je povinná predložiť daňovému úradu poverenie, zoznam účastníkov združenia s uvedením sídla alebo miesta podnikania a miestne príslušného daňového úradu každého účastníka združenia; ak dôjde k zmenám týchto skutočností, je poverená osoba povinná každú túto zmenu oznámiť daňovému úradu do 20 dní odo dňa, keď zmena nastala. Poverená osoba vyhotovuje za združenie faktúry, vedie za združenie osobitne záznamy podľa a vo svojom daňovom priznaní a súhrnnom výkaze uvádza údaje za združenie. Za daň vzťahujúcu sa na spoločné podnikanie zodpovedajú účastníci združenia spoločne a nerozdielne.

Podľa ust. a v platnom znení faktúra vyhotovená osobou podľa musí obsahovať a) meno a priezvisko zdaniteľnej osoby alebo názov zdaniteľnej osoby, adresu jej sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jej identifikačné číslo pre daň, pod ktorým tovar alebo službu dodala, b) meno a priezvisko príjemcu tovaru alebo služby alebo názov príjemcu tovaru alebo služby, adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná služba, c) poradové číslo faktúry, d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e) dátum vyhotovenia faktúry, f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h) uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane; pri oslobodení od dane sa uvedie odkaz na ustanovenie tohto zákona alebo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení alebo slovná informácia "dodanie je oslobodené od dane", i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť, okrem výšky dane uplatnenej podľa osobitnej úpravy v , j) slovnú informáciu "vyhotovenie faktúry odberateľom", ak odberateľ, ktorý je príjemcom tovaru alebo služby, vyhotovuje faktúru podľa , slovnú informáciu "prenesenie daňovej povinnosti", ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby, l) údaje o dodanom novom dopravnom prostriedku podľa , slovnú informáciu "úprava zdaňovania prirážky - cestovné kancelárie", ak sa uplatní osobitná úprava podľa , slovnú informáciu "úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar", "úprava zdaňovania prirážky - ume- lecké diela" alebo "úprava zdaňovania prirážky - zberateľské predmety a starožitnosti", a to v závislosti od tovaru, pri ktorom sa uplatní osobitná úprava podľa . Ak tovar alebo službu dodáva skupina, uvedie sa vo faktúre ako údaj podľa odseku 1 písm. a) meno a adresa sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne člena skupiny, ktorý dodáva tovar alebo službu, a identifikačné číslo pre daň skupiny.

Žalobcovia v 1. a 2. rade za deň odovzdania projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie považujú deň 22.2.2011, nakoľko žalovaný aj O.. O. P. (za spoločnosť K.T. Plus, s.r.o.) listom z tohto dňa potvrdili

prevzatie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie. Podľa žalovaného však to bol až deň 27.3.2012, kedy bola vyhotovená zmena projektu v súvislosti so zmenou elektrickej prípojky označená ako Zmena č. 1 - 03.2012. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že faktúra č. 1/01/13, na ktorej ako dodávateľ bol uvedený D. I. I. I. C.O., W. XX, XXX XX T. (teda pôvodná faktúra), nebola vystavená v súlade s ust. a v platnom znení ani v súlade s ust. článku 6. bodom 6.3 zmluvy o dielo č. 02/2008, keďže v nej neboli správne uvedené identifikačné údaje dodávateľa. Žalovaný nerozporoval uskutočnenie zdaniteľného plnenia, namietal však nesprávne vystavenie faktúry.

„Opravená“ faktúra č. 1/01/13 so správne uvedeným dodávateľom bola doručená žalovanému až dňa 26.3.2014, teda v zmysle čl. 6. bodu 6.3 zmluvy sa stala splatnou až dňa 9.4.2014 (14 dní odo dňa doručenia). Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou tejto faktúry až dňa 10.4.2014 a bol v omeškaní s jej zaplatením do 23.4.2014, teda 14 dní. Žalobcovia v 1. a 2. rade v súlade s čl. 9. bodom 9.2 zmluvy majú voči žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 739,63 EUR (0,2% denne zo sumy 26 415,44 EUR od 10.4.2014 do 23.4.2014 /vrátane/). Zákonný úrok z omeškania predstavuje 8,25% ročne čo za 14 dní omeškania je 83,59 EUR. Spolu oprávnený nárok žalobcov predstavuje 823,22 EUR.

Je potrebné poznamenať, že aj Daňový úrad Košice, aj Finančné riaditeľstvo SR vo svojich písomnostiach konštatovali, že na faktúre č. 11/10/10 bol nesprávne uvedený dodávateľ, pričom na tejto faktúre bol pôvodne uvedený dodávateľ rovnako ako na pôvodnej faktúre s číslom 1/01/13.

V súlade s článkom 5. bodom 5.1 zmluvy projekt pre stavebné povolenie mali žalobco-via vyhotoviť do 60 pracovných dní od právoplatnosti územného rozhodnutia, t.j. do 15.10.2010 (keďže územné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.7.2010). Žalobcovia dňa 15.10.2010 neodovzdali žalovanému projekt pre stavebné povolenie. K jeho odovzdaniu došlo dňa 22.2.2011, čo bolo súdu potvrdené listami O.. P. a žalovaného z 22.2.2011. Je však potrebné uviesť, že e-mailom zo dňa 26.10.2010 E.. Q. G. v mene p. H. a spoločníkov žalovaného žiadala žalobcov o zmenu dispozície bytov, pričom podľa vyjadrenia Slovenskej komory architektov takáto zmena dispozície má vplyv aj na vyhotovenie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie. To znamená, že od 26.10.2010 neboli žalobcovi v omeškaní s odovzdaním projektu, nakoľko žalovaný žiadal o jeho zmenu. Čo sa týka poskytnutia súčinnosti zo strany žalovaného najmä čo sa týka predloženia inžiniersko-geologického prieskumu k vyhotoveniu projektu pre stavebné povolenie, k tomu je potrebné uviesť, že nebolo súdu preukázané, že by žalobcovia v lehote od 21.7.2010 do 15.10.2010 vyzvali žalovaného na poskytnutie akejkoľvek súčinnosti v súvislosti s predložením listín potrebných pre vyhotovenie projektu pre stavebné povolenie. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade boli v omeškaní s odovzdaním projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie od 16.10. 2010 do 25.10.2010, t.j. 10 dní. Žalovaný si uplatnil voči nároku žalobcov v 1. a 2. rade nárok na započítanie zmluvnej pokuty za oneskorené odovzdanie predmetu zmluvy (projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie) v súlade s článkom 9. bodom 9.1 písm. a) zmluvy o dielo. Zmluvná pokuta predstavuje 528,31 EUR (0,2% denne zo sumy 26 415,44 EUR od 16.10.2010 do 25.10.2010 /vrátane/).

Po započítaní vzájomných nárokov účastníkov konania, ktoré sú rovnakého druhu (jedná sa o peňažné plnenie z titulu zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania, ktoré vyplývajú zo zmluvy o dielo č. 02/2008 uzavretej medzi účastníkmi konania), sú dospel k záveru, že žaloba je skutkovo a právne dôvodná v časti o zaplatenie 294,91 EUR (823,22 EUR - 528,31 EUR), preto jej súd v tejto časti vyhovel.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v prevyšujúcej časti o zaplatenie 114 268,45 EUR ako nedôvodnú zamietol.

Žalovaný vyčíslil trovy konania sumou 5 086,49 EUR (vrátane DPH). Pri výpočte vychádzal z hodnoty predmetu konania 14 155,06 EUR (13 415,44 EUR + 739,62 EUR) na základe pripustenej zmeny návrhu uznesením zo dňa 7.5.2014, za tri úkony právnej pomoci v roku 2014 a z hodnoty predmetu konania 114 563,36 EUR na základe pripustenej zmeny návrhu uznesením zo dňa 19.1.2015, za päť úkonov právnej pomoci po tejto zmene.

Podľa ust. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške

plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. a priznal ich v sume 5 086, EUR žalovanému, ktorý mal vo veci neúspech len v pomerne nepatrnej časti (v časti o zaplatenie 294,91 EUR). Trovy konania tvoria trovy právneho zastúpenia v sume 5 086,49 EUR vrátane DPH, t.j. za 3 úkony právnej pomoci po 303,74 EUR plus DPH (za prípravu a prevzatie zastúpenia 29.7.2014 a za písomné vyjadrenia doručené súdu v dňoch 29.7.2014 a 18.8.2014), za 5 úkonov právnej pomoci po 652,29 EUR plus DPH (za účasť na pojednávaniach v dňoch 26.5.2015, 25.8.2005 a 9.10.2015, za písomné vyjadrenia doručené súdu v dňoch 29.5.2015 a 3.8.2015) a za režijný paušál 3 x 8,04 EUR plus DPH a 5 x 8,39 EUR plus DPH podľa ust. , 14, 15, 17 a 18 vyhl. č. .

Je potrebné poznamenať, že uznesením zo dňa 7.5.2014 bola pripustená zmena návrhu v časti vyčísleného nároku žalobcov tak, že celková vyčíslená suma predstavovala 66 115,54 EUR, ktorá pozostávala z nezaplatenej istiny 13 415,44 EUR, z vyčíslenej zmluvnej pokuty 739,62 EUR a 50 700 EUR a z vyčíslených úrokov z omeškania 1 260,48 EUR. Žalovaný však vyčíslil trovy právneho zastúpenia za tri právne úkony vykonané v roku 2014 len z hodnoty predmetu úkonu 14 155,06 EUR, preto mu súd priznal náhradu trov konania za tieto úkony podľa jeho vyčíslenia. Pri určení hodnoty úkonov právnej pomoci za rok 2015 súd vychádzal z hodnoty predmetu úkonu 114 268,45 EUR, v ktorej časti mal žalovaný úspech (114 563,36 EUR - 294,91 EUR = 114 268,45 EUR).

Prisúdené trovy konania sú žalobcovia v 1. a 2. rade povinní zaplatiť podľa ust. právnemu zástupcovi žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí , návrh na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 )

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( ).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. ( )