Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51C-302-2015.pdf
PDF · 73.48 KB
Case nature
Area
Subarea
51C/302/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou v právnej veci navrhovateľa: C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, Bratislava, zastúpený ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA, s.r.o., Trnavská 11, Bratislava proti odporkyni: X. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. O. XX, Bratislava o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania C. T., nar. XX.XX.XXXX a X. T., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 05.11.2011, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu D. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX pod poradovým číslom XX rozvádza. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 27.10.2014 domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou z dôvodu, že ich manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené. Nezhody medzi manželmi začali vznikať v roku 2012, teda asi rok po uzavretí manželstva. Zo strany navrhovateľa došlo k citovému ochladeniu v takom rozsahu, že nebol schopný pokračovať v ďalšom spolužití s odporkyňou. Začiatkom októbra 2012 sa rozhodol zo spoločnej domácnosti odsťahovať. Spoločnú domácnosť s odporkyňou neobnovil, ani sa o to nepokúsil. Z manželstva sa žiadne deti nenarodili. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že s rozvodom manželstva nesúhlasí, mala za to, že ak by s navrhovateľom začali komunikovať, mohli by nedorozumenia a problémy, ktoré v manželstve bežne vznikali vyriešiť. 2 51C/302/2015
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, právnej zástupkyne navrhovateľky, oboznámil sa s ich sobášnym listom, a zistil nasledovný skutkový stav: Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred matričným úradom v D., u oboch ide o manželstvo prvé, z manželstva sa deti nenarodili. Navrhovateľ je národnosti slovenskej, odporkyňa národnosti českej. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že manželstvo s odporkyňou uzavreli v novembri 2011, z manželstva sa deti nenarodili. Po uzavretí manželstva bývali asi 2 mesiace u rodičov navrhovateľa, následne si prenajali byt na D. A. v Bratislave. Manželstvo bolo harmonické do augusta 2012, kedy sa začal navrhovateľ citovo odcudzovať od svojej manželky, fyzicky ho prestala priťahovať. Tomuto stavu predchádzali nezhody, ktoré vznikali z rozličných názorov na riešenie spoločných problémov, nevedeli nájsť kompromis. Odporkyňa mu vyčítala, že flirtuje s inými ženami, k čomu nemala dôvod. Pre pretrvávajúce citové odcudzenie sa navrhovateľ v októbri 2012 odsťahoval zo spoločnej domácnosti k svojim rodičom, kde býva doposiaľ. Jeho rozhodnutie ukončiť manželské spolužitie nebolo podmienené tým, že by nadviazal známosť s inou ženou. Niekoľkokrát sa s odporkyňou z jej podnetu stretli, ona mala
záujem na obnovení spolužitia, navrhovateľ však túto možnosť odmietal a odmieta až doposiaľ. Jeho rozhodnutie rozviesť sa je nemenné a definitívne. Odporkyňa s rozvodom manželstva nesúhlasila. Potvrdila, že navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť v októbri 2012 a manželské spolužitie odvtedy neobnovili. Problémy v manželstve vznikali z dôvodu nedostatočnej komunikácie, bola chyba, že problémy neriešili hneď na začiatku, mnohé sa mohlo vyriešiť. Po uzavretí manželstva boli obaja bez práce, žili z úspor, ktoré sa postupne minuli, vtedy začalo dochádzať k nezhodám. V tom čase sa dalo manželstvo ešte zachrániť. Navrhovateľ namiesto snahy, riešil situáciu opustením spoločnej domácnosti. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd skúmal vážnosť rozvratu manželstva účastníkov, berúc do úvahy najmä ich vzájomný vzťah, doterajšie spolužitie, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi a dospel k záveru, že pre jednoznačný postoj navrhovateľa ako aj dĺžku ich odlúčenia je možné ich manželstvo považovať za vážne a trvalo rozvrátené, z ktorého dôvodu nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
3
Napriek tomu, že odporkyňa s rozvodom manželstva nesúhlasila, mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že manželstvo účastníkov konania si neplní svoje zákonné funkcie, manželia nežijú vo vzájomnej zhode a citovom zblížení a nie je ani predpoklad, že by v budúcnosti manželské spolužitie obnovili, pre jednoznačný postoj navrhovateľa. Manželia mali od októbra 2012, kedy navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť, dostatok časového priestoru , aby svoje vzťahy urovnali, k čomu však nedošlo. Účastníci nežijú manželským životom 3 roky, ich vzťahy sú hlboko narušené. Podľa názoru súdu uzavreli manželstvo neuvážene, po krátkej známosti, keď ešte nepoznali dôsledne svoje povahové vlastnosti, názory a postoje, čo v konečnom dôsledku viedlo k rozvratu ich manželstva. O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 O. s. p. podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) lebo obsadenia súdu,
4
b/ má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods. 2 O. s. p.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).