Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-225-2015.pdf
PDF · 83.68 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/225/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci navrhovateľky: S. Š., S.. H., S.. Č.. XXXXXX/XXXX, bytom T. XXXX/XX, R.P. E., štátna občianka Slovenskej republiky, proti odporcovi: E. Š., S.. Č.. XXXXXX/XXXX, bytom tamtiež, štátny občan Slovenskej republiky, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov uzavreté 16. apríla 2015 vo R. E. a zapísané v knihe manželstiev matričného úradu R. E. vo zväzku XX, ročníku XXXX na str. XXX pod por. č. XX s a rozvádza.
odôvodnenie:
1. Návrhom došlým súdu 17. apríla 2015 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom z dôvodu, že vzťahy medzi nimi sa narušili a vzájomne sa odcudzili. Na pojednávaní doplnila, že dôvodom odcudzenia je to, že odporca pracuje a zdržiava sa v Českej republike.
2. Odporca sa k návrhu, ktorý mu bol doručený do vlastných rúk 28. apríla 2015, nevyjadril. Na pojednávaní však s návrhom nesúhlasil, nevidel dôvod na rozvod po 13 rokoch. Podľa neho sa snažil dať manželstvo do poriadku a zabezpečiť rodinu, a preto začal pracovať v Českej republike. Neskôr však doplnil, že s rozvodom nesúhlasí aj preto, že mu navrhovateľka odmieta vyplatiť jeho podiel z predaja nehnuteľnosti (bytu), na ktorú prispel svojimi peniazmi.
3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 115 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov (zápisnica o pojednávaní zo 14/7, č. l. 41 a 42, a zápisnica o pojednávaní z 9/10, č. l. 43 a 44) a listinou - sobášnym listom (č. l. 3) a zistil tento
skutkový stav:
4. a) Účastníci uzavreli manželstvo 16. apríla 2015 po trojročnej známosti. Približne po roku od uzavretia manželstva mal odporca mimomanželskú známosť. Neskôr mal aj ďalšie mimomanželské pomery. Navrhovateľka mu však všetky odpustila. Rovnako navrhovateľka mala minimálne raz mimomanželský pohlavný styk, s čím sa však odporca rovnako zmieril. Neskôr však ich manželstvo bolo pokojné.
b) V roku 2013 navrhovateľka nadobudla do svojho výlučného vlastníctva (po zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov) nehnuteľnosť (byt), ktorý chcela predať tretej osobe. Na jeho nadobudnutie boli sčasti použité aj finančné prostriedky odporcu. Približne v decembri 2013 navrhovateľka vzala pôžičku od dvoch fyzických osôb, v prospech ktorých tento byt založila.
c) V tom čase bola navrhovateľka nezamestnaná, preto odporca v roku 2014 začal pracovať v Českej republike, odkiaľ navrhovateľke prispieval na splátku pôžičky. V auguste 2014 však nastúpil do výkonu
trestu odňatia slobody. V dôsledku toho odporca nebol viac schopný prispievať na splátku pôžičky a navrhovateľka bola nútená previesť nadobunutý byt na veriteľov na účely úhrady pôžičky. Medzi účastníkmi zostalo sporné, či v tejto súvislosti navrhovateľka dostala od nich časť kúpnej ceny v hotovosti, či to to bolo 7.200 € alebo 9.200 a koľko v tejto súvislosti vyplatila odporcovi.
d) Približne v rovnakom čase otca navrhovateľky navštívil bývalý záujemca o predmetný byt, ktorý tvrdil, že mu účastníci dlhujú 50.000 € a žiadal ich vrátenie. Odporca, ktorý bol vo výkone trestu, nebol schopný otcovi navrhovateľky vzniknutú situáciu vysvetliť a riešiť ju. To spolu so skutočnosťou, že odporca bol vo výkone trestu, viedlo k zhoršeniu vzťahu odporcu a otca navrhovateľky, ktorý mu zakázal vstup do svojho domu. Rovnako celá situácia negatívna vplývala aj na vzťah navrhovateľky so svojím otcom, keďže ten oboch obviňoval zo vzniknutej situácie. Neskôr sa však navrhovateľka nasťahovala do bytu svojho otca (rodičov), v ktorom aj doteraj žije a v ktorom má vyčlenené samostatné poschodie. Neskôr začala pracovať.
e) Aj pod vplyvom týchto okolností vzťah navrhovateľky k odporcovi počas výkonu trestu odňatia slobody ochladol. Hoci spočiatku ho psychicky a citovo podporovala, neskôr začala svoj vzťah k nemu prehodnocovať. Ku koncu výkonu trestu mu oznámila, že sa s ním chce rozviesť.
f) Odporca bol prepustený 31. marca 2015 a bezprostredne nato odišiel pracovať do Českej republiky, kde žije na ubytovni. Na Slovensku nemá stále bydlisko, miestom jeho trvalého pobytu je dom rodičov navrhovateľky, kde však bývať nechce a nemôže kvôli zlému vzťahu rodičov k nemu. Žije preto v Českej republike na ubytovniach.
g) Odporca sa po návrate z výkonu trestu snažil obnoviť spolužitie s navrhovateľkou. Na ten účel sa jej snažil nájsť v Českej republike prácu a spoločné bývanie. Navrhovateľka však o obnovenie spolužitia nemá záujem, keďže nechce odísť zo Slovenska a rodičovského domu. Okrem toho stratila o odporcu citový záujem a vníma ho v podstate ako cudzieho človeka. Preto s ním nežije v spoločnej domácnosti, ani intímne. Jej komunikácia s ním, aj keď v nej pôvodne po jeho návrate z výkonu trestu boli náznaky intimity, sa obmedzila na zdvorilostnú komunikáciu.
5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 132 O. s. p.). Všetky skutkové zistenia vyplývajú v podstate z výpovedí účastníkov, ktoré sa zhodovali v podstatných rysoch. Účastníci v podstate zhodne opisovali priebeh udalostí, ktoré podľa nich viedli k rozvratu manželstva, ako aj ich doterajšie spolužitie. Ich výpovede tak neboli v rozpore, ale v podstate sa dopĺňali, keďže každý z účastníkov chcel na určitý detail spomenutý druhým účastníkom reagovať iným detailom. Pokiaľ ide o majetkové otázky, najmä otázky, za čie peniaze bol kúpený byt, ktorý neskôr musela navrhovateľka predať, a či a koľko zaň navrhovateľka od veriteľov dostala, tieto nie sú predmetom konania o rozvod a ako také nie sú pre posúdenie dôvodov rozvratu podstatné. Rozpory vo výpovediach účastníkov ohľadom nich však v podstate dokresľujú celkové rozpory medzi nimi. Z tohto dôvodu súd nevykonal ako dôkazy listiny predložené navrhovateľkou (kúpne zmluvy, zmluvu o pôžičke a súvisiace listiny), ani výsluch svedkyne navrhnutej odporcom. Tieto mali totiž svedčiť o skutočnostiach súvisiacich s majetkom účastníkov, ktoré sú v tomto konaní vo výsledku nepodstatné.
Právne vec súd posúdil takto:
6. Podľa § 22 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.) možno k zrušeniu manželstva rozvodom pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Takým dôvodom podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine je, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Pritom sa prihliada na príčiny rozvratu a na porušenie povinností podľa § 18 a 19 Zákona o rodine (§ 23 ods. 2 a 3 cit. zákona), v zmysle ktorých sú manželia povinní spolu žiť, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, vytvárať zdravé rodinné prostredie a starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
7. Podľa už citovaných ustanovení je predpokladom rozvodu existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi a neexistencia perspektívy obnovenie spolužitia. Súd musí zistiť
pričíny rozvratu a prihliadať na ne, samotné príčiny rozvratu - ak rozvrat existuje - sú však už pri rozhodovaní o rozvode nepodstatné. Podľa judikatúry sú pri posudzovaní existencie rozvratu manželstva rozhodné v podstate hľadiská morálky spoločnosti (porov. judikát R 6/1970).
8. V prerokúvanej veci z vykonaného dokazovania vyplýva, že k rozvratu manželstva viedli v zásade dve príčiny: komplikovaná majetková situácia, resp. problémy navrhovateľky a odporcu so splácaním pôžičky a z toho vyplývajúce zhoršenie vzťahov rodičov navrhovateľky a odporcu, a pobyt odporcu vo výkone trestu a následne v Českej republike a s tým súvisiace prerušenie spolužitia. Podľa názoru súdu je zo zisteného skutkového stavu zrejmé, že problémy so splácaním pôžičky navrhovateľky pre veriteľov viedol k strate bytu navrhovateľky a k zhoršeniu vzťahov jej rodičov k odporcovi. Tieto okolnosti mali negatívny vplyv aj na navrhovateľku, ktorá bola nútená sa k svojim rodičom presťahovať. Podľa názoru súdu teda možno predpokladať, že bola konfrontovaná s negatívnym názorom svojich rodičov na odporcu, pod vplyvom ktorých začala svoj vzťah k odporcovi prehodnocovať. Okrem toho negatívny vzťah rodičov navrhovateľky k odporcovi pramenil tiež z jeho odsúdenia do výkonu trestu, čo taktiež zhoršovalo existujúcu situáciu. Okrem toho odporca tým, že vykonával trest odňatia slobody, nemohol plniť jednu zo základných povinností manželov, a to žiť spolu s manželkou a pomáhať jej v ťažkej krízovej situácii (§ 18 Zákona o rodine). Nie je podstatné, či odporca chcel alebo nechcel takúto situáciu spôsobiť, podstatné, že výkonom trestu k nej došlo. Navrhovateľka tak - zrejme aj pod vplyvom svojich negatívneho názoru svojich rodičov - strácala záujem o spolužitie s odporcom. Odlúčenie taktiež znamenalo odcudzenie oboch manželov v intímnej oblasti, ktorá je jednou z dôležitých stránok manželstva najmä mladších manželov (porov. v tomto smere už judikát IV/1966). Funkčné spolužitie sa nevyše nepodarilo obnoviť ani po návrate odporcu z výkonu trestu odňatia slobody, keďže ten prakticky ihneď začal pracovať v Českej republike. Tieto skutkové okolnosti, ktoré podľa názoru súdu postupne zapríčinili rozvrat medzi manželmi, trvajú viac než rok (od augusta 2014, kedy odporca nastúpil výkon trestu).
9. Okrem toho zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že navrhovateľka nemá záujem o obnovenie spolužitia s odporcom. Odporca oň síce záujem má, ale v podstate len za predpokladu, že navrhovateľka za ním vycestuje do Českej republiky. To však navrhovateľka odmieta, keďže byt, prácu a svoje zázemie má tu, na Slovensku. Odporca sa sem zasa nemá kam vrátiť, keďže bývanie tu nemá a do rodičovského domu navrhovateľky sa pre zlé vzťahy s jej rodičmi vrátiť nechce. Za danej situácie je zrejmé, že účastníci objektívne nie sú schopní spolužitie obnoviť. Riešenie navrhované odporcom by si vyžadovala ústupky zo strany navrhovateľky (pretrhnutie tu existujúcich a vytvorených vzťahov), ku ktorým navrhovateľka celkom zjavne nie je ochotná. Vzhľadom na príčiny rozvratu manželstva (postupné odcudzenie pod vplyvom rodičov počas odporcovho pobytu vo výkone trestu! je pritom podľa názoru súdu jej stanovisko pochopiteľné a tieto dôvody, kvôli ktorým tieto ústupky v záujme obnovenie spolužitia urobiť nechce, možno hodnotiť ako dostatočne vážne. Na jej stanovisku sa pritom nič nezmenilo ani počas troch mesiacov medzi prvým a druhým termínom pojednávania. Okrem toho však súd na základe výpovedí odporcu nie je presvedčený ani o úprimnosti jeho snahy obnoviť spolužitie s navrhovateľkou za každú cenu. Najmä z jeho výpovede na druhom termíne pojednávania je zrejmé, že jeho nesúhlas s rozvodom je motivovaný v podstatnej miere nedoriešenými majetkovými otázkami medzi účastníkmi. V prípade ich vyriešenia by podľa vlastných slov s rozvodom súhlasil, aj keď k navrhovateľke stále niečo cíti. Samotný cit však pre obnovenie manželského spolužitia nestačí.
10. Už citované ustanovenie § 22 a 23 Zákona o rodine nepredpokladá skúmanie viny niektorého z manželov na rozvrate manželstva, ale len skúmanie objektívnej existencie rozvratu. Nie je teda podstatné, či v prerokúvanej veci navrhovateľka svoj záujem o odporcu strácala z dôvodov, za ktoré odporca môže, alebo či išlo o dôsledok vplyvu jej rodičov, ktorí prípadne odporcu v jej očiach očierňovali. Taktiež nie je podstatné, či odsúdenie do výkonu trestu odňatia slobody znamená, že odporca môže za vzniknuté problémy ani nie. V neposlednom rade nie je ani podstatné, že prácu odporcu v Českej republike možno považovať za snahu plniť povinnosti upravené v § 19 ods. 1 Zákona o rodine (zabezpečiť potreby rodiny) a tým vytvoriť prepoklady pre ďalšie trvanie spoločného manželstva. Podstatné je, že všetky tieto okolnosti (či už vinou niektorého z účastníkov alebo nešťastnou zhodou náhod) viedli k tomu, že vzťahy medzi manželmi sa zhoršili, vytratil sa záujem o spoločný život, ako aj intimitu, ktorá by mala byť súčasťou zdravého vzťahu 38 ročnej navrhovateľky a 39 ročného odporcu. Rovnako podstatné je, že tieto okolnosti viedli na strane navrhovateľky k neochote obnoviť manželské spolužitie s odporcom.
11. Na základe toho tak súd dospel k záveru, že manželstvo navrhovateľky a odporcu je vážne a trvalo rozvrátené a obnovenie spolužitia nemožno očakávať. To podľa § 23 ods. 1 v spojení s § 22 Zákona o rodine odôvodňuje zrušenie manželstva rozvodom. Preto súd návrhu navrhovateľky vyhovel a rozhodol v zmysle výroku.
12. O trovách konania súd nerozhodoval, keďže nikto z účastníkov nepodal zodpovedajúci návrh (§ 151 ods. 1 O. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.