Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-16C/391/2014

Uznesenie

Okresný súd Košice - okolie v právnej veci žalobcu Ing. L. T., narodeného X.X.XXXX, V. X. M., P.Ž. XXXX/X proti žalovanému Dott. I. P., narodenému XX.X.XXXX, bývajúcemu v V. XXX, zastúpenému JUDr. L. Č., R.Z., X. M., I. XX, o ochranu vlastníckeho práva, o námietke žalobcu vecnej príslušnosti Okresného súdu Košice - okolie uplatnenej 4.5.2015

rozhodol:

Námietke nevyhovuje.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 15.12.2014 domáhal zrušenia vecného bremena zodpovedajúceho právu zriadiť vodovodnú prípojku vedúcu cez pozemky v jeho vlastníctve - parcely Č. XX/X R. XX v katastrálnom Ú. V., podaním zo dňa 22.6.2015 doručeným súdu 24.6.2015 navrhuje zmenu žaloby a domáha sa odstránenia vodovodných prípojok z uvedených pozemkov. Žaloba smeruje proti Y.. I. P., O. XX.X.XXXX, bývajúcemu X. V. XXX, ktorý je honorárnym konzulom Gruzínska.

Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu 4.5.2015 žiadal postúpiť vec na konanie Krajskému súdu v Košiciach ako súdu príslušnému na konanie podľa , nakoľko žalovaný požíva diplomatickú imunitu , čo vyplýva z oznámenia Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 162.102/2015 -DIPL. zo dňa 21.11.2014.

Podľa uvedeného oznámenia žalovaný je evidovaný ako honorárny konzul Gruzínska v Slovenskej republike, ktorá mu ako honorárnemu konzulovi cudzieho štátu poskytuje výsady a imunity výlučne pri výkone konzulárnych funkcií a len v rozsahu ustanovení Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch a na takto vymedzený rozsah imunít a výsad nemá vplyv skutočnosť, ak je honorárny konzul držiteľom diplomatického pasu vysielacieho štátu.

Podľa , na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy. Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa v sporoch týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky,

Podľa Vyhlášky ministerstva zahraničných vecí z 12. februára 1969 č. o Viedenskom dohovore o konzulárnych stykoch ( ďalej len Viedenský dohovor)

1. Články 28, 29, 30, 34, 35, 36, 37, 38 a 39, odsek 3 článku 54 a odseky 2 a 3 článku 55 sa vzťahujú na konzulárne úrady vedené honorárnym konzulárnym úradníkom. Okrem toho sa výhody, výsady a imunity týchto konzulárnych úradov spravujú článkami 59, 60, 61 a 62.

2. Články 42 a 43, odsek 3 článku 44, články 45 a 53 a odsek 1 článku 55 sa vzťahujú na honorárnych konzulárnych úradníkov. Okrem toho sa výhody, výsady a imunity týchto konzulárnych úradníkov spravujú článkami 63, 64, 65, 66 a 67.

3. Výsady a imunity uvedené v tomto Dohovore sa neposkytujú rodinným príslušníkom honorárneho konzulárneho úradníka alebo konzulárneho zamestnanca zamestnaného na konzulárnom úrade vedenom honorárnym konzulárnym úradníkom.

4. Zasielanie konzulárnych batožín medzi dvoma konzulárnymi úradmi umiestnenými v rôznych štátoch a vedenými honorárnymi konzulárnymi úradníkmi nie je dovolené bez súhlasu obidvoch príslušných prijímajúcich štátov.

Podľa čl. 28 Viedenského dohovoru prijímajúci štát plne uľahčí výkon funkcií konzulárneho úradu.

Podľa čl. 29 Viedenského dohovoru

1. Vysielajúci štát má právo používať svoju štátnu vlajku a štátny znak v prijímajúcom štáte v súlade s ustanoveniami tohto článku.

2. Štátna vlajka vysielajúceho štátu môže sa vyvesiť a štátny znak umiestniť na budove konzulárneho úradu a na jeho vchode, na rezidencii vedúceho konzulárneho úradu a na jeho dopravných prostriedkoch, keď sa používajú na služobné účely.

3. Pri výkone práva daného týmto článkom treba prihliadať na zákony, predpisy a zvyklosti prijímajúceho štátu.

Podľa čl. 30 Viedenského dohovoru 1. Prijímajúci štát uľahčí na svojom území v súlade so svojimi zákonmi a predpismi vysielajúcemu štátu získať miestnosti nevyhnutné pre jeho konzulárny úrad alebo mu pomôže obstarať objekty na umiestnenie iným spôsobom.

2. V prípade nevyhnutnosti konzulárnemu úradu taktiež pomôže pri získaní vhodného ubytovania pre jeho členov.

Podľa čl. 34 Viedenského dohovoru S výhradou zákonov a nariadení o oblastiach, do ktorých je prístup zakázaný alebo upravený z dôvodov štátnej bezpečnosti, prijímajúci štát zabezpečí všetkým členom konzulárneho úradu slobodu pohybu a cestovania na svojom území.

Podľa čl. 35 Viedenského dohovoru

1. Prijímajúci štát povolí a bude chrániť slobodu spojenia konzulárneho úradu na všetky úradné účely. Pri spojení s vládou, diplomatickými misiami a ostatnými konzulárnymi úradmi vysielajúceho štátu, nech sú kdekoľvek, môže konzulárny úrad použiť všetky vhodné prostriedky vrátane diplomatických a konzulárnych kuriérov, diplomatických a konzulárnych batožín a kódovaných alebo šifrovaných správ. Rádiovú vysielaciu stanicu môže však konzulárny úrad zriadiť a používať iba so súhlasom prijímajúceho štátu.

2. Úradná korešpondencia konzulárneho úradu je nedotknuteľná. Úradnou korešpondenciou sa rozumie všetka korešpondencia majúca vzťah ku konzulárnemu úradu a jeho funkciám.

3. Konzulárna batožina nesmie byť otvorená ani zadržaná. V prípade, že príslušné orgány prijímajúceho štátu majú vážne dôvody, aby sa domnievali, že batožina obsahuje niečo iné ako korešpondenciu, dokumenty alebo predmety uvedené v odseku 4 tohto článku, môžu však žiadať, aby batožinu otvoril v

ich prítomnosti zodpovedný zástupca vysielajúceho štátu. Ak orgány vysielajúceho štátu takúto žiadosť odmietnu, bude batožina vrátená na miesto, odkiaľ pochádza.

4. Zásielky tvoriace konzulárnu batožinu musia mať zreteľné vonkajšie označenie ich povahy a môžu obsahovať iba úradnú korešpondenciu a dokumenty alebo predmety výlučne určené na úradné použitie.

5. Konzulárny kuriér musí byť vybavený úradnou listinou označujúcou jeho status a počet zásielok tvoriacich konzulárnu batožinu. Bez súhlasu prijímajúceho štátu nesmie byť ani štátnym príslušníkom prijímajúceho štátu, ani, pokiaľ nie je štátnym príslušníkom vysielajúceho štátu, osobou trvale usadenou v prijímajúcom štáte. Pri výkone svojich funkcií požíva ochranu prijímajúceho štátu. Konzulárny kuriér požíva osobnú nedotknuteľnosť a nesmie byť nijakým spôsobom uväznený alebo zadržaný.

6. Vysielajúci štát, jeho diplomatická misia a jeho konzulárne úrady môžu vymenovať konzulárnych kuriérov ad hoc. V tom prípade platí ustanovenie odseku 5 tohto článku s tým, že imunity, ktoré sú v ňom uvedené, prestanú platiť, len čo kuriér odovzdá doručiteľovi konzulárnu batožinu, ktorú mal na starosti.

7. Konzulárna batožina môže sa zveriť kapitánovi lode alebo civilného lietadla, ktoré má pristáť na dovolenom vstupnom letisku. Kapitán bude vybavený úradnou listinou označujúcou počet zásielok tvoriacich konzulárnu batožinu, nebude však považovaný za konzulárneho kuriéra. Po prerokovaní s príslušnými miestnymi orgánmi môže konzulárny úrad poslať jedného zo svojich členov, aby prevzal uvedenú batožinu priamo a voľne od kapitána lode alebo lietadla.

Podľa čl. 36 Viedenského dohovoru 1. Aby sa uľahčil výkon konzulárnych funkcií týkajúcich sa štátnych príslušníkov vysielajúceho štátu: a) konzulárni úradníci majú právo na spojenie so štátnymi príslušníkmi vysielajúceho štátu a na prístup k nim. Štátni príslušníci vysielajúceho štátu majú rovnaké právo, pokiaľ ide o spojenie s konzulárnymi úradníkmi vysielajúceho štátu a o prístup k nim;

b) príslušné orgány prijímajúceho štátu budú bez meškania informovať konzulárny úrad vysielajúceho štátu o prípadoch, v ktorých v jeho konzulárnom obvode štátny príslušník vysielajúceho štátu bol zatknutý, uväznený, daný do väzby alebo zadržaný iným spôsobom, pokiaľ o to uvedený štátny príslušník požiada. Taktiež každú správu, ktorú určila pre konzulárny úrad osoba, ktorá bola zatknutá, je vo väzení, vo väzbe alebo bola zadržaná, doručia uvedené orgány bez meškania. Tieto orgány musia bez meškania informovať osobu, ktorej sa to týka, o jej právach, ktoré má podľa tohto pododseku;

c) konzulárni úradníci majú právo navštevovať štátnych príslušníkov vysielajúceho štátu, ktorí sú vo väzení, väzbe alebo sú zadržaní, aby s nimi mohli hovoriť a zabezpečiť ich právne zastúpenie. Taktiež majú právo navštíviť ktoréhokoľvek štátneho príslušníka vysielajúceho štátu, ktorý je vo väzení, vo väzbe alebo je zaistený v ich obvode na základe rozsudku. Konzulárny úradník sa však zdrží konania v mene štátneho príslušníka, ktorý je vo väzení, väzbe alebo je zadržaný, v prípade, že štátny príslušník proti takémuto konaniu výslovne podá svoje námietky.

2. Práva uvedené v odseku 1 tohto článku budú sa vykonávať v súlade so zákonmi a predpismi prijímajúceho štátu, avšak za predpokladu, že zákony a predpisy umožnia plné uskutočnenie cieľov, na ktoré sa práva podľa tohto článku poskytli.

Podľa čl. 37 Viedenského dohovoru Príslušné orgány prijímajúceho štátu, ak majú k dispozícii potrebné informácie, sú povinné: a) v prípade smrti štátneho príslušníka vysielajúceho štátu informovať bez meškania konzulárny úrad, v obvode ktorého smrť nastala;

b) informovať príslušný konzulárny úrad bez meškania o všetkých prípadoch, v ktorých sa ukazuje, že ustanovenie poručníka alebo opatrovníka je v záujme mladistvého alebo inej osoby nemajúcej plnú

spôsobilosť, ktorí sú štátnymi príslušníkmi vysielajúceho štátu. Podanie tejto informácie nemá však vplyv na účinnosť zákonov a nariadení prijímajúceho štátu týkajúcich sa ustanovenia poručníka alebo opatrovníka;

c) bez meškania podať správu konzulárnemu úradu, ktorý je najbližšie miestu udalosti, v prípade, že loď majúca národnosť vysielajúceho štátu, stroskotá alebo uviazne v pobrežných lebo vnútorných vodách prijímajúceho štátu, alebo že lietadlo registrované vo vysielajúcom štáte postihne nehoda na území prijímajúceho štátu.

Podľa čl. 38 Viedenského dohovoru Konzulárni úradníci sa môžu pri výkone svojich funkcií obracať a) na príslušné miestne orgány svojho konzulárneho obvodu;

b) na príslušné ústredné orgány prijímajúceho štátu, ak to dovoľujú zákony, predpisy a zvyklosti prijímajúceho štátu alebo príslušné medzinárodné dohody, a to v rozsahu nimi dovolenom.

Podľa čl. 39 Viedenského dohovoru 1. Konzulárny úrad môže za konzulárne úkony vyberať na území prijímajúceho štátu poplatky a dávky ustanovené zákonmi a predpismi vysielajúceho štátu.

2. Sumy vybraté vo forme poplatkov a dávok uvedených v odseku 1 tohto článku a potvrdenia o ich zaplatení sú oslobodené od všetkých daní a dávok v prijímajúcom štáte.

Podľa čl. 42 Viedenského dohovoru prijímajúci štát bez odkladu upovedomí vedúceho konzulárneho úradu v prípadoch, v ktorých je člen konzulárneho personálu zatknutý, vzatý do väzby alebo keď sa proti nemu začalo trestné konanie. Ak sa uvedené opatrenia týkajú vedúceho konzulárneho úradu, prijímajúci štát o tom diplomatickou cestou upovedomí vysielajúci štát.

Podľa čl. 43 Viedenského dohovoru 1. Členovia konzulárneho úradu môžu byť vyzvaní, aby ako svedkovia prišli počas súdneho alebo administratívneho konania. Konzulárny zamestnanec alebo člen služobného personálu nesmie s výnimkou prípadov uvedených v odseku 3 tohto článku odmietnuť podať svedectvo. V prípade, že tak konzulárny úradník urobí, nesmie sa voči nemu uplatniť žiadne donucovacie opatrenie alebo trest.

2. Orgán požadujúci od konzulárneho úradníka svedectvo zdrží sa vmiešavania do výkonu jeho funkcií. Tam, kde je to možné, môže prijať svedectvo v jeho rezidencii alebo v konzulárnom úrade alebo prijať od neho písomné svedectvo.

3. Členovia konzulárneho úradu nemajú povinnosť podávať svedectvo týkajúce sa vecí spojených s výkonom svojich funkcií alebo predkladať úradnú korešpondenciu a dokumenty týkajúce sa týchto vecí. Taktiež sú oprávnení odmietnuť podať svedectvo ako znaleckí svedkovia o práve vysielajúceho štátu.

1. Pokiaľ ide o úkony uskutočňované pri výkone konzulárnych funkcií, konzulárni úradníci a konzulárni zamestnanci nepodliehajú jurisdikcii súdnych a správnych orgánov prijímajúceho štátu.

2. Ustanovenie odseku 1 tohto článku sa však nevzťahuje na civilnoprávne konanie: a) vyplývajúce zo zmluvy uzavretej konzulárnym úradníkom alebo konzulárnym zamestnancom, ktorú výslovne alebo zrejme nedojednal ako zástupca vysielajúceho štátu; alebo

b) začaté treťou stranou v prípade škody vzniknutej v prijímajúcom štáte z nehody spôsobenej vozidlom, loďou alebo lietadlom.

Podľa čl. 44 Viedenského dohovoru 1. Členovia konzulárneho úradu môžu byť vyzvaní, aby ako svedkovia prišli počas súdneho alebo administratívneho konania. Konzulárny zamestnanec alebo člen služobného personálu nesmie s

výnimkou prípadov uvedených v odseku 3 tohto článku odmietnuť podať svedectvo. V prípade, že tak konzulárny úradník urobí, nesmie sa voči nemu uplatniť žiadne donucovacie opatrenie alebo trest.

2. Orgán požadujúci od konzulárneho úradníka svedectvo zdrží sa vmiešavania do výkonu jeho funkcií. Tam, kde je to možné, môže prijať svedectvo v jeho rezidencii alebo v konzulárnom úrade alebo prijať od neho písomné svedectvo.

3. Členovia konzulárneho úradu nemajú povinnosť podávať svedectvo týkajúce sa vecí spojených s výkonom svojich funkcií alebo predkladať úradnú korešpondenciu a dokumenty týkajúce sa týchto vecí. Taktiež sú oprávnení odmietnuť podať svedectvo ako znaleckí svedkovia o práve vysielajúceho štátu.

Podľa čl. 45 Viedenského dohovoru 1.Vysielajúci štát sa môže vzdať ktorejkoľvek výsady a imunity členov konzulárneho úradu uvedenej v článkoch 41, 43 a 44.

2. Vzdanie sa výsad a imunít musí byť vo všetkých prípadoch, s výnimkou prípadu uvedeného v odseku 3 tohto článku, výslovné a musí sa písomne oznámiť prijímajúcemu štátu.

3. Ak konzulárny úradník alebo konzulárny zamestnanec začne konanie vo veci, v ktorej by požíval vyňatie z jurisdikcie podľa článku 43, nemôže sa dovolávať vyňatia z jurisdikcie, pokiaľ ide o žaloby navzájom súvisiace priamo s hlavnou žalobou.

4. Vzdať sa vyňatia z jurisdikcie v civilných alebo správnych veciach neznamená vzdať sa tým aj imunity, pokiaľ ide o exekučný výkon rozsudku; jej sa treba vzdať osobitne.

Podľa čl. 53 Viedenského dohovoru

1. Každý člen konzulárneho úradu bude požívať výsady a imunity uvedené v tomto Dohovore od svojho vstupu na územie prijímajúceho štátu s cieľom prevzatia svojho úradu, alebo pokiaľ už je na jeho území, od času, keď sa ujme svojich povinností na konzulárnom úrade.

2. Rodinní príslušníci člena konzulárneho úradu žijúci s ním v spoločnej domácnosti a členovia jeho súkromného personálu budú požívať výsady a imunity uvedené v tomto Dohovore odo dňa, keď uvedený člen konzulárneho úradu požíva výsady a imunity podľa odseku 1 tohto článku, alebo odo dňa ich vstupu na územie prijímajúceho štátu, alebo odo dňa, keď sa stanú príslušníkmi jeho rodiny alebo členmi jeho súkromného personálu, a to podľa toho, ktorý deň je neskorší.

3. Keď sa skončili funkcie člena konzulárneho úradu, končia sa jeho výsady a imunity a výsady a imunity jeho rodinného príslušníka žijúceho s ním v spoločnej domácnosti alebo člena jeho súkromného personálu, a to obvykle v čase, keď osoba, ktorej sa to týka, opustí prijímajúci štát, alebo po uplynutí primeranej lehoty, v ktorej má krajinu opustiť, podľa toho, k čomu dôjde skôr, potrvajú však po túto dobu i v prípade ozbrojeného konfliktu. Výsady a imunity osôb uvedených v odseku 2 tohto článku skončia sa v čase, keď tieto osoby prestanú patriť k domácnosti alebo ak opustia službu u člena konzulárneho úradu, avšak v prípade, že uvedené osoby hodlajú opustiť štát v primeranej lehote, ich výsady a imunity potrvajú do ich odchodu.

4. Pokiaľ ide o úkony uskutočňované konzulárnym úradníkom alebo konzulárnym zamestnancom pri výkone ich funkcií, potrvá však ich vyňatie z jurisdikcie bež časového obmedzenia.

5. V prípade smrti člena konzulárneho úradu budú jeho rodinní príslušníci bývajúci s ním v spoločnej domácnosti aj naďalej požívať výsady a imunity, ktoré im patria, do času, kým opustia prijímajúci štát alebo kým uplynie primeraná lehoty umožňujúca im, aby tak urobili, a to podľa toho, k čomu dôjde skôr.

Podľa čl. 54 Viedenského dohovoru ods. 3 tretie štáty poskytnú úradnej korešpondencii a ostatným úradným oznámeniam v tranzite vrátane kódovaných a šifrovaných práv rovnakú voľnosť a ochranu, ktorú je prijímajúci štát povinný poskytnúť podľa tohto Dohovoru. Poskytnú konzulárnym kuriérom, ktorí

dostali vízum, pokiaľ je vízum potrebné, a konzulárnej batožine v tranzite tú istú nedotknuteľnosť a ochranu, ktorú je povinný poskytnúť podľa tohto Dohovoru prijímajúci štát.

Podľa čl. 55 Viedenského dohovoru ods. 1 bez ujmy na ich výsadách a imunitách je povinnosťou všetkých osôb požívajúcich výsady a imunity dbať na zákony a predpisy prijímajúceho štátu. Taktiež majú povinnosť nevmiešavať sa do vnútorných vecí prijímajúceho štátu.

Podľa čl. 55 Viedenského dohovoru od. 2,3 konzulárne miestnosti sa nesmú používať spôsobom, ktorý by bol v rozpore s výkonom konzulárnych funkcií.

Ustanovenia odseku 2 tohto článku nevylučujú možnosť umiestniť úradovne iných inštitúcií alebo organizácií v časti budovy, v ktorej sú konzulárne miestnosti, za predpokladu, že miestnosti, ktoré sú im určené, sú oddelené od miestností používaných konzulárnym úradom. V takomto prípade sa uvedené úradovne nebudú považovať pre účely tohto Dohovoru za časť konzulárnych miestností.

Podľa čl. 59 Viedenského dohovoru Prijímajúci štát urobí také opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na ochranu konzulárnych miestností konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulárnym úradníkom pred napadnutím alebo poškodením a na to, aby sa zabránilo rušeniu pokoja konzulárneho úradu alebo ujme na jeho dôstojnosti.

Podľa čl. 60 Viedenského dohovoru 1. Konzulárne miestnosti konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulárnym úradníkom, ktorých je vysielajúci štát vlastníkom alebo nájomníkom, sú oslobodené od všetkých celoštátnych, oblastných alebo miestnych daní a dávok každého druhu s výnimkou tých, ktoré sa vyberajú za poskytovanie služieb.

2. Oslobodenie od zdanenia uvedené v odseku 1 tohto článku sa nevzťahuje na dane a poplatky, ktoré majú podľa zákonov a predpisov prijímajúceho štátu platiť osoby vstupujúce do zmluvného pomeru s vysielajúcim štátom.

Podľa čl. 61 Viedenského dohovoru konzulárne archívy a dokumenty konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulárnym úradníkom sú vždy a všade nedotknuteľné za predpokladu, že sú uložené oddelene od ostatných listín a dokumentov, a to osobitne od súkromnej korešpondencie vedúceho konzulárneho úradu a všetkých osôb, ktoré s ním pracujú, a od materiálov, kníh a dokumentov týkajúcich sa ich povolania alebo obchodu.

Podľa čl. 62 Viedenského dohovoru prijímajúci štát bude v súlade so zákonmi a nariadeniami, ktoré prijme, povoľovať dovoz a poskytovať oslobodenie od všetkých colných dávok, daní a s tým súvisiacich poplatkoch, okrem poplatkov za skladovanie, prepravu a podobné služby pri ďalej uvedených predmetoch za predpokladu, že sú určené na úradnú potrebu konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulárnym úradníkom; týka sa to štátnych znakov, vlajok, vývesných štítov, pečatí a pečiatok, kníh, úradných tlačovín, úradného nábytku, úradného vybavenia a obdobných predmetov dodávaných vysielajúcim štátom alebo na jeho podnet konzulárnemu úradu.

Podľa čl. 63 Viedenského dohovoru

Honorárny konzulárny úradník musí prísť na príslušné orgány, ak sa proti nemu začalo trestné konanie. Konanie sa však bude uskutočňovať s náležitým ohľadom na jeho osobu, odôvodneným jeho úradným postavením, a pokiaľ nie je zatknutý alebo vo väzbe, spôsobom, ktorý by čo najmenej narušil výkon konzulárnych funkcií. Ak je nevyhnutné vziať honorárneho konzula do väzby, musí sa konanie proti nemu začať v čo najkratšom čase.

Podľa čl. 64 Viedenského dohovoru Ochrana honorárnych konzulárnych úradníkov

Prijímajúci štát má povinnosť poskytnúť honorárnemu konzulárnemu úradníkovi ochranu, ktorú vyžaduje jeho úradné postavenie.

Podľa čl. 65 Viedenského dohovoru

Honorárni konzulárni úradníci, pokiaľ nevykonávajú pre svoj osobný zisk akúkoľvek profesionálnu alebo obchodnú činnosť v prijímajúcom štáte, sú oslobodení od všetkých povinností uložených zákonmi a predpismi prijímajúceho štátu týkajúcimi sa registrácie cudzincov a povolenia pobytu.

Podľa čl. 66 Viedenského dohovoru

Honorárny konzulárny úradník je oslobodený od všetkých daní a dávok z odmien a príjmov, ktoré dostáva od vysielajúceho štátu vzhľadom na výkon konzulárnych funkcií.

Podľa čl. 67 Viedenského dohovoru

Prijímajúci štát oslobodí honorárnych konzulárnych úradníkov od všetkých služieb, všetkých verejných služieb každého druhu a od vojenských povinností, ako sú rekvizície, vojenské kontribúcie a ubytovanie.

Súd posúdil žalobcom uplatnenú námietku vecnej nepríslušnosti Okresného súdu Košice - okolie na konanie v predmetnej veci za nedôvodnú; žalovaný ako honorárny konzul Gruzínska požíva výsady a imunity výlučne pri výkone konzulárnych funkcií, čo je bez významu v občianskoprávnom konaní s obsahom ochrany vlastníckeho práva žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice-okolie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).