Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_16C-137-2015.pdf
PDF · 82.08 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/137/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736, so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Vladimír Kán, advokát, Bratislava, proti žalovanej: F. A., M.. XX. T. XXXX, bytom D. XXX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou: V. D., súdna tajomníčka, o 50,70 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 50,50 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. V časti o zaplatenie 0,20 € sa žaloba zamieta. III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 75,64 € (v tom trovy právneho zastúpenia 59,14 € a ostatné trovy 16,50 €) do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk JUDr. Vladimíra Kána, advokáta.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 20. mája 2015 domáhal voči žalovanej zaplatenia cestovného a úhrady za cestovanie bez platného tarifného vybavenia. V žalobe predniesol, že je prevádzkovateľom mestskej hromadnej dopravy v Bratislave. Žalovaná 26. novembra 2013 cestovala autobusom na linke č. 87 prevádzkovanej žalobcom a pri kontrole sa revízorovi nepreukázala platným cestovným lístkom. Žalobca sa preto domáhal úhrady dlžného cestovného, ako aj úhrady predpokladanej pre tento prípad v prepravnom poriadku (ako súčasti prepravnej zmluvy).
2. Žalovaná, ktorá je na neznámom mieste a je zastúpená opatrovníčkou, sa k žalobe nevyjadrila.
3. Pretože ide o drobný spor (nárok max. 1.000 €, porov. § 200ea Občianskeho súdneho poriadku), súd mimo pojednávania (§ 115a ods. 2 O. s. p.) vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: Prepravný poriadok mestskej hromadnej dopravy platný od 1. februára 2009 a Tarifa mestskej hromadnej dopravy účinná od 1. januára 2009 (uložené na tun. súde pod Spr 307/09) a hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok (č. l. 2) a v spojení s uznanými, resp. nespornými skutočnosťami (§ 120 ods. 3, § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento
skutkový stav:
4. a) Žalobca je prevádzkovateľom tzv. jednotného mestského dopravného systému, v rámci ktorého prevádzkuje cestnú (autobusy, trolejbusy) i dráhovú (električky) dopravu. Žalobca vydal s účinnosťou od 1. februára 2009 Prepravný poriadok mestskej hromadnej dopravy, ktorý je okrem iného vyvesený na zastávkach na jednotlivých linkách žalobcu, a s účinnosťou od 1. januára 2009 Tarifu mestskej hromadnej dopravy.
b) Prepravný poriadok obsahuje okrem iného tieto ustanovenia:
»Čl. 1
Úvodné ustanovenia
1. Prepravný poriadok mestskej hromadnej dopravy v Bratislave..., Tarifa MHD... sú pre cestujúcich verejným návrhom Dopravného podniku Bratislava, a.s.,... na uzavretie zmluvy o preprave osôb... Čl. 3 Postavenie a povinnosti cestujúceho... 3. Cestujúci je povinný pred prepravou si zakúpiť cestovný lístok podľa tarify... Čl. 6 Kontrola tarifného vybavenia cestujúcich 1. Kontrolu tarifného vybavenia cestujúcich má právo vykonávať oprávnená osoba dopravcu (ďalej len „revízor“)... 2. Cestujúci je povinný na vyzvanie revízora predložiť na kontrolu cestovný lístok... 3. Cestujúci, ktorý sa na vyzvanie podľa odseku 2 tohto článku nemôže preukázať platným cestovným lístkom, je povinný zaplatiť dopravcovi cestovné a úhradu vo výške do sto násobku základného cestovného. Aktuálnu výšku úhrady stanovuje tarifa... Čl. 15 Základné podmienky použitia cestovného lístka 1. Cestujúci, ktorý nemá platný cestovný lístok, je povinný si ihneď pri nástupe do vozidla označiť cestovný lístok v najbližšom označovači cestovných lístkov... 2. Cestujúci musí mať pri sebe platný cestovný lístok po celý čas prepravy... a na vyzvanie sa ním preukázať revízorovi.«
c) Tarifa v čl. 1 ods. 2 písm. a) až d) ustanovuje okrem iného toto: „Pre prepravu cestujúcich... vozidlami MHD v Bratislave platia tieto tarifno-prepravné zásady: a) cestovné lístky sú prestupné s výnimkou cestovného lístka na jednu cestu s časovou platnosťou 15 minút, b) cestovné... sa platí mimo vozidla, c) tarifná sadzba je výkonová, a to v členení na: - časová (cestovné lístky na jednu cestu s časovou platnosťou 15 a 60 minút,...), ... d) tarifná sadzba určuje výšku cestovného (za prepravu cestujúcich)...“. V čl. 2 ods. 1 tarify je obsiahnutá tabuľka, ktorej podstatná časť vyzerá takto: „1. Cestovné lístky na jednu cestu s časovou platnosťou: Cena € Sk 15. minút - základné cestovné 0,50 15,06 60 minút 0,70 21,09 ...“. V čl. 5 tarify je obsiahnutá ďalšia tabuľka, ktorej podstatná časť znie: „Čl. 5 Úhrady Druh úhrady Cena € Sk Úhrada za cestovanie bez platného tarifného vybavenia 50,00 1 506,30 ...“
d) Žalovaná 26. novembra 2013 nastúpila do autobusu na linke č. 87 prevádzkovanej žalobcom. V ňom bola kontrolovaná revízorom o 15.40 hod medzi zastávkami Podzáhradná a Slovnaftská (dve po sebe nasledujúce zastávky, medzi ktorými nie je možnosť prestupu), pričom revízorovi nepredložila platný cestovný lístok. Cestovné ani úhradu žalovaná nezaplatila.
5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 132 O. s. p.). Skutkové závery v bode 4 písm. a) až c) sú v podstate len reprodukciou listín. Súd na tomto mieste pripomína, že žalobca sa výslovne odvolal na dokumenty Spr. 307/09, v dôsledku čoho súd vychádzal zo znenia týchto dokumentov, v akom sú uložené v danom spise. Žalobca sa neodvolal na žiadne ďalšie listiny (napr. následné dodatky k prepravnému poriadku či tarife), ani na sp. zn. registrov súdnej správy, v ktorej by mohli byť uložené. Ust. § 121 O. s. p. síce hovorí, že skutočnosti známe súdu z úradnej činnosti netreba dokazovať, nehovorí však, že ich účastník nemusí tvrdiť. Inak povedané, ak účastník určitú skutočnosť tvrdí a táto je súdu známa, netreba ju dokazovať. Ak ju však účastník ani netvrdí, nie je povinnosťou súdu korigovať na základe skutočností známych z úradnej činnosti skutkové tvrdenia účastníka. V prerokúvanej veci pritom žalobca netvrdil, že by prepravný poriadok a tarifa uložené v reg.
Spr boli neskôr zmenené dodatkami alebo inak. Preto súd nepovažoval za potrebné pátrať po tom, či dokumenty uložené v Spr. 307/09 skutočne zodpovedajú aktuálnemu stavu. Skutkový záver v bode 4 písm. d) vyplýva z obsahu hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok, o ktorého pravdivosti súd nemal dôvod pochybovať.
Právne vec súd posúdil takto:
6. Žalobca v cit. čl. 1 ods. 1 prepravného poriadku v súlade s § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení účinnom k 13. novembru 2013 platne upravil, že obsah prepravného poriadku je spolu s tarifou a cestovným poriadkom verejným návrhom na uzavretie zmluvy o preprave osôb (§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení). I keď je pravdou, že prepravný poriadok neobsahuje priamo úpravu, kedy je takáto zmluva uzavretá, treba podľa názoru súdu vychádzať z toho, že prepravná zmluva je v prípade hromadnej dopravy uzavretá okamihom nastúpenia do pristaveného dopravného prostriedku, keďže v tomto prípade ide o konkludentné (faktické) konanie, ktoré s prihliadnutím na § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka a na citované ustanovenie prepravného poriadku môže prepravca (žalobca) oprávnene vnímať ako prijatie návrhu (porov. aj § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa za prijatie návrhu zmluvy považuje aj „konanie, z ktorého možno vyvodiť... súhlas“ osoby, ktorej je návrh zmluvy určený, teda každého cestujúceho).
7. Nastúpenie do vozidla č. 87 žalovanou tak treba považovať za prijatie návrhu žalobcu a tým aj uzavretie zmluvy o preprave osôb v zmysle § 760 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s ustanoveniami zákona č. 56/2012 Z. z. Žalovanej v zmysle § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 56/2012 Z. z. vznikla povinnosť zaplatiť cestovné, a to spôsobom určeným v prepravnom poriadku a tarife [§ 14 ods. 2 písm. j) a l) zákona č. 56/2012 Z. z.]. Podľa cit. čl. 3 ods. 3 a čl. 15 ods. 1 a 2 prepravného poriadku mala žalovaná zakúpiť cestovný lístok pre cestou, označiť ho v označovači a predložiť ho pri kontrole revízorovi.
8. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že tak žalovaná neurobila, v dôsledku čoho v zmysle čl. 6 ods. 3 prepravného poriadku, ktorý je v súlade s § 4 ods. 1 písm. k zákona č. 56/2012 Z. z., jej vznikla povinnosť zaplatiť cestovné a úhradu. Výška cestovného a úhrady je v súlade s § 17 ods. 1 písm. e) a ods. 2 zákona č. 56/2012 Z. z. určená v citovaných čl. 2 ods. 1 a čl. 5 tarify, pričom základné cestovné (do 15 minút bez prestupu) je 0,50 € a úhrada je 50 €. Keďže žalovaná túto povinnosť nesplnila, súd v tejto časti opodstatnenej žalobe žalobcu vyhovel (výrok I).
9. Ustanovenie čl. 6 ods. 3 prepravného poriadku nehovorí, na aké „cestovné“ má prepravca právo v týchto prípadoch, preto treba podľa názoru súdu vychádzať z toho, že má nárok na také cestovné, aké zodpovedá času a počtu prestupov cestujúceho bez cestovného lístka. Z citovaného čl. 2 ods. 1 (v spojení so základnými zásadami v cit. čl. 1 ods. 2) tarify však vyplýva, že cestovné 0,70 € by sa platilo až v prípade, že by cesta trvala nad 15 minút alebo že by cestujúci prestupoval. Tieto skutočnosti však žalobca ani netvrdil. Za týchto okolností nebola žalovaná povinná zakúpiť si cestovný lístok (zaplatiť cestovné) v hodnote 0,70 €, ale len základné cestovné 0,50 €, a preto nebol ani podľa čl. 6 ods. 3 prepravného poriadku zaplatiť vyššie než toto cestovné. Preto súd žalobu v časti 0,20 € z titulu cestovného zamietol (výrok II).
10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a 3 O. s. p., keďže žalobca mal vo veci úspech s výnimkou nepatrnej časti. Účelne vynaložené trovy, ktoré sa mu majú nahradiť, predstavuje súdny poplatok vo výške 16,50 € a trovy právneho zastúpenia vyčíslené podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení od 1. júla 2013 v sume 59,14 € (základná sadzba za dva úkony po 16,60 €, paušálna náhrada za dva úkony po 8,04 € a daň z pridanej hodnoty v sume 9,76 €). Náhradu určenú vo výroku III rozsudku je žalovaná povinná zaplatiť advokátovi žalobcu (§ 149 ods. 1 O. s. p.).
11. Súd naopak nepovažoval trovy spojené s vypracovaním pokusu o zmier za trovy konania v zmysle § 137 O. s. p., pretože neboli vynaložené v bezprostrednej súvislosti s týmto konaním (porov. judikát R 14/1985). Preto súd (vedený povinnosťou rozhodnúť o celom uplatnenom nároku na náhradu trov v zmysle § 152 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p.) vyslovil, že žalobcovi náhradu trov konania v tejto časti nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak žalovaná dobrovoľne nesplní svoju povinnosť, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie.