Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_40C-377-2015.pdf
PDF · 89.86 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/377/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou, v právnej veci navrhovateľa: G. G. Q. Q.. J.. H.., Q. Q. O. XXX, XXX XX A., D.: XX XXX XXX, zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti odporkyni: T. Q., Z.. XX.X.XXXX, B. O.J. XXX, Ž., Š. H. Q. J., o zaplatenie 327,21 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 262,21 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 262,21 Eur od 25.05.2014 do zaplatenia, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a . Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 48,16 eur a iných trov konania vo výške 11,75 Eur, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom došlým súdu dňa 31.7.2015 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 327,21 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 262,21 eur od 25.1.2014 do zaplatenia. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že s odporcom ako spotrebiteľom uzavrel Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a zmluvu o poskytnutí krátkodobého, bezúčelového spotrebiteľského úveru a odporca neplnil riadne povinnosti, na ktoré sa v predmetnej zmluve zaviazal.
Podľa § 115a ods. 2 OSP - pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch (pozn.: ide o súdne konania, ktorých predmet nepresahuje zaplatenie sumy 1.000,- eur). S poukazom na ust. § 156 ods. 3 OSP súd oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu na deň 9.10.2015 a vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania.
Dokazovanie súd vykonal oboznámením s predloženými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spisovom materiáli - Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, výpisom z bankového účtu navrhovateľa, upomienkami o nezaplatení pohľadávky zo dňa 28.6.2014, 21.6.2014, 12.7.2014 a zo dňa 5.7.2014.
Z predloženej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 23.4.2014 mal súd preukázané, že danú zmluvu uzavrel navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník a jej predmetom bolo poskytnutie úveru odporcovi vo výške 200,-Eur. Celkové náklady spotrebiteľa boli v zmysle zmluvy tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 62,21 Eur. Splatnosť úveru s príslušenstvom (spolu všetko v sume 262,21 Eur) bola stanovená na deň 24.5.2014. RPMN bola v zmluve dojednaná
vo výške 2.326,10 % a priemerná RPMN pre zmluvnú splatnosť od 3 do 6 mesiacov k 31.03.2014 vo výške 391 %.
Predmetný zmluvný vzťah sa spravuje aj ustanoveniami zák. č. 266/2005 Z. z. (zákon o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku) a zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZSÚ“), ktorým sú stanovené náležitosti zmluvy.
Podľa § 1 ods. 2 ZSÚ: Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a) ZSÚ: Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 2 písm. b) ZSÚ: Na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) ZSÚ: Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy na tento typ zmluvy sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), pričom je nutné prihliadať aj na ustanovenia smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu. To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľom - odporcom porušené. Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť za poskytnuté služby.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka - spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Na základe uvedených skutočností súd má za to, že účastníci konania platne uzavreli predmetnú zmluvu, ktorú súd zároveň posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu.
V konaní navrhovateľ riadne preukázal, že poskytol odporcovi úver vo výške 200,- Eur, ktorý mal odporca zaplatiť spolu s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 62,21 Eur so splatnosťou úveru dňa 24.5.2014. Odporca však podľa navrhovateľa neuhradil nič z dlžnej sumy. Odporca toto tvrdenie v priebehu konania nijako nerozporoval. Nakoľko bolo v konaní nesporne preukázané, že odporca doposiaľ neuhradil navrhovateľovi nič z dlžnej sumy vo výške 262,21 eur, súd návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 262,21 eur ako skutkovo a právne dôvodnému vyhovel.
Navrhovateľ okrem sumy pozostávajúcej z poskytnutého úveru a odplaty za poskytnutý úver, požadoval aj sumu 65,- Eur ako náhradu skutočne vynaložených nákladov v zmysle čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy, ktorej uzatvorenie mal súd preukázané.
Podľa čl. IV., bod 5 Rámcovej zmluvy v prípade omeškania s úhradou je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady na prevádzku kancelárie, na písomné výzvy. Náklady sú vyrátané - spracovanie a urgencia pri omeškaní s úhradou vrátane vypracovania prvej upomienky 15,-Eur, spracovanie a urgencia pri omeškaní s úhradou vrátane vypracovania druhej upomienky 10,-Eur, spracovanie a urgencia pri omeškaní s úhradou vrátane vypracovania tretej upomienky 10,-Eur, spracovanie a urgencia pri omeškaní s úhradou vrátane vypracovania štvrtej upomienky 30,-Eur. Navrhovateľ predložil súdu 4 ks upomienok. V tejto súvislosti súd jednak poukazuje na krátke časové odstupy medzi jednotlivými upomienkami a zároveň poukazuje na to, že navrhovateľ nepreukázal ich doručenie, a teda nepreukázal, či skutočne boli upomienky realizované. Je nepostačujúce iba predložiť upomienky v písomnej forme bez preukázania, či skutočne boli navrhovateľom odoslané, doručované. Navrhovateľ v tejto časti uplatňovaného nároku teda neuniesol dôkazné bremeno, preto súd návrh v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 65,- Eur zamietol. Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme. Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, ktoré platné právo upravuje v § 120 ods. 1 O.s.p.. Podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Dôkazné bremeno síce postihuje účastníka konania, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam, ktorý sa spája s tým, že napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom skutkový stav zostane neobjasnený. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané.
Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 5,25 % z dlžnej sumy od 25.1.2014 do zaplatenia.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ a § 517 ods. 2 OZ: Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má právo veriteľ požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka: Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vzhľadom na to, že odporca si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnil, dostal sa do omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania. Súd preto priznal navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., z priznanej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti úveru.
Výrok o trovách konania sa opiera o § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Vzhľadom na to, že v časti súd žalobnému návrhu navrhovateľa vyhovel a v časti tento zamietol, bol úspech navrhovateľa len čiastočný. Z pôvodne uplatňovanej sumy 327,21 Eur s prísl. súd priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie sumy 262,21 Eur, čo činí 80,13 % z pôvodne uplatňovanej sumy. Čistý úspech navrhovateľa v konaní teda predstavuje 60,26 % (úspech navrhovateľa 80,13 % mínus úspech odporcu 19,87 %).
Navrhovateľ si v návrhu na začatie konania uplatnil náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia vo výške 79,90 Eur za 2 úkony právnej služby a náhradu súdneho poplatku za návrh v sume 19,50 Eur.
V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, súd preskúmal navrhovateľom uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal mu titulom trov konania - titulom súdneho poplatku za návrh na začatie konania sumu 11,75 Eur (podľa pomeru čistého úspechu v konaní, t. j. 60,26 % zo sumy zaplateného súdneho poplatku 19,50 Eur) a titulom trov právneho zastúpenia sumu 48,16 Eur (t. j. 60,26 % zo sumy 79,90 Eur podľa pomeru čistého úspechu navrhovateľa v danej veci) a to za úkony 2 právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu tarifná odmena v sume 2 x 24,90 Eur, podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 2 x 8,39 Eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl.. Náhradu trov konania v celkovej výške 59,91 Eur je odporca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak: a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. v platnom znení).