Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_21C-31-2015.pdf
PDF · 99.03 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/31/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanej v 1. rade: I. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M. XXXX/X, C., žalovanému v 2. rade: V.. M. X., nar. X.X.XXXX, trvale bytom M. XXXX/X, C., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, Košice, IČO: 42 247 268, právne zast. JUDr. Ladislav Mikluš, advokát, AK so sídlom Stará Baštova 2, Košice, v konaní o zaplatenie 892,32 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 15.11.2013 žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 892,32 eur spolu s príslušenstvom ako aj na náhradu trov konania. Predmetný návrh odôvodnil tým, že so žalovanou v 1. rade uzatvoril dňa 14.5.2009 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300019580 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanej v 1. rade úver vo výške 663,88 eur, ktorý sa žalovaná v 1. rade zaviazala splatiť spolu s úrokom v 30. mesačných splátkach vo výške 30,56 eur, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Žalovaný v 2. rade pristúpil k záväzkom žalovanej v 1. rade zo zmluvy ako spoludlžník podľa ust. § 533 Občianskeho zákonníka. Ďalším spoludlžníkom bol aj Z. G., ktorý však v predmetnom konaní ako účastník konania nevystupuje. Žalobca poskytol žalovanej v 1. rade ďalší revolving dňa 28.6.2010 vo výške 730,08 eur, ktorý sa zaviazala splácať v 18. mesačných splátkach vo výške 40,56 eur v termínoch podľa nového splátkového kalendára a ďalší revolving dňa 23.4.2012 vo výške 730,08 eur, ktorý sa zaviazala splácať v 18. mesačných splátkach vo výške 40,56 eur v termínoch podľa nového splátkového kalendára. Žalovaná v 1. rade sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru pri splátke č. 45 a do uplatnenia práva žalobcu podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. do okamžitej splatnosti úveru zaplatila len sumu 1.784,64 eur. So splátkou č. 45 bola žalovaná v1. rade v omeškaní viac ako tri mesiace, preto došlo k okamžitej splatnosti úveru a do dňa 2.6.2013 mala uhradiť sumu vo výške 892,32 eur. Túto sumu neuhradila ani čiastočne. Žalobca si uplatňuje aj úrok z omeškania v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka.
Podaním doručeným súdu dňa 4.2.2014 oznámil vstup do konania na strane žalovaných vedľajší účastník OZ právna pomoc spotrebiteľom, ktorého v konaní zastupoval JUDr. Ladislav Mikluš na základe
plnej moci. Právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka bola doručená žaloba spolu s prílohami, ktorú prevzal dňa 14.5.2015. Do času rozhodnutia v predmetnej veci sa vedľajší účastník k žalobe nevyjadril.
Žalovaní sa k predmetnej žalobe nevyjadrili napriek tomu, že táto im bola riadne doručená dňa 21.9.2015. Okresný súd Poprad kontaktovala sociálna pracovníčka zariadenia Jeseň života, n. o. Veľká Lomnica, ktorého klientmi sú žalovaní v tomto konaní. Táto potvrdila, že účastníci si prevzali súdne zásielky, avšak s ohľadom na ich vek a zdravotné ťažkosti nie sú schopní reagovať na výzvu súdu, nechápu a nevedia sa vyjadriť o čo ide a ich zdravotný stav im nedovoľuje zúčastniť sa ani prípadného pojednávania vo veci.
Predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 892,32 eur s prísl. a v zmysle § 200ea OSP ide o drobný spor, pretože predmet konania nepresahuje sumu 1 000,- eur. V nadväznosti na to podľa § 115a ods. 2 OSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch. Na základe citovaných ustanovení OSP súd verejne vyhlásil rozsudok dňa 8.10.2015 bez nariadenia pojednávania a bez predvolania účastníkov a vedľajšieho účastníka, a to v zmysle § 156 ods. 3 OSP.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru z 14.5.2009, Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere, Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8300019580 zo dňa 14.5.2009, Oznámením o zosplatnení z 8.5.2013, kartou klienta, kópiou doručenky pre žalovanú v 1. rade, ktorou jej žalobca zasielal oznámenie o zosplatnení a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci konania uzatvorili dňa 14.5.2009 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300019580, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 663,88 eur, ktorý sa žalovaná v 1. rade zaviazala splatiť spolu s úrokom v 30. mesačných splátkach vo výške 30,56 eur, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Dátum splatnosti prvej splátky bol 22.6.2009 a dátum splatnosti poslednej splátky 22.11.2011. RPMN úveru predstavovala 66,76 %, ročná úroková sadzba 68,80 %. V súlade s ustanovením zmluvy poskytol žalobca žalovanej v 1. rade revolving dňa 28.6.2010 vo výške 730,08 eur, ktorý sa žalovaná v 1. rade zaviazala splatiť v 18. mesačných splátkach vo výške 40,56 eur v termínoch splatnosti podľa nového splátkového kalendára a ďalší revolving dňa 23.4.2012 vo výške 730,08 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 18. mesačných splátkach vo výške 40,56 eur v termínoch splatnosti podľa nového splátkového kalendára. Podľa údajov z karty klienta sa žalovaná v 1. rade dostala do omeškania s úhradou splátky úveru č. 45 a v omeškaní s úhradou uvedenej splátky bola viac ako 3 mesiace, preto žalobca dňa 8.5.2013 adresoval žalovanej v 1. rade Oznámenie o zosplatnení, kedy v tom čase už žalovaná v 1. rade už bola v omeškaní so splátkou č. 45, 46 a 47. Bola vyzvaná na úhradu sumy 121,68 eur, pričom v tom čase aktuálne omeškanie najstaršej splatnej splátky trvalo 75 dní. Zároveň bola upozornená, že po uplynutí 15 dní od doručenia tohto oznámenia sa stanú splatnými všetky záväzky zo zmluvy a stratí výhodu splátok a celý dlh bude povinná zaplatiť naraz. Oznámenie o zosplatnení sa vrátilo dňa 17.5.2013 žalobcovi s poznámkou „adresát je neznámy“. Podľa zmluvných dojednaní, a to konkr. článku 15 bod 15.2 je dlžník, ako aj spoludlžníci, povinný oznámiť veriteľovi údaje o zmene svojho bydliska/adresy a v prípade, že budú zasielané akékoľvek oznámenia zmluvným stranám formou doporučenej zásielky na ich poslednú známu adresu, dôsledky neúspešného doručenia oznamu z dôvodu neoznámenia zmeny bydliska alebo adresy znáša dlžník alebo spoludlžník, pričom zásielka sa bude považovať za doručenú dňom, v ktorom pošta vykonala posledný pokus o doručenie zásielky, pokiaľ došlo k zmene bydliska adresáta a pokiaľ adresát o tejto zmene neupovedomil druhú zmluvnú stranu, na základe čoho sa stal adresát neznámy alebo nezastihnuteľný. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná v 1. rade neoznámila žalobcovi zmenu adresy bydliska. Zásielka žalobcu, v ktorom jej oznamoval zosplatnenie, sa tak považuje, v zmysle vyššie uvedeného, za doručenú.
Žalovaný v 2. rade V.. M. X. v konaní vystupuje ako spoludlžník, ktorý podľa Zmluvy o revolvingovom úvere, a to konkr. zmluvných dojednaní, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, pristúpil na základe § 533 Občianskeho zákonníka k peňažnému záväzku dlžníka spočívajúcom v úhrade úveru vrátane všetkých dlžníkovi poskytnutých revolvingov, príslušenstvom úveru (revolvingov), prípadne uplatňovaných zmluvných pokút a ďalších prípadných peňažných záväzkov, ktoré vyplynú z tejto Zmluvy o revolvingovom úvere a jej prípadných dodatkov (článok 6 bod 6.7 zmluvných dojednaní).
Podľa § 52 ods. 1 - 4 OZ v znení účinnom k 14.5.2009, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom k 14.5.2009, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ v znení účinnom k 14.5.2009, v znení novely vykonanej zákonom č. 150/2004 Z. z., zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 14.5.2009, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 4 ods. 2 písm. h) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 14.5.2009, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu.
Podľa § 4 ods. 2 písm. k) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 14.5.2009, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 14.5.2009, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka účinného k 12.10.2007, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľa použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Nie je sporné, že účastníci konania dňa 14.5.2009 uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej v 1. rade úver výške 663,88 eur a následne dňa 28.6.2010 poskytol žalovanej v 1. rade ďalší revolving vo výške 730,08 eur a dňa 23.4.2012 ďalší revolving vo výške 730,08 eur. Každý ďalší revolving sa mal splácať v 18. mesačných splátkach, každá vo výške 40,56 eur. Podľa údajov z karty klienta žalovanej v 1. rade bol poskytnutý revolvingový úver dňa 14.5.2009 v čiastke 663,88 eur a v nominálnej výške 1.216,89 eur, pričom suma 553,01 eur predstavuje zmluvnú odmenu, a teda celkové náklady spotrebiteľa so spotrebiteľským úverom. Reálne bola žalovanej v 1. rade vyplatená suma 597,06 eur. Žalovanej v 1. rade boli ďalej poskytnuté dva jednoduché revolvingy, každý vo výške 766,58 eur, reálne vyplatená čiastka pri týchto revolvingoch predstavovala pri každom 292,10 eur, a tak suma, ktorá bola žalovanej v 1. rade vyplatená vrátane dvoch jednoduchých revolvingov predstavovala 1.181,26 eur.
Žalovaná v 1. rade neplnila povinnosť splácať úver riadne a včas, preto po omeškaní sa so zaplatením splátok žalobca v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka žiadal o zaplatenie celého nesplateného úveru. Žalovaná celkovo podľa karty klienta zaplatila žalobcovi sumu 1.784,64 eur, čo predstavuje 44 splátok po 40,56 eur. Z dôvodu, že žalovaná zaplatila žalobcovi vyššiu sumu ako bola titulom úverového vzťahu poskytnutá, nie je dôvodné zaviazať žalovanú na zaplatenie uplatnenej sumy podanou žalobou. Žalovaná v 1. rade vrátila žalobcovi sumu vysoko prevyšujúcu poskytnutú istinu 1.181,26 eur.
Pokiaľ žalovaná suma obsahuje nárok na zaplatenie úroku podľa zmluvy, resp. nešpecifikovaných poplatkov, je potrebné aplikovať spotrebiteľské právo, keď vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom, v ktorom žalovaná je spotrebiteľom.
Vzhľadom na charakter sporu je potrebné uviesť, že práve spotrebiteľské právo je určené na efektívne zamedzenie používania neprijateľných podmienok. Vychádzajúc zo znenia článku 38 Charty základných práv Európskej únie, Politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, a znenia čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane hospodárskych záujmov spotrebiteľov. V rámci politiky Európskej únie je sledovaný cieľ vytvorenia regulatívneho rámca na to, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe zmluvných podmienok v súlade s drobnými mravmi a bola tak zachovaná fiduciárna podstata záväzkového vzťahu medzi ním a spotrebiteľom.
Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne vzhľadom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takého vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle (ÚS 342/09 ČR).
Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy s poukazom na smernicu Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach je potrebné uviesť, že v danom prípade pri formulárovej zmluve žalovaný ako spotrebiteľ sa v porovnaní so žalobcom ako dodávateľom ocitol v znevýhodnenom postavení, ktoré ho viedlo k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred žalobcom bez toho, aby žalovaný mohol ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Cieľom Smernice Rady 93/13/EHS je vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Smernica Rady 93/13 ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok.
Podľa skôr citovaného ustanovenia § 4 ods. 2 písm. h) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch má zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať ročnú úrokovú sadzbu. Pri oboznámení sa so Zmluvou o revolvingovom úvere z 14.5.2009 súd zistil ročnú úrokovú sadzbu poskytnutého úveru vo výške 68,79 % a RPMN za úveru 66,76 %.
Výška RPMN vyplývajúca zo Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, ktorá je uvedená 66,76 % a predpokladaná výška RPMN úveru po poskytnutí úveru 68,79 % je podľa názoru súdu v rozpore s
citovanou právnou úpravou. Súd po prepočte RPMN pre daný spotrebiteľský úver, ktorý bol poskytnutý zmluvou z 14.5.2009 mal preukázanú jej výšku 68,79 %, pričom podľa údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za druhý štvrťrok 2009 (ide o údaje Ministerstva financií SR) predstavovala priemerná hodnota RPMN pri spotrebiteľských úverov vo výške do 1.500,- eur s obdobím splatnosti od 1 do 5 rokov 37,93 %. Súd ďalej z priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk z webovej stránky Národnej banky Slovenska mal preukázané, že v mesiaci máj 2009 predstavovala výška úroku pri spotrebiteľských úveroch na obdobie od 1 do 5 rokov výšku 11,70 %. Úroky požadované žalobcom sú neprimerane vysoké, prevyšujú úroky v bankách mnohonásobne, preto takáto výška úroku odporuje dobrým mravom a je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, ide o absolútne neplatné zmluvné dojednanie. Úroky dohodnuté pri poskytovaní peňažnej pôžičky predstavujú odmenu za užívanie dohodnutej sumy. Občiansky zákonník a iné právne predpisy výslovne nestanovia do akej výšky je možné pri peňažnej pôžičke dojednať úroky. Z toho však nemožno vyvodzovať, aby výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy, nakoľko i tu platí ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Dohoda o výške úroku musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCdo 1/2009 z 31.7.2009). Vo veciach nebankových subjektov je možné vzhľadom na mieru rizika akceptovať vyššie úroky ako poskytujú banky, ale výška úrokov však nemôže byť neprimeraná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nepriznal žalobcovi právo na zaplatenie žalovanej sumy.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Úspešným žalovaným však súd náhradu trov konania nepriznal, pretože im trovy konania nevznikli a ich náhradu si žalovaní v konaní ani neuplatnili.
Súd nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných OZ právna pomoc spotrebiteľom, z dôvodu, že tento po doručení žaloby spolu s prílohami sa v predmetnom spore nijakým spôsobom neangažoval a nedoručil súdu v predmetnom konaní žiadne písomné podanie, okrem svojho oznámenia o vstupe do konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove, v dvoch vyhotoveniach. Ak nebude povinnosť uložená v rozhodnutí dobrovoľne splnená, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 - t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).