Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-57-2014.pdf
PDF · 95.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-5C/57/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou, v právnej veci navrhovateľky: Y. E., U.. XX.XX.XXXX, R. L. XXX/X, XXX XX D., zastúpená: JUDr. Eva Príbelská , advokátka so sídlom J. Matušku 2178, 955 01 Topoľčany proti odporcom v l. rade: K. T. A.. E., U.. XX.XX.XXXX, R. L. XXX, H. X. A.: C. R., U.. XX.XX.XXXX, R. L. XXX, obaja zastúpení: JUDr. Edit Balážiková s.r.o. so sídlom Jesenského 231/5, IČO: 47 239 948, o neplatnosť kúpnej zmluvy, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti konania vo veci samej samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom proti odporcom v l. a 2. rade domáhala vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 03.08.2004 medzi navrhovateľkou ako predávajúcou a odporcami v l. a 2. rade ako kupujúcimi, na základe ktorej navrhovateľka odpredala odporcom v l. a 2. rade nehnuteľnosti v kat. Ú.. L., zapísané na liste vlastníctva Č.. XX, ako parcela A. V., D..Č.. XX záhrady vo výmere XXX G., D.. Č.. XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 24 m2, D.. Č.. XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 367 m2, so stavbou- rodinný dom s.Č.. XXX postavenej na parcele č. XX. Navrhovateľka tvrdí, že bola obsahom napadnutej kúpnej zmluvy uvedená do omylu, nakoľko nikdy nemala vôľu predať vyššie označené nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva odporcov v l. a 2. Rade. V skutočnosti sa dohodla s odporkyňou v l. rade svojou dcérou, že jej uvedené nehnuteľnosti daruje do svojho výlučného vlastníctva v celosti. Darovaciu zmluvu mala pripraviť odporkyňa v l. rade , pričom navrhovateľka nevedela, že ide o kúpnopredajnú zmluvu a ani to, že časť nehnuteľnosti nadobúda do spoluvlastníctva odporca v 2. Rade. Tiež navrhovateľke nebola vyplatená žiadna suma titulom kúpnej ceny. Ide o simulovaný právny úkon, ktorý nebol urobený vážne a zrozumiteľne.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s obsahom kúpnej zmluvy zo dňa 03.08.2004č.l.4-7 spisu , ktorej vklad bol vykonaný 22.09.2014 pod H. XXX/XX, M. Č.. XX pre katastrálne územie L. Č..M..Xspisu, vyjadrenia odporcov v l. a 2. Rade č.l.88, vyjadrenia navrhovateľky č.l.89-91 a ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení zo dňa 25.09.2015 uviedla, že nikdy nemala vôľu odpredať uvedenú nehnuteľnosť odporcom v l. a 2. Rade, ale nehnuteľnosť mala v úmysle darovať odporkyni v l. rade, podpisovala zmluvu bez toho, aby si ju prečítala, domnievala sa, že podpisuje darovaciu zmluvu, na základe ktorej obdarovanou mala byť výlučne odporkyňa v l. rade, nikdy jej nebola vyplatená kúpna cena. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, tento existuje najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo právo navrhovateľa ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým.
Z písomného vyjadrenia odporcov v l. a 2. rade k podanej žalobeč.l.88 vyplýva, že so žalobou nesúhlasia a žiadajú ju zamietnuť, z dôvodu, že kúpna zmluva je platným právnym úkonom, nakoľko bola uzatvorená na základe slobodnej a vážnej vôle jej účastníkov, v súlade so zákonom, spĺňa všetky náležitosti slobodnej a vážnej vôle jej účastníkov a pri jej realizácii boli splnené všetky zákonom stanovené náležitosti vrátane zaplatenia kúpnej ceny a zaplatenia dane z príjmov za predaj nehnuteľnosti. Návrh navrhovateľky nemá oporu v hmotnom práve, je založený výlučne na nepravdivých skutkových tvrdeniach. Navrhovateľka si bola vedomá toho, že uzatvára kúpnu zmluvu na predaj dotknutých nehnuteľností a že jej účastníkom na strane kupujúceho je odporkyňa v l. rade a odporca v 2. rade. Podanie návrhu po viac ako desiatich rokoch od realizácie uvedeného úkonu považujú za špekulatívne, účelové a dnes navrhovateľka na jednej strane tvrdí, že ide o simulovaný právny úkon a na druhej strane tvrdí, že konala v omyle. Za podstatný dôvod jej konania označili účelovosť, ktorá vyplýva zo zlých rodinných vzťahov medzi navrhovateľkou a odporcami v l. a 2. rade, ako aj zo skutočnosti, že , že titulom dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam sa ich výlučným vlastníkom stal odporca v 2. rade. Navrhovateľka tvrdí, že zmluva pri podpisovaní jej bola predložená tak, že nevedela, že ide o kúpnu zmluvu, toto tvrdenie popierajú a považujú ho za vymyslené a poukazujú na poslednú stranu kúpnej zmluvy, kde pri podpise navrhovateľky je jednoznačne uvedené "predávajúca" a pri podpisoch odporcov "kupujúci" čo pravdivosť tvrdení navrhovateľky spochybňuje, okrem iného tvrdenia navrhovateľka spochybňuje sama, jej argumentácia nemá logiku, je spleťou odlišných a navzájom rozporujúcich si tvrdení a okrem jasne zadefinovaných skutkových tvrdení chýba jej aj právne zdôvodnenie.
Zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že sa domáhajú neplatnosti kúpnej zmluvy, lebo navrhovateľka nemala nikdy vôľu odpredať nehnuteľnosti, dohoda bola taká, že nehnuteľnosť daruje odporkyni v l. rade, nevedela, že podpisuje kúpnu zmluvu a túto nepodpísala slobodne a vážne a prevodom bola uvedená do omylu a ak by súd žalobe vyhovel stala by sa znovu vlastníčkou nehnuteľnosti.
Z vyjadrenia navrhovateľky vyplynulo, že spornú nehnuteľnosť nadobudla po svojich rodičoch, ktorých doopatrovala. Všetko bolo v poriadku pokiaľ ju odporkyňa v l. rade nezačala napádať čo bolo dlhší čas, kedy prepísala nehnuteľnosť na odporkyňu v l. rade, vedela, že to nie je z jej rozumu prepisovať nehnuteľnosť. Povedala jej, či jej to nebude vadiť , keď to bude napísané na odporkyňu v l. rade , chceli mať jednu miestnosť vyhradenú s manželom , aby tam mali pomôcky , náradie a aby sa tam mohli zložiť keď prídu, odporkyňa v l. rade jej povedala, že aby som sa nebála, odporca v 2. rade nepovedal, že má inú predstavu, odporkyni v l. rade povedala, aby vyhotovila zmluvu, o predaji sa nehovorilo, vedela, že odporkyňa v l. rade nemá peniaze, jej úmysel bolo darovať nehnuteľnosť odporkyni v l. rade v celosti, nevšimla si, že je to kúpno-predajná zmluva, na matrike bol prítomný s navrhovateľkou pri podpise zmluvy odporca v 2. rade a odporkyňa v l. rade zostala vonku išla sama podpísať zmluvu k notárovi , nebol tam notár, len administratívna pracovníčka, zmluvu si neprečítala, až v novembri 2012 sa dozvedela, že ide o kúpno-predajnú zmluvu. Chcela napadnúť darovaciu zmluvu, lebo odporca v 2. rade sa k nej veľmi zle správa, jej veci a veci jej manžela boli z nehnuteľnosti vyhodené, odporca v 2. rade vyhodil aj ich vnučku na ulicu. Tvrdila, že nikdy nemala v úmysle nehnuteľnosť predať a kúpnu cenu neobdržala.
Právna zástupkyňa odporcov v l. a 2. rade uviedla, že žiada žalobu zamietnuť, nakoľko absentuje naliehavý právny záujem na určení, že kúpna zmluva zo dňa 03.08.2004, ktorej vklad bol povolený 22.09.2004 je neplatná. Odmietajú tvrdenia navrhovateľky, ktorá neplatnosť zmluvy opiera jednak o dôvody relatívnej neplatnosti a to je konanie v omyle alebo ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu.
Odporkyňa v l. rade uviedla, že v roku 2004 sa jej a odporcovi v 2. rade narodilo spoločné dieťa tak navrhla, aby bol dom odpredaný každému v polovici z dôvodu, že ona peniaze nemala. Dom bolo treba prerobiť a to strecha, zateplenie, dvor, išlo tam veľa investícií, ktoré mal výlučne odporca v 2. rade a on zariaďoval všetky právne úkony. Ona sa dohodla s navrhovateľkou na kúpno-predajnej zmluve s tým, že nehnuteľnosť bude odpredaná jej a odporcovi v 2. rade každému v jednej polovici, takto sa dohodli. Vie, že sa robil znalecký posudok a peniaze boli navrhovateľke riadne vyplatené. V roku 2012 sa naštrbili rodinné vzťahy čo vyvrcholilo tak, že sa tu musela s navrhovateľkou stretnúť. Staršiu dcéru odporca v 2. rade vyhodil, táto ich nenavštevuje a keby ju navrhovateľka poznala tak, ako ona, tak by ju inak opísala. Zmluvu dal vyhotoviť odporca v 2. rade, lebo ona mala maloleté dieťa, ona neuviedla navrhovateľku do omylu, vedela, že ide o kúpnu zmluvu a chodila aj s jej otcom každý deň do nehnuteľnosti a vozievali ich odtiaľ domov na aute.
Odporca v 2. rade uviedol, že súhlasí s tým, čo uviedla odporkyňa v l. rade , nakoľko v dome bývali nejaký čas s odporkyňou v l. rade kým si ho prerobili, pretože bol v schátralom stave, drobné úpravy si robili, ale dom vyžadoval vyššie náklady na opravu, preto nehnuteľnosť odkúpili od navrhovateľky. Na základe toho bola vyhotovená kúpna zmluva nie jeho otcom, ale pánom E., ktorý vyhotovil kúpnu zmluvu a navrhovateľka si ju tam prečítala, boli sme tam všetci traja a jeho otec, ktorý poznal pána E.. Po preštudovaní kúpno-predajnej zmluvy išli pred mestský úrad, kde navrhovateľku doviezli autom a dali jej finančnú hotovosť, ona si ju prevzala a trval na tom, aby peniaze prerátala. Všetci traja išli k notárovi , kde zmluvu podpísali. Vznikli rodinné problémy, lebo navrhovateľka s manželom bývajú v blízkosti rómskej osady a svoj dôchodok chceli možno dožiť na Krásne , kde je dom opravený. V roku 2012 ich proti sebe huckali, čo sa im nepodarilo, preto skončili na súde. Kúpne zmluvy boli vyhotovené v troch origináloch , kde s jedným disponovala navrhovateľka, on mal druhé vyhotovenie a tretím vyhotovením disponovala odporkyňa v l. rade. Je presvedčený o tom, že navrhovateľka vedela o tom, že ide o kúpnu zmluvu , z kúpnopredajnej zmluvy vtedy platila aj daň. On bol osobne prítomný u notára pri podpisu zmluvy, je presvedčený o tom, že navrhovateľka o tom vedela a prevzala hotovosť. Rozprávali sa o tom lebo odporkyňa v l. rade má mladšieho brata, preto chceli nehnuteľnosť odkúpiť, lebo by to bolo nekorektné voči nemu, pri podpise zmluvy u notára bol prítomný on, odporkyňa v l. rade a navrhovateľka, všetci traja naraz. Vykonali rozsiahlu rekonštrukciu rodinného domu robila sa nová krytina, bol opravený krov, zateplenie, fasáda, výmena všetkých okien, elektroinštalácie, v dome boli hliníkové káble, vodovodná technika, menili sa radiátory, lebo tiekli , boli staré a celé nádvorie. Je tam zámková dlažba, oplotenie brána a výsadba. Časť finančných prostriedkov bolo jeho vlastných a časť mu dali rodičia. On mal vlastné finančné prostriedky v čase predaja 120000 Sk a zvyšok mu pomohli rodičia sumou 180000 Sk, pričom celú kúpnu cenu platil z vlastných prostriedkov a prostriedkov svojich rodičov. Znalecký posudok vypracoval B.. K. D. a kúpna cena bola dohodnutá podľa znaleckého posudku. Dom bol rekonštruovaný z úveru, ktorý bol poskytnutý obom odporcom.
Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu kúpnu cenu.
Podľa § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa § 46 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľnosti, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľností, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá kúpna zmluva zo dňa 03.08.2004 podľa § 588 Občianskeho zákonníka, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Partizánske dňa 22.09.2004 pod H. Č.. XXX/XX na základe ktorej navrhovateľka ako predávajúca predala odporcom v l. a 2. rade nehnuteľnosti každému v podiele ?- ica zapísané na M. Č.. XX pre katastrálne územie L. K. D.. Č.. XX záhrady vo výmere 463 m2, parc. č. 94 zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX G., D.. Č.. XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX G. za kúpnu cenu ocenenú znaleckým posudkom vo výške 322296 Sk, ktorá bola navrhovateľke vyplatená pri podpise zmluvy vo výške 322296 Sk. Podľa článku VIII, kúpnej zmluvy nehnuteľnosť bola odpredaná odporcom v l. a 2. rade každému v podiele ?-ica. Dňa 03.04.2014 podala navrhovateľka žalobu v ktorej tvrdila, že nehnuteľnosť mala v úmysle darovať odporkyni v l. rade v celosti, pričom kúpnu zmluvu podpísala pred notárom za prítomnosti odporcu v 2. rade ako " predávajúca". Z výsluchu odporcov v l. a 2. rade jednoznačne vyplynulo, že navrhovateľka vedela o tom, že nehnuteľnosť predáva odporcom v l. a 2. rade každému v podiele ?-ica za kúpnu cenu podľa znaleckého posudku vo výške 322296 Sk, ktorá jej bola vyplatená v hotovosti pre podpise tejto zmluvy podľa článku III. kúpnej zmluvy čo zhodne potvrdili odporcovia v l. a 2. rade. Finančné prostriedky použité na kúpu nehnuteľnosti patrili odporcovi v 2. rade v celosti, ktoré mal z vlastných úspor ako aj z daru jeho rodičov, lebo odporkyňa v l. rade peniaze nemala, čo potvrdila aj navrhovateľka na pojednávaní súdu. Navrhovateľka mala nepochybne v úmysle nehnuteľnosti previesť, keď tvrdila, že ich chcela darovať odporkyni v l. rade. Súd námietky navrhovateľky že nevedela, že nehnuteľnosť odpredala odporcom
v l. a 2. rade považuje za účelové, keď odporkyňa v l. rade jednoznačne potvrdila, že sa dohodla s navrhovateľkou na odpredaji nehnuteľnosti, táto vedela, že ide o kúpnu zmluvu, touto disponovala čo sama potvrdila, že jej prišla z katastra nehnuteľností a túto založila, s tým, že nehnuteľnosť bude odpredaná obom odporcom každému v l/2-ici čo vyplýva jednak z kúpnej zmluvy ako aj z výpovede odporcov v l. a 2. rade. Odporkyňa v l. rade nemala finančné prostriedky na kúpu nehnuteľnosti čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné. Tiež odporkyňa v l. rade- dcéra navrhovateľky potvrdila, že navrhovateľka vedela, že ide o kúpu nehnuteľnosti, tiež z výpovede odporcu v 2. rade vyplynulo, že sa s navrhovateľkou rozprávali o tom, že odporkyňa v l. rade má mladšieho brata, preto chceli nehnuteľnosť odkúpiť, aby nebol finančne poškodený a nebolo to voči nemu nekorektné, pri podpise zmluvy boli prítomní všetci traja. Tiež z výsluchu odporcov v l. a 2. rade mal súd za preukázané, že medzičasom došlo k rozsiahlej rekonštrukcii domu, ktorý sa zrekonštruoval z úveru odporcov v l. a 2. rade, ktorý platí odporca v 2. rade išlo o novú krytinu, opravenie krovu, zateplenie, novú fasádu, výmenu všetkých okien, novú elektroinštaláciu, lebo káble boli hliníkové, nové vodovodná technika, výmena radiátorov, ktoré tiekli, zámková dlažba, oplotenie, brána a výsadba. Medzičasom došlo k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva medzi odporcami v l. a 2. rade tak, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti sa stal odporca v 2. rade čo vyplýva z LV. Č..XX D. L. Ú.Q. L.. Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že by to nechala tak, keby sa odporca v 2. rade nesprával satansky. Navrhovateľka a jej manžel navštevovali nehnuteľnosť takmer denne, mali tam náradie, títo majú trvalý pobyt H. D. U. Z.. L. K. N. O. L., kde sa nehnuteľnosti nachádzajú ich vozili odporcovia v l. a 2. rade takmer denne, čo potvrdili odporcovia v l. a 2. rade a tiež aj navrhovateľka, ale vzťahy medzi navrhovateľkou a jej manželom a odporcami v l. a 2. rade sa zhoršili v roku 2012, keď podľa tvrdenia odporcov v l. a 2. rade, keď následkom narušených vzťahov sa zhoršovali aj vzťahy medzi samotnými odporcami v l. a 2. rade. Odporca v 2. rade poukázal na to, že navrhovateľka a jej manžel by zrejme chceli dožiť svoj dôchodok H. L., kde je dom opravený, lebo bývajú v blízkosti rómskej osady. Z vykonaného dokazovania a výsluchu účastníkov konania vyplýva, že navrhovateľka vedela o tom, že ide o kúpu nehnuteľností a svoje tvrdenia, že o tom, že to nevedela ničím nepreukázala, tiež keď tvrdila, že jej nebola vyplatená kúpna cena, túto si vôbec nevymáhala a ani sa nedomáhala neplatnosti právneho úkonu skôr. Skutočnosť, že sa účastníci zmluvy dohodli na odpredaji nehnuteľností vyplýva jednoznačne z výsluchu odporcov v l. a 2. rade ako účastníkov zmluvy a zo samotných listinných dôkazov t.j. z kúpnej zmluvy, preto žaloba podaná navrhovateľkou sa javí súdu ako účelová bez právneho základu a hlavným motívom tvrdení navrhovateľky o údajnom darovaní nehnuteľnosti je najmä zhoršenie vzájomných vzťahov medzi navrhovateľkou cit:" ja by som to nechala tak, keby sa odporca v 2. rade nesprával satansky" a odporcami v l. a 2. rade, ktoré viedli k vzájomnému odcudzeniu následkom ktorých navrhovateľka a jej manžel prestali nehnuteľnosť navštevovať a ústna dohoda o tom, že navrhovateľka a jej manžel tam môžu užívať jednu miestnosť v dome, keď tam prídu a aj na umiestnenie náradia následkom zhoršených vzťahov sa prestala realizovať. Súd zamietol návrh navrhovateľky na výsluch manžela navrhovateľky a jej syna, ktorí neboli účastníkmi kúpnej zmluvy a ich výsluch súd nepovažoval za nestranný a objektívny vzhľadom na príbuzenský pomer k navrhovateľke. Súd nevzhliadol zákonné dôvody neplatnosti právneho úkonu, považuje kúpnu zmluvu za platnú, tvrdeniam navrhovateľky, že mala v úmysle s odporkyňou v l. rade uzatvoriť darovaciu zmluvu neuveril a návrh navrhovateľky ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
Sudca vypracoval rozsudok v predlženej lehote podľa § 158 ods.3 OSP na žiadosť sudcu zo dňa 08.11.2015.
O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti konania vo veci samej podľa § 151 ods.3 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Partizánske na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu, rozhodol senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier - § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.) - odvolacím dôvodom sú len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak odporca nesplní povinnosť, ktorá mu bola uložená vykonateľným rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť domáhať sa jej splnenia podaním návrhu na vykonanie exekúcie.