Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/60/2015

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci starostlivosti súdu o U. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného do plnoletosti kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok a maloletú W. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, obe deti bytom u matky, deti rodičov, matky Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., F. XX a otca B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., J. R. X, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č. k. -57 zo dňa 02. 07. 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Ružomberok zamietol návrh otca maloletých detí na zníženie vyživovacej povinnosti na minimálnu výšku stanovenú zákonom od 01.06.2015. Svoje rozhodnutie zdôvodnil ustanovením § 62 a § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 a § 78 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od poslednej úpravy výživného v roku 2007 sa síce zmenili pomery na strane otca, ale taktiež aj na strane maloletých detí, pričom navyše otec sa vzdal výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého dôvodu (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), a preto výživné vo vzťahu k maloletým deťom, u ktorých za posledné obdobie sa zvýšili náklady spojené so zabezpečením štúdia, športových potrieb, zníženie neprichádzalo do úvahy. Prvostupňový súd posudzoval aj majetkové pomery matky maloletých detí, pričom konštatoval, že bez doterajšieho výživného zo strany otca nie je schopná zabezpečiť všetky potreby maloletých detí. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov nepriznal.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie otec maloletých detí. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu s prihliadnutím na to, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, zmenil a znížil výživné na 30% zo sumy životného minima do času, kým si nájde stabilné zamestnanie, a to od 01.06.2015. V odôvodnení odvolania uviedol, že súd nesprávne vyhodnotil odmietnutie ponuky pracovať vo firme Harmanec-Bags s.r.o. po presťahovaní firmy do Myjavy. Viedla ho k tomu skutočnosť, že podľa ústnej ponuky manažéra spoločnosti sa malo jednať len o dobu určitú od 01.07.2013 do 30.09.2013, školil by pracovníkov z Myjavy. Tým by nebolo možné realizovať striedavú výchovu maloletého syna R. D., ktorý je na neho silne citovo naviazaný, a preto aj súd schválil takúto dohodu o osobnej striedavej starostlivosti rodičov. Aktívne spolupracuje s Úradom práce v Ružomberku a dokladuje, že si hľadá zamestnanie. Svojím zamietavým postojom ho prvostupňový súd vystavil neriešiteľnej situácii, keď z príjmu 205,00 Eur má platiť výživné vo výške 166,00 Eur a zo zostatku žiť on aj so synom R..

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka maloletých detí. Tvrdila, že otec mal možnosť naďalej vo firme pracovať na týždňových turnusoch za priemernú mzdu 1.300,00 Eur a mal by tak možnosť platiť výživné na tri maloleté deti. Odvoláva sa na citovú väzbu s maloletým R., avšak maloleté deti U. a W. po rozvode manželstva nijako nekontaktoval, nezaujímal sa o to, ako matka zvládne starostlivosť o deti, pričom pracuje v štvorzmennej prevádzke a o deti bolo potrebné sa osobne starať. Súčasná situácia otcovi maloletých detí vyhovuje, nerieši ju, za tri roky si nebol schopný nájsť dlhodobejšie zamestnanie, aby tak mohol plniť vyživovaciu povinnosť aj k maloletým deťom U. a W.. Matka maloletých detí žiadala, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil.

K odvolaniu sa tiež vyjadril opatrovník maloletých detí, ktorý uviedol, že rozsudok prvostupňového súdu považuje za správny a žiadal ho potvrdiť. Výživné na maloleté deti bolo naposledy upravené v roku 2007, pričom matka nežiadala o zvýšenie výživného, hoci za tú dobu sa výrazne zmenili pomery na strane maloletých detí. Výživné je jediný príspevok zo strany otca, ktorý deťom na mimoriadne výdavky neprispieva a ani sa s nimi nestretáva.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne v zmysle ust. potvrdil.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Citované zákonné ustanovenie umožňuje súdu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti za predpokladu, že dôjde k zmene v pomeroch medzi účastníkmi. K zmene pomerov môže dôjsť jednak na strane oprávneného, v tomto prípade maloletých detí, a to v dôsledku ich fyzického vyspievania, ako i v súvislosti s prípravou na ďalšie povolanie, čím nepochybne dochádza k zvyšovaniu nákladov na zabezpečenie základných potrieb, ale i na strane povinného, v tomto prípade rodičov v dôsledku zvýšenia resp. odôvodneného zníženia ich príjmu, zvýšenia počtu vyživovacích povinností atď.. Povinnosťou súdu rozhodujúceho o zmene pôvodného rozhodnutia je vždy skúmať zmenu pomerov, ktorá nastala medzi účastníkmi od času pôvodného rozhodnutia.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom, i odvolací súd mal preukázané, že rodičia maloletých detí nie sú manželia (manželstvo rozvedené v roku 2007), nežijú v spoločnej domácnosti. Pri rozvode manželstva bola rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého U. sumou 3.000,00 Sk a maloletej . W. sumou 2.000,00 Sk mesačne k rukám matky. V čase rozhodovania o výživnom v roku 2007 otec maloletých detí poukazoval, že jeho príjem je v rozmedzí od 12.000,00 - 13.000,00 Sk mesačne. Matka maloletých detí vo firme Kings s.r.o. Krásno nad Kysucou v januári 2007 dosiahla príjem 6.515,00 Sk. Otcovi maloletých detí pribudla 15.12.2009 vyživovacia povinnosť k synovi R. D.. Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. zo dňa 21.07.2014 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej sa maloletý R. D. zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Výživné rodičov maloletého R. súd neurčil. V čase posledného rozhodovania o výživnom v roku 2007 mal maloletý U. 10 rokov, dcéra W. 3 roky.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia a vzhľadom na zistené skutočnosti, postupoval prvostupňový súd správne, keď skúmal, či od poslednej úpravy výživného z roku 2007 došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie výživného pre deti. V tomto smere vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď návrh otca zamietol s poukazom na zmenu pomerov na strane otca, ale aj na strane maloletých detí, ktoré sú od poslednej úpravy výživného fyzicky vyspelejšie, pripravujú sa štúdiom na budúce povolanie, prípadne zvýšili sa ich náklady na kultúrne a športové vyžitie. Pokiaľ aj otec detí poukazoval na skutočnosť, že pracovný pomer v Ružomberku zanikol z organizačných dôvodov, sám uviedol, že mu bola ponúknutá možnosť naďalej vo firme pracovať, avšak mimo miesta trvalého bydliska. Prvostupňový súd správne poukázal na to, že prvoradou úlohou rodiča je zabezpečiť výživu detí, ktoré nie sú schopné samé sa živiť. Súd vždy musí prihliadať na odôvodnené potreby detí, ako aj na možnosti a schopnosti rodičov. Na strane povinného sa preskúmavajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumie sa nimi vlastnosť daná telesnými a duševnými

schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Otec maloletých detí poukazoval na to, že síce vo svojom regióne si nemôže nájsť primeranú prácu, pričom sa odvolával na evidenciu nezamestnaných, resp. pravidelné návštevy úradu práce. Tak ako na to poukázal aj prvostupňový súd, pokiaľ otec detí mal možnosť vykonávať dovtedajšiu prácu, hoci aj mimo miesta trvalého bydliska, hoci aj s poukázaním na to, že v jeho osobnej striedavej starostlivosti je maloletý syn R., táto skutočnosť nemôže byť dôvodom pre zníženie vyživovacej povinnosti k dvom starším deťom. Keďže otec detí vo svojom odvolaní neuviedol iné skutočnosti, pre ktoré by bolo možné prvostupňové rozhodnutie považovať za nesprávne, súd nepovažoval odvolanie za dôvodné a rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v spojení s ust. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (nakoľko konanie mohlo začať aj bez návrhu).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.