Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-247-2014.pdf
PDF · 88.12 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/247/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: SWAN, a.s., so sídlom v Bratislave, Borská 6, IČO: 35 680 202, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti odporkyni: B. X., N..XX.X.XXXX, N. A. M. K., P. C. X, t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom: Ing.Slávka Kočanová, zamestnankyňa Okresného súdu Košice I, v konaní o zaplatenie sumy 352 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 144 EUR, ako aj úroky z omeškania:
- vo výške 9 % ročne zo sumy 16 EUR od 19.4.2012 až do zaplatenia
- vo výške 9 % ročne zo sumy 16 EUR od 19.5.2012 až do zaplatenia
- vo výške 9 % ročne zo sumy 16 EUR od 19.6.2012 až do zaplatenia
- vo výške 8,75 % ročne zo sumy 16 EUR od 19.7.2012 až do zaplatenia
- vo výške 8,75 % ročne zo sumy 16 EUR od 18.8.2012 až do zaplatenia
- vo výške 8,75 % ročne zo sumy 16 EUR od 20.9.2012 až do zaplatenia
- vo výške 8,75 % ročne zo sumy 16 EUR od 20.10.2012 až do zaplatenia
- vo výške 8,75 % ročne zo sumy 16 EUR od 21.11.2012 až do zaplatenia
- vo výške 8,75 % ročne zo sumy 16 EUR od 19.12.2012 až do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Návrh v časti o zaplatenie sumy 208 EUR s úrokom z omeškania zo sumy 16 EUR vo výške 5,5 % ročne od 9.8.2013 až do zaplatenia z a m i e t a.
Odporkyni náhradu trov konania proti navrhovateľovi nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 27.6.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 352 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 16 EUR od 19.4., 19.5., 19.6.2012 až do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 16 EUR od 19.7., 18.8., 20.9., 20.10., 21.11., 19.12.2012 až do zaplatenia a vo výške 5,5 % ročne zo sumy 16 EUR od 9.8.2013 až do zaplatenia.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil skutočnosťami, že účastníci konania uzavreli dňa 26.1.2012 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej navrhovateľ poskytoval odporkyni elektronickú komunikačnú službu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky navrhovateľa. Navrhovateľ vyúčtoval odporkyni cenu poskytnutých služieb faktúrami, spolu vo výške 352 EUR, ktorú doposiaľ neuhradil.
Pobyt odporkyne sa súdu napriek vykonanému šetreniu nepodarilo zistiť; z dôvodu neznámeho pobytu jej preto na zastupovanie v tomto konaní súd ustanovil opatrovníka podľa ust. § 29 ods.2 a 6 O.s.p. Opatrovník sa k návrhu nevyjadril.
Podľa ust. § 115a ods.2 O.s.p., v znení účinnom od 1.1.2013, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.
Súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 115a ods.2 O.s.p., pretože ide o tzv. drobný spor. Drobným sporom sa rozumie vec, v ktorej hodnota uplatnenej pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1000 EUR ( § 200ea ods.1 O.s.p., v znení účinnom od 1.1.2013).
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a na základe týchto zistil skutkový stav vo veci:
Z písomnej zmluvy Extel/2124650 o poskytovaní verejných služieb, uzavretej medzi účastníkmi konania, navrhovateľom ako poskytovateľom služby (podnikom) a odporkyňou ako užívateľkou služby (účastníkom) súd zistil, že účastníci konania predmetnú zmluvu uzavreli dňa 26.1.2012, na základe písomnej objednávky služieb - MAX sieť Extel č.1 zo dňa 26.1.2012. Ako prípojné miesto poskytovania služby (koncový bod) bolo dohodnuté: A. X, K., X.W.. V zmysle tejto zmluvy sa navrhovateľ zaviazal odporkyni v prípojnom mieste poskytovať verejnú elektronickú komunikačnú službu internet Maxi za cenu, spôsobom a za podmienok uvedených v zmluve a vo Všeobecných podmienkach a odporkyňa sa zaviazala za poskytnutú službu platiť dohodnutú cenu, uvedenú v objednávke, t.j. vo výške 16 EUR mesačne, na základe faktúry, vystavenej navrhovateľom, v lehote 14 dní od vystavenia faktúry. Odporkyňa sa zaviazala dodržať dobu viazanosti 24 mesiacov.
Z faktúry zo dňa 4.4.2012, splatnej dňa 18.4.2012 súd zistil, že navrhovateľ vyúčtoval odporkyni cenu poskytnutej služby internet Maxi za fakturačné obdobie mesiac apríl 2012 vo výške 16 EUR.
Z faktúry zo dňa 4.5.2012, splatnej dňa 18.5.2012 súd zistil, že navrhovateľ vyúčtoval odporkyni cenu poskytnutej služby internet Maxi za fakturačné obdobie mesiac máj 2012 vo výške 16 EUR.
Z faktúry zo dňa 4.6.2012, splatnej dňa 18.6.2012 súd zistil, že navrhovateľ vyúčtoval odporkyni cenu poskytnutej služby za fakturačné obdobie mesiac jún 2012 vo výške 16 EUR.
Z faktúry zo dňa 4.7.2012, splatnej dňa 18.7.2012 súd zistil, že navrhovateľ vyúčtoval odporkyni cenu poskytnutej služby za fakturačné obdobie mesiac júl 2012 vo výške 16 EUR.
Z faktúry zo dňa 3.8.2012, splatnej dňa 17.8.2012 súd zistil, že navrhovateľ vyúčtoval odporkyni cenu poskytnutej služby za fakturačné obdobie mesiac august 2012 vo výške 16 EUR. Z faktúry zo dňa 5.9.2012, splatnej dňa 19.9.2012 súd zistil, že navrhovateľ vyúčtoval odporkyni cenu poskytnutej služby za fakturačné obdobie mesiac september 2012 vo výške 16 EUR.
Z faktúry zo dňa 5.10.2012, splatnej dňa 19.10.2012 súd zistil, že navrhovateľ vyúčtoval odporkyni cenu poskytnutej služby za fakturačné obdobie mesiac október 2012 vo výške 16 EUR.
Z faktúry zo dňa 6.11.2012, splatnej dňa 20.11.2012 súd zistil, že navrhovateľ vyúčtoval odporkyni cenu poskytnutej služby za fakturačné obdobie mesiac november 2012 vo výške 16 EUR.
Z faktúry zo dňa 4.12.2012, splatnej dňa 18.12.2012 súd zistil, že navrhovateľ vyúčtoval odporkyni cenu poskytnutej služby za fakturačné obdobie mesiac december 2012 vo výške 16 EUR.
Z faktúry zo dňa 25.7.2013, splatnej dňa 8.8.2013 súd zistil, že navrhovateľ vyúčtoval odporkyni sumu 208 EUR. Uvedenú sumu vyúčtoval ako peňažnú náhradu škody.
Z listu navrhovateľa, adresovaného odporkyni zo dňa 17.7.2013 súd zistil, že navrhovateľ oznámil, že od zmluvy odstupuje z dôvodu, že nezaplatila cenu za služby ani do 45 dní od splatnosti.
Podľa ustanovenia § 1 ods.1 zákona č.610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, tento zákon upravuje podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, podmienky na používanie rádiových zariadení, štátnu reguláciu elektronických komunikácií, práva a povinnosti podnikov a užívateľov elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, ochranu týchto sietí a služieb, efektívne využívanie frekvenčného spektra a čísel, oprávnenie a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam, ochranu súkromia a údajov a pôsobnosť orgánov štátnej správy v elektronických komunikáciách.
Podľa ustanovenia § 40 ods.1 citovaného zákona, podnik poskytujúci verejné služby je povinný najneskôr 15 dní pred začatím poskytovania služieb vydať a zverejniť Všeobecné podmienky.
Podľa ustanovenia § 42 ods.1 citovaného zákona, podnik má právo: a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa ustanovenia § 42 ods.4 písmena b/ citovaného zákona, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladov o vyúčtovaní.
Podľa ustanovenia § 43 ods.1 citovaného zákona, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa ustanovenia § 43 ods.2 citovaného zákona, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne za preukázané, že účastníci konania dňa 26.1.2012 uzavreli v písomnej forme zmluvu, predmetom ktorej bolo zriadenie a poskytovanie pripojenia k sieti Internet, na dobu neurčitú. Predmetná zmluva je svojou povahou zmluvou o pripojení v zmysle § 43 ods.1 zákona č.610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Zmluvnými stranami boli navrhovateľ ako poskytovateľ pripojenia k sieti a ďalších dohodnutých služieb (podnik) a odporkyňa ako zákazník. Zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom (vyššie cit. ust. § 43 ods.2 zákona o elektronických komunikáciách), a teda, druh poskytovanej služby, miesto jej poskytovania a cenu za službu.
Z obsahu zmluvy nepochybne vyplýva, že jej neoddeliteľnú súčasť tvorili Všeobecné zmluvné podmienky, ktoré boli odporkyni odovzdané ešte pred podpisom samotnej zmluvy, v súlade s vyššie cit.ust. § 43 ods.1 zákona o elektronických komunikáciách.
Povinnosť odporkyne ako zákazníka platiť cenu za poskytované služby vyplýva z vyššie cit.ust. § 42 ods.4 zákona o elektronických komunikáciách. Z obsahu zmluvy vyplýva, že odporkyňa sa zaviazala platiť navrhovateľovi mesačný paušál za poskytnuté služby vo výške 16 EUR, na základe faktúry, vystavenej navrhovateľom v lehote splatnosti faktúr. Z predložených 9 faktúr mal súd za preukázané, že odporkyňa neuhradila dojednanú cenu za poskytnuté služby za 9 mesiacov v období od apríla do decembra 2012, spolu vo výške 144 EUR. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by odporkyňa uvedený dlh zaplatila, súd žalobe vyhovel a odporkyňu zaviazal na zaplatenie celej uplatnenej sumy.
Popri istine sa navrhovateľ domáhal aj priznania príslušenstva - úrokov z omeškania z jednotlivých dlžných čiastok vo výške, ako je špecifikovaná vo výroku tohto rozsudku.
Podľa ustanovenia § 517 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vyššie cit.ust. § 517 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľovi patria úroky z omeškania v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania s plnením peňažného dlhu. Začiatok omeškania sa spája so splatnosťou dlhu. V danom prípade je splatnosť dlhu zrejmá z obsahu zmluvy. Jednotlivé mesačné paušálne platby vo výške 16 EUR boli splatné do 14 dní od vystavenia faktúr. Konkrétne dni splatnosti súd teda zrejmé z jednotlivých faktúr. Súd konštatoval, že navrhovateľ sa domáhal priznania úrokov z omeškania v súlade so zmluvou, počnúc prvým dňom, nasledujúcim po dni splatnosti. Preto návrhu vyhovel a zaviazal odporkyňu na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade so žalobou. Výšku úrokov z omeškania si navrhovateľ uplatnil v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.1.2009, teda vo výške základnej úrokovej sadzby ECB zvýšenej o osem percent.bodov, platnej k uplatnenému dňu omeškania, preto súd návrhu aj čo do výšky uplatnených úrokov z omeškania v celom rozsahu vyhovel.
Okrem priznanej sumy 144 EUR sa navrhovateľ domáhal aj priznania sumy vo výške 208 EUR. V návrhu na začatie konania uviedol, že aj túto sumu si uplatňuje titulom ceny za poskytnuté služby. Takáto cena za služby však v zmluve dojednaná nebola a vo faktúre č.1130738204 zo dňa 25.7.2013, ktorou bola uvedená suma účtovaná, navrhovateľ uviedol, že si ju účtuje nie titulom ceny poskytnutej služby, ale titulom peňažnej náhrady škody. Je pravdou, že žalobca nie je povinný v žalobe uvádzať ustanovenia jednotlivých zákonov, na základe ktorých sa nároku domáha, resp. právny titul uplatneného nároku. Má však povinnosť uviesť skutkové tvrdenia vo vzťahu k uplatnenému nároku podľa § 79 ods. 1 O.s.p. a rovnako má podľa § 120 ods. 1, 4 O.s.p. povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Rozsah zodpovednosti zmluvných strán za škodu a náhrada škody je upravená v článku 11 Všeobecných podmienok. V článku 11.1. sa len všeobecne uvádza, že účastník zodpovedá za škodu ním spôsobenú v dôsledku zavineného porušenia povinností uvedených v zmluve, v zákone a vo Všeobecných podmienkach. Navrhovateľ netvrdil, že sa domáha náhrady škody, neuviedol, v čom konkrétne spočíva porušenie právnej povinnosti odporkyne, ktoré viedlo k vzniku škody a nešpecifikoval, v čom škoda spočíva a ako vyčíslil jej výšku. Nenavrhol vykonať dokazovanie zamerané na preukázanie výšky škody, ktorá mu mala vzniknúť, na preukázanie protiprávneho konania odporkyne a príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a protiprávnym konaním. Súd sa domnieva, že tento nárok zrejme vyplýva z článku 10.2. Všeobecných podmienok navrhovateľa a predstavuje sankciu za porušenie povinnosti viazanosti zmluvou na dobu 24 mesiacov. Nie je však povinnosťou súdu nachádzať skutkové okolnosti viažuce sa k uplatnenému nároku a nahrádzať tak procesné povinnosti navrhovateľa. Bez ohľadu na vyššie uvedené však súd dodáva, že nárok na zaplatenie sankcie podľa citovaného článku vzniká navrhovateľovi len v spojitosti s účinným odstúpením od zmluvy. Navrhovateľ síce predložil list zo dňa 17.7.2013, ktorým oznámil odporkyni, že od zmluvy odstupuje, nepreukázal však, že predmetné odstúpenie sa dostalo do dispozičnej sféry odporkyne. Z článku 13 Všeobecných podmienok ( Oznamovanie ), konkrétne z článku 13.6. vyplýva, že odstúpenie od zmluvy sa musí učiniť len tzv.kvalifikovaným alebo bežným oznámením, za ktoré sa považuje doručenie listiny s odstúpením či už s doručenkou alebo bežným spôsobom na poslednú známu adresu účastníka. Navrhovateľ nepreukázal, že by vôbec takýto úkon, spojený s doručovaním, učinil.
Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatoval, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku vo výške 208 EUR a preto návrh v tejto časti zamietol.
Podľa ust. § 142 ods.2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O náhrade trov konania súd v danom prípade rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, vychádzajúc z princípu pomeru úspechu a neúspechu v konaní. Navrhovateľ mal úspech v percentuálnom vyjadrení v rozsahu 41 % a neúspech v rozsahu 59 %. Pomer úspechu a neúspechu teda predstavuje 18 % v prospech odporkyne. Odporkyňa by preto mala právo na náhradu trov, potrebných na účelné bránenie svojho práva proti navrhovateľovi v rozsahu 18 % z celkovo vynaložených trov. odporkyňa si však právo na náhradu trov neuplatnila, resp. jej ani žiadne trovy nevznikli, preto súd vyslovil, že jej právo na náhradu trov nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( 205 ods. 2 O.s.p. )
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ( § 251 O.s.p. ).