Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-14C/9/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci navrhovateľky: S. O., H.. O., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. Q. G. Č..XXX, zast. advokátkou JUDr. Katarínou Habiňákovou so sídlom v Košiciach, na Štúrovej 20 proti odporcom: X. P. O., H.. C., A.. XX.X.XXXX, A. W. Q. Q.O. G., X. O. P., H.. C., A.. XX.X.XXXX, A. W. Q. O., X. P. C., A.. XX.X.XXXX, odporkyne v 1.-3.rade toho času na neznámom mieste, zast. opatrovníkom Obec Veľká Ida, X. B. C., A.. X.X.XXXX, W. O., M. XX, X. F. C., A.. X.X.XXXX, W. Q. O.Š., U. XX, X. P. C., H.. F., A.. X.X.XXXX, W. Q. O. A. I. J..Č..X, X. Š. C., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. O. A. I. J..Č..X Y. X. P. C., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. O., F. XX, v konaní o určenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

Súd určuje, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v O..Ú.. Q. G., zapísaná na LV Č..XXX ako parc.č. XXX- zast.plochy a nádvoria vo výmere 320 m2 a parc.č. XXX-záhrady vo výmere 1629 m2 s rodinným domom súp.č.XXX, ktorý je postavený na parc.č. XXX, doteraz zapísaný na mene P. O., H.. C. v 4/48-nách, pod B2 P. P., H.. C. Q. F. 4/48-nách, pod B3 na mene P. C. Q. F. X/XX-A. Y. F. W. A. P. U. C. v podiele 9/48 patria do dedičstva po neb. C. C., A.. XX.XX.XXXX, N.. T. XX.X.XXXX.

Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd určil, že nehnuteľnosť, ktorá je popísaná vo výroku tohto rozsudku, patrí do dedičstva po neb. C. C., A.. XX.XX.XXXX, N.. T. XX.X.XXXX. Svoj návrh odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti na základe závetu po neb. C. C., O. N. Q. H. XXXX. C. C. predmetnú nehnuteľnosť užíval od narodenia a na základe dohody medzi pôvodnými spoluvlastníkmi vlastníctvo k nehnuteľnostiam nadobudol U. C. a po ňom zdedil predmetné nehnuteľnosti C. C..

Odporkyňa v 6.rade s podaným návrhom nesúhlasila, ostatní odporcovia s podaným návrhom súhlasili.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, dokladmi, ktoré predložili, výsluchom svedkov, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Z výpisu z LV č.XXX pre kat.úz. Q.Á. G. súd zistil, že podielovými spoluvlastníkmi parc.č.XXX vo výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria a parc.č.XXX vo výmere 1629 m2, záhrady, ako aj domu postaveného na parc.č.XXX so súp.č.283 sú odporkyne v 1.-3.rade v podiele 4/48, ďalej U. C. v podiele 9/48 a S. O. Q. F. X/XX. T. F. U. C. X.a stali B. C., F. C. Y. Š.S. C., ktorý zomrel a jeho dedičmi sú odporcovia v 6.-8.rade.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že závetom zdedila po C. C. celý majetok. Bola presvedčená, že všetko patrí jemu a až v dedičskom konaní zistila, že majetok nebol vysporiadaný. C. C. bol jej bratrancom a bývali oproti sebe. V rodinnom dome, ktorý zdedila navrhovateľka po C. C. tento býval od narodenia, a to aj spolu so svojou matkou. Navrhovateľka sa starala spočiatku o matku C. C. a po jej smrti sa starala o C. C. pretože tento bol slobodný. Keďže sa oňho starala až do smrti, jeho vôľa bola taká, že všetko čo po ňom zostane, má patriť jej, pretože inak sa jej nevie poďakovať. Navrhovateľka ďalej uviedla, že mala vedomosť, že C. C. zdedil tieto nehnuteľnosti po svojom otcovi U. C.. Túto skutočnosť sa dozvedela od matky C.O. C., ktorá zomrela v roku 1992 a takisto aj od C. C.. Čo sa týka spoluvlastníckych podielov po odporcoch v 1.-3.rade, išlo o súrodencov otca C. C. a títo sa vysťahovali na neznáme miesto, avšak predtým odpredali svoje podiely otcovi C. C., a to Jánovi C.. S. uviedla, že v roku 1958, keď C. C. robil rekonštrukciu, dohodol sa s bratom U.A., že podiel, ktorý mal patriť do spoluvlastníctva U. C. ml. prenechá svojmu W. C.O. C.. O tejto skutočnosti hovorila P. C. C. navrhovateľke, ako aj to, že sa vysporiadali takýmto spôsobom, že C. dal svojmu bratovi nejaký dobytok. Ďalej uviedla, že poznala aj U. C. ml., ktorý chodil s manželkou na návštevu k svojej matke do tohto domu a nikdy nenamietal užívanie predmetných nehnuteľnosti C. C.. Tento sa považoval za vlastníka predmetných nehnuteľnosti. Vzhľadom na to, že sa oňho starala až do smrti, predmetnú nehnuteľnosť jej odkázal závetom.

Vypočutý odporca F. C. potvrdil výpoveď navrhovateľky, že táto sa starala o C. C., ktorý bol jeho krstným otcom a že tento užíval predmetné nehnuteľnosti. Potvrdil, že jeho otec U. C. P.. sa dohodol s C.O. C., že dochovajú matku a že všetky tieto nehnuteľnosti pripadnú C. C..

Vypočutá odporkyňa P. C. uviedla, že je švagrinou F. C. a že má vedomosť o tom, že jej nebohý svokor U. C. chodieval aj s dokt. C. vybavovať na kataster nejaké záležitosti, avšak nevedela uviesť, ako sa dohodli. Potvrdila, že dohoda medzi nimi bola taká, že C. C. bude bývať v predmetnom dome a tento bude užívať až do svojej smrti. Taktiež potvrdila, že U. C. sa dohodol s C. C., že vlastne tieto nehnuteľnosti prejdú na C. C.. Uviedla, že o tejto dohode aj existovala zápisnica, avšak nevedela predložiť žiadne doklady.

Odporca P. C. súhlasil s podaným návrhom a uviedol, že jemu to je jedno, pretože C. C. v živote nevidel, nevie o koho ide a nikdy ani v predmetnom dome nebol.

Odporca Š. C. uviedol, že jeho otec pred smrťou mu povedal, že pozemky, ktoré sú vo Q. G. bude dediť on po svojom otcovi U. C. st. a že C. C. v tomto dome býval iba ako podnájomník. Ďalej uviedol, že jeho otec zomrel vo februári 2005 a asi pol roka pred smrťou mu túto skutočnosť povedal. Ďalej uviedol, že nevie z akého dôvodu jeho otec túto skutočnosť neuviedol matke, ale iba jemu. Ďalej uviedol, že on chodieval s rodičmi do obce, ale aj za rodinou, avšak nevedel uviesť či jeho otec na predmetné nehnuteľnosti chodil pracovať, resp. či platil za ne dane. Taktiež uviedol, že U. C. už posledné roky nechodieval ani k matke ani k svojmu bratovi C. C., pretože bol chorý. Tvrdil, že má informácie o tom, že pohreb hradil U. C..

Odporca F. C. uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by otec odporcu Š. C. st. chodil na predmetné nehnuteľnosti, že by tam pracoval a už vôbec nie o tom, že by U. C. zaplatil za pohreb. Rozhodne poprel, že by podporoval matku a samotného C. C.. Uviedol, že C. C. sa o všetko staral sám, a to jednak o svoju matku, aj o nehnuteľnosti.

Vypočutá svedkyňa Mária P. uviedla, že navrhovateľku pozná od detstva a často k nej chodievala a v jej dome sa stretávala aj s matkou C. C. M. C., ako aj so samotným C. C.. Uviedla, že M. C. ani C. C. nikdy nespomínali, že by mali nejakých príbuzných a vždy sa bavili o tom, že predmetné nehnuteľnosti budú dediť O., teda navrhovateľka, ktorá sa za slobodná Q. O.. O týchto skutočnostiach hovorila M. C.- matka C. C. ešte v čase, keď svedkyňa mala 10-12 rokov. M. C. a brat navrhovateľky boli súrodenci a často sa navštevovali. Podľa jej vedomosti, predmetný rodinný dom patril otcovi C. C., a to neb. U. C. st. a po ňom dedila manželka a deti. Nikto nemal pochybnosti o tom, že dom patrí M. C. a C. C.. Taktiež uviedla, že ohľadne týchto nehnuteľnosti neboli nikdy žiadne spory.

Vypočutý svedok Y. H. uviedol, že často navštevoval C. C. a bol prítomný v čase keď spisoval závet, že všetko prenecháva pre rodinu navrhovateľky. C. C. tvrdil, že je všetko vysporiadané a že je to jeho majetok. Potvrdil, že si pamätá ako p. M. C. uviedla, že brat C.O. U. C. dostal dobytok, aby bol vyrovnaný z podielu z rodinného domu, ktorý pripadne C.O. C.. Ďalej uviedol, že si nepamätá ani nikoho nestretol z príbuzných rodiny C., ktorá by chodievala za p. C. alebo za C. C.. Potvrdil, že v čase, keď C.B. C.

robil rekonštrukciu na predmetnom dome, tak uviedol, že všetko je vysporiadané, to znamená, finančne vyrovnané a že má súhlas na rekonštrukciu domu, pretože patrí už iba jemu. Taktiež potvrdil, že žiadne spory ohľadne rodinného domu neboli a stále bol C. C. považovaný za vlastníka predmetného domu.

Vypočutý svedok D. O. uviedol, že predmetný dom, v ktorom býval C. C. patril jemu a že ten užíval tento dom min. 30 rokov.

Ďalší svedok C. M. uviedol, že poznal matku C. C., a to M. C. a má vedomosť o tom, že M. C. bývala v tomto dome spolu so synom C.. Ďalej uviedol, že si myslel, že dom patrí M. C. a jej synovi C.. Taktiež uviedol, že jeho stará matka mu hovorila, že majetok bol vysporiadaný medzi rodinou C.. Z potvrdenia predloženého navrhovateľkou (č.l.56) súd zistil, že P. O. - odporkyňa v 1.rade, ktorá sa odsťahovala do Poľska, obdŕžala od C. C. sumu 1 000,00 Sk z titulu vyplatenia z domu č.293, nachádzajúceho sa v kat.úz. obce Q. G. z titulu dedičstva z vyššie uvedenej nehnuteľnosti. Bolo to dňa 17.4.1961.

Z listín, predložených navrhovateľkou (č.l.76-79) súd zistil, že testamentom v roku 1978 vdova po U. C., vydatá za U. D., svoj podiel prenechala synovi C. C. so súhlasom mladšieho U. C., Š. a F. D.. Vyššie uvedení vyhlasujú, že voči C.O. C. nemajú žiadne požiadavky. Z vyjadrenia zo dňa 12.9.1942, podpísaného U. C., bolo zistené, že tento pred dvoma prítomnými svedkami prehlásil, že od svojej matky, vdovy B. C., v súčasnosti D., prevzal obchod so zmiešaným potravinárskym tovarom za 900 pengő a takto dostal vyrovnanie po otcovi. Touto čiastkou sa znižuje jeho nárok z otcovej pozostalosti.

Splnomocnená zástupkyňa opatrovníka uviedla, že nemá námietky proti tomu, aby bolo určené vlastnícke právo navrhovateľky k predmetnej nehnuteľnosti, pretože obec má vedomosť o tom, že predmetné nehnuteľnosti stále patrili rodine C. a nemá vedomosť o tom, že by niekto iný okrem rodiny C. navštevoval C.O. C., pričom ani samotný C. C. žiadnych svojich príbuzných nespomínal. Výlučne navrhovateľka sa starala o C. C., a preto je samozrejme, že predmetné nehnuteľnosti prenechal navrhovateľke.

Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa odst. 3 sa do doby podľa odseku 1 započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa ust. , návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem, zaťažuje navrhovateľa. Vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi nedostatkami odstrániť, pričom nie je dôležité ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie tých pomerov, ktoré sú ohrozené neistotou a teda predstavujú nebezpečenstvo budúceho porušenia právnych povinnosti iným subjektom. Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci návrhu môže byť jedným z predpokladov na vykonanie obnovy vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Navrhovateľka v predmetnom konaní preukázala naliehavý právny záujem, pretože odporcovia sú zapísaní v katastri nehnuteľnosti ako vlastníci sporných nehnuteľnosti a len tak vyhovujúce súdne rozhodnutie môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľnosti.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľky bol podaný dôvodne, a preto návrhu vyhovel. Bolo preukázané jednak listinnými dôkazmi ako aj výpoveďami odporcov a svedkov, že predmetné nehnuteľnosti užíval C. C. v dobrej viere, že mu nehnuteľnosť patrí, s touto nehnuteľnosťou nakladal ako so svojím vlastníctvom. Všetky investície, opravy a údržbu vykonával ako výlučný vlastník. Taktiež bolo preukázané, že medzi C. C. a jeho bratom U. C. bola dohoda, podľa ktorej Ján prenechal svoj podiel C., čo potvrdil aj odporca F. C.. Na vydržanie sa vyžadovala dobromyseľnosť držiteľa pri

vstupe do držby, splnenie vydržacej lehoty, nepretržitosť držby a v pochybnostiach sa malo za to, že držba je dobromyseľná. Dobromyseľný držiteľ si mohol započítať vydržaciu dobu právnych predchodcov.

Z uvedeného je jednoznačné, že základným predpokladom pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním je splnenie zákonom ustanovených podmienok. Vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ.

Počas celej držby C. C. nikto v užívaní nebránil a jeho držba nebola nikým rušená. Bolo v konaní preukázané, že C. C. bol dobromyseľný držiteľ, čo bolo preukázané listinnými dôkazmi, ako aj výsluchom účastníkov a výsluchom svedkov.

Súd má za to, že navrhovateľka preukázala titul, od ktorého odvodzuje oprávnenú a dobromyseľnú držbu C. C. a aj samotní vypočutí svedkovia svojimi výpoveďami preukázali skutočnosti tvrdené navrhovateľkou a vedeli sa vyjadriť so znalosťou veci k skutočnému stavu užívania predmetných nehnuteľnosti, čím preukázali tvrdenia navrhovateľky.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa , podľa ktorého úspešná navrhovateľka by mala nárok na náhradu trov konania, ktoré si však neuplatnila a neúspešní odporcovia na ich náhradu nárok nemajú, preto súd vyslovil, že účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice - okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.