Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_8P-103-2015.pdf
PDF · 99.93 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/103/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých, mal. N. N., Y.. XX. XX. XXXX, bytom pri matke, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh matky: K. N., Y.. XX. XX. XXXX, E. N. XXXX/XX, G. Y. L., za účasti otca: I. N., Y.. XX. XX. XXXX, E. N. Z. XX, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu t a k t o
rozhodol:
Z v e r u j e mal. N. N., Y.. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky.
Otec sa z a v ä z u j e platením výživného na maloleté dieťa sumou 60 eur mesačne, ktoré výživné je otec p o v i n n ý platiť vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 01. 07. 2015.
Dlžné výživné za obdobie od 01. 07. 2015 do 30. 09. 2015 v sume 180 eur je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým dieťaťom každý pondelok v roku v čase od 9.00 hod. do 11.00 hod. a každú párnu sobotu v roku v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa podaným návrhom domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zveril maloletého syna N. do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal platením výživného sumou 120 eur mesačne počnúc dňom jeho narodenia a styk otca s dieťaťom upravil každý nepárny pondelok v čase od 9.00 hod. do11.00 hod. za jej prítomnosti. Vo svojom návrhu uviedla, že z jej družného vzťahu s I. N. pochádza maloletý syn N.. S druhom sa poznali asi jeden a pol roka pred narodenín syna. Až odo dňa narodenia maloletého dieťaťa začali rodičia spolu žiť v dome matkiných rodičov spolu aj s matkiným prvorodeným synom Z. a matkiným bratom V.. Hneď od počiatku sa otcovi dieťaťa takéto spolunažívanie nepáčilo, a preto po troch mesiacoch zo spoločnej domácnosti odišiel. Zo začiatku navštevoval syna N. približne trikrát za týždeň, neskôr boli jeho návštevy menej časté a to jedenkrát za dva až tri týždne. Spolu so synmi matka žije u svojich rodičov. Je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa.
Maloletý syn N. je v matkinej celodennej osobnej starostlivosti alebo v starostlivosti starej matky N. N., ktorá matke s výchovou oboch synov pomáha. Mal. N. je zdravý. Otec dieťaťa je živnostníkom, ale jeho príjem matke nie je známy. O syna javí len veľmi malý záujem. Na jeho výživu finančne neprispel od jeho narodenia.
Otec súhlasil so zverením dieťaťa do starostlivosti matky. Čo sa týka výšky výživného uviedol, že je schopný si plniť vyživovaciu povinnosť maximálne vo výške 50 eur mesačne. Styk s maloletým navrhol upraviť minimálne každý druhý víkend.
Kolízny opatrovník odporučil zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať platením výživného podľa jeho schopností, možností a majetkových pomerov s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Styk otca so synom navrhol upraviť každý nepárny pondelok a každú párnu sobotu a nedeľu v určenom časovom rozpätí.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi: rodný list maloletého dieťaťa, správa kolízneho opatrovníka, lustrácia rodičov v Sociálnej poisťovni, listinné doklady o príjmoch a výdavkoch rodičov a zistil tento skutkový stav:
Podľa rodného listu sa maloletý N. N. narodil XX. XX. XXXX z rodičov I. N., Y.. XX. XX. XXXX A. K. N., Y.. XX. XX. XXXX.
Matka vo svojej výpovedi uviedla, že s otcom dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti od marca 2014. Po tomto dátume otec domácnosť matky navštevoval. Postupom času však boli jeho návštevy menej časté a dosť krátke, niekedy trvali len 10 minút. Takto rodičia fungovali až do Vianoc 2014, kedy matke už pretiekol pohár trpezlivosti. Zbalila otcove veci, ošatenie, obuv a povedala mu, že takto to už ďalej nejde. Dôvod bol taký, že otec matke neposkytoval potrebnú pomoc, nebol jej oporou. Do domácnosti prišiel len, keď mu bolo treba vyprať špinavé veci, inak sa o výchovu a výživu dieťaťa nezaujímal. Matka býva s dvoma maloletými deťmi u svojich rodičov. Starší syn Z. bude mať 11 rokov. Od narodenia mal. N. otec finančne na výživu syna nedal ani 0,50 eur. Je pravdou, že prispieval materiálne. Matka je samostatne zárobkovo činná osoba, jej príjem zo živnosti činí sumu okolo 400 eur mesačne. Poberá tiež rodičovský príspevok a prídavky na dve deti. Pokiaľ ide o úpravu styku matka trvala na tom, aby stretávanie bolo upravené len v pondelok nie počas víkendu. Podľa jej vedomostí otec nemá dieťa kde vziať. Nesúhlasila s tým, aby dieťa trávilo u otca noc. Dieťa bude mať dva roky, tak nech si ho otec zoberie počas dňa, ale požadovala stanoviť presné pravidlá. Vzťah syna k otcovi zo začiatku nebol veľmi dobrý, keďže dieťa otca videlo len veľmi málo. Vyskytli sa situácie, keď otec chcel zobrať syna na ruky a tento sa od neho odtláčal aj plakal. V súčasnosti už maloletý trávi s otcom čas. V poslednom období chodí otec za synom raz do týždňa. Zoberie dieťa von, kde s ním trávi hodinu až hodinu a pol. Matka nemá vedomosť ako sa bude otec počas zimy stretávať s dieťaťom, kam ho vezme. Maloleté dieťa nocovalo mimo domu s otcom dvakrát v minulom roku, kedy otec syna zobral na noc na chatu. Matka poukázala na otcovo nevhodné správanie, kedy tento bol voči nej vulgárny, vypytoval sa na ňu u cudzích ľudí. Konal napr. aj tak, že zavolal matke už v čase, kedy bol vo Vranove a hneď chcel vidieť syna. Preto má matka zato, že je potrebné pri stretávaní sa otca s dieťaťom stanoviť presné pravidlá. Pokiaľ ide o výdavky matky, poplatky za bývanie uhrádzajú jej rodičia, matka zabezpečuje nákupy do domácnosti. Sumu 27 eur uhrádza mesačne životné poistenie syna. Jej starší syn je školopovinný, je žiakom 5. ročníka ZŠ. Otec si finančne vyživovaciu povinnosť na mal. N. neplnil, zakúpil dieťaťu mlieko, výživu, nejaké krémiky a plienky. V poslednom období takéto nákupy robí otec každé dva týždne.
Otec vo výpovedi potvrdil, že s matkou nežije v spoločnej domácnosti. Uviedol však, že keď bol syn menší, bol s ním viackrát na chate aj počas noci. Otec ho dokázal prebaliť aj riadne nakŕmiť. Po odchode zo spoločnej domácnosti komunikácia s matkou viazla, matka prestala otcovi dvíhať telefón. Keď sa aj otcovi podarilo matke dovolať, táto naňho kričala, čo vlastne chce a oznámila mu, že ona bude tá, ktorá určí, kedy otec syna uvidí. Otec má svojho syna veľmi rád a chce sa s ním pravidelne stretávať. V súčasnej dobe býva v rodinnom dome so svojou mamou v obci N. Z.. Otec má v dome podmienky na to, aby sa mohol o maloletého syna v tomto rodinnom dome postarať. Je však pravdou, že za posledný
rok otec nemal syna na dlhšie časové obdobie a počas noci. V minulosti bol problém pri stretávaní, matka mu styk so synom neumožňovala. Posledné obdobie však trávi so synom každý pondelok asi dve hodiny bez matkinej prítomnosti. Otcov príjem pozostáva z invalidného dôchodku vo výške 154,20 eur a z úrazovej renty vo výške 120 eur. Poberá tiež príspevok od štátu na zakúpenie pohonných hmôt vo výške 33,09 eur. Tento príspevok je otcovi vyplácaný ako osobe zdravotnej ťažko postihnutej. Otec prevádzkoval ako živnostník chatu na Domaši. Túto živnosť prerušil od 01. 10. 2014 z dôvodu, že v živnosti sa mu nedarilo. Je vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Passat Combi. Ide o deväťročné auto. V minulosti mal dopravnú nehodu, následkom ktorej má zdravotné problémy a je uznaný za občana ťažko zdravotne postihnutého. Nie je schopný denne vykonávať fyzickú prácu. Poplatky spojené s bývaním uhrádza jeho matka, on zabezpečuje stravu. Mesačne platí sumu 62,50 eur za tablet pre matkinho staršieho syna Z.. Tento poplatok bude musieť uhrádzať otec ešte do konca októbra 2015. Otec finančné úspory nemá žiadne.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v písomnej správe uviedol, že maloleté dieťa pochádza z družného vzťahu K. N.R. A. I. N.. Rodičia sa poznali asi jeden a pol roka pred narodením dieťaťa. Od narodenia syna začali spolu žiť v spoločnej domácnosti u matkiných rodičov spolu s matkiným prvorodeným synom Z. N. z predchádzajúceho manželstva. Matka spolu s maloletými synmi žije v dvojpodlažnom rodinnom dome u svojich rodičov. V spoločnej domácnosti s nimi žije aj matkin brat V.. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavkov na deti. Do domácnosti svojich rodičov finančne prispieva podľa potreby vo výške okolo 250 eur mesačne. Matka je vlastníčkou Salónu K. G. G. Y. L., kde popri materskej dovolenke aj pracuje. Jej príjem z tejto činnosti je okolo 400 eur mesačne po zaplatení všetkých výdavkov súvisiacich s jeho prevádzkou. Matka v salóne pracuje okrem pondelka celý pracovný týždeň. Z pohľadu matky medzi otcom a maloletým synom nie je vytvorený silný citový vzťah. V súčasnosti navštevuje otec maloletého v priemere jedenkrát za týždeň. Matka s otcom komunikuje v minimálnej miere. Uviedla, že otec na syna finančne neprispieva, no nepopiera, že prispel naturálne a to nákupom potrebných vecí pre maloletého ako sú napr. plienky či mlieko. Maloletý syn N. je v celodennej starostlivosti matky alebo v starostlivosti starej matky N. N., ktorá matke pomáha s výchovou oboch synov. Otec pri rozhovore poukázal na to, že nie všetky skutočnosti, ktoré matka uviedla v návrhu sú pravdivé. Podotkol aj to, že nie on sám odišiel z domácnosti, ale matka ho pobalila a mal odísť. Otec uviedol, že matka vidí len prácu a nervozitu prenáša aj na deti. Upozornil aj na to, že matka je veľmi ovplyvňovaná svojim okolím, ktoré otec aj viní za ich rozchod. Otec žije pri svojej matke v obci N. Z.. Je invalidným dôchodcom od havárie v roku 2009. Od toho času je ťažko zdravotne postihnutý a má zdravotné problémy. Poberá invalidný dôchodok a príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov. Otec mal živnosť, avšak v súčasnosti ju prerušil, je nezamestnaný, nie je vedený na úrade práce. Uviedol, že s maloletým synom má vytvorený dobrý citový vzťah a má záujem sa s ním stretávať. Tiež poukázal na to, že má rád aj matkinho prvorodeného syna Z. a že medzi deťmi nerobil rozdiely. S rodičmi matky otec vychádza dobre a nie je problém v komunikácii s nimi. Otec je ochotný platiť výživné v minimálnej výške 27,13 eur a bude prispievať na výživu syna aj naturálne. Nesúhlasil s matkiným návrhom na úpravu styku. Chce sa stretávať s maloletým každý párny víkend v mesiaci od piatku 16.00 hod. do nedele 16.00 hod. za prítomnosti matky. Matka však s takouto úpravou nesúhlasí, nakoľko maloletý syn je ešte v rannom veku a odporúčala vymedziť časové rozpätie stretávania.
Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014 matka v uvedenom zdaňovacom období vykázala základ dane vo výške 4.080,65 eur.
Za rok 2014 otec podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby, kde je vykázaný základ dane v sume 69,43 eur.
Podľa potvrdenia o pozastavení prevádzkovania živnosti otec ako podnikateľský subjekt pozastavil prevádzkovanie živnosti v období od 01. 10. 2014 do 01. 10. 2017.
V zmysle rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava otec je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 154,20 eur a je mu vyplácaná úrazová renta v sume 120 eur mesačne. Z úradu práce otec poberá príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov v sume 33,09 eur.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté deti do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
V zmysle § 62 ods. 3 a 4 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa zákona č. 601/2003 Z. z. v platnom znení suma minimálneho výživného činí začínajúc dňom 01.07.2014 v zmysle opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR sumu 27,13 eur.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že v danom prípade je potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Od doby, kedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti matka zabezpečuje maloletému dieťaťu všetku potrebnú starostlivosť, finančne uspokojuje jeho potreby a zabezpečuje jeho výchovu. S prihliadnutím na doterajšiu starostlivosť, nízky vek dieťa ako aj súhlas otca, súd zveril mal. Michala do osobnej starostlivosti matky.
Otca súd zaviazal platením výživného s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj zárobkové možnosti otca ako povinného rodiča. Otcov príjem pozostáva z invalidného dôchodku a úrazovej renty spolu vo výške 274,20 eur. Poberá tiež príspevok na zakúpenie pohonných hmôt z úradu práce vo výške 33,09 eur. S poukazom na tento jeho mesačný príjem, bežné výdavky, ktoré otec vynakladá na zabezpečenie stravy, ošatenia, hygienických potrieb, mal súd za preukázané, že je v jeho možnostiach a schopnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť na syna vo výške 60 eur mesačne. Keďže na strane otca neboli zistené také zárobkové a majetkové pomery, aby súd mohol vyhovieť návrhu matky, pokiaľ ide o požadovanú výšku výživného v sume 120 eur, súd návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol. Súd otca zaviazal platením výživného počnúc mesiacom júl 2015, kedy matka podala návrh na súd. V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine neboli v danom prípade zistené dôvody hodné osobitného zreteľa vyžadované zákonom pre priznanie výživného spätne odo dňa začatia súdneho konania.
Dlžné výživné za obdobie od 01. 07. 2015 do 30. 09. 2015 v sume 180 eur (3 mesiace x 60 eur) je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Maloleté dieťa pre zdravý psychický aj fyzický vývoj potrebuje udržiavať a rozvíjať vzťah aj s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. V poslednom období sa otec so synom pravidelne stretával vždy v pondelok bez prítomnosti matky. Ich vzájomný vzťah je veľmi dobrý. Keďže komunikácia medzi rodičmi je toho času konfliktná, súd považoval za potrebné stretávanie otca s maloletým dieťaťom presne časovo
vymedziť. Pri úprave styku otca s maloletým synom súd zohľadnil nízky vek dieťaťa, jeho denný režim a doterajší kontakt otca a syna. Maloletý doposiaľ nenavštívil domácnosť otca, je to pre dieťa neznáme prostredie. Vzhľadom na uvedené súd nepovažoval za vhodné, aby stretávanie prebiehalo počas celého víkendu. Je však v záujme dieťaťa, aby jeho kontakt s otcom bol čo najčastejší, preto súd ich stretávanie upravil každý pondelok od 09.00 hod. do 11.00 hod. a každú párnu sobotu v roku v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. Takúto úpravu styku považuje súd toho času za optimálnu, zodpovedajúcu veku dieťaťa a pomerom v rodine. Ak bude stretávanie otca s dieťaťom prebiehať pravidelne a v pokojnej atmosfére, dieťa bude oboznámené s prostredím kde otec býva a otec bude zvládať starostlivosť o maloletého syna, bude možné v budúcnosti upraviť styk aj v širšom rozsahu, prípadne aj počas celého víkendu.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) OSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na výkon rozhodnutia.