Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/135/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom v Bratislave, Košická 56, IČO: 35 838 825, zastúpeného: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Michalská 14, IČO: 47 255 706 proti odporcom: 1. F. T., U.. XX.X.XXXX, R. H. L., K. XX, 2. G. D., U.. XX.X.XXXX, U. R. H. L., I. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom JUDr. Peter Dudič, zamestnanec Okresného súdu Košice - okolie, v konaní o zaplatenie sumy 11.648,62 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

Odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania proti navrhovateľovi nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 3.10.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 11.648,62 EUR, pozostávajúcu z istiny vo výške 11.563,01 EUR a z poplatkov vo výške 85,61 EUR, ako aj úrok z omeškania vo výške 10,9 % ročne z istiny 11.563,01 EUR od 23.10.2001 až do zaplatenia. Navrhovateľ návrh odôvodnil skutočnosťami, že predmetnú pohľadávku nadobudol od pôvodného veriteľa - Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.9.2002. Pôvodný veriteľ uzavrel s dlžníčkou C. D. dňa 30.11.2000 úverovú zmluvu k účtu stavebného sporenia, na základe ktorej jej bol poskytnutý medziúver vo výške 600.000,- Sk, t.j. 19.916,35 EUR pri úrokovej sadzbe 8,9 % ročne s tým, že po pridelení cieľovej sumy sa medziúver transformuje na stavebný úver s úrokovou stavbou 6 % ročne. Plnenie dlžníka zo zmluvy bolo zabezpečené ručením. Dlžník nesplnil svoj záväzok riadne a včas. Z uvedeného dôvodu veriteľ listom zo dňa 23.10.2001 vyzval dlžníka a odporcov ako ručiteľov na okamžité splatenie celého zostatku úveru. Na túto výzvu žiaden z nich nereagoval. Z tohto dôvodu si pôvodný veriteľ pohľadávku voči dlžníkovi uplatnil v exekučnom konaní, návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 26.3.2002, ktoré bolo vedené pod sp.zn. Ex 157/2002. Exekučné konanie nesplnilo svoj účel vzhľadom na nedostatočný majetok dlžníka. Vo vzťahu k otázke premlčania záväzku poukázal na ust. Obch. zákonníka a na špecifickú úpravu postupnosti premlčania hlavného a vedľajšieho záväzku, v nadväznosti na akcessorický charakter a účel ručenia. Tvrdil, že vyslovuje nepriamo zákaz, resp. nemožnosť premlčania práv veriteľa voči ručiteľovi pred momentom premlčania práva voči dlžníkovi. Najprv teda môže dôjsť k premlčaniu práv veriteľa voči dlžníkovi a až potom k premlčaniu práv veriteľa voči ručiteľovi. Mal za to, že podaním návrhu na začatie exekučného konania došlo k spočívaniu premlčacej doby. Opak by viedol k situácii, kedy by povinný počas exekučného konania mohol úspešne uplatniť námietku premlčania, čím by sa výrazne oslabilo postavenie oprávneného. Vzhľadom na uvedené mal za to, že nárok uplatnený voči odporcom je uplatnený v lehote a neexistuje prekážka pre jeho priznanie. Odporca v 1. rade sa k návrhu nevyjadril.

Pobyt odporkyne v 2. rade sa súdu napriek vykonanému šetreniu nepodarilo zistiť. Z tohto dôvodu jej v zmysle ust. a ustanovil na zastupovanie opatrovníka. Opatrovník sa k návrhu nevyjadril. Všetci účastníci vyslovili súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov predložených navrhovateľov a zistil tento skutkový stav: Z písomnej úverovej zmluvy k účtu stavebného sporenia č. XXXXXXXX/XXXX súd zistil, že Stavebná sporiteľňa VÚB - Wüstenrot, a.s., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 77, IČO: 31 351 026 ako veriteľ a C. D.Á., nar.XX.X.XXXX ako poberateľ úveru - dlžník, uzavreli dňa 30.11.2000 zmluvu, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver pre stavebné sporenie vo výške 600.000,- Sk pri úrokovej sadzbe 8,9 % ročne a to s poukazom na zmluvu o stavebnom sporení č. 16233589 uzatvorenej na cieľovú sumu 600.000,- Sk. Do pridelenia cieľovej sumy zo zmluvy o stavebnom sporení platí úver ako medziúver. Po pridelení a pripísaní nasporenej sumy k úverovému účtu sa medziúver transformuje na nevypovedateľný stavebný úver s úrokovou sadzbou 6 % ročne. Z článku 1 bodu 2 zmluvy vyplýva, že veriteľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak poberateľ úveru nedodrží Všeobecné obchodné podmienky pre stavebné sporenie a podmienky tejto zmluvy. Z článku 2 zmluvy vyplýva, že dlžníčka sa zaviazala splácať pravidelnými mesačnými splátkami mesačné úroky z poskytnutého medziúveru pri zmluve o stavebnom sporení č. 16233589. Pri postupnom čerpaní medziúveru stavebná sporiteľňa oznámi výšku splátky písomne. Pri predpoklade vyčerpania celého medziúveru bude splátka vo výške 4.450,- Sk. Po pridelení cieľovej sumy a transformácii medziúveru na stavebný úver bude splátka stavebného úveru vo výške 4.200,- Sk. Dlžníčka sa zaviazala splácať úver v pravidelných mesačných splátkach vždy do 10. dňa príslušného mesiaca. Z článku 2 bodu 3 zmluvy vyplýva, že ak poberateľ úveru mešká so zaplatením dvoch splátok alebo nezaplatí niektorú zo splátok na základe upomienky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je stavebná sporiteľňa oprávnená požadovať okamžité splatenie úveru podľa Všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie bodu 2. Z článku 3 zmluvy vyplýva, že návratnosť úveru je zaručená spísaním notárskej zápisnice o uznaní dlhu, ktorej obsahom je vyhlásenie poberateľa úveru o uznaní dlhu a súhlase dlžníka s exekúciou, ktorá je exekučným titulom, ako aj ručením dvoma ručiteľmi (odporcom v 1. rade a odporkyňou v 2. rade). Z ručiteľskej listiny č. 1 a č. 2 súd zistil, že dňa 30.11.2000 odporcovia v 1. a 2. rade vyhlásili, že ručia za úver, vrátane úrokových nákladov, poskytnutý stavebnou sporiteľňou C. D., vo výške 299.500,- Sk a zaviazali sa na základe vyzvania stavebnej sporiteľne, najneskôr však v deň splatnosti, uhradiť úver alebo jeho časť, pokiaľ ho v deň splatnosti neuhradí poberateľ úveru z vlastných prostriedkov. Z notárskej zápisnice č. N 544/2000, Nz 544/2000 zo dňa 1.12.2000 súd zistil, že táto bola spísaná na Notárskom úrade JUDr. Jozefíny Atanasovej, so sídlom v Košiciach. Pred notárku sa dostavila C. D. ako poberateľ úveru a požiadala ju, aby spísala osvedčenie o vyhlásení povinnej osoby o uznaní záväzku a súhlase s výkonom rozhodnutia resp. exekúciou podľa ust. a Exekučného poriadku. Vyhlásila, že je poberateľom úveru na základe úverovej zmluvy zo dňa 30.11.2000, č. účtu stavebného sporenia XXXXXXXX/XXXX, uzatvorenej so Stavebnou sporiteľňou VÚB Wüstenrot a.s. so sídlom v Bratislave ako osobou oprávnenou, predmetom ktorej je poskytnutie úveru vo výške 600.000,- Sk pri úrokovej sadzbe 8,9 % ročne. C. D. uznala svoj záväzok z úverovej zmluvy a zaviazala sa splniť tento záväzok za podmienok uvedených v článku 2 úverovej zmluvy. V prípade nesplnenia svojho záväzku vyslovila súhlas, aby táto notárska zápisnica sa stala vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia resp. exekučným titulom. Zároveň súhlasila s exekúciou, resp. výkonom rozhodnutia. Z listu VÚB - Wüstenrot, stavebná sporiteľňa a.s. zo dňa 23.10.2001 súd zistil, že úverový veriteľ vyzval odporcu v 1. rade ako aj odporkyňu v 2. rade na okamžité splatenie úveru s poukazom na to, že hlavná dlžníčka C. D. nerešpektovala opakované upomienky o nezaplatení splátok. Z pripojenej doručenky súd zistil, že výzva vo vzťahu k odporkyni v 2.rade bola adresovaná na I. XX, L.B. a vrátila sa dňa 14.11.2001 nevyzdvihnutá v odbernej lehote. Z pripojenej doručenky súd zistil, že odporcovi v 1.rade bola výzva doručená dňa 23.11.2001. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok súd zistil, že VÚB - Wüstenrot a.s. a navrhovateľ uzavreli dňa 25.9.2002 zmluvu, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávok špecifikovaných v prílohe č. 1 tejto zmluvy na navrhovateľa. Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok súd zistil, že pod por. č. 32 je postúpená pohľadávka identifikovaná menom a priezviskom dlžníka - C. D., jej adresou, rodným číslom, č. účtu XXXXXXXX/XXXX, sumou poskytnutého úveru, dátumom splatnosti úveru - 23.10.2001, výškou istiny ku dňu splatnosti 348.347,20 EUR, výškou zostatku pohľadávky ku dňu postúpenia, výškou úrokov, výškou riadnych úrokov, úrokov z omeškania a ostatného príslušenstva.

Z návrhu na vykonanie exekúcie súd zistil, že Stavebná sporiteľňa VÚB - Wüstenrot, a.s. sa návrhom zo dňa 19.3.2002, doručeným Exekútorskému úradu Bratislava II, súdnemu exekútorovi Mgr. Liborovi Samecovi dňa 26.3.2002 domáhal vykonania exekúcie na vymoženie sumy 348.347,20 Sk s príslušenstvom voči povinnej C. D.Y. na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice, predstavujúcej osvedčenie o vyhlásení o uznaní dlhu a súhlase dlžníka z exekúciou. Navrhovateľ mal za to, že , ktorým bol novelizovaný , sa na predmetný prípad nevzťahuje, v danom prípade totiž nejde o spotrebiteľský úver, ale o klasický stavebný úver. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 27.3.2013. Podaním zo dňa 19.3.2015 navrhovateľ navrhol, aby súd pripustil zmenu návrhu, podľa ktorého odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 11.648,62 EUR, ďalej úrok z omeškania vo výške 10,9 % ročne zo sumy 11.563,01 EUR od 23.10.2001 až do zaplatenia s tým, že plnením jedného z odporcov alebo plnením dlžníka na základe notárskej zápisnice N 544/2000, Nz 544/2000 zo dňa 1.12.2000 zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných odporcov. Zmena návrhu bola pripustená uznesením tunajšieho súdu č. k. -64 zo dňa 23.4.2015. Podľa ust. , touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti, zmluvy o úvere, zmluvy o kontrolnej činnosti, zasielateľskej zmluvy, zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku, zmluvy o tichom spoločenstve, zmluvy o otvorení akreditívu, zmluvy o inkase, zmluvy o bankovom uložení veci, zmluvy o bežnom účte a zmluvy o vkladovom účte. Podľa ust. , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa ust. , dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal. Podľa ust. , ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Podľa ust. , od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Podľa ust. , , záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Podľa ust. , kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom. Podľa ust. , veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa Stavebná sporiteľňa VÚB - Wüstenrot, a.s., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 77, IČO: 31 351 026 ako veriteľ a C. D., nar.10.2.1973 ako poberateľ úveru - dlžníčka uzavreli dňa 30.11.2000 zmluvu o úvere podľa ust. a nasl. . Povinnosťou dlžníčky bolo veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky, v dojednanej lehote. Záväzok zo zmluvy o úvere bol zabezpečený ručením podľa ust. a nasl. . Z ručiteľských listín č. 1 a č. 2 súd zistil, že dňa 30.11.2000 obaja odporcovia vyhlásili, že pohľadávku veriteľa uspokoja, ak dlžník z úverovej zmluvy svoj záväzok nesplní. Dlžníčka svoj záväzok splácať úver v dojednaných pravidelných mesačných splátkach riadne a včas porušila, veriteľovi preto podľa ust. v spojení s bodom 2 Všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie vzniklo oprávnenie od zmluvy odstúpiť, resp. vyhlásiť okamžitú splatnosť celého úveru. Veriteľ toto oprávnenie realizoval listom zo dňa 23.10.2001, ktorým požadoval od dlžníčky zaplatenie celého úveru. Dlžníčka na výzvu nereagovala, preto veriteľ listami zo dňa 23.10.2001 vyzval ručiteľov úveru - odporcov v 1. a 2.rade, aby záväzok splnili namiesto dlžníčky. Odporcovia v 1. a 2. rade záväzok namiesto dlžníčky nesplnili.

Súd sa stotožňuje s tvrdením navrhovateľa, že záväzkovoprávny vzťah, ktorý vznikol medzi Stavebnou sporiteľňou VÚB - Wüstenrot, a.s., so sídlom v Bratislave a C. D.O. na základe zmluvy o úvere predstavuje absolútny obchod podľa ust. a teda, že nejde o spotrebiteľský úver podľa osobitného zákona. S poukazom na ust. je však súd je toho názoru, že napriek právnej forme aj tento vzťah svojim charakterom prestavuje spotrebiteľský vzťah, resp. spotrebiteľskú zmluvu. Podľa ust. , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ust. , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa ust. , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ust. , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Je nepochybné, že Stavebná sporiteľňa VÚB - Wüstenrot, a.s. ako dodávateľ pri uzavieraní tejto zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a dlžníčka C. D. je spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní tejto zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Je nesporné, že posudzovaná zmluva, zmluvné podmienky, vrátane Všeobecných obchodných podmienok, boli bankou pripravené vopred a dlžníčka ako spotrebiteľ nemala možnosť ovplyvniť ich obsah. Preto sa aj na tento prípad vzťahuje osobitná ochrana spotrebiteľa. Predmetný zmluvný vzťah vznikol 30. 11. 2000 a definíciu spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľa v tom čase upravoval o ochrane spotrebiteľa. Podľa tohto zákona v znení ku dňu vzniku zmluvy spotrebiteľom a rozumie fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti a predávajúcim je podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby. Podľa ust. tohto zákona, typovou zmluvou sa rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nemali by byť teda žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva je zmluvou typovou a že dlžníčka nepoužila predmet plnenia na podnikanie. Rovnako by nemali existovať pochybnosti, že pôvodný veriteľ je podnikateľom a predmet konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti. Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Teda ide o typicky občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy. S účinnosťou novely od 1. 4. 2004 sa posilnila právna ochrana aj na vzťahy, ktoré vznikli pred jej účinnosťou a teda aj na predmetnú vec. Niet žiadneho dôvodu, aby na predmetnú vec spotrebiteľskej povahy nemala dopadať osobitná právna ochrana spotrebiteľa. Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach, vrátane otázky premlčania, ak ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia. Ochranu spotrebiteľa poskytuje aj inštitút posudzovania premlčania uplatneného nároku ex offo, aj bez toho, že sa dlžník premlčania dovolá. ako bod 11 Čl. VIII bol do o ochrane spotrebiteľa zavedený nový v tomto znení: Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Tento zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2014 a zákonodarca nestanovil žiadne intertemporálne pravidlá. Inými slovami, okrem údaju o účinnosti novej právnej úpravy, absentujú pravidlá koexistencie starej a novej právnej úpravy. Je preto otázne, či sa nová právna úprava obsiahnutá v spomínanom ustanovení § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa má aplikovať aj na vzťahy vzniknuté predo dňom

nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy. Riešenie naznačeného problému tak vyžaduje odpoveď na dve základné otázky. Po prvé, či ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa má povahu hmotnoprávnu alebo naopak procesnú. Súd zastáva názor, že ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa normuje predovšetkým a najmä procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy a má preto charakter procesnoprávny. Týmto orgánom je predovšetkým a najmä súd, čo vyplýva jasne a nepochybne z odvolávky normatívneho textu na premlčanie vo význame prekážky žalovateľnosti uplatneného subjektívneho práva. To, že zákonodarca použil v citovanej norme pojem premlčanie, ktoré je upravené v hmotnoprávnych predpisoch, na tom nič nemení. Použil ho totiž v kontexte s prihliadaním na skutočnosti, ktoré bránia priznať plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy. Ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa je lex specialis k ustanoveniu 100 ods.1 , ktoré je však samo procesným ustanovením, nakoľko v naznačených diferenciách normuje procesné vzťahy (procesnú činnosť súdu), keďže stanovuje súdu podmienenú povinnosť prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali v konaní . Ako to vyplýva z dikcie poslednej vety ust. : „Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.“ Dikcia ust. a dikcia ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa sú komplementárnymi pravidlami vo vzťahu lex generalis ( ) a lex specialis ( zákona o ochrane spotrebiteľa), lebo dikcia zákona o ochrane spotrebiteľa jednoznačne dopĺňa pravidlo ustanovenia v tom zmysle, že pokiaľ nepôjde o nároky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv, na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka uplatnenú v konaní pred súdom. A naopak, pokiaľ pôjde o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, na premlčanie (správnejšie na márne uplynutie premlčacej lehoty) súd prihliadne i bez návrhu dlžníka. Čo sa týka druhej nastolenej otázky, t.j. otázky časovej pôsobnosti a teda, uplatniteľnosti pravidla obsiahnutého v tejto právnej norme, je potrebné uviesť, že rozdiel medzi pôsobnosťou hmotnoprávnych a procesných noriem vo svojej podstate zásadný nie je. Pravidlom (a vlastne pojmovým znakom) každej právnej normy je, že reguluje spoločenské vzťahy dopredu, nie spätne. Z hľadiska legislatívneho vyjadrenia túto problematiku riešia tzv. intertemporálne (prechodné) ustanovenia právnych predpisov. Avšak sú aj prípady, ako je práve ust. zákona o ochrane spotrebiteľa, keď zákonodarca mlčí a nestanovuje žiadne pravidlá časovej koexistencie starej a novej právnej úpravy. Všeobecným pravidlom je tzv. okamžitá aplikabilita procesných noriem, čo znamená, že procesná norma pôsobí odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti na všetky „živé“ spory (a iné právne veci) prebiehajúce na súdoch. Inak povedané, z mlčania zákonodarcu v prípade procesných noriem možno bez problémov vyvodiť pravidlo o časovej pôsobnosti procesnej normy, pretože proste pôsobí v čase „dopredu“. Ak teda platí, že právna norma zákona o ochrane spotrebiteľa má procesný charakter, a zákonodarca nestanovil osobitný právny režim intertemporality, musí súd prihliadať na premlčanie práva ex officio vo všetkých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach, podliehajúcich hypotéze tejto právnej normy. Zhrnúc vyššie uvedené, súd aj bez návrhu odporcov skúmal, či je uplatnený nárok v predmetnej veci premlčaný. Vychádzajúc z vyššie uvedenej právnej argumentácie je zrejmé, že pri posudzovaní otázky premlčania, vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, by mal súd vychádzať z právnej úpravy , ktorá je pre postavenie spotrebiteľov výhodnejšia. Súd však chce poukázať na fakt, že aj pri posúdení premlčania podľa úpravy obsiahnutej v , je nárok premlčaný. Podľa ustanovenia , právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Podľa ustanovenia , premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú. Podľa ustanovenia , premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby. Podľa ustanovenia , pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Podľa ustanovenia , ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Podľa ustanovenia , zmena v osobe dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Podľa ust. , premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní. Podľa ust. , bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty. Podľa ust. , ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby alebo po jej uplynutí, možno rozhodnutie súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať. Podľa ust. , právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi. V danom prípade bol predmetom návrhu nárok navrhovateľa voči ručiteľom. Premlčanie upravuje v § až 408. Ustanovenie je osobitným ustanovením vo vzťahu k tejto úprave. Potreba osobitnej úpravy vyplýva z akcesorickej povahy ručenia, ktorá nedovoľuje, aby sa právo vyplývajúce z hlavného záväzku mohlo premlčať skôr ako právo vyplývajúce z ručiteľského (vedľajšieho) záväzku. Preto zákon špecificky upravuje postupnosť premlčania hlavného záväzku a vedľajšieho záväzku. Premlčacia doba pri práve na plnenie záväzku plynie odo dňa jeho splatnosti, t.j. odo dňa, kedy sa mal záväzok splniť alebo kedy sa malo začať s jeho plnením ( ). To znamená, že premlčacia doba pri práve veriteľa na plnenie (vzťah veriteľ - dlžník) bez ohľadu na to, či jeho záväzok je zabezpečený ručením, alebo nie, začína plynúť odo dňa splatnosti záväzku. V ručiteľskom vzťahu (vzťahu veriteľ - ručiteľ) premlčacia doba začne plynúť odo dňa, kedy veriteľ môže uplatniť právo na plnenie voči ručiteľovi. Uplatnenie tohto práva je podmienené jeho márnym uplatnením voči dlžníkovi ( ). Význam ustanovenia spočíva v tom, že v konkrétnom prípade sa môže výnimočne stať, že premlčacia doba pri práve veriteľa voči ručiteľovi sa skončí skôr ako premlčacia doba pri práve veriteľa voči dlžníkovi (napr. pri uznaní záväzku ). Ak k tomu dôjde, ustanovenie zabráni tomu, aby ručiteľ mohol namietať premlčanie. Bude musieť počkať, kým neuplynie premlčacia doba vo vzťahu veriteľ - dlžník. V danom prípade je nesporné, že dlžníčka z úveru nesplnila dlh napriek okamžitej splatnosti dlhu, ktorá nastala k 23.10.2001. Premlčacia doba vo vzťahu k hlavnej dlžníčke preto začala plynúť nasledujúceho dňa, 24.10.2001, t.j. v deň, kedy si veriteľ mohol voči dlžníčke prvý krát uplatniť svoje právo na súde. Keďže dlžníčka dlh nesplnila, odporcovia ako ručitelia boli vyzvaní veriteľom na zaplatenie dlhu žiadosťou zo dňa 23.10.2001, ktorá im bola doručená dňa 14.11.2001 a dňa 23.11.2001. Najneskôr dňa 24.11.2001 teda začala plynúť premlčacia doba vo vzťahu k ručiteľom. Navrhovateľ tvrdil, že podaním návrhu na vykonanie exekúcie voči dlžníčke (dňa 26.3.2002 v rámci plynutia premlčacej doby) došlo k spočívaniu premlčacej doby vo vzťahu veriteľ - dlžník a k jej pokračovaniu resp. uplynutiu v čase podania žaloby voči ručiteľom ešte nedošlo, preto nárok vo vzťahu k ručiteľom s poukazom na ust. nemôže byť premlčaný. Súd sa s touto právnou argumentáciou nestotožňuje. Notárska zápisnica obsahujúca osvedčenie síce predstavuje exekučný titul, avšak podanie návrhu na vykonanie exekúcie nepredstavuje procesný úkon zodpovedajúci prípadom predpokladaným v ust. , ktorými sú len začatie súdneho konania alebo rozhodcovského konania, resp. uplatnenie práva v už začatom súdnom alebo rozhodcovskom konaní napr.vzájomným návrhom alebo kompenzačnou námietkou. Začatie exekučného konania na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, teda nespôsobuje spočívanie všeobecnej premlčacej doby na uplatnenie nároku vymáhateľného na súde. Z ustálenej judikatúry a súdnej praxe je tiež zrejmé, že aj v obchodných záväzkových vzťahoch je potrebné rozlišovať: 1. premlčaciu dobu stanovenú pre uplatnenie práva z tohto vzťahu podaním žaloby na súde a 2. premlčaciu dobu na výkon resp. exekúciu práva právoplatne priznaného v súdnom alebo rozhodcovskom konaní. Vo vzťahu k premlčaniu pre uplatnenie práva na súde ustanovuje všeobecnú štvorročnú premlčaciu dobu. Vo vzťahu k premlčaniu výkonu resp.exekúcie právoplatne priznaného práva je potrebné vychádzať z ust. a , ktoré zakotvuje tzv. všeobecné obmedzenie premlčacej doby, pričom maximálna dĺžka premlčacej doby je ustanovená na desať rokov. Začiatok sa počíta odo dňa, keď premlčacia doba začala plynúť po prvý raz. Na priebeh desaťročnej premlčacej doby nemá vplyv jej spočívanie. Takisto všetky predĺženia premlčacej doby, ktoré umožňuje (, - zo zákona;

ods. 2 - dohodou; § 401 - písomným vyhlásením), sú limitované maximálnou desaťročnou premlčacou dobou. Túto dobu nemôžu strany v žiadnom prípade meniť ani ju vylúčiť, je záväzná. Zhrnúc vyššie uvedené, je nesporné, že desaťročná premlčacia doba vo vzťahu k dlžníkovi, ako aj vo vzťahu k ručiteľom uplynula ešte pred podaním predmetnej žaloby na súde, dňa 24.11.2011. Uplatnený nárok je teda aj z hľadiska obchodného práva premlčaný a súd ho z tohto dôvodu priznať nemohol a preto návrh zamietol. Podľa ustanovenia , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom prípade bol návrh v celom rozsahu zamietnutý a v zmysle zásady úspechu v konaní by mali odporcovia právo na náhradu trov potrebných na účelné bránenie svojho práva proti navrhovateľovi, ktorý v spore úspech nemal. Odporcovia si však nárok na náhradu trov konania neuplatnili, resp.im ani žiadne trovy nevznikli, preto súd vyslovil, že odporcom náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( 205 ods. 2 ) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ( ).