Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-3939-2008.pdf
PDF · 88.96 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1Er/3939/2008
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270 proti povinnej: N. U., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. Y. XXXX/XX, XXX XX R., zomr. XX.XX.XXXX, vedenej súdnou exekútorkou: JUDr. Soňa Majkútová, Exekútorský úrad so sídlom Štúrova 257/37A, 905 01 Senica, pre vymoženie 2.306,30 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie v sume 89,33 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 004372 zo dňa 11.08.2008 bola súdna exekútorka JUDr. Soňa Majkútová, Exekútorský úrad so sídlom Štúrova 257/37A, 905 01 Senica poverená podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Senica č.k. 5Ro 28/06 - 42 zo dňa 09.03.2007. Exekučné konanie sa začalo dňa 19.06.2008 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke.
Dňa 16.04.2015 doručila súdna exekútorka tunajšiemu súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu oznámenia súdnej exekútorky o úmrtí a nemajetnosti povinnej. Súdna exekútorka si zároveň uplatnila náhradu trov exekúcie v celkovej sume 109,70 eur.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Súd zistil, že počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii, a to zánik účastníka konania - povinnej smrťou.
Súd má z uznesenia Okresného súdu Skalica č.k. 3D/61/2014 - 15, D not 115/2014 - K zo dňa 27.06.2014 preukázané, že povinná dňa 19.05.2014 zomrela, pričom dedičské konanie bolo zastavené, nakoľko poručiteľka zanechala iba nepatrný majetok, ktorý bol vydaný tomu, kto sa postaral o pohreb poručiteľky.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
Podľa § 19 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.) spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20 O.s.p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Podľa ods. 2 smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Podľa § 460 OZ, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
Podľa § 470 ods. 1 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 29.02.2012, sp. zn. 6MCdo/11/2011 vyslovil právny názor, že ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p.), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku). Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí uzavrel, že v prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel (smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie a nie je dôvodom zastavenia exekúcie), ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie.
Povinnosti z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ (povinná) zanechal iba nepatrný majetok, z ktorého dôvodu bolo dedičské konanie právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 2 O.s.p. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný, a preto použitie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie nie je správne (obdobne sa vyjadril Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 1MCdo/2/2013 zo dňa 30.01.2014)
Vzhľadom k tomu, že zastavenie exekúcie navrhol oprávnený a zároveň mal súd preukázané, že povinná zomrela ako nemajetná a do jej práv a povinností nevstúpil žiadny dedič pre nemajetnosť povinnej, súd návrhu vyhovel a exekúciu voči povinnej v súlade s § 57 ods. l písm. c) v spojení s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. l Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V zmysle citovaných ustanovení súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnej exekútorke.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdna exekútorka vyčíslila a žiadala priznať trovy exekúcie v celkovej sume 109,70 eur, trovy exekúcie vyčíslila nasledovne:
1) v zmysle § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky žiadala súdna exekútorka priznať odmenu za 22 úkonov exekučnej činnosti vo výške 73,04 eur, a to za úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1 úkon,
doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1 úkon, doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie 1 úkon, doručenie príkazu na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov 1 úkon, doručenie exekučného príkazu 1 úkon, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného (SP) 13 úkonov, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (MsÚ, výzva povinnému na vyhlásenie o majetku, OS, notár) 4 úkony. Súd priznal súdnej exekútorke odmenu za uvedených 22 úkonov exekučnej činnosti v sume 73,04 eur, nakoľko ich vykonanie ako aj účelnosť bolo v spise súdnej exekútorky preukázané.
2) v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky žiadala súdna exekútorka priznať náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 26,61 eur, a to za poštovné v sume 17,01 eur, spisový obal v sume 0,60 eur, obálky v sume 1,90 eur a za čiernobiele vyhotovenie strany A4 v sume 7,10 eur. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdnej exekútorky. Súd priznal súdnej exekútorke náhradu za poštovné vo výške 8,16 eur, nakoľko vynaloženie poštovného bolo v spise súdnej exekútorky riadne preukázané pripojenými doručenkami (upovedomenie o začatí exekúcie - povinný 1,16 eur, upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie 1,40 eur, príkaz na začatie exekúcie 1,40 eur, exekučný príkaz /2x/ 2,80 eur, prihlásenie pohľadávky 1,40 eur). Súd súdnej exekútorke náhradu za poštovné vo zvyšnej sume nepriznal, keďže sa v predloženom exekučnom spise žiadne ďalšie doručenky ani iné doklady preukazujúce vynaloženie poštovného a jeho skutočnú výšku nenachádzali, a preto ho súd považoval za nepreukázané a za nepreskúmateľné. Súd rovnako nepriznal súdnej exekútorke náhradu za spisový obal v sume 0,60 eur, obálky v sume 1,90 eur a za čiernobiele vyhotovenie strany A4 v sume 7,10 eur, nakoľko vznik ani výška takýchto výdavkov nebola v spise súdnej exekútorky preukázaná pripojenými dôkazmi (faktúrami, dokladmi), a preto súd považuje tieto hotové výdavky za nepreskúmateľné. Súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 301/2009 zo dňa 17.12.2009, ktoré vychádza z ustanovenia § 25 vyhlášky, v zmysle ktorého výdavky na drobný kancelársky materiál sú súčasťou odmeny súdneho exekútora.
3) súdna exekútorka si zvýšila svoju odmenu a náhrady hotových výdavkov (okrem poštovného) o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %. Súd priznal súdnej exekútorke zvýšenie priznanej odmeny o 20 % DPH v uplatnenej sume 14,60 eur.
Súd na základe uvedeného priznal súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie v celkovej sume 95,80 eur. Keďže podľa oznámenia súdnej exekútorky v rámci exekúcie bola časť trov exekúcie v sume 6,47 eur vymožená, súd zaviazal oprávneného na zaplatenie len tej časti trov, ktorá vymožená nebola, t.j. na zaplatenie náhrady trov exekúcie v sume 89,33 eur (95,80 eur - 6,47 eur).
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p. ).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).