Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-163-2014.pdf
PDF · 104.41 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7C/163/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., AK so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 47 233 516 proti odporcom: 1. V. Č., D.. XX.XX.XXXX, N. F. Č.. XXX, občianka SR, 2. Ľ. N., D.. XX.XX.XXXX, N. Č. Č.. XXX, Z., občianka SR, 3. W. A., D.. XX.XX.XXXX, N. S.. Y. Č.. XX, H., občianka SR a 4. R. C., D.. XX.XX.XXXX, N. G. Č.. XXX, Z. , občianka SR, všetci zast. advokátskou kanceláriou HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, Bratislava, IČO: 36 727 334, za účasti Spotrebiteľského združenia OSA, Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086 ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu, o zaplatenie 972,25 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi odporcov na účet vedený v Tatra banka a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX náhradu trov právneho zastúpenia v sume 327,55 eur , a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcov (Ľ. Č. V. V. Č.) zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 972,25 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 15.7.2012 do zaplatenia. Navrhovateľ sa domáha zaplatenia z titulu nesplatenia úveru poskytnutého na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 4.3.2010, trovy konania, trovy právneho zastúpenia. Po začatí konania odporca v prvom rade Ľ. Č.I., D.. XX.XX.XXXX zomrel ( dňa XX.X.XXXX) a po v rámci dedičského konania sa jeho právnymi nástupcami stala jeho manželka V. Č. ( pôvodne v návrhu uvedená ako odporkyňa v2. rade ) a ich deti: Ľ. N., W. A. V. R. C., ktoré sú v záhlaví rozsudku súdom označené ako odporkyne v 2. až 4. rade.
Navrhovateľ sa z pojednávania ospravedlnil. Odporcovia s návrhom nesúhlasili. Súd vykonal dokazovanie žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluvou o rervolvingovom úvere č. 8100027297 z 4.3.2010, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere, kartou klienta, oznámenie o zosplatnení zo dňa 24.6.2012, oznámením navrhovateľa o schválení úveru zo dňa 4.3.2010, písomnými vyjadreniami právnych zástupcov navrhovateľa a odporkýň, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:
Navrhovateľ ako právnická osoba uzatvoril podľa vyjadrenia samotného navrhovateľa a ním predložených listinných dôkazov s odporcami (Ľ. Č.I. V. V. Č., ďalej len „odporcovia“) ako spotrebiteľmi dňa 4.3.2010 zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej súčasťou sú Zmluvné dojednania Zmluvy o
revolvingovom úvere ( ďalej len „ZdZoRÚ“). Na základe predmetnej zmluvy im bol poskytnutý úver vo výške 1.500 eur ( takáto suma je uvedená v samotnej zmluve). Zmluvné strany si dohodli mesačnú splátku istiny 85,15 eur vždy k 9. dňu v mesiaci, počet splátok 36, RPMN za úver 68,71 %, ročnú úrokovú sadzbu úveru 70 %, priemernú RPMN za úver 48,66 %. Z obsahu oznámenia navrhovateľa o schválení úveru dlžníkovi z 4.3.2010 súd zistil, že predmetné oznámenie je podpísané len navrhovateľom a sú v ňom okrem iného uvedené i údaje: dátum splatnosti prvej splátky: 9.4.2010, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 9.3.2013. Z obsahu karty klienta z 21.11.2013 doloženej navrhovateľom mal súd preukázané, že odporcom bola reálne vyplatená jednorázovo suma 1.277,05 eur, celkovo odporcovia zaplatili sumu 2.093,15 eur, ktorú sumu uviedol v návrhu samotný navrhovateľ. Podľa vyjadrenia navrhovateľa sa odporcovia dostali do omeškania s úhradou splátok už pri splátke č. 7. Odporcovia do okamžitej splatnosti úveru zaplatili celkovo 2.093,15 eur. Nakoľko boli odporcovia v omeškaní s zaplatením splátky o viac ako tri mesiace, navrhovateľ si podľa § 565 OZ uplatnil právo na okamžitú splatnosť úveru. Navrhovateľ listom z 24.6.2012 oznámil dlžníkom zosplatnenie celého úveru od uplynutia 15 dní od doručenia tohto oznámenia. Navrhovateľ v návrhu uvádzal, že po zosplatnení mali dlžníci uhradiť celkovo 972,25 eur dňa 15.7.2012. Súd si z toho ustálil, že bol úver zosplatnený k dňu 15.7.2012. Do podania návrhu odporcovia zvyšnú sumu neuhradili, preto si navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania. Po podaní návrhu na súd odporca v 1. rade , Ľ. Č., zomrel dňa XX.X.XXXX a súd ďalej konal s jeho právnymi nástupcami, t.j. s jeho manželkou V. Č.I. ( odporkyňa v1. rade ) a jeho deťmi ( odporkyne v 2. až 4. rade). Právny zástupca odporkýň sa vo svojom vyjadrení opieral o ustanovenia § 172 ods. 9 OSP, čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, § 52 ods. 1,3,4 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), § 53 ods. 1 OZ, § 4 ods. 2,3 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Na podporu svojich tvrdení sa odvolával na množstvo obdobných rozhodnutí vydaných inými súdmi ( uznesenie KS v Trnave sp. zn. 10CoE/313/2010 z 9.8.2011, rozsudok KS v Trnave sp .zn. 11Co/141/2012 z 3.7.2013, rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžo/19/2012 z 12.3.2013). V rámci svojho vyjadrenia na obranu odporkýň uviedol, že „odporcovia nemal možnosť vopred zmluvu reálne ovplyvniť“, síce spotrebiteľský vzťah bol založený spotrebiteľskou zmluvou. úverová zmluva z 4.3.2010 je zmluvou, na ktorú je treba aplikovať režim spotrebiteľských zmlúv. Z príloh návrhu (karta klienta) mu vyplýva, že odporcom bol reálne poskytnutý úver 1.277.05 eur ( nie 1.500 eur) a uhradili celkovo 2.093,15 eur, ale navrhovateľ žaluje ešte sumu 972,25 eur. Uviedol, že je ťažké nájsť logický podklad na vymáhanie žalovanej sumy 972,25 eur, ktorá by v súčte so sumou 816,10 eur ( 2.093,15 -1.277,05) v percentuálnom vyjadrení predstavuje viac ako 140 % odplatu za poskytnutie úveru. Odvolávajúc sa na obsah zmluvy, nešpecifikovanú mesačnú splátku v zmluve podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 písm. b) citovaného zákona. Výšku ročnej úrokovej sadzby 70% a zmluvnú odmenu za poskytnutie úveru vo výške 1.565,40 eur považuje za neprimerane vysoké vo vzťahu k reálne poskytnutej výške úveru. Nazval to tzv. civilnoprávnou úžerou. Návrh považuje za neopodstatnený a žiadal ho zamietnuť.
Právny zástupca navrhovateľa sa vo svojom písomnom vyjadrení opiera o ustanovenia § 53 ods. 6 OZ, § 3 ods. 10, 11 z. č. 258/2001 Z. z. , § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 238/2008 Z. z., § 2 písm. c) , § 4 ods. 2 z. č. 258/2001 Z. z. , smernicu 2008/48/EHS z 23.4.2008. Poukázal na to, že zákonodarca v čase uzavretia zmluvy stanovil, aká je maximálna výška celkovej odplaty (RPMN spotrebiteľského úveru). Podľa jeho názoru aj ak sú celkové náklady tvorené len jednou položkou ako je aj v jeho prípade, prichádza do úvahy ich posudzovanie cez § 53 ods. 6 OZ a pokiaľ je ich výška v súlade s právnymi predpismi, tak celkové náklady sú tvorené len úrokmi. ďalej vo vyjadrení uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere je uzavretá na dobu neurčitú, pritom údaj o konečnej splatnosti úveru podľa jeho tvrdenia predstavuje tzv. informačnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tvrdenie o povinnosti rozpisovania splátky podľa jeho názoru nemá oporu v žiadnom zákone, lebo zákon hovorí o jednej splátke nie o splátke istiny, splátke úroku, splátke iných poplatkov. K RPMN uviedol, že vyjadruje prepočet celkových nákladov spojených s spotrebiteľským úverom na ročnej báze a v percentuálnom vyjadrení, zohľadňuje reálnu dobu trvania zmluvného vzťahu.
Vedľajší účastník vstúpil do konania na stranu odporcov, ale k veci sa nevyjadril, trovy konania si neuplatnil.
Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. účinného k dňu uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere ( 4.3.2010), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) až j) zák. č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, Podľa § 4 ods. 3 písm. a), b) zák. č. 258/2001 Z. z. , pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver. Podľa § 52 ods. 1, 2,3,4 Občianskeho zákonníka ( účinný k dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. 4.3.2010), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Nakoľko mal súd preukázané, že odporcovia reálne vyčerpali jednorázovo úver v sume 1.277,05 eur , t.j. v čase účinnosti zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úverov, súd v tomto konkrétnom prípade aplikoval ustanovenia tohto právneho predpisu práve na čerpanie úveru. Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení v Občianskom zákonníku. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Predmetom konania je zaplatenie 1972,25 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 15.7.2012 do zaplatenia na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 4.3.2010. Vzhľadom na preukázanú skutočnosť, že dlžníkom bol úver poskytnutý jednorázovo a to reálne vo výške 1.277,05 eur a nevyužili revolving, súd si predmetnú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere a nie revolvingovú zmluvu. Súd sa najprv vyporiadal s tým, či medzi navrhovateľom a odporcami bol uzatvorený občianskoprávny vzťah alebo obchodnoprávny vzťah, lebo zmluva bola uzatváraná s fyzickou osobou ako spotrebiteľom. Z vykovaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ uzatvoril s odporcami zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 4.3.2010, na základe ktorej im preukázateľne podľa karty klienta poskytol úver 1.277,05 eur pri dohodnutej mesačnej splátke 85,15 eur, v počte 36 splátok. V zmluve bol síce uvedený úverový limit 1.500 eur, ale navrhovateľ reálne preukázal len poskytnutie sumy 1.277,05 eur. Podľa doloženej karty klienta mal súd preukázané, že odporcovia uhradili celkovo sumu 2.093,15 eur ( vyplýva to aj z návrhu navrhovateľa), teda viac než vyčerpali. Navrhovateľ v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporcovia ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných obchodných podmienok k zmluve, t.j. ani článok, bod. 8 pojednávajúcej o odplate za poskytnutie možnosti v budúcnosti povoliť splátky. Súd dospel k záveru, že v tomto prípade bola uzatvorená formulárová spotrebiteľská zmluva dňa 4.3.2010. Text zmluvy bol vopred pripravený, dlžníci ako spotrebitelia nemali možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu a ani do obsahu príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Navrhovateľ konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a odporcovia zmluvu uzatvorili ako spotrebitelia, lebo pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy vystupovali ako fyzická osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, spotrebiteľský úver im bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Na základe týchto myšlienkových pochodov si súd ustálil, že právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že predmetná zmluva je tzv. absolútny obchod. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako i ust . § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu zmluvy z 4.3.2010 si súd ustálil, že v nej nebol v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov. Bola uvedená len výška mesačnej splátky. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 258/2001 Z. z. a to ust. § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z. z. , podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých
čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá priamo do mesačnej splátky. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z. z. , podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. Súd preto odčítaním zaplatenej sumy 2.093,15 eur od reálne vyčerpanej celkovej sumy 1.277,05 eur zistil, že odporcovia uhradili vyššiu sumu, než im bola reálne preukázateľne fyzicky poskytnuté. Nakoľko na úver je potrebné obligatórne prihliadať ako na bezúročný a bez poplatkov, a odporcovia preukázateľne uhradili viac, preto súd návrh zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ust. § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Podľa ust. § 151 ods. 8 OSP, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. V konaní boli úspešnými odporkyne, ktorých právny zástupca si uplatnil trovy právneho zastúpenia, preto im ich náhradu súd priznal. Súd odporkyniam v konaní priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 327,55 eur. Právny zástupca odporkýň si správne vyčíslil odmenu v zmysle § 10 ods. 2 v spojení s § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z . v znení neskorších predpisov za jeden úkon právnej služby v sume 25,73 eur počítajúc ju z tarifnej hodnoty 972,25 eur. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa: 1/ odmenu za úkony právnej služby 2 x 25,73 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie k návrhu) x 4 ( lebo zastupuje štyroch mandantky); 2/ režijný paušál 8,39 eur x 2 úkony x 4( lebo zastupuje štyroch mandantky), 20 % DPH z súčtu súm z bodov 1/, 2/, t.j. 54,59 eur.
Podľa §93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa §93 ods. 4, veta prvá O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Nakoľko si vedľajší účastník konania vystupujúci na strane odporcov neuplatnil trovy konania, súd mu žiadne nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.