Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-19-2015.pdf
PDF · 98.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-7C/19/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca, samosudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci navrhovateľa: X. N., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. U. XX, XXX XX V. N., právne zast. Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca, proti odporkyni: L. Š., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. Z. X, XXX XX Y., o vydanie vecí, takto
rozhodol:
I. Odporkyňa j e p o v i n n á vydať navrhovateľovi hnuteľné veci, a to:
- farebný plazmový televízor zn. LG s uhlopriečkou 127 cm, typ 50PQ3000A.EU,
- sedaciu súpravu v tvare U, z materiálu: vrchná časť - látka (krémová farba), spodná časť - ekokoža (čierna farba) + bar, zakúpené dňa 27.10.2014 od spoločnosti LH TRADING s.r.o., so sídlom Poručíka Ušiaka 1734/3, 979 01 Rimavská Sobota, ICO: 36 651 109 za kúpnu cenu 700 Eur,
do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania spolu vo výške 417,45 Eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 99,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 317,95 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. Martina Jankoviča, advokáta, Advokátska kancelária so sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. O náhrade trov štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom na začatie konania žiadal, aby súd uložil odporkyni povinnosť vydať hnuteľné veci, a to farebný plazmový televízor zn. LG s uhlopriečkou 127 cm, typ 50PQ3000A.EU a sedaciu súpravu v tvare U, z materiálu: vrchná časť - látka (biela, resp. krémová farba), spodná časť - ekokoža (čierna farba) + bar, zakúpené dňa 27.10.2014 od spoločnosti LH TRADING s.r.o. so sídlom v Rimavskej Sobote za kúpnu cenu 700 Eur. Nárok odôvodnil tým, že navrhovateľ žil v spoločnej domácnosti s odporkyňou na adrese jej pobytu spoločne s rodičmi odporkyne a jej dvoma maloletými deťmi približne po dobu 6 mesiacov od júna 2014 do 15.12.2014, kedy sa spolu rozišli po vzájomných nedorozumeniach. Navrhovateľ si so sebou do domácnosti priniesol predmetný televízor, ktorý je v jeho vlastníctve a ktorý kúpil približne pred dvoma rokmi. Za vyššie uvedenú sedaciu súpravu + bar navrhovateľ zaplatil dňa 27.10.2014 spoločnosti LH TRADING s.r.o. svojou finančnou hotovosťou vo výške 700 Eur. Predmetné hnuteľné veci sa nachádzajú v domácnosti odporkyne, v súčasnej dobe navrhovateľ nemá k nim dosah. Navrhovateľ v záujme mimosúdneho vyriešenia sporu vyzval dňa 30.12.2014 odporkyňu na vydanie vecí. Odporkyňa prevzala výzvu dňa 02.01.2015. V odpovedi na výzvu spochybnila vlastníctvo navrhovateľa k hnuteľným veciam, ktorých vydania sa domáha, keď uviedla, že za televízor dostal navrhovateľ sumu 400 Eur a za sedaciu súpravu sumu 700 Eur od jej rodičov. Tieto tvrdenia odporkyne navrhovateľ poprel.
Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania nepoprela, že žila v spoločnej domácnosti s navrhovateľom u jej rodičov od júna 2014 do 15.12.2014, kedy ju navrhovateľ surovo zbil bez akéhokoľvek podstatného dôvodu, o čom podala trestné oznámenie na Obvodnom oddelení PZ Tornaľa. Taktiež nepoprela, že navrhovateľ priniesol do spoločnej domácnosti vyššie uvedený televízor a za v septembri 2014 objednanú sedaciu súpravu s barom zaplatil osobne v obchode dňa 27.10.2014 sumu 700 Eur. Ďalej uviedla, že pokiaľ ide o televízor, navrhovateľ sa dostal do finančnej tiesne a chcel ho odovzdať do záložne. Jej matka H. Š., J.. XX.XX.XXXX navrhla navrhovateľovi, aby predmetný televízor neodovzdal do záložne, pretože má záujem o jeho odkúpenie, s čím navrhovateľ súhlasil a za sumu 400 Eur jej ho predal v júli 2014. Pokiaľ ide o sedaciu súpravu s barom, sumu 700 Eur, ktorú jej požičali jej rodičia vyplatila (vrátila) dňa 29.10.2014 navrhovateľovi v prítomnosti jej matky. Preto odporkyňa považovala návrh vo veci samej za bezpredmetný a žiadala súd, aby ho zamietol.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie najmä oboznámením sa s obsahom príjmového pokladničného dokladu zo dňa 27.10.2014, predžalobnej výzvy na vydanie hnuteľných vecí zo dňa 30.12.2014, potvrdenia o doručení výzvy odporkyni (doručenkou), písomnej odpovede odporkyne na predžalobnú výzvu, dokladom o kúpe televízora, výpisov z účtu na meno: S.. L.Á. Š. za účtovné obdobia od 01.07.2014 do 31.12.2014 a od 01.01.2015 do 30.06.2015, čiastočného výpisu z listu vlastníctva XXXX, okres V., obec Y., katastrálne územie Y., výpisu z účtu a histórie transakcií spoločnosti P. N., N..V..Q.. z 20.10.2014, výsluchmi svedkov L. Š., J.. XX.XX.XXXX, H. Š., J.. XX.XX.XXXX a K. S., J.. XX.XX.XXXX a výsluchmi a vyjadreniami účastníkov konania na pojednávaniach.
Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
V období od júna 2014 do 15.12.2014 žil navrhovateľ v spoločnej domácnosti s odporkyňou a jej dvoma maloletými deťmi u jej rodičov L. Š.Q., J.. XX.XX.XXXX a H. Š., J.. XX.XX.XXXX, na adrese: Z. X, XXX XX Y.. Počas spoločného spolužitia priniesol navrhovateľ do domácnosti farebný plazmový televízor zn. LG s uhlopriečkou 127 cm, model 50PQ3000A.EU. Dňa 27.10.2014 kúpil sedaciu súpravu v tvare U, z materiálu: vrchná časť - látka (biela, resp. krémová farba), spodná časť - ekokoža (čierna farba) + bar, od spoločnosti LH TRADING s.r.o., so sídlom Poručíka Ušiaka 1734/3, 979 01 Rimavská Sobota, ICO: 36 651 109 za kúpnu cenu 700 Eur z vlastných finančných prostriedkov. Sedacia súprava a bar boli následne dovezené do domácnosti. Predmetné hnuteľné veci, ktorých vydania sa navrhovateľ domáha sa stále nachádzajú v uvedenej domácnosti. Uvedené skutkové tvrdenia boli medzi účastníkmi konania (navrhovateľom a odporkyňou) zhodné, preto ich súd považoval za preukázané v zmysle § 120 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „OSP“). Z uvedeného dôvodu zisťovanie pomerov navrhovateľa na účely preukázania zdroja finančných prostriedkov, za ktoré uvedené hnuteľné veci zakúpil, nebolo potrebné. Odporkyňa je na materskej dovolenke, finančne jej vypomáhajú jej rodičia. Z výsluchu jej rodičov ako svedkov vyplynulo, že ich čistý príjem v rozhodnom období činil spolu okolo 1.800 Eur mesačne, z toho 1.250 Eur išlo na dlžoby z ich spoločného podnikania a na chod domácnosti. V súčasnosti je na liste vlastníctve č. XXXX, okres V., obec Y., k. ú. Y. ohľadom bytu v ich vlastníctve zapísaná plomba z dôvodu začatia výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou.
Odporkyňa bola navrhovateľom vyzvaná na vydanie vyššie uvedených hnuteľných vecí písomnou výzvou zo dňa 30.12.2014. Výzvu prevzala dňa 02.01.2015. V písomnej odpovedi na výzvu odporkyňa uviedla, že s vrátením vecí navrhovateľovi nesúhlasí, pretože za televízor dostal sumu 400,- Eur, ktorú následne použil na spoločnú dovolenku. Sumu 700 Eur za sedaciu súpravu vyplatila s pomocou rodičov z pôžičky vo výške 1.000 Eur, ktorú si vzal jej otec od svojho zamestnávateľa a splácal ju po 200 Eur mesačne.
Odporkyňa pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 07.07.2015 uviedla, že keď sa ich vzájomné vzťahy s navrhovateľom zhoršili a dňa 27.10.2014 kúpil sedaciu súpravu, o dva dni na to požiadala jej rodičov o pomoc a títo jej dali peniaze, ktoré mu následne dala do ruky.
Svedok L. Š., J.. XX.XX.XXXX, otec odporkyne pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 07.07.2015 uviedol, že mu pred výsluchom deň vopred boli odporkyňou ukázané dokumenty týkajúce sa tejto právnej veci. K veci vypovedal, že si požičal sumu 1.000 Eur od svojho zamestnávateľa - spoločnosti P. N., N..V..Q.. na vyplatenie peňazí za sedaciu súpravu. Zároveň sa s konateľom spoločnosti K. S. dohodol, že uvedenú sumu vráti v mesačných splátkach po 200 Eur. Uvedená suma 1.000 Eur bola poukázaná na účet syna svedka L. Š., J.. XX.XX.XXXX. Pri odovzdávaní peňazí či už za televízor, alebo sedaciu súpravu osobne prítomný nebol, bolo mu povedané, že boli vyplatené.
Svedkyňa H. Š., J.. XX.XX.XXXX, matka odporkyne pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 07.07.2015 uviedla, že jej pred výsluchom deň vopred boli odporkyňou ukázané dokumenty týkajúce sa tejto právnej veci. K veci vypovedala, že sumu 400 Eur za televízor vyplatila z úspor v júli 2014, pretože ho navrhovateľ chcel dať do záložne. Do záložne televízor navrhovateľ napokon nedal. Na sedaciu súpravu si jej manžel
- L. Š.Ľ., J.. XX.XX.XXXX požičal od svojho zamestnávateľa sumu 1.000 Eur, ktorú následne splácal po 200 Eur mesačne. Doma majú odložených okolo 200 - 300 Eur mesačne, táto suma je však len orientačná.
Svedok K. S., J.. XX.XX.XXXX, konateľ spoločnosti P. N., N..V..Q.. pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 17.09.2015 uviedol, že poukázal svojmu vtedajšiemu zamestnancovi - svedkovi L. Š., J.. XX.XX.XXXX zálohovú platbu na mzdu dňa 20.10.2014 vo výške 1.000 Eur. O tom predložil súdu výpis z účtu a histórie transakcií spoločnosti P. N., N..V..Q.. z 20.10.2014. Zamestnanec mu uviedol, že potrebuje peniaze na kúpu, resp. opravu auta. Na čo ich reálne použil, svedok nevedel uviesť. Uviedol, že čistý príjem zamestnanca činil spolu v čistom okolo 1.350 - 1.400 Eur mesačne.
Súd nevykonal dokazovanie oboznámením sa so záznamom o podaní oznámenia podľa zákona o priestupkoch na OO PZ Tornaľa dňa 15.12.2014, nakoľko predmetom tohto konania nie je vzájomné správanie sa účastníkov konania voči sebe, ale vyhodnotenie vlastníctva k veciam a z toho sa odvíjajúceho posúdenia, či návrh na vydanie vecí je dôvodný. Súd taktiež nedoplnil dokazovanie navrhovateľom navrhnutým vyžiadaním si správ od správcu bytového domu, v ktorom sa nachádza byt rodičov odporkyne, ako aj od exekútorov za účelom zistenia, za akým účelom bola poskytnutá suma 1.000 Eur, či nebola použitá napr. na zaplatenie iných dlžôb, napr. na byte, pretože súd má za to, že uvedené subjekty by takéto správy nevedeli podať, pretože aj keby z prehľadu úhrad, resp. exekučných zrážok vyplynulo, že na úhradu iných dlžôb bola suma 1.000 Eur stiahnutá, resp. zaplatená, nevedeli by sa vyjadriť k jej pôvodu, t.j. či to bola práve suma požičaná si otcom odporkyne od jeho bývalého zamestnávateľa. Navyše suma 1.000 Eur bola, ako z vykonaného dokazovania vyplýva, poukázaná na účet tretieho subjektu - L. Š., J.. XX.XX.XXXX, nie na účet/účty rodičov odporkyne.
Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s nižšie citovanou právnou úpravou sa súd riadil nasledovnými úvahami pri hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom:
Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 126 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že vyššie uvedené hnuteľné veci, ktorých vydania sa navrhovateľ domáha, boli a sú stále vo vlastníctve navrhovateľa. Skutočnosť, že ich nadobudol do vlastníctva v minulosti navrhovateľ nebola medzi účastníkmi konania sporná a ohľadne sedacej súpravy s barom o tom svedčí aj príjmový pokladničný doklad vystavený spoločnosťou LH TRADING s.r.o., so sídlom Poručíka Ušiaka 1734/3, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 36 651 109.
Súd má za to, že odporkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení, že za televízor vyplatila jej matka navrhovateľovi sumu 400 Eur z úspor a za sedaciu súpravu s barom sumu 700 Eur z pôžičky otca odporkyne od jeho zamestnávateľa. Výpovede svedkov - rodičov odporkyne aj vo svetle ostatných dôkazov súd vyhodnotil ako účelové a nevierohodné z nasledovných dôvodov: Uvedení svedkovia žijú v spoločnej domácnosti s odporkyňou, mohli sa teda vopred oboznámiť s tým, čo je predmetom konania (pričom pri výsluchoch aj uviedli, že odporkyňa im dokumenty týkajúce sa tohto konania ukázala) a mohli sa dohodnúť na spoločnej výpovedi. Rodičia odporkyne majú záujem na výsledku sporu, nakoľko medzi nimi odporkyňou a je citové puto a odnesenie vecí zo spoločnej domácnosti by sa dotklo aj ich v potrebe opätovného riešenia zariadenia bytu vzhľadom na to, že nie je vo finančných možnostiach odporkyne, aby sama tieto záležitosti riešila, nakoľko táto je na materskej dovolenke. Svedkovia samotní sú v zlej finančnej situácii, keď im vznikol v minulosti dlh zo spoločného podnikania, ktorý dodnes splácajú, sú na nich vedené exekúcie a v súčasnosti sa začal výkon záložného práva ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome cestou dobrovoľnej dražby k ich bytu. Aj vzhľadom na to má súd za to, že nebolo a ani nie je v možnostiach rodičov odporkyne vyplatiť navrhovateľa z nejakých úspor, tak ako to tvrdila matka odporkyne. Svedok K. S., konateľ spoločnosti, v ktorej bol otec odporkyne zamestnaný uviedol iný dôvod, pre ktorý zamestnanec žiadal pôžičku - zálohovú platbu na mzdu - kúpa, resp. oprava auta. Nepotvrdil teda výpoveď otca odporkyne. Navyše otec odporkyne uviedol, že pri odovzdávaní peňazí za televízor, či sedaciu súpravu s barom nebol, jeho svedecká výpoveď teda ani uvedené tvrdenia odporkyne o zaplatení peňazí navrhovateľovi nedokazuje. Pokiaľ ide o tvrdenie odporkyne, že pôžička otca od jeho vtedajšieho zamestnávateľa vo výške 1.000 Eur bola použitá na výplatu sedacej súpravy s barom, k tomu súd ďalej uvádza nasledovné:
Poukázanie sumy 1.000 Eur na účet syna rodičov odporkyne ZoX. Š., J.. XX.XX.XXXX a následne poukazovanie súm z tohto účtu na účet zamestnávateľa otca odporkyne samo o sebe pri vyhodnotení výpovedí rodičov odporkyne ako nevierohodných nedokazuje, že uvedená suma bola použitá práve na vyplatenie sedacej súpravy s barom. Ďalej z výpisu z predmetného účtu za účtovné obdobie od 01.01.2015 do 30.06.2015 a z výpisu z účtu bývalého zamestnávateľa otca odporkyne vyplýva, že suma 1.000 Eur bola poukázaná z účtu zamestnávateľa dňa 20.10.2014 a pripísaná na účet L. Š., J.. XX.XX.XXXX dňa 21.10.2014. Odporkyňa na pojednávaní dňa 07.07.2015 uviedla, že po kúpe sedacej súpravy navrhovateľom dňa 27.10.2014 o dva dni na to pre zhoršené ich vzájomné vzťahy požiadala rodičov o pomoc, t.j. dňa 20.10.2014 ešte otec odporkyne nemohol požiadať svojho zamestnávateľa o „pôžičku“ na vyplatenie navrhovateľa, ale na iný účel. Ako už bolo uvedené vyššie, ani bývalý zamestnávateľ otca odporkyne nepotvrdil, že by ho otec odporkyne žiadal o zálohovú platbu na mzdu na tento účel, ale na kúpu, resp. opravu auta.
Vzhľadom na uvedené, keďže odporkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne jej tvrdení, že sumy 400 Eur a 700 Eur boli navrhovateľovi vyplatené, nemá súd preukázané, že došlo k prevodu vlastníckeho práva k vyššie uvedeným veciam z navrhovateľa na odporkyňu, teda súd má za to, že vlastnícke právo k predmetným hnuteľným veciam stále patrí navrhovateľovi, odporkyňa zadržiavaním vecí vo svojej domácnosti neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva, a preto súd návrhu vo veci samej ako dôvodnému vyhovel a zaviazal odporkyňu na vydanie vo výrokovej časti uvedených hnuteľných vecí navrhovateľovi.
Podľa § 151 ods. 1 veta prvá OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka konania, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrad týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
O náhrade trov konania na návrh navrhovateľa súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, nakoľko navrhovateľ mal plný úspech vo veci. Úspešnému navrhovateľovi súd priznal náhradu trov konania vo výške 417,45 Eur pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku zo návrhu na začatie konania vo výške 99,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 317,95 Eur v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) v platnom znení za nasledovné úkony právnej služby:
I. tarifná odmena za 4 úkony právnej služby po 61,41 Eur:
- prevzatie a príprava zastúpenia vo veci samej dňa 30.12.2014
- písomné podanie na súd vo veci samej (návrh na začatie konania) zo dňa 21.01.2015
- účasť na konaní pred súdom (pojednávaní) dňa 07.07.2015
- účasť na konaní pred súdom (pojednávaní) dňa 17.09.2015
II. tarifná odmena za 1 úkon právnej služby vo výške 30,71 Eur:
- za účasť na pojednávaní dňa 08.10.2015, na ktorom došlo len k vyhláseniu rozsudku, t.j. 1 zo sumy 61,41 Eur.
+ 1x režijný paušál vo výške 8,04 Eur; + 4 x režijný paušál po 8,39 Eur.
Pri určovaní základnej sadzby tarifnej odmeny za jednotlivé úkony právnej služby súd (na rozdiel od právneho zástupcu navrhovateľa) v zmysle uznesenia NS SR sp. zn. 5 M Cdo 17/2010 zo dňa 15.04.2011 a § 9 ods. 1 v spojení s § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení vychádzal z hodnoty vecí, vydania ktorých sa navrhovateľ domáha, pretože aj pri vydaní vecí sa ako predbežná otázka rieši určenie vlastníckeho práva k nim, ktorá činí spolu 1.050 Eur. Hodnota vecí vyplýva z dokladu o kúpnej cene televízora vo výške 350 Eur a príjmového pokladničného dokladu o kúpnej cene sedacej súpravy s barom. Analogicky, aj keď sa uvedené rozhodnutie vzťahuje na nehnuteľné veci, jeho závery možno aplikovať aj na veci hnuteľné. Nie je rozhodujúce, že pre účely vyrubovania súdneho poplatku z návrhu vo veci samej v zmysle poznámok k položke 1 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení, sa súdny poplatok vyrubuje sumou 99,50 Eur ako pri nemožnosti predmet konania oceniť peniazmi, pretože toto kritérium si stanovil štát len na účely vyrubovania súdneho poplatku, toto kritérium sa nepoužije aj na účely určovania vymeriavacieho základu tarifnej odmeny v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Svedčí o tom aj ustanovenie § 10 ods. 2 cit. vyhlášky, v zmysle ktorého za cenu práva sa považuje aj hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
Povinnosť nahradiť trovy konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa súd uložil odporkyni v súlade s ust. § 149 ods. 1 OSP.
O náhrade trov štátu rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením z dôvodu potreby prvotného rozhodnutia o svedočnom svedka K. S. a jeho vyplatenia. Dovtedy totiž nie je jasné, aké trovy štát platil.
Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia tohto rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení).