Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-287-2011.pdf
PDF · 94.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-9C/287/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., sídlo: Piešťany, Teplická č. 7434/147, IČO: 36 234 176, proti odporcovi: P. V., W., P.. C. Č.. XXXX/XX, právne zastúpený: Mgr. Andrea Šutovská, advokátka, sídlo: Piešťany, č. 17, o návrhu na zaplatenie 1 534,72 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 238,58 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom z 15.11.2011, doručeným súdu 16.11.2011, navrhol, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1 475,80 eur, úroku z omeškania vo výške 0,023 % denne z čiastky 1 475,80 eur od 25.10.2008 do zaplatenia, pokutu vo výške 55,- eur, upomienku vo výške 3,32 eur a náhradu trov konania vo výške 92,- eur. Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že 07.05.2008 uzatvoril s odporcom úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1 191,96 eur. Odporca sa zaviazal uhradiť úver v 12 mesačných splátkach po 122,98 eur, teda celkom spolu 1 475,76 eur. Nakoľko odporca nesplácal úver podľa dohodnutých podmienok, navrhovateľ mu uložil v súlade s úverovými zmluvnými podmienkami pokutu vo výške 55,60 eur, upomienku vo výške 3,32 eur a 24.10.2008 mu zaslal výzvu k splateniu celého dlhu vo výške 1 534,72 eur. Odporca po zosplatnení zaplatil len 0,00 eur, preto dlh predstavuje 1 534,72 eur.
Odporca vo Vyjadrení z 27.05.2014 o.i. vzniesol námietku premlčania pohľadávky uplatnenej navrhovateľom, návrh preto žiadal zamietnuť. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
Navrhovateľ vo vyjadrení z 17.07.2014 k námietke premlčania vznesenej odporcom uviedol, že zročnosť dlhu nastala 24.10.2008, pričom napriek spotrebiteľskému charakteru zmluvy majúcej formu absolútneho obchodu sa premlčanie spravuje výlučne Obchodným zákonníkom, podľa ktorého je premlčacia doba 4 roky. Premlčacia doba teda uplynula 24.10.2012, pričom návrh na vydanie platobného rozkazu bol súdu doručený 16.11.2011, teda pred uplynutím premlčacej doby.
Na prejednanie veci samej súd vytýčil termín pojednávania.
Navrhovateľ sa pojednávania nezúčastnil, pričom svoju neúčasť na pojednávaní riadne písomne ospravedlnil. Súhlasil s prejednaním veci a jej rozhodnutím v jeho neprítomnosti.
Odporca pred súdom navrhol zamietnuť návrh navrhovateľa ako nedôvodný, pretože došlo k premlčaniu nároku s prihliadnutím na ustanovenie § 100 ods. 1 až 110 Občianskeho zákonníka, kde je jasné, že premlčacia lehota je 3 roky. Odporca bol naposledy vyzvaný listom z 24.10.2008 s tým, že má plniť do 15 dní odo dňa spísania tohto listu, takže lehota sa počíta od dňa 08.11.2008 a návrh navrhovateľ podal na súd až 16.11.2011. Premlčacia lehota uplynula dňa 08.11.2011, čiže keďže bol návrh podaný až 16.11.2011, pohľadávka navrhovateľa je premlčaná.
Súd vo veci vykonal dokazovanie Úverovou zmluvou z 07.05.2008, Úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia , a.s., Splátkovým kalendárom zmluvy, Splatenia celého úveru s výzvou k úhrade z 24.10.2008, ako aj ďalším obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Z Úverovej zmluvy z 07.05.2008 č. XXXXXXXXXX súd zistil, že bola uzatvorená medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 1 191,96 eur. Odporca sa zaviazal splatiť úver 12 mesačnými splátkami vo výške 122,98 eur s dátumom prvej splátky po 1 mesiaci od dátumu poskytnutia úveru a úhradou nasledujúcich splátok vždy do posledného dňa v príslušnom mesiaci, ak nasledujúci kalendárny deň po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa v mesiaci. Výška ročnej priemernej miery nákladov bola dohodnutá na 46,4 %, ročná úroková sadzba na 38,14%, splatnosť úveru 20.05.2009. Celkové náklady odporcu boli 283,84 eur.
Z Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia , a.s., súd zistil že v Hlave 5 § 1 sa odporca zaviazal poskytnutý úver riadne a včas splácať pravidelnými mesačnými splátkami. V Hlave 7 Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru, v § 3 sa odporca zaviazal celý čerpaný úver splatiť na požiadanie navrhovateľa v prípade, že a/ sa oneskorí s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom v tomto prípade navrhovateľovi vzniklo oprávnenie jednostranne odstúpiť od úverovej zmluvy, pozastaviť čerpanie už poskytnutého úveru alebo dohodnutý úver neposkytnúť. Na doručovanie písomností, v ktorých navrhovateľ žiadal splatenie úveru podľa § 3 tejto Hlavy sa použijú obdobne ustanovenia § 7 Hlavy 13 Úverových podmienok. V § 7 Hlavy 6 v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písmeno a/ § 3 tejto Hlavy, ak je jej dôsledkom vznik povinnosti odporcu uhradiť navrhovateľovi celý poskytnutý úvery, je odporca povinný uhradiť navrhovateľovi súčasne s úverom aj u zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku na ktorú by navrhovateľovi vznikol nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach. Navrhovateľ je oprávnený v týchto prípadoch úver po zosplatnení úročiť. Z Hlavy 13 § 7 súd zistil, že pri doručovaní poštou adresátovi, ktorý nebol zastihnutý, napriek tomu, že sa v mieste doručenia zdržuje, sa použijú primerane ustanovenia O.s.p. o doručovaní písomnosti fyzickým osobám do vlastných rúk s tým, že ak si nevyzdvihne adresát zásielku do desiatich dní odo dňa jej uloženia považuje sa za posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení zásielky nedozvedel. Odporca podpisom úverovej zmluvy potvrdil, že sa zdržuje na adrese svojho trvalého bydliska, prípadne na adrese uvedenej ako adresa pre doručovanie a dáva výslovný pokyn navrhovateľovi doručovať mu písomnosti na ním uvedenú adresu pre doručeniu pre doručovanie, pokiaľ túto neuviedla na adresu jeho trvalého bydliska. Odporca sa zaviazal navrhovateľovi neodkladne oznámiť zmenu adresy trvalého bydliska či adresy pre doručovanie s tým, že ak je zmena oznámená predpokladá sa, že odporca sa zdržuje na mieste svojho trvalého pobytu. Tiež sa dohodli, že pokiaľ bude listom doručovaná navrhovateľom odporcovi výpoveď alebo odstúpenie od tejto úverovej zmluvy a tento list sa vráti navrhovateľovi ako nedoručený, zruší sa úverová zmluva dňom, keď tento list navrhovateľovi vráti. Navrhovateľ je povinný zaslať odporcovi výpoveď alebo odstúpenie od úverovej zmluvy formou doručeného doporučeného listu alebo doporučeného listu do vlastných rúk.
Zo Splátkového kalendára zmluvy súd zistil, že odporca neuhradil ani jednu splátku úveru. Ďalšiu platbu odporcu navrhovateľ priradil 28.07.2008 vo výške 16,- eur ako zmluvnú pokutu, 24.10.2008 vo výške 101,52 eur ako pokutu za predčasnú splatnosť úveru, 25.09.2008 vo výške 29,77 eur a 17.10.2008 vo výške 9,83 eur ako zmluvné pokuty a 16.06.2008 vo výške 3,32 eur ako upomienku.
Zo Splatenia celého úveru s výzvou k úhrade z 24.10.2008 spolu s poštovým podacím hárkom súd zistil, že navrhovateľ vyzval odporcu na splatenie dlhu vo výške 1 534,72 eur v lehote do 15 dní od spísania listu. Výzva bola daná na poštovú prepravu 28.10.2008.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 4) Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. a), b) z. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky , úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
V zmysle vyššie vykonaného dokazovania zmluvou o úvere z 07.05.2008 mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy, keďže zmluvnými stranami je na jednej strane navrhovateľ ako dodávateľ a na druhej strane odporca ako spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, keďže sa jednalo o štandardnú formulárovú zmluvu navrhovateľa. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch preto súd na daný právny vzťah aplikoval nielen ustanovenia Obchodného zákonníka, ale tiež ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúcich sa spotrebiteľa, ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Súd predtým ako pristúpil ku skúmaniu opodstatnenosti samotného nároku navrhovateľa zaoberal sa v prvom rade otázkou premlčania vzhľadom na námietku premlčania vznesenú odporcom pred súdom za súčasného prihliadnutia z úradnej povinnosti súdom na premlčanie v zmysle novely č. 102/2014 Z.z., ktorým bol zákon č. 250/2007 Z.z. doplnený okrem iného o § 5b, podľa ktorého súd z úradnej povinnosti aj bez návrhu prihliada na nemožnosť úspešného uplatnenia práva z dôvodu premlčania v prípade rozhodovania o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy. Povinnosť zakotvená v citovanom ustanovení je procesného charakteru, na základe čoho ju je súd povinný aplikovať pri rozhodovaní o nárokoch z právnych vzťahov vzniknutých pred účinnosťou tejto novely.
Z vykonaného dokazovania výzvou na splatenie dlhu z 24.10.2008 mal súd za preukázané, že predmetný dlh sa stal splatným 15 dní po spísaní výzvy, t.j. 09.11.2008, kedy začala plynúť trojročná premlčacia doby, ktorá uplynula 09.11.2011. Keďže navrhovateľ návrh podal na súde dňa 16.11.2011, učinil tak až po uplynutí trojročnej premlčacej doby.
Pokiaľ ide o ustálenie, či v danej veci sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka o premlčaní (pretože je nepochybné, že úver je absolútnym obchodom a súd toto nespochybňuje), súd uvádza vzhľadom na vyjadrenie navrhovateľa z 17.07.2014, v ktorom tvrdí,
že napriek spotrebiteľskému charakteru zmluvy majúcej formu absolútneho obchodu sa premlčanie spravuje výlučne Obchodným zákonníkom, podľa ktorého je premlčacia doba 4 roky, nasledovné. Možno na prvý pohľad sa javí, že ustanovenia o premlčaní nie sú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, ako správny (nemožno ho považovať za nelogický), k tomuto záveru však možno dospieť až po vyhodnotení, či právnu úpravu premlčania v Občianskom zákonníku možno považovať pre spotrebiteľa za priaznivejšiu, alebo nie. Za stavu dualistickej právnej úpravy (dvojaká právna úprava rovnakých inštitútov súkromného práva) je plošné vylúčenie občianskoprávnej úpravy inštitútov súkromného práva a naopak paušalizovanie obchodného práva typického predovšetkým pre podnikateľskú sféru nenáležité. Presadzovanie obchodného práva na inštitúty upravené v kódexe o občianskych právach len s poukazom na argumentáciu o úveroch ako absolútnych obchodoch je argumentačne zjednodušené. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dualistická právna úprava uznania dlhu, zmluvných pokút, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.). Uprednostnenie obchodného práva pred ustanoveniami kódexu o občianskych právach má pre spotrebiteľov diametrálne odlišné negatívne následky. Za nedostatočný na presadenie obchodného práva považuje súd aj argument, že rovnaká právna úprava dopadá na obidve strany zmluvného vzťahu. Súd poznamenáva, že aj právna úprava v Občianskom zákonníku dopadá na obidve strany v súlade s princípom rovnosti, a nemožno prehliadnuť pritom fakt, že sú to predovšetkým dodávatelia, ktorí uplatňujú práva na súde. Spory iniciované spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto argument o obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný (rozsudok Krajského súdu v Prešove z 19. novembra 2013 sp. zn. 6 Co 2/2013, pozn. súdu: súd vo výroku rozhodnutia pripustil dovolanie, a bolo zistené, že toto v zákonnej lehote podané nebolo). Je zrejmé, že všeobecná premlčania doba v Obchodnom zákonníku je o jeden rok dlhšia (4 roky), ako premlčacia doba v Občianskom zákonníku (3 roky). Zároveň je nepochybné, že v danej veci je pre odporcu ako spotrebiteľa priaznivejšie, keď súd aplikuje ustanovenie zákona, ktoré upravuje kratšiu premlčaciu dobu, t.j. ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nepredlžuje sa tým stav právnej neistoty. Súd pritom považoval ustanovenia o premlčaní v zmysle Občianskeho zákonníka za priaznivejšie pre spotrebiteľa aj z nasledovných dôvodov. V zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka (spočívanie a pretrhnutie premlčacej doby), ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Z tohto ustanovenia Obchodného zákonníka je zrejmé, že v prípade čiastočného plnenia záväzku platí, že dôjde k uznaniu zvyšku dlhu a teda k pretrhnutiu premlčacej doby, čo spôsobí, začatie plynutia novej premlčacej doby. Ďalej Obchodný zákonník upravuje v § 407 ods. 2, že platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia. Takéto ustanovenia Občiansky zákonník neobsahuje. Aj tu teda možno vidieť podstatný rozdiel v dopade právnej úpravy o premlčaní obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, a nepriaznivejšieho právneho následku na spotrebiteľa oproti právnej úprave premlčania v Občianskom zákonníku, ktorá takéto ustanovenie (vyššie uvedené) o pretrhnutí premlčacej doby neobsahuje. Je logické, keď súd pripustí aplikáciu premlčania toho ktorého kódexu ako celku, pričom pri zohľadnení vyššie uvedených následkov, je potrebné konštatovať, že úprava premlčania ako celok je pre spotrebiteľa priaznivejšia podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Táto je totiž „citlivejšia“.
Na základe uvedeného preto súd rešpektujúc z hľadiska princípu právnej istoty ustálenú súdnu prax presadzujúcu princíp absolútnej ochrany spotrebiteľa (pozn. súdu: „privilegovaného spotrebiteľa“) s poukazom na vyššie uvedené návrh v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 142 ods. 1, 2 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, v zmysle ktorých odporcovi ako plne úspešnému účastníkovi konania (keďže návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol v celom rozsahu) vzniklo právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi, ktorý v konaní úspech nemal. Odporca si uplatnil náhradu trov konania v priebehu konania vo vyjadrení z 27.05.2014, tiež pred súdom 08.10.2015, ktorých výšku vyčíslil podaním z 08.10.2015, doručeným 09.10.2015 nasledovne:
- 3 úkony právnej služby: 1/ prevzatie a príprava právneho zastúpenia 09.05.2014 ... 71,37 eur + 8,04 eur režijný paušál, 2/ za písomné podanie na súd 27.05.2014 - písomné vyjadrenie odporcu ... 71,37 eur + 8,04 eur režijný paušál, 3/ účasť na pojednávaní 08.10.2015 .... 71,37 eur + 8,39 eur režijný paušál, spolu 238,58 eur. Súd posúdil uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom dospel k záveru, že odporca si uplatnil náhradu trov konania v súlade s predmetnou vyhláškou, a preto mu ju súd priznal v sume 238,58 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Trnave prostredníctvom Okresného súdu Piešťany v písomnom vyhotovení 2x.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.