Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

0Er/2192/1998

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v exekučnej veci oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Námestie slobody 5, 093 22 Vranov nad Topľou, IČO: 37937766 proti povinnému: A. N., D.. XX.X.XXXX, N. C. XXX, Z., P. vymoženie 1327,76 eur s prísl., súdnym exekútorom JUDr. Štefanom Šviderským, Exekútorský úrad Vranov nad Topľou, takto

rozhodol:

Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e .

Súdnemu exekútorovi trovy exekúcie n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Na základe návrhu oprávneného a poverenia Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 21.12.2008 začal exekútor exekúciu o vymoženie sumy 1327,76 eur s príslušenstvom.

V priebehu exekúcie bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie s poukázaním na skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Ako vyplýva z § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Uvedené exekučné konanie začalo dňa 4.12.1998 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, preto súd aplikoval na daný prípad znenie Exekučného poriadku do 31.01.2002, kde absentuje dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného.

Podľa , Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002 ( ďalej len „Ex. por.“) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Ako vyplýva z § 58 ods. 1 Ex. por. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Šetrením súdny exekútor nezistil žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok vo vlastníctve povinného. Ani šetrením prostredníctvom Katastrálneho portálu sa súdu nepodarilo zistiť žiaden nehnuteľný majetok povinného v Slovenskej republike. Taktiež neboli zistené žiadne finančné prostriedky, z ktorých by mohla byť uspokojená pohľadávka oprávneného. Povinný sa nenachádza sa v databázach ako zamestnanec s pravidelným príjmom, zamestnávateľ, osoba poberajúca sociálne dávky alebo ako poberateľ dôchodku. Povinný nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla. Pokračovanie exekúcie sa vzhľadom na vykonané šetrenie javí ako nehospodárne, nakoľko v priebehu sedemnástich rokov vedenia exekúcie sa nepodarilo zistiť žiaden majetok povinného, nie je preto ani do budúcna predpoklad úspešného vymoženia predmetnej pohľadávky. Pokiaľ ide o evidencii povinného ako SZČO, z výpisu zo Živnostenského registra je zrejmé, že podnikateľskú činnosť ukončil k 3.4.2014.

Súd vzhľadom na nemajetnosť povinného vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že nie možné zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinnej podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, keďže zastavenie podľa tohto ustanovenia sa na predmetné konanie nevzťahuje s poukazom na § 235 ods. 2 Exekučného poriadku.

V zmysle §196 Ex. por. v znení účinnom do 31.1.2002 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 Ex. por. v znení účinnom do 31.1.2002 náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Ako vyplýva z § 203 Ex. por., ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

V exekučných konaniach začatých pred 1.2.2002, pokiaľ sa jedná o trovy exekúcie, bolo možné zaviazať oprávneného na zaplatenie iba tých trov exekúcie, ktoré bolo potrebné vynaložiť na účelné vymáhanie jeho nároku a súd pri rozhodovaní musel vziať v úvahu aj to, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

V zásade síce platí, že súdny exekútor má právo na náhradu trov potrebných pre účelné vymáhanie nároku a tieto v princípe znáša povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Z tejto zásady vyplýva výnimka, kedy je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov a táto výnimka je upravená v § 203 Exekučného poriadku, a to len pri spôsobe ukončenia exekúcie jej zastavením. Súd musí zvážiť, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Rozsah tejto povinnosti na náhradu je daný rozsahom procesného zavinenia oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie. Nie je možné postihovať alebo hodnotiť správanie oprávneného v priebehu exekučného konania, pretože prípadná povinnosť oprávneného k náhrade trov exekúcie sa viaže výlučne len k procesnému hľadisku, to ukončeniu exekúcie zastavením z dôvodu nemajetnosti povinného. V danom prípade skutočnosť, že došlo po sedemnástich rokoch od začatia exekučného konania k zisteniu, že povinný nemá majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, nie je možné podľa názoru súdu považovať za zavinenie oprávneného a tvrdiť, že pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Súdnemu exekútorovi v tejto výnimočnej situácii nie je možné priznať náhradu trov exekúcie. Exekútor ako nositeľ práva na náhradu trov exekúcie je v exekučnom konaní v postavení účastníka konania a nie vykonávateľa verejnej moci, pričom je na výsledku exekúcie materiálne zainteresovaný. Svojím súhlasom stať sa súdnym exekútorom a vykonávať činnosť exekútora musí preto znášať aj s tým spojené riziko, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie svojich zákonných nárokov ako účastník exekučného konania (v časti trov).

Návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému podal oprávnený súdnemu exekútorovi dňa 4.12.1998. Oprávnený nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, ktorým je nemajetnosť povinného. Ustanovenie Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, bolo do Exekučného poriadku zavedené až s účinnosťou od 01.02.2002, pričom predmetné exekučné konanie začalo dňa 4.12.1998. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, ktorý je nutné na danú vec aplikovať, vzhľadom na citované prechodné ustanovenie Exekučného poriadku, nebolo možné zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.

Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v príslušnom znení predpokladá možnosť, nie povinnosť súdu uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému, a teda obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať súdnemu exekútorovi trovy zastavenej exekúcie. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení, sp.zn. zo dňa 13.01.2005 konštatoval, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť súdu nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Uvedené vyplýva z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúcu sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, mieru jeho zavinenia a napokon aj to, že keby tu aj bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita.

V danom prípade súd poukazuje na právne závery uvedené napríklad v uzneseniach Krajského súdu Prešov sp.zn. zo dňa 30.04.2013, sp.zn. zo dňa 12.11.2013, v uznesení Krajského súdu Trenčín sp.zn. zo dňa 29.10.2013.

Tiež poukazuje na právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedené napríklad v uznesení, sp.zn. zo dňa 27.09.2012.

Skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, že súdnemu exekútorovi nie je priznaná náhrada vzniknutých trov nie je v rozpore so zákonom. Riziko, ktoré nesie súdny exekútor pri výkone exekúcie je odôvodnené a kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie (pozri rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (citované v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , IV ÚS 27/2008/.

Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne. Počas výkonu exekúcie bolo zistené, že povinný je nemajetný. Oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať daný stav, teda nemohol ani predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Vzhľadom na to, že oprávnený nemohol ani pri náležitej starostlivosti predvídať, že nastane predmetná skutočnosť, t.j. neexistencia majetku na strane povinného počas značne dlhého obdobia a teda zastavenie exekúcie nezavinil, v konaní neboli splnené predpoklady pre použitie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002 v súlade s prechodnými ustanovenia.

Súd nemohol na trovy exekúcie zaviazať povinnú v zmysle § 197 ods. 1 Ex. por., nakoľko nebol zistený ani taký jej majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.