Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-22-2015.pdf
PDF · 87.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-3T/22/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Sone Mihaľákovej a prísediacich Štefana Cimbalu a Ladislava Dragúna na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8. 10. 2015 v Košiciach takto
rozhodol:
obžalovaný
F. N. , nar. XX... XXXX v B.., bytom G.- W. C., od 5. 11. 2014 vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Košice
j e v i n n ý , ž e
dňa 14. 8. 2014 okolo 15,00 hod. po zaklopaní na dvere bytu na ul. O. č.. v Košiciach a po ich otvorení jeho otcom M.. N., nar. XX. X. XXXX, ich nasilu vytlačil a vošiel do bytu, v ktorom sa mu následne vyhrážal zabitím, ak mu nedá peniaze na víno, t e d a
- iného hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a spáchal čin na chránenej osobe,
- neoprávnene vnikol do obydlia iného, čin spáchal závažnejším spôsobom a voči chránenej osobe,
t ý m s p á c h a l
- zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona a
- zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona.
Z a t o m u u k l a d á :
Podľa § 189 ods. 2, § 42 ods. 1, 41 ods. 2, § 39 ods. 1,§ 39 ods. 3 písm. e/ Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky.
Podľa § 48 ods.2 písm. b/ Tr. zákona pre výkon testu ho zaraďuje do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušuje vo výroku o treste trestný rozkaz Okresného súdu Košice I sp. zn. 6T 4/2015 zo dňa 9.2.2015, ktorým mu bol podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov a jeho výkon bol odložený na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov s probačným dohľadom ako aj všetky ďalšie rozhodnutia ktoré obsahovo na tento výrok naväzujú, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo jeho zrušením stratili podklad.
odôvodnenie:
Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného, poškodeného M. N., svedkov M. N., I. T., F. C., súdnych znalkýň z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a listinných dôkazov v spise obsiahnutých. Po zvážení jednotlivých dôkazov samostatne ako aj v ich vzájomnej náväznosti a nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Obž. F. N. prehlásil, že je nevinný. Na svoju obranu uviedol, že doteraz opakovane súdne trestaný iba kvôli otcovi, napriek tomu ho má rád, otec ho však nenávidí. Hoci sú ich vzťahy naštrbené, navštevoval ho 3 až 4-krát mesačne. Keď bol otec nervózny, vtedy od neho odišiel do 5 minút, inokedy u neho aj viac dní prespával. Cez deň spolu varili, upratovali, aj si spolu vypili. Mal aj kľúče od jeho bytu, ktoré si však niekedy v r. 2014 od neho vypýtal späť.
Dňa 14. 8. 2014 chcel od neho peniaze na víno, bol triezvy, keď zazvonil pri bráne dohodnutým spôsobom a do domofónu povedal : „ ja som, otec „. Otvoril mu všetky dvere, aj presklenné na chodbe domu. Otec bol veľmi opitý, v kuchyni spal nejaký muž, druhý tam niečo jedol. Na stole bola nedopitá fľaša vodky, z ktorej si nalial dva poháriky a 2-litrová fľaša piva. Otec mu povedal, že nemá peniaze , ale že mu víno kúpi a odišli spolu do OC Dargov, za 2-litrovú fľašu vína zaplatil bankomatovou kartou. Bolo asi 15,00 hod., keď sa rozišli pred OC Dargov, otec išiel domov so susedkou F., ktorú tam stretli . On išiel za matkou, víno vypil cestou na zastávku MHD.
Pretože v prípravnom konaní tvrdil, že v byte otca ani nebol, lebo bol vtedy hospitalizovaný, bola jeho výpoveď z prípravného konania prečítaná. Tento zásadný rozpor vo výpovedi vysvetlil tak, že o inkriminovanom dni neskôr dlho premýšľal až dospel k tomu, že prebehol tak, ako vypovedal na súde.
Svedok - poškodený M. N. uviedol, že v roku 1989, aby sa urýchlil rozvod jeho manželstva, súhlasil, aby o ňom manželka tvrdila, že je homosexuál. Z tohto manželstva sú synovia F. a M. , ktorých výchovu sama nezvládla, obžalovaný začal piť, keď bol veľmi mladý. Je invalidný dôchodca, pracuje brigádnicky. Lieči sa na psychiatrii od r. 1994, liečba nesúvisí s užívaním alkoholu. V r. 1995 ho obžalovaný sotil zo schodov, má z jeho správania depresiu, stres. Dňa 14. 8. 2014 bol po nočnej smene, v byte bol sám. Myslel si, keď otváral dvere bytu, že je to susedka V. U., ktorá medzičasom zomrela. Nevedel, že je za nimi obžalovaný, ktorý vtlačil nohu medzi dvere , pretlačil ho a vstúpil do bytu. Dvere ostali pootvorené, za chvíľu prišiel do bytu aj jeho druhý syn M.. Obžalovanému aj uvaril kávu, začal sa však správať neprístojne, vulgárne, udrel ho za to „ po pysku „ a keď sa mu pre víno vyhrážal zabitím, s mladším synom ho spoločne vytlačili z bytu von. Asi po pol hodine sa vrátil do bytu znovu aj s bratom M., mal potrhanú košeľu, tvrdil, že mu ju potrhali policajti.
Svedok M. N., brat obžalovaného, a svedkyňa I. T., matka obžalovaného, využili právo odoprieť výpoveď podľa § 130 ods. 1 Tr. poriadku.
Svedkyňa F. C. je 16 rokov susedkou poškodeného, býva v malometrážnom byte na chodbe oproti, preto „ s ním musí vychádzať „. Uviedla, že pozná obžalovaného aj jeho brata, lebo chodili otca navštevovať, obžalovaný bol niekedy opitý, jeho brat nikdy. Obžalovaný sa k nej správal vždy pekne, pozdravil sa, porozprával sa s ňou, keď mu požičala peniaze, vždy jej ich vrátil. Nepamätá sa kedy to bolo, keď ho raz podnapilého a raz aj jeho v takom stave otca odprevádzala domov od OD Dargov na ul. O. X. Obžalovaný sa na otca nikdy nesťažoval, jeho otec o ňom hovoril, že je škoda, že pije. O prejednávanej udalosti nemá žiadnu vedomosť , vie len o jednom prípade, keď videla, ako sa obžalovaný doobedu na chodbe porezal na krku, ošetrili ho v stanici opatrovateľskej služby, ktorá je na prízemí obytného domu. Od susedky sa dozvedela, že v byte poškodeného tomu celú noc predchádzal buchot a krik.
Správy z Poštovej banky, a.s., Tatra banky a.s., Prima banky Slovensko a.s., mBank SA, pobočky zahraničnej banky nepotvrdili obranu obžalovaného, že poškodený mu dňa 14. 8. 2014 okolo 15,00 hod. v obchode kúpil víno, za ktoré platil svojou bankomatovou kartou.
K osobe obžalovaného a poškodeného boli vypracované znalecké posudky z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria.
Súdna znalkyňa MUDr. Z. R. k osobe obžalovaného konštatovala, že nie je duševne chorý, chápe zmysel trestného konania. Má však poruchu osobnosti, ide o emocionálne nestabilnú poruchu osobnosti a to impulzívneho typu, pri ktorej je zvýšené agresívne správanie, pohotovosť k afektom, výbuchy zlosti. Impulzivita je u neho prítomná nie len po užití alkoholu. Okrem uvedenej poruchy osobnosti sú u obžalovaného prítomné aj rysy paranoidné, schizoidné a histrionske. U obžalovaného neboli zistené poruchy vnímania a myslenia, čo vylučuje prítomnosť duševnej poruchy v zmysle psychózy. Obžalovaný má sklon k zvýšenému fantazírovaniu, k vymýšľaniu, k megalomanským náboženským prejavom a pohotovosť k paranoidnému spracovaniu. Pretože syndróm závislosti na alkohole je u neho v rozhodujúcom - kruciálnom štádiu a prejavy agresivity sú pozorovateľné aj bez účinku alkoholu, znalkyňa odporučila, z psychiatrického hľadiska pre zamedzenie nebezpečnosti jeho pobytu na slobode, ústavnú formu liečby tejto závislosti.
Zo znaleckého posudku v súvislosti s vyšetrením duševného stavu obžalovaného pre potreby predchádzajúceho trestného stíhania, ktorý bol vypracovaný súdnymi znalkyňami MUDr. D. Y.S. a MUDr. E. O. dňa 26. 9. 2010, ktorý bol oboznámený ako listinný dôkaz. Z neho vyplýva, že u obžalovaného bola zistená psychická aj telesná závislosť od alkoholu , pije v ťahoch, nevie sa zdržať pitia alkoholických nápojov, minulé pokusy o ambulantné či dobrovoľné ústavné liečenie boli neúspešné.
Súdna znalkyňa MUDr. L. O. G. vypovedala, že u poškodeného M. N. bola diagnostikovaná emočne nestabilná porucha osobnosti impulzívneho typu, čo je trvalá povahová úchylka. Jeho frustračná tolerancia je znížená, aj na menej stresujúce podnety môže reagovať prchkejšie . V čase spáchania činu boli a aktuálne sú zachované jeho kognitívne funkcie - intelekt, pamäť, myslenie . Nemá podstatne zníženú schopnosť vypovedať o prejednávaných skutočnostiach a bol schopný ich priebeh správne vnímať.
Na základe týchto výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že sa žalovaný skutok stal, že ho spáchal obžalovaný a že konaním, popísaným vo výrokovej časti rozsudku naplnil po stránke objektívnej znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona a zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona. Obžalovaný konal z hľadiska subjektívnej stránky v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Tr. zákona.
Obranu obžalovaného, súd neakceptoval. Najprv s určitosťou tvrdil, že v čase činu bol hospitalizovaný, nemohol byť v otcovom byte, neskôr, že ho otec sám pustil do svojho bytu, odkiaľ spolu odišli do obchodu kúpiť víno. Podstatnú zmenu svojej výpovede presvedčivo nezdôvodnil. Naproti tomu výpoveď poškodeného bola na súde totožná s tým, čo vypovedal už v prípravnom konaní, dôkaz, ktorý by jej hodnovernosť spochybňoval, produkovaný nebol.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo základných zásad ukladania sankcií, ktoré sú uvedené v ust. § 34 a nasl. Trestného zákona .
Obž. F. N. je nezamestnaný a nemá trvalé bydlisko. V registri trestov má od r. 2007 doposiaľ šesť záznamov. Prvých päť odsúdení je za prečin nebezpečného vyhrážania , všetky prípady sa týkajú jeho otca M. N., dvakrát mu popri nepodmienečných trestoch odňatia slobody bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantné a naposledy v roku 2010 mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie už formou ústavnou. Obžalovaný spáchal teraz súdený skutok pred doručením trestného rozkazu Okresného súdu Košice I sp. zn. 6T 4/2015 zo dňa 2. 2. 2015, ktorým bol odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, preto mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody podľa § 42 ods. 1, § 42 ods. 2 Tr. zákona. U obžalovaného súd nezistil poľahčujúce okolnosti, priťažuje mu, že spáchal viac trestných činov a že bol už za trestný čin odsúdený / § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zákona /. Za danej situácie by mal byť obžalovanému s použitím ust. § 41 ods. 2, 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výške nad 121 mesiacov. Najprísnejšie trestný je trestný čin vydierania, ktorý má trestnú sadzbu 48 mesiacov až 120 mesiacov, z toho podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona je zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu 160 mesiacov. Základom pre zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu podľa § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona postupom podľa § 38 ods. 8 Tr. zákona je rozdiel medzi
160 mesiacmi a 48 mesiacmi, čo predstavuje 112 mesiacov, z toho je jedna tretina 34 mesiacov. Spodná hranica trestnej sadzby je potom súčet 48 mesiacov a 34 mesiacov, t.j. 82 mesiacov. Upravená trestná sadzba súhrnného trestu odňatia slobody s prevahou priťažujúcich okolností je v rozpätí 82 mesiacov až 160 mesiacov a trest v hornej polovici je 121 mesiacov / 242 : 2 / . Ak by súd najprv zvýšil podľa § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona spodnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a ďalej postupoval podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona, prichádzal by do úvahy súhrnný trest odňatia slobody nad 116 mesiacov. Podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Súd v danom prípade aplikoval citované ustanovenie Tr. zákona, pretože nielen použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom ale aj jej použitie v rozpätí trestnej sadzby podľa osobitnej časti Tr. zákona / spodná hranica trestu odňatia slobody najmenej 4 roky / považuje za neprimerane prísne a to vzhľadom na okolnosti prípadu a nízku intenzitu konania obžalovaného , ktorou boli naplnené formálne znaky tak trestného činu vydierania ako aj porušovania domovej slobody, keďže bol otcom dokonca pohostený kávou po neželanom vstupe do bytu a neskôr z neho aj bez väčších problémov „ vyhostený „. Zhovievavejší prístup súdu pri ukladaní trestu je daný preukázaným poznaním, že medzi obžalovaným a poškodeným dlhodobo pretrváva vzťah, v ktorom sa striedajú obdobia konfliktného a bezkonfliktného spolunažívania . O tom svedčí to, že obžalovaný do istej doby disponoval kľúčom od bytu svojho otca a že ho aj pomerne často navštevoval, ako vypovedala svedkyňa R. C. , ktorá mala naviac vedomosť iba o jednom prípade incidentu medzi obžalovaným a poškodeným . Tejto svedkyni, ako dlhoročnej susedke, ak sa poškodený posťažoval na syna F. , tak len v súvislosti s jeho závislosťou na alkohole. Podľa znaleckých posudkov tak obžalovaný ako aj poškodený majú emočne nestabilnú poruchu osobnosti, trvalú povahovú úchylku, ktorú charakterizuje ľahký vznik afektu, neuvážené konanie v afekte, vyvolávanie konfliktov, výbuchy zlosti, prejavy netrpezlivosti. Nie je teda vylúčené, že ďalšie správanie obžalovaného po jeho vstupe do otcovho bytu bolo reakciou na obdobné správanie jeho otca . Argumentom pre zníženie trestu odňatia slobody je aj tá okolnosť, že na dosiahnutie účelu trestu , ktorým je ochrana spoločnosti a náprava obžalovaného, bude popri sankcii pôsobiť aj ochranné opatrenie a to protialkoholické liečenie ústavnou formou , ktoré by malo byť rozhodujúcim činiteľom jeho prevýchovy a nápravy.
Pre výkon trestu bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Košice II. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.