Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15Co-584-2015.pdf
PDF · 72.59 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/584/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateľa G. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO 47 234 466, proti odporcovi POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, zast. JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, Slnečná 765/3, Malinovo, korešpondenčná adresa Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 254,95 eur s prísl., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k. 12C/173//2013 - 62, zo dňa 07. 04. 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 254,95 eur s 5,50 % ročným úrokom z omeškania od 25. 11. 2013 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 118,37 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa a povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,50 eur na účet okresného súdu, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 10. 12. 2013 sa navrhovateľ titulom bezdôvodného obohatenia od odporcu domáhal zaplatenia sumy 254,95 eur spolu s úrokom z omeškania do zaplatenia. Odporca žiadal návrh zamietnuť, vzniesol námietku premlčania s odkazom na ust. § 397 Obchodného zákonníka (štvorročnú premlčaciu dobu), že odporca splatil dlžnú istinu 26.03.2007. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ nárok vyvodil zo zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 03.10.2006, na základe ktorej odporca (ako veriteľ) poskytol navrhovateľovi (ako dlžníkovi) finančné prostriedky v sume 398,32 eur (12 000,- Sk), ktorú mal odporcovi vrátiť zvýšenú o úroky a poplatky. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ uvedením do omylu uhradil odporcovi sumu 653,28 eur. Zmluvu o úvere súd posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere (aplikoval zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), pričom zistil, že v zmluve chýbajú obligatórne náležitosti predpísané zákonom o spotrebiteľských úveroch (chýba konečná splatnosť úveru, ročná úroková sadzba, RPMN a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom), ktorých absenciu uvedený zákon sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Potom v sume 254,95 eur zaplatenej navrhovateľom odporcovi (teda prevyšujúcej poskytnutú a splatenú istinu úveru 398,32 eur) došlo na strane odporcu k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je odporca navrhovateľovi povinný vydať podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Súd preto vyhovel návrhu navrhovateľa a navrhovateľovi priznal vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj úroky z omeškania v zmysle zákona. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. (zásady úspechu vo veci). V konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia. A pretože navrhovateľ bol v konaní oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku, súd zaviazal k zaplateniu tohto poplatku, vo výške 16,50 eur, odporcu.
Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alebo zmeniť tak, že odvolací súd návrh zamietne. Namietal, že okresný súd sa vôbec nezaoberal námietkou premlčania vznesenou odporcom v konaní, hoci odporca námietku uplatnil pri prvom úkone. Trvá na tom, že nárok navrhovateľa je premlčaný, pretože uplynula dvojročná - subjektívna (dňa 04. 07. 2010) a aj trojročná - objektívna premlčacia doba, počas ktorých sa navrhovateľ mohol domáhať vydania bezdôvodného obohatenia na súde. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Navrhovateľ návrh na súd podal dňa 10. 12. 2013. Podľa názoru navrhovateľa súd vec nesprávne právne posúdil, pretože nebol preukázaný spotrebiteľský charakter zmluvy a navrhovateľ nemal v zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa. Zmluva o úvere bola uzavretá podľa § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, ide o absolútny obchod. Rozhodnutie súdu nie je ani náležite odôvodnené, preto nie je preskúmateľné, čím odporcovi, ako účastníkovi konania, bola odňatá možnosť pred súdom konať.
Navrhovateľ sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ods. 2).
Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zruší, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Ak rozsudok nie je riadne odôvodnený, teda tak, ako ukladá ust. § 157 O. s. p., a v dôsledku toho nie je preskúmateľný súdom vyššieho stupňa, je to dôvod na zrušenie rozhodnutia. Požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu. Rozhodnutie súdu musí dať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu tieto atribúty nespĺňa. Treba dať za pravdu odvolateľovi v tom, že odôvodnenie rozhodnutia je neúplné, nejasné a potom nie je ani preskúmateľné, čo možno hodnotiť ako postup súdu, kedy sa nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia odňala účastníkom možnosť konať pred súdom, čo je zákonný dôvod pre zrušenie rozhodnutia odvolacím súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p.
Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu nie je jednoznačné, či súd navrhovateľom uplatnený nárok posudzoval a priznal z titulu „platnej zmluvy o úvere“ resp. „čiastočne platnej zmluvy o úvere“
- v rozsahu bez úrokov a poplatkov (súd v rozhodnutí zdôraznil, že z dôvodu absencie obligatórnych zákonných náležitostí predpísaných zákonom pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere, treba v tomto prípade daný úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový, a z tohto dôvodu keďže úver bol čerpaný navrhovateľom, vzniklo odporcovi len právo na vrátenie riadne poskytnutého úveru vo výške 398,32 eur), alebo súd uplatnený nárok posudzoval a priznal z titulu bezdôvodného obohatenia (ako zdôrazňuje v závere odôvodnenia rozhodnutia), ktoré obohatenie má svoj pôvod (iba vychádza) z danej zmluvy o úvere. Uvedenú skutočnosť súd v odôvodnení nerozlišuje s náležitou dôležitosťou, hoci od toho je závislé správne právne posúdenie uplatneného nároku, a najmä aj jeho prípadného premlčania, teda v konečnom dôsledku je závislý aj výsledok konania.
Napriek výslovne vznesenej námietke premlčania účastníkom konania (odporcom) rozhodnutie prvostupňového súdu nie je vôbec odôvodnené z hľadiska premlčania uplatneného nároku. Okresný súd sa otázkou prípadného premlčania vôbec nezaoberal, ak odhliadneme od skutočnosti, že súd sa v rozhodnutí obmedzil iba na citáciu zákonného ustanovenia § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka upravujúceho otázku premlčania o bezdôvodnom obohatení, pretože toto ustanovenie v spojitosti s prejednávanou vecou žiadnym spôsobom nevyložil.
Rozhodnutie nie je vôbec odôvodnené (skutkovo ani právne), aj pokiaľ ide o priznané úroky z omeškania, v ich súvislosti v odôvodnení súd bez ďalšieho iba konštatuje, že „navrhovateľovi priznal aj úroky z omeškania v zmysle zákona“.
Okresný súd pochybil aj v tom, keď na daný prípad aplikoval zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý ešte neplatil a nebol účinný v čase vzniku právnych vzťahov, ktoré sú predmetom sporu, t.j. 03. 10. 2006, hoci táto právna úprava na daný prípad nedopadá. Okresným súdom uvádzané zdôvodnenie vyplývajúce z uvedenej právnej normy je v podstate uplatnením neprípustnej pravej retroaktivity, v zmysle ktorej všeobecne platí, že právne predpisy nepôsobia späť (lex retro nom agit). V dôsledku takejto nesprávnej aplikácie právneho predpisu rozhodnutie prvostupňového súdu nemožno mať za správne.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou súdu, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie podstatné a právne významné a svoje rozhodnutie odôvodnil dostatočnými a relevantnými dôvodmi, na ktorých je založené.
Zrušenie rozsudku okresného súdu sa týka aj závislého výroku o trovách konania. Keďže prvostupňový súd bude vo veci ďalej konať, rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu odvolacieho súdu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.