Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-5C/160/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci žalobcov: P.. Ľ. D., H.. XX.X.XXXX, C. D., V.. XX. B. XX, štátne občianstvo SR, P.. B. H., H.. XX.X.XXXX, C. D., M.. Q. Č.. XXXX/X, štátne občianstvo SR, P.. A. H., H.. XX.XX.XXXX, C. D., V.. K. Č.. XXXX/X, štátne občianstvo SR, P.. T. D., H.. XX.X.XXXX, C. D., F. Č.. XXXX/XX, štátne občianstvo SR, N.. P. D., H.. XX.X.XXXX, C. D., V.. XX. B. XX, štátne občianstvo SR, všetci v právnom zastúpení JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 47 234 318, proti žalovanému: Kooperativa pojišťovna, a.s. VIG, so sídlom Pobřežní 665/21, Praha 8, Česká republika, IČO: 47 116 617, o zaplatenie sumy 275.000,- eur rozhodol

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni v I. rade 30 000,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni v II. rade 10 000,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni v III. rade 10 000,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni v IV. rade 10 000,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi v V. rade 10 000,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu žalobcov v I. až V. rade zamieta.

Žalovaná je povinná zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku trovy právneho zastúpenia žalobcov v I. až V. rade k rukám právneho zástupcu žalobcov v I. až V. rade vo výške 2311,67 eur.

Žalovaná je povinný zaplatiť Slovenskej republike, na účet Okresného súdu K. titulom súdneho poplatku sumu 5 400,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobcovia sa žalobou podanou na Okresný súd K. dňa 5.5.2014 domáhali, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy žalobkyni v I. rade 75.000,- eur, žalobkyni v II. rade 50.000,- eur, žalobkyni v III. rade 50.000,- eur, žalobkyni v IV. rade 50.000,- eur, žalobcovi v V. rade 50.000,- eur a náhradu trov konania. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že dňa 25.2.2012 došlo N. D. H. C. V. k stretu medzi zaparkovaným motorovým vozidlom zn. M. H., G.: XXBXXE, Č. Q., vodiča B.Q. M., ktorý pri vystupovaní z vozidla narazil dverami vozidla do cyklistu A. D., H.. XX.X.XXXX, následkom čoho tento spadol na vozovku priamo do jazdnej dráhy motorového vozidla X. B., ktoré v tom čase viedla Z. E.. A. D. utrpel v dôsledku dopravnej nehody závažné poranenia, ktorým na mieste nehody podľahol. V súvislosti s tým bol rozsudkom Okresného súdu K. Č..E.. XT/X/XXXX-XXX zo dňa 13.2.2013 B. M. právoplatne

odsúdený za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. Vznik poistnej udalosti bol riadne nahlásený žalovanej ako poisťovateľovi. Extenzívnym výkladom sa za škodu na zdraví krytú povinným zmluvným poistením považuje aj nemajetková ujma blízkym rodinným príslušníkom osôb, ktoré sa stali obeťami dopravnej nehody. Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa má vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej ( SD EÚ sp. zn. C-22/12 ). Osobné motorové vozidlo M. H., G.: XXBXXE bolo poistené v čase dopravnej nehody žalovanou. Žalovaná odkázala žalobcov na základe oznámenia zo dňa 19.5.2013, aby si uplatnili jednotlivé nároky na náhradu škody u obchodného partnera KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. K. K. Š. X, C.. Výzvou zo dňa 11.3.2014 žalobcovia uplatnili voči KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. V oznámení o likvidácii poistnej udalosti zo dňa 10.4.2014 žalovaná odmietla poskytnúť poistné plnenia. Emocionálny vzťah medzi žalobcami a A. D. ( manželom, resp. otcom ) bol plný harmónie, lásky a porozumenia. Nebohý A. D. bol na dôchodku, tešil sa zo života a napriek veku bol aktívnym, empatickým a ústretovým človekom. Venoval sa záhrade, domácim prácam, ostatným rodinným príslušníkom bol morálnou oporou, pomáhal im vo všetkých životných situáciách a jeho radosť zo života prinášala žalobcom neopísateľnú energiu. Jeho smrť nepriaznivo zasiahla do života jeho manželky a detí. Žalobkyňa v I. rade bola optimistickej, veselej povahy, tragédia ju však neustále deprimuje a znemožňuje sebarealizáciu. S manželom sa zúčastňovali spoločenských a kultúrnych podujatí, navštevovali ostatných rodinných príslušníkov a známych. Od úmrtia manžela žalobkyňa prestala mať motiváciu do života a vytratilo sa u nej nadšenie, je uzavretá, výrazne obmedzila spoločenský život, máva výkyvy nálad, depresívne a úzkostné stavy. Od úmrtia otca sa výrazným spôsobom zhoršil psychický stav jeho detí, všetky aktivity s otcom sú už iba minulosťou. Nebudú sa môcť s ním porozprávať, vypočuť si jeho rady a odporúčania. Spomienky na otca im spôsobujú stavy, ktoré negatívnym spôsobom ovplyvňujú ich právanie. Zle spia, nič ich nebaví, ťažko sa sústreďujú, myslia na neho, nedokážu sa zmieriť s realitou, pri spomienkach plačú. Jednalo sa o neočakávanú stratu a výrazný zásah do ich života. Smrťou A. D. došlo ku nezvratnému do súkromia žalobcov.

Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že v tejto veci nie je daná jej pasívna legitimácia, pokiaľ sa jedná o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Poukázala na ustanovenie bodu 22 Smernice 2009/103/ ES, a uviedla, že smernica je vždy adresovaná členským štátom. Nezaväzuje a nezakladá priamo práva a povinnosti fyzickým a právnickým osobám a vyžaduje transpozíciu do vnútroštátneho práva formou aktu členského štátu. ESD nemá kompetenciu vykladať vnútroštátne predpisy, pokiaľ nie sú v rozpore s nejakým konkrétnym nariadením alebo smernicou EÚ. Preto ESD vo svojom rozhodnutí C-22/12 nevyslovil nesprávnu transpozíciu tzv. motorových smerníc. Slovenská právna úprava nezahŕňa právo na ochranu osobnosti a z nej vyplývajúci nárok na náhradu nemajetkovej ujmy pri porušení tohto práva, pod náhradu škody, ktorú možno uplatniť z povinného zmluvného poistenia. Pod pojmom škoda sa nerozumie nemajetková ujma. V zmysle § 4 ods. 2 písm. a) Zákona o PZP má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení. Náhrada nemajetkovej ujmy nespadá pod rozsah poistenia upravený uvedeným ustanovením. Nároky z titulu zásahu do ochrany súkromia nepokrýva, a preto nemôže byť daná zodpovednosť žalovaného za nárok uplatňovaný žalobcami.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov a splnomocneného zástupcu žalovaného, výsluchom svedkov B. N., A. M., Z. E.B. B. Ľ. H., oboznámením sa s obsahom trestného spisu Okresného súdu K. K.. T.. XT/X/XXXX - XXX, poistnou zmluvou, rodnými listami, sobášnym listom, úmrtným listom, oznámením o zárobku, oznámením lekára o zdravotnom stave, oznámením Sociálnej poisťovne, výpisom z obchodného registra žalovaného a ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Žalobkyňa v I. rade je manželkou A. D., H.. XX.X.XXXX. Žalobcovia v II. až V. rade sú deti A. D., H.. XX.X.XXXX a žalobkyne v I. rade, čo vyplýva zo sobášneho listu a rodných listov. Žalobkyňa v I. rade a A.H. D. žili ako manželia v spoločnej domácnosti v rodinnom dome.

Zo spisu Okresného súdu K. K.. T.. XTX/XXXX vyplýva, že dňa 25.2.2012 v čase o 9.30 hod. N. D. H. C. V. B. M. zastavil s osobným motorovým vozidlom zn. M. H., G.: XXBXXE, Č. Q., na pravej krajnici v smere jazdy na K., pričom pri vystupovaní z vozidla sa riadne nepresvedčil, či otvorením dverí

neohrozí bezpečnosť účastníkov idúcich za ním, následne otvoril dvere do vozovky, kde práve v tom čase prechádzal cyklista A. D., H.. XX.X.XXXX, ktorému dverami narazil do pravého boku bicykla a dverami mu vošiel pred pravú stranu riadidla, čím tak vytvoril náhlu prekážku, následkom čoho cyklista A. D. stratil kontrolu nad bicyklom a spadol na vozovku priamo do jazdnej dráhy osobnému motorovému vozidla X. B., G.: K., idúceho za cyklistom, pričom vozidlo X. B. do cyklistu narazilo pravou časťou a následne ho zakliesneného pod pravou časťou nárazníka tlačilo až pokiaľ sa nezastavilo, čím cyklista A. D. utrpel zranenia nezlučiteľné so životom, ktorým na mieste podľahol. Za to bol B. M. rozsudkom Okresného súdu K. Č..E.. XT/X/XXXX - XXX zo dňa 13.2.2013 právoplatne odsúdený za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. k trestu odňatia slobody dva roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu štyri roky. Z uvedeného spisu nevyplýva žiadne spoluzavinenie A. D..

Z osvedčenia o registrácii vozidla ( č.l. 29 druhá strana vyšetrovacieho spisu ) a z poistnej zmluvy ( č.l. 50 spisu ) vyplýva, že motorové vozidlo zn. M. H., G.: XXBXXE, Č. Q., ktorého stretom s cyklistom A. D. došlo k usmrteniu A. D., bolo poistené u žalovaného. Jednalo sa o poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.1.2012 - komplexné poistenie vozidla - NAMÍRU - poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, s limitom 70 mil. Kč za škodu na zdraví alebo usmrtení a limit 70 mil. Kč za škodu na veci alebo ušlom zisku.

Z oznámenia o riešení škodovej udalosti súd zistil, že žalovaná dňa 10.4.2014 zamietla žiadosť žalobcov v I. až V. rade na úhradu nemajetkovej ujmy ( č.l. 23 ).

Žalobkyňa v I. rade vo svojej výpovedi uviedla, že manželstvo s A. D. uzatvorili v apríli r. 1972. Z manželstva pochádzajú štyri deti. S manželom bývali v rodinnom päťizbovom dome, ktorý počas manželstva postavili. Spolu s nami bývala v rodinnom dome v roku 2012 ešte žalobkyňa v IV. rade a žalobca v V. rade. Manžel v roku 2012 bol dôchodca, pracoval ešte na dohodu o vykonávaní prác v spol. Z. D.. Ona bola v roku 2012 tiež na dôchodku. Zdravotný stav manžela bol dobrý. Nemaródoval ani na chrípku, asi 20 rokov pred dopravnou nehodou mal úraz v dôsledku ktorého bol aj na invalidnom dôchodku. Pred manželovou smrťou sa o dom starali, robili rekonštrukciu, dávali plastové okná, robili novú kúpeľňu. Manžel sa podieľal aj na údržbe domu, bol veľmi šikovný. V rodine mali dobré vzťahy. Manžel bol starostlivý, pomáhal nie len rodine, ale robil aj pre susedov. V roku 2012 mali mať 40 výročie svadby a manžel šetril z toho čo zarobil na brigádach a plánovali, že pôjdu na poznávací zájazd do severských krajín v Európe. K deťom mal manžel tak isto dobrý vzťah, mali ho radi aj vnúčatá. V rámci rodiny sa s deťmi stretávali každý týždeň, cez víkendy. Na stretnutia chodili ich deti aj s vnúčatami, pohostili ich a porozprávali sa. Stretávali sa tak isto, keď boli narodeniny, meniny tak isto na Vianoce. Po smrti manžela „to bolo ťažké a je to ťažké až doteraz“, nedá sa to zabudnúť. Keď manžel odchádzal naposledy z domu, ešte jej zakričal, že za chvíľu príde, išiel niekam do mesta. Doteraz má všetky manželove šaty. Najprv ich nechcela vyhodiť, lebo verila, že príde. Jej život po smrti manžela sa mi veľmi zmenil. Nemá už oporu, ktorú v manželovi mala. Deti sú už sami a majú svoje rodiny. Večer je sama, nemá sa s kým porozprávať. Deti ju chodia navštevovať. Pri rodinných stretnutiach sa aj fotografovali v rámci rodiny. Fotografie má doma, má ich všetky. Na smrť manžela deti reagovali „ špatne “, každý plakal. Každý týždeň chodia na cintorín. Jej po manželovej smrti začali vypadávať vlasy, lekárka jej povedala, že je to zo stresu. V súvislosti so smrťou manžela bola aj u psychológa avšak len jeden krát. Mala ísť aj na ďalšiu konzultáciu, ale nešla, nakoľko sa jej to zdalo zbytočné. Po konzultácii u psychológa sa jej duševné rozpoloženie nezlepšilo, doteraz si ešte aj poplače. Deti ju po smrti manžela podporovali, viacej sa jej venovali, častejšie ku nej chodili.

Žalobkyňa v II. rade vo svojej výpovedi uviedla, že v čase, keď sa stal otcovi úraz, ona s rodičmi nebývala. Bývala s manželom a dvomi deťmi M. H., H.. XXXX a C. H., H.. XXXX. Od rodičov sa odsťahovala v roku 1994. S otcom sa stretla naposledy v nedeľu pred úrazom a ten sa stal nasledujúci týždeň v sobotu. S otcom vychádzala dobre a to čo sa stalo bol strašný šok. S rodičmi sa stretávala každú sobotu, nedeľu v týždni. Pokiaľ sa dalo, tak rodičov išla pozrieť aj v týždni. Jej deti tak isto chodievali na stretnutia. Oni bývajú na činžiaku, takže deti chodili k jej rodičom radi, a to až doteraz. Dedo im spravil na záhrade bazén, v záhrade postavil aj krb, tam grilovávali a oslavovali narodeniny a meniny. Aj k ostatným jej súrodencom mal otec veľmi dobrý vzťah, všetci vychádzali dobre, tak isto aj k matke mal dobrý vzťah. Otec medzi nimi nerobil nikdy žiadny rozdiel. Deti pomáhali rodičom v dome s umývaním okien a udržiavaním poriadku. Na stretnutiach sa rozprávali o všeobecných veciach, ale taktiež aj spomínali na obdobie detstva, čo všetko robili. Nepamätá si, že by bolo obdobie, kedy by sa otec na niekoho z detí hneval, alebo že by sa hneval na manželku. V deň úrazu ona hneď utekala za mamou a to čo sa stalo bol najskôr veľký

šok. Keď sa mama dozvedela správu o úraze otca, behom pol hodiny skolabovala a ona musela volať záchranku. Po tomto úraze v dome s mamou zostala bývať žalobkyňa v IV. rade a žalobca v V. rade a bolo potrebné sa o ňu starať, nakoľko sa im „ strácala pred očami “, brala aj antidepresíva. V tom období to „mama vzdala“ ostala apatická, ležala, a mala neprítomný pohľad. Nevie presne po akej dobe sa trošku tento stav zlepšil, mohlo to byť po pol roku až roku, ale stále to už „nie je ona “. Aj teraz pokiaľ s mamou telefonuje, tak počuje na jej hlase, že pred tým plakala. Aj v súčasnosti sa stretávajú ako rodina. Oni sa snažia správať tak ako by bol otec s nimi, avšak je cítiť, že im otec chýba. V rodičovskom dome je polička s fotografiami ich rodiny a tak isto aj rodičov. Tieto fotografie sú tam stále. Na týchto fotografiách je aj otec. Na otca nikdy nezabudnú. Jej deti tiež prežívali úmrtie jej otca veľmi intenzívne, nakoľko keď chodievali k jej rodičom, s jej otcom sa spolu hrávali a vyvádzali. V súvislosti s úmrtím otca, ona lekársku pomoc resp. inú pomoc nevyhľadala, snažila sa to prekonať sama aj keď mávala pocity „ zovretia srdca “. Myslí si, že zo súrodencov u lekára nebol nikto. Otec im chýba a chýbať bude a na to, že nie je medzi nimi sa ťažko zvyká. Finančnú sumu, ktorú požaduje, žiada z toho dôvodu, že si myslí, že ľudský život má väčšiu hodnotu ako ňou požadovaná suma.

Žalobkyňa v III. rade vo svojej výpovedi uviedla, že v čase, keď sa stal otcovi úraz, s rodičmi nebývala. Bývala v družstevnom byte so svojim manželom a dvomi deťmi: Z. H., H.. XXXX a R. H., H.. XXXX. S otcom sa stretávala obdobne ako ostatní súrodenci v sobotu, nedeľu. Mimo týchto dní sa s ním stretávala aj v prípadoch, keď rodičia jej vypomáhali s opaterou syna R., keď bol chorý. Jej otec sa so synom R. hrával s autíčkami a legom. Jej vzťah k otcovi bol dobrý, výborný, nemali žiadne problémy. Ako deti s rodičmi chodievali na dovolenky. Chodili na rodinné oslavy, narodeniny, Vianoce, meniny, Veľkú noc, na grilovačky. S otcom sa väčšinou rozprávali o bežných veciach, často sa rozprávali o zážitkoch z detstva. Stretnutia boli uvoľnené, príjemné a bola dobrá nálada. Otec im radil pri veciach s rekonštrukciou bytu s prerábkami, ak bolo potrebné niečo urobiť, pomáhal im pri tom, montoval prístrešky na balkón. Čo sa týka úrazu otca a jeho úmrtia ona neskôr prišla na miesto, kde sa to stalo. Bol to šok, niečo neuveriteľné, neverila tomu. Potom išli k mame, lebo vedela, že ju musí ratovať. Volali záchranku pre mamu. Vie, že mama brala antidepresíva. Mame pomáhajú tak, že jej ako súrodenci robia nákupy. Keď potrebuje vozia ju k lekárovi. Pomáhajú jej aj s údržbou domu. Mama sa snaží vyhýbať téme o otcovi, lebo keď príde otec ako téma, vidí, že sa mení výraz tváre u mamy. Vidí ľútosť alebo plač. Mama v období po úraze rapídne schudla, strácali sa jej vlasy. Hovorí, že energiu jej dáva teraz vnuk R.. S otcom sa naposledy stretla cez víkend pred tým ako sa mu stal úraz. Chýbajú jej spoločné stretnutia s otcom, čas návštev a grilovačiek. Teraz to už nie je ono. V súvislosti s úmrtím otca, ona nevyhľadala pomoc psychiatra ani sa neliečila. Nevie, že by sa niekto zo súrodencov liečil. Nehoda zmenila jej psychický život tak, že si veľmi dlho vyčítala, že tomu mohla zabrániť. Otec išiel na nákup 10 minút po nej a ona si vyčítala, že keby išla o 10 minút neskôr mohli sa stretnúť a mohla ho zastaviť. Nebolo by sa toto stalo. Jej sa často s otcom aj sníva.

Žalobkyňa v IV. rade vo svojej výpovedi uviedla, že v čase, keď sa stal otcovi úraz, s rodičmi nebývala. V čase úrazu mala prenajatý byt, kde bývala a k rodičom chodila vždy po zamestnaní a taktiež aj každý víkend. U rodičov sa zdržiavala fakticky viacej ako na podnájme. Otca pred úrazom naposledy videla v pondelok v uvedený týždeň pred nehodou. S otcom bola skoro stále. Kde sa pohol, tam išla aj ona. Vychádzali bezvadne, nemali problém, keď potrebovala pomoc, išiel ihneď pomôcť, nikdy nepovedal počkaj pôjdem neskôr. Keď potrebovala niečo poradiť, rozprávali sa a riešili tú vec spolu. U nich sa riešili veci vždy spoločne a rodičia medzi sebou nemali tajnosti, tak isto ani oni pred jednotlivými rodičmi. Ona videla otca po úraze ležať tam kde sa mu to stalo. Mame volali záchranku a dostala injekciu. Zostala ako keby „ odišla z tela “ a život ju prestal baviť. S bratom potom išli k obvodnému lekárovi mamy. Ten jej predpísal lieky na ukľudnenie, bolo toho viac, ale nevie, ktoré lieky boli antidepresíva. Nevie, či mama bola u psychiatra alebo psychológa. Lieky matka berie do dnešného dňa, nakoľko jej ich chodí predpisovať. Mama stále plakala, keď videla nejaké otcove veci. Prvý rok prvé Vianoce s ňou boli veľmi zlé. Po úmrtí otca sa ona z podnájmu vrátila do rodičovského domu, kde bývala do apríla 2014 a od vtedy potom býva vo svojom byte. Do rodičovského domu sa vrátila kvôli mame, lebo tá vtedy nemohla byť sama. Dom po úmrtí otca upadol do smútku, mama väčšinou času prespala a keď nespala tak plakala. Nevedela sa postarať o seba, bola úplne mimo. O mamu sa starali ja s bratom a to podľa toho ako sme mali pracovné zmeny. Keď mali čas ostané sestry, tak isto prišli do domu. Ona to vníma tak, že sa stal nejaký omyl a že sa otec znovu zjaví, ale vie, že realita je iná.

Žalobca v V. rade vo svojej výpovedi uviedol, že v čase, keď sa stal otcovi úraz, s rodičmi býval v ich rodinnom dome, a býval tam až do obdobia asi do leta 2014, keď sa odsťahoval do svojho vlastného

bytu. S otcom vychádzal veľmi dobre, on bol domáci kutil. Veľmi veľa vecí z tohto ho naučil. Aj mu pomáhal, keď potreboval. Mama býva už teraz sama. Pred smrťou otca rodičia žili spokojne, neboli medzi nimi hádky. Vzťah otca k ostaným súrodencom bol rovnaký ako k nemu alebo k matke, medzi nikým z nich nerobil rozdiely. Rodina sa pred úmrtím otca stretávala v dome rodičov, záležalo to od toho, či mal niekto narodeniny, bolo to jeden až dvakrát do týždňa ako všetci v rámci rodiny. Inak mimo toho chodili do rodičovského domu aj jednotlivé deti samé. Pri stretnutiach v rámci rodiny otec si k nim vždy prisadol, jedlo sa a „ smialo sa “. Väčšinou sa rozprávalo o spomienkach, čo zažili spoločne ako rodina, alebo čo sa komu stalo. Väčšinou sa na týchto veciach smiali a zabávali. Po otcovej smrti sa celý ten život otočil a zmenil, on trochu začal piť a bol na tom zle psychicky. Chodil v noci na cintorín, kde bol pochovaný otec, tam plakal. Dosť v tom období mal podporu len u kamarátov. Keď prišiel domov, mamu našiel sedieť na dvore, v očiach mala vždy slzy a nemala chuť žiť. Mama bola po otcovej smrti aj u psychologičky alebo psychiatričky, druhý krát tam už nešla, nakoľko sa jej nepáčilo, že tam musela kresliť. Myslela si skôr, že sa tam porozpráva a dostane nejakú radu. Matka brala lieky. V tomto stave podľa jeho názoru bola mama možno rok, rok pol. Podľa jeho názoru v tom čase sa mama dokázala postarať o seba, on sa snažil byť jej čo najviac nápomocný. V rodinnom dome mali rodinné fotografie, na ktorých bol aj otec, tieto fotografie sú stále na tom istom mieste, kde boli aj pred tým. Jemu prichádzajú takéto myšlienky na otca v poslednom období, hlavne keď si niekedy vypije, aj posledne v sobotu, keď s priateľkou mali u neho na byte oslavu, trochu si vypil, v noci okolo druhej išiel von aj s priateľkou a išli otcovi na hrob. Vzťahy v rodine sa od úmrtia nášho otca nezmenili. Po úmrtí otca nebral lieky, t.j. antidepresíva, z dôvodu že chcel byť k mame k dispozícii, keď bude potrebovať. Oni po úmrtí otca v rámci rodiny o tejto udalosti rozprávali, čo sa týka vinníka, skôr nenávideli celý svet a pociťovali skôr bolesť ako nejakú zodpovednosť niekoho za toto.

Svedkyňa B. N. vo svojej výpovedi uviedla, že nebohý A. D. bol jej brat. V období posledných piatich rokov sa navštevovali pri rodinných oslavách. Chodievali na návštevy k rodine navrhovateľov a takisto aj oni chodievali k nim pri príležitosti osláv narodenín, menín. Brat zomrel vo februári 2012, mal nehodu a ona bola prvá pritom keď sa mu stal úraz nakoľko bývala najbližšie. Vzťahy jej brata s manželkou boli dobré - „v pohode“. Pri stretnutiach sa k sebe správali normálne, tak ako v každej rodine. Pán D. mal veľmi dobrý vzťah ku svojim deťom, snažil sa im pomáhať a pokiaľ mohol pomáhal im až do poslednej chvíle. Chceli pomáhať deťom a opatrovať vnúčatá. Keď Ján Horváth zomrel navrhovateľka v I. rade na toto reagovala veľmi zle, táto sa „zosypala“ a užívala z toho dôvodu nejaké lieky, bola u lekára a nervovo sa zrútila. Brat pred tým ako zomrel bol zdravý. Aj deti pána D. jeho úmrtie „zobralo“, najstaršia dcéra mala problémy, bolo to zo šoku z toho čo sa mu stalo. Aj po úmrtí brata jeho rodinu navštevuje. Teraz sa už navrhovateľka v I. rade správa dobre, je to už „v pohode“. Predtým to bolo u nej počas prvého roku po úmrtí A. D. zlé. Hospitalizovaná nebola. Navrhovateľke v I. rade v tom období pomáhali jej deti. Z návštev v období po úmrtí brata zo zariadenia v dome sa nič nezmenilo.

Svedkyňa A. M. vo svojej výpovedi uviedla, že A. D. bol jej brat. Keď žil jej brat stretávala sa s jeho rodinou dosť často, chodievala k ním do domu. Zo stretávaní sa s rodinou jej brata vie, že vzťahy medzi jej bratom a jeho manželkou boli dobré. Brat sa o svoje deti postaral, chodil do práce. Vzťahy jej brata k jeho deťom boli takisto dobré. Takisto jeho deti mali k nemu dobrý vzťah. Dve najstaršie deti v čase jeho úmrtia už boli samostatné a žili mimo domu rodiny. Navrhovateľka v IV. rade sa takisto snažila osamostatniť a najmladší syn takisto v tej dobe si kúpil vlastné bývanie. Deti brata navštevovali určite každý víkend a v priebehu týždňa aj 3 - 4x do týždňa. Ona bola prítomná pri návštevách keď boli u brata a jeho manželky na návšteve aj jeho deti. Atmosféra pri týchto návštevách bola dobrá „pošpásovalo sa“. Po úmrtí jej brata jeho manželka sa v ten deň „zrútila“. Museli volať lekára, dostala injekcie a bola aj liečená a brala psychofarmaka. Snažila sa z toho dostať čo najskôr, ale dá sa povedať, že ešte stále sa z toho nedostala. Svedkyňa chodieva k nej aj teraz na návštevy. Aj v súčasnej dobe pokiaľ sa niekedy rozprávajú na túto tému, žalobkyňa v I. rade niekedy to znáša dobre a niekedy sa rozplače. Snažili sa vyhýbať pri rozhovoroch s navrhovateľkou v I. rade tejto témy aby ju nerozrušili. Aj deti jej brata reagovali na jeho úmrtie zle, hneď prišli aj k nemu keď sa mu stal ten úraz a takisto prišli aj k ich matke. Po úmrtí jej brata jeho deti T. a P. sa znovu nasťahovali k ich matke do domu, aby psychicky podporili ich matku, aby nebola sama.

Svedok Z. E. vo svojej výpovedi uviedol, že z rozprávania pána A.H. D. vie, že rodina Horváthových žila usporiadaním spôsobom života, pokiaľ mali nejaké nezrovnalosti boli to drobnosti ktoré sa vyskytujú v bežnom manželstve. Vie že mal dobrý vzťah ku svojím deťom a svojím vnúčatám a tešil sa na ich návštevu. Deti k nemu chodievali pravidelne každý týždeň niektoré aj 2x do týždňa nakoľko bývali N.

D. a taktiež k nim chodili na návštevu cez sviatky. Pán D. mal záhradu a svoje deti zásoboval zo svojej záhrady tým, čo dopestoval. A. D. čo sa týka zdravotných problémov mal skrátenú nohu z dôvodu pádu z lešenia, takže kríval. Na iné zdravotné problémy sa nesťažoval. Manželia D. bývali v jednopodlažnom rodinnom dome s dosť veľkou výmerou a k domu patrila aj záhrada. O dom sa starali. Pri stretnutiach A. D. o svojej manželke nikdy nepovedal „krivé slovo“. Bol jej vďačný, že má spolu s ňou deti. Keď k nim prišiel a bola tam aj pani D., táto sa vždy k A. D. správala slušne. Pán D. mu nehovoril o nejakých konkrétnych plánoch do budúcna, chcel len pomáhať svojej rodine. Deti sa pri stretnutiach o rodičoch vyjadrovali len slušne, mali k ním dobrý vzťah. Na pohrebe A. D. videl, že jeho manželka a deti sú citovo zdrvení a prežívali veľký žiaľ. V neskoršom období po pohrebe žalobkyňa v I. rade bola tak zničená, že sa neodvážil hovoriť na tému jej manžela. Ona mu spomínala ako jej je ťažko a že jej a deťom A. D. chýba.

Svedkyňa Ľ. H. vo svojej výpovedi uviedla, že zo stretávaní a návštev vie, že vzťahy medzi manželmi D. boli veľmi dobré, dobre si rozumeli a vychovali deti, ktoré sú slušné. Manželia sa správali k sebe normálne, nezažila žiadnu hádku alebo to, že by sa nerozprávali alebo ignorovali. Pán D. mal k deťom normálny otcovský vzťah. Vie, že túžil po synovi a aj deti mali k nemu úctu a takisto aj k pani D.. Pán D. v rámci svojich možností stále zveľaďoval dom v ktorom žili. Pomáhali deťom s vnúčatami, oni sú ozaj rodinne založení. Všetky sviatky či už manželov D. resp. ich detí oslavovali u nich v dome. Bola na pohrebe pána A.H. D., celá rodina bola z toho v zlom stave avšak žalobkyňa v I. rade bola vo veľmi zlom stave psychickom a doteraz je nato veľmi citlivá. Po pohrebe bola navštíviť žalobkyňu v I. rade a to niekoľko krát. Pri prvých rozhovoroch sa ani s ňou o tejto téme nerozprávala, nakoľko keď si nato spomenula, začala plakať a svedkyňa videla, že to nezvláda a dlho po pohrebe užívala lieky na ukľudnenie. Žalobkyňa v I. rade mala obavy o budúcnosť, ako to zvládne bývať v dome a či bude zvládať náklady súvisiace s bývaním a ostatné platby. Po pohrebe v dome so žalobkyňou v I. rade stále boli niektoré z detí - nocovali tam a striedali sa. Bolo to kvôli psychickej podpore pre ich matku. Úmrtie pána D. jeho deti niesli veľmi ťažko, zmizol im z tváre úsmev a nepridalo im to určite na psychike.

Z lekárskeho potvrdenia Z.. S. K., všeobecného lekára súd zistil, že žalobkyni v I. rade bol v roku 2011 predpísaný liek B. ( anti depresívum - č.l. 126 ) .

Z oznámenia spoločnosti Z. D., K..Q..X.. súd zistil, že A. D. mal u uvedeného zamestnávateľa v roku 2012 mesačné zárobky 153,90 eur, resp. 273,78 eur.

Z oznámenie Sociálnej poisťovne súd zistil, že žalobkyňa v I. rade od apríla 2003 poberala starobný dôchodok, ktorý je v súčasnosti v sume 383,20 eur a od 25.2.2012 poberá aj vdovský dôchodok 147,10 eur. A. D. poberal starobný dôchodok 466,20 eur ( č.l. 130, č.l. 151 ).

Podľa § 11 O.Z., fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 až 3 O.Z., (1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. (2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. (3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 15 O.Z., po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

Podľa § 822 O.Z., z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá. Podľa § 823 O.Z., náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

Podľa § 2 Zák. č. 168/1999 Sb.

Pro účely tohoto zákona se rozumí: d) pojistitelem pojišťovna, která je podle zvláštního právního předpisu10) oprávněna provozovat na území České republiky pojištění odpovědnosti, e) pojistníkem ten, kdo uzavřel s pojistitelem smlouvu o pojištění odpovědnosti, f) pojištěným ten, na jehož odpovědnost za škodu se pojištění odpovědnosti vztahuje, g) poškozeným ten, komu byla provozem vozidla ůsobena škoda a má právo na náhradu škody , h) škodnou událostí ůsobení škody provozem vozidla,

Podľa Zák. č. 168/1999 Sb., v případě škody ůsobené provozem tuzemského vozidla na území jiného členského státu se rozsah pojištění odpovědnosti řídí právní úpravou tohoto jiného členského státu, pokud podle tohoto zákona nebo podle pojistné smlouvy není tento rozsah širší.

Podľa § 9 ods. 1 Zák. č. 168/1999 Sb., poškozený má právo uplatnit svůj nárok na plnění podle § 6 u příslušného pojistitele nebo u Kanceláře, jedná-li se o nárok na plnění z garančního fondu podle § 24. Při uplatnění nároku je povinen předložit společný záznam o dopravní nehodě 15d), jedná-li se o dopravní nehodu nepodléhající oznámení Policii České republiky podle zákona upravujícího provoz na pozemních komunikacích15c).

Podľa , (1) Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. (2) Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

Žalobcovia v tomto konaní uplatňujú svoje nároky na základe § 11 a 13 O.Z., t.j. na základe práva na ochranu osobnosti. Predmetom ochrany podľa citovaných ustanovení sú imateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka. Na tieto imateriálne hodnoty (stránky) ľudskej osobnosti, akými sú napríklad meno, česť, dôstojnosť, súkromie, telesná integrita a pod. sa v občianskom práve viažu osobitné práva. Vzhľadom na to, že ide o výsostne osobnostné stránky patriace každej fyzickej osobe, jedná sa osobnostné práva. Špecifickosť osobnostných práv spočíva v ich osobitnom objekte, na ktorý sa vzťahujú, resp. ktorý je ich nositeľom, t.j. na človeka. Predmetom ochrany je osobnosť fyzickej osoby v jej celistvosti. Čiastkové osobnostné práva sú preto chránené len v rámci celkovej ochrany osobnosti. Preto aj výpočet jednotlivých čiastkových osobnostných práv v § 11, ktoré vytvárajú jednotné, základné osobnostné práva, je len demonštratívny. Toto ustanovenie zákon poskytuje ochranu aj životu a zdraviu fyzickej osoby. Nikto nemôže zasiahnuť do telesnej či psychickej integrity fyzickej osoby a každý sa musí zdržať konania, ktorým by mohol ohroziť jej život alebo zdravie. Na uplatnenie práva na ochranu osobnosti je aktívne legitimovaná vždy tá fyzická osoba, voči osobnosti ktorej neoprávnený zásah smeroval a ktorej mohol ujmu spôsobiť. Tieto osobnostné práva patria iba konkrétnej fyzickej osobe a trvajú počas jej života. Nie sú predmetom dedenia.

Ustanovenie § 13 O.Z. obsahuje významné prostriedky ochrany osobnostných práv. Ich použitie nie je viazané na podmienku zavinenia pôvodcu zásahu, pretože ide o prípad objektívnej zodpovednosti.

Všeobecnou podmienkou uplatnenia ochrany podľa tohto ustanovenia je, že ide o závažnejší zásah do psychickej a morálnej integrity osobnosti, ktorý je objektívne spôsobilý fyzickej osobe privodiť ujmu na jednotlivých stránkach osobnosti. Súdna prax rozlišuje 3 prostriedky ochrany osobnostných práv, a to 1. návrh na upustenie od neoprávnených zásahov (negatórna žaloba), 2. návrh na odstránenie následkov už uskutočnených zásahov (reštitučná žaloba), 3. návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia (satisfakčná žaloba). Uvedené špeciálne prostriedky súdnej ochrany osobnostných práv sa podľa jednotlivých okolností konkrétneho prípadu môžu uplatniť samostatne alebo kumulatívne (ak si to vyžaduje ich účel). Zo žaloby žalobcov je zrejmé, že sa jedná o satisfakčnú žalobu, a to so zreteľom na to, že zásah do ich osobnostných práv ako rodinných príslušníkov nebohého Jána Horvátha nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu. Jedná sa o nárok súvisiaci s ochranou ich osobného života v súvislosti so zásahom do celistvosti rodiny.

Výšku peňažného zadosťučinenia súd určuje na základe voľnej úvahy, ktorá však nemôže byť svojvôľou. Zákon ustanovuje súdu povinnosť prihliadnuť pritom na dve hľadiská, a to na závažnosť vzniknutej

ujmy, ako aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo a to ako na strane žalobcov, tak aj na strane osoby, ktorý ujmu spôsobila. Určenie výšky peňažnej satisfakcie má byť s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu v súlade s požiadavkami spravodlivosti, pričom slovenský právny poriadok nepozná minimálnu ani maximálnu hranicu výšky finančného zadosťučinenia.

Spôsob odstránenia následkov zásahu do osobnostných práv môže byť rozdielny podľa povahy veci, najmä podľa druhu zásahu do práva na ochranu osobnosti a podľa okolností, za ktorých k zásahu došlo. Pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy podľa O.Z. musí mať súd preukázané, že sú tu okolnosti preukazujúce, že v konkrétnom prípade nestačí zadosťučinenie podľa ustanovenia podľa a to najmä z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých navrhovateľom vzhľadom na postavenie navrhovateľov v rodine a spoločnosti.

Súd je v občianskom súdnom konaní viazaný vždy rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin, ale musí vychádzať aj z iných rozhodnutí vynesených v trestnom konaní a dbať na to, aby sa s nimi nedostal do rozporu.

Z trestnej veci vednej na Okresnom súde K. K.. T.. XTX/XXXX vyplynulo, že dňa 25.2.2012 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej zomrel A. D.. Dopravnú nehodu zavinil B. M., svojim osobným motorovým vozidlom zn. M. H., G.: XXBXXE, Č. Q.. Uvedené osobné motorové vozidlo bolo v čase dopravnej nehody poistené v súvislosti so zodpovednosťou za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, poistná zmluva bola uzavretá medzi B. M. a žalovanou. O vine B. M., t.j. o zavinení dopravnej nehody B. M.I. bolo rozhodnuté právoplatným rozsudkom Okresného súdu K..

B. M. je osoba, ktorá zavinila dopravnú nehodu pri ktorej došlo k úmrtiu A. D., zodpovedá za škodu a nemajetkovú ujmu, ktorá bola touto dopravnou nehodou spôsobená. Na základe toho, že B. M. je u žalovanej povinne zmluvne poistený za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, na žalovanú prechádza povinnosť plnenia z poistnej udalosti.

Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( použité v súvislosti s Zák. č. 168/1999 Sb. ), náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Pri uplatňovaní nárokov z náhrady škody platí zásada, že poškodený musí uplatniť svoje právo voči tomu, kto za škodu zodpovedá, t.j. voči poistenému. Poistiteľ plní poškodenému namiesto poisteného. Iba výnimočne má poškodený priame právo na náhradu škody voči poistiteľovi, a to ak tak ustanovujú osobitné predpisy. Takýmto osobitným predpisom je aj zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorý v stanovuje, že poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.

Obdobná právna úprava je aj v právnom poriadku Českej republiky a to na základe ustanovení § 2, § 6 ods. 7 a § 9 ods. 1 Zák. č. 168/1999 Sb. Poškodený tak môže náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla požadovať buď od poisteného škodcu, alebo od poisťovateľa. Voľba je výlučne na oprávnenej osobe. Ide teda o situáciu, keď jeden subjekt má nárok na to isté plnenie proti dvom subjektom, pričom proti každému z nich z iného právneho dôvodu. Proti škodcovi ide o nárok z titulu náhrady škody, proti jeho poisťovateľovi ide o osobitné právo na plnenie založené všeobecným právnym predpisom. Pokiaľ sa žalobcovia rozhodli uplatniť si nárok výlučne voči žalovanej, je to ich výlučná kompetencia pri vedení sporu a len dominus litis môže rozhodnúť o tom, v akom postavení jednotliví účastníci budú vystupovať. Žalobcovia v tomto konaní uplatnili svoje nároky voči žalovanej, t.j. voči poistiteľovi. Z toho vyplýva v tomto konaní pasívna legitimácia žalovanej v súvislosti s úhradou následkov vzniknutej poistnej udalosti.

V ďalšom sa súd zaoberal rozsahom, ktorého sa týka pasívna legitimácia žalovanej v súvislosti s uzatvorenou zmluvou o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Podľa rozhodnutia Súdneho dvoru EÚ ( rozsudok Haasová, C-22/12 ) pod pojmom ujma na zdraví sa má rozumieť akákoľvek ujma, ak jej náhrada vyplýva na základe zodpovednosti poisteného za škodu z vnútroštátneho práva uplatniteľného v danom spore, ktorá bola spôsobená zásahom do osobnej integrity, čo zahŕňa tak fyzickú, ako aj psychickú traumu. Medzi škody, ktoré sa musia z povinného zmluvného

poistenia nahradiť v súlade s prvou, druhou a treťou smernicou, patrí aj nemajetková ujma, ak možno náhradu tejto ujmy požadovať podľa vnútroštátneho práva.

Vzhľadom k uvedenému, keďže právny poriadok Slovenskej republiky obsahuje ustanovenia týkajúce sa úhrady nemajetkovej ujmy ( § 11 a 13 O.Z. ), na žalovanú sa vzťahujú právne a zmluvné povinnosti týkajúce sa úhrady nemajetkovej ujmy, ktoré boli založené zmluvou o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Uvedeným rozhodnutím došlo k extenzívnemu výkladu pojmu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s tým že takéto poistenie zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode.

V danom prípade nepochybne došlo k zásahu do osobnostných práv členom rodiny nebohého A. D. v tej najväčšej možnej intenzite, keď zásah nie je možné odčiniť len ospravedlnením či prinavrátením do pôvodného stavu v súvislosti s usmrtením osoby A. D.. V rámci náhrady škody sa odškodňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody (ako poškodeným), za ktorú možno priznať náhradu (zadosťučinenie) peňažnou formou podľa a - ktorú v širšom ponímaní treba považovať za škodu na zdraví podľa

Ochrana osobnosti, tak ako je koncipovaná v ustanoveniach - 16 je určitým rozvedením všeobecnej úpravy zakotvenej v Listine základných práv a slobôd. Smrť poškodeného je však situácia, keď je z hľadiska pozostalých trestno-právna ochrana nedostatočná, rovnako ako klasická občianskoprávna ochrana prostredníctvom náhrady škody.

Samotná závažnosť ujmy vzniknutej v dôsledku neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti nie je jediným a výlučným kritériom pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určení tejto výšky súd musí prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Tieto okolnosti môžu byť významné tak u osoby postihnutej, ako aj u osoby, ktorá neoprávnený zásah spôsobila. Z ustanovenia § 13 vyplýva, že ak môže byť vzniknutá nemajetková ujma na osobnosti postihnutej fyzickej osoby primerane vyvážená niektorou z foriem morálneho zadosťučinenia, poskytnutie príslušnej morálnej satisfakcie treba uprednostniť. Len v tých prípadoch, kde došlo k porušeniu osobnostných práv v značnej miere a kde intenzita tohto zásahu nie je primerane napraviteľná inými právnymi prostriedkami, treba považovať za opodstatnené a spravodlivé priznanie zadosťučinenia v peniazoch. Pre určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch sú v zmysle taxatívne stanovené dve kritériá, z ktorých musí súd pri svojom rozhodovaní vychádzať ex offo. Sú to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Pritom závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy sa posudzuje najmä so zreteľom na jej intenzitu, rozsah a na jej ohlas, ako aj na dĺžku jej trvania. Skutočnosť, že ustanovenie ukladá súdu výslovne prihliadať aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, vedie k záveru, že sama závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je jediným a výlučným faktorom pre určenie konečnej výšky zadosťučinenia v peniazoch. Pri určovaní konečnej výšky peňažného zadosťučinenia je možné (dokonca nevyhnutné) v rámci sudcovskej úvahy a v súlade s princípom spravodlivosti prihliadnuť k rozmanitým momentom, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo, aby tak bola v jednote naplnená požiadavka zabezpečujúca účinné primerané zadosťučinenie za vzniknutú nemajetkovú ujmu, ako aj požiadavka nezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie.

V danom prípade rodine žalobcov nespochybniteľne vznikla nenapraviteľná ujma - strata manžela ( u žalobkyne v I. rade ). A. D. mal v čase úmrtia 62 rokov, bol zdravý, t.j. dá sa predpokladať, že so svojou rodinou by žil ešte dlhšie obdobie. Jeho vzťahy v rámci rodiny boli harmonické. A. D. pre žalobkyňu v I. rade znamenal v tom období okrem dlhodobého životného partnera ( manželia boli skoro 40 rokov ) aj osobu, na ktorú sa mohla spoľahnúť, ktorej mohla dôverovať a od ktorej sa jej dostávalo emocionálne zázemie. A. D. pre žalobcov v I. až V. rade znamenal v tom období rodiča, s ktorým sa môžu radiť a rozprávať o životných situáciách, na ktorého sa mohli spoľahnúť, ktorému mohli dôverovať a ktorý im pomáhal.

Tieto skutočnosti vyplývajú z výpovedí samotných žalobcov, ale aj z výpovedí svedkov. Úmrtie a strata A. D. bola pre žalobcov nielen šokom, ale aj útrapou zo straty najbližšieho člena rodiny z ktorého stratou

sa doteraz nevyrovnali, čo je zrejmé hlavne u žalobkyne v I. rade. U žalobkyne v I. rade v súvislosti s úmrtím jej manžela došlo ku zhoršeniu zdravotného stavu čo sa týka psychiky, aj keď táto užívala lieky ohľadne depresie už pred úmrtím manžela. U žalobkyne v I. rade taktiež došlo ku zníženiu príjmu v rámci domácnosti, ktorý príjem bol čiastočne kompenzovaný vdovským dôchodkov vo výške 147,10 eur. U ostatných žalobcov dopad úmrtia ich otca bol čiastočne zmiernený tým, že sa jedná o osoby, ktoré v tom čase boli už osamostatnené, žalobkyne v II. a III. rade mali svoje rodiny a deti, žalobcovia v IV. a V. rade mali samostatné bývanie.

Z toho vyplýva, že právo žalobcov na ich súkromný a rodinný život bolo narušené závažným spôsobom, pričom vzhľadom na charakter zásahu ( spôsobenie smrti ) je vylúčené domáhať sa morálneho zadosťučinenia v zmysle a teda je dôvodné domáhať sa zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Súd pri určení výšky priznanej nemajetkovej ujmy vychádzal z tých okolností, že smrťou A. D. bola žalobcom spôsobená trvalá a neodstrániteľná ujma v narušení rodiny a rodinných vzťahov a perspektívy života. Rodina je prostredie, s ktorým sú ľudia najviac spätí, výrazne členov rodiny ovplyvňuje a členovia rodiny ovplyvňujú rodinu ako takú. Rodina vytvára vlastné kultúrne prostredie, ktoré formuje jednotlivých členov, dáva im istotu a perspektívu. Rodina je aj obrazom doby a jej politických, sociálnych, ekonomických, kultúrnych, ekologických a iných podmienok a zásad. Rodina realizuje spoločenskú kontrolu nad svojimi príslušníkmi, zaisťuje rovnováhu medzi emocionálnymi potrebami svojich členov. Vzhľadom na stratu A. D., u žalobcov už rodina v takomto zložení neuspokojí potreby rodičovskej a manželskej lásky, bezpečia ( tvorba zázemia ), neuspokojí základné emocionálne potreby.

Pri určení výšky priznanej nemajetkovej ujmy súd taktiež zohľadnil jednak závažnosť ujmy, okolnosti, ktoré mali vplyv na vznik nemajetkovej ujmy, mieru a závažnosť zavinenia B. M., ale aj na to v akej miere by mohla v konkrétnom prípade vo vzťahu k dotknutým osobám uvedená satisfakcia pôsobiť na zmiernenie následkov zásahu.

Priznanie nemajetkovej ujmy nie je reparáciou. Je nespochybniteľné, že žiadna priznaná suma nenahradí žalobkyni v I. rade manžela a ostatným žalobcom otca, no môže do určitej miery zmierniť následky vzniknutej straty.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd priznal žalobkyni v I. rade finančné zadosťučinenie vo výške 30.000 eur, keď táto pociťuje stratu manžela najintenzívnejšie a s touto stratou sa ťažko vyrovnáva. V konaní bolo preukázané svedeckými výpoveďami, ako intenzívne deti žalobkyni v I. rade pomáhali znášať bolestnú stratu manžela počas dlhého obdobia ( jeden až jeden a pol roka ), tiež je preukázané že až doteraz sa navrhovateľka v I. rade s touto stratou nevyrovnala a žije v osamení, zhoršil sa jej duševný stav, čiastočne sa znížil jej celkový príjem v rámci domácnosti. Strata manžela je pre žalobkyňu v I. rade v jej veku nenahraditeľná a závažná.

Žalobcom v II. až V. rade - deťom A. D. súd priznal každému rovnakú sumu 10.000 eur finančného zadosťučinenia. U týchto pocity zo straty otca a s tým súvisiaci smútok a čiastočné zhoršenie duševného stavu sú do istej miery zmiernené tým, že majú svoje rodiny, resp. rodiny si zakladajú, osamostatňujú sa a ich partneri, resp. deti im pomáhajú zmierniť ich smútok. Taktiež nie sú finančne závislí na otcovi.

Vo zvyšnej časti z uvedeného dôvodu súd žalobu žalobcov zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodoval podľa , keďže v danom prípade rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súd a súd priznal žalobcom plnú náhradu trov konania aj keď mali úspech len čiastočný. Žalobcovia si uplatnili trovy právneho zastúpenia v sume 3197,70 eur, ktoré vyčíslil za 6 úkonov právnej služby á 273,89 eur, jeden úkon 547,78 eur, režijný paušál 65,37 eur, cestovné 186,90 eur, náhradu za stratu času 221,36 eur a DPH v sume 532,95 eur.

Predmetom konania je ochrana osobnosti spolu s náhradou nemajetkovej ujmy. Základná sadzba tarifnej odmeny sa preto určuje podľa vyhlášky MS SR č. , podľa ktorého vo veciach ochrany osobnosti podľa je tarifnou hodnotou 1000,- eur, ak sa nežiada náhrada nemajetkovej ujmy, a 2000,- eur, ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy. Odmena advokáta za jeden úkon je v danom prípade počítaná zo sumy 2000,- eur a je vo výške 91,29 eur.

Keďže v danom konaní išlo o zastupovanie viacerých osôb súd pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny postupoval podľa § 13 ods. 2 cit. vyhlášky a základnú sadzbu tarifnej odmeny znížil o 50 % t.j. na sumu 45,65 eur. Pri zastupovaní 4 osôb tak odmena za jeden úkon predstavuje sumu 182,60 eur. Tento postup, zodpovedá jednak zneniu citovaného ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky a jednak zodpovedá aj zaužívanej súdnej praxe (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 04.04.2007). Pokiaľ si právny zástupca vypočítal odmenu za jeden úkon vo výške 273,89 eur (91,29 eur + 50% z 91,29 eur x 4) postupoval nesprávne. Zo žiadneho z ustanovení vyhlášky nemožno vyvodiť , že pri vyčíslení odmeny advokáta za zastupovanie viacerých osôb sčasti aplikovať ustanovenie § 10 vyhlášky (pri prvom zastúpenom) a až následne pri ostatných zastúpených už postupovať podľa ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky.

Súd priznal žalobcom odmenu á 182,60 eur za úkony: 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby, 3. písomné stanovisko žalobcov dňa 31.10.2014, 4. účasť na pojednávaní dňa 26.2.2015, 5. účasť na pojednávaní dňa 25.6.2015, 6. účasť na pojednávaní dňa 8.10.2015 a 7. odmenu vo výške 365,20 eur za účasť na pojednávaní dňa 4.11.2014 (keďže pojednávanie trvalo viac ako 2 hod.). Odmena advokáta za úkony tak prestavovala sumu 1460,80 eur. K tejto odmene súd priznal advokátovi aj DPH vo výške 20 % t.j. 292,16 eur, keďže advokát je platiteľom DPH. Súd priznal žalobcom aj 4 x režijný paušál 8,04 eur a 3 x režijný paušál 8,39 eur teda celkom vo výške 57,33 eur. Súd nepriznal právnemu zástupcovi režijný paušál vo výške 16,08 eur za úkon účasť na pojednávaní dňa 4.11.2014 ale len vo výške 8,04 eur nakoľko išlo o vykonanie len jedného právneho úkonu a nie o dva úkony.

Cestovné náhrady právneho zástupcu na pojednávanie dňa 4.11.2014 v smere z C. M. K. a späť (180 km) použitím osobného motorového vozidla zn. C. XXXi, G. Č. C. XXX R. predstavuje suma 47,79 eur pri počte 180 km (90km jedným smerom), priemernej spotrebe paliva 5,8 l/100 km, cene pohonných hmôt 1,422 eur /1l a základnej náhrade 0,183 eur /1km podľa o cestovných náhradách v spojení s Opatrením MPSVaR).

Cestovné náhrady právneho zástupcu na pojednávanie dňa 26.2.2015 v smere z C. M. K. a späť (180 km) použitím osobného motorového vozidla zn. C. XXXi, G. Č. C. XXX R. predstavuje suma 45,78 eur pri počte 180 km (90km jedným smerom), priemernej spotrebe paliva 5,8 l/100 km, cene pohonných hmôt 1,230 eur /1l a základnej náhrade 0,183 eur /1km podľa o cestovných náhradách v spojení s Opatrením MPSVaR).

Cestovné náhrady právneho zástupcu na pojednávanie dňa 25.6.2015 v smere z C. M. K. a späť (180 km) použitím osobného motorového vozidla zn. C. XXXi, G. Č. C. XXX R. predstavuje suma 47,47 eur pri počte 180 km (90km jedným smerom), priemernej spotrebe paliva 5,8 l/100 km, cene pohonných hmôt 1,392 eur /1l a základnej náhrade 0,183 eur /1km podľa o cestovných náhradách v spojení s Opatrením MPSVaR).

Cestovné náhrady právneho zástupcu na pojednávanie dňa 8.10.2015 v smere z C. M. K. a späť (180 km) použitím osobného motorového vozidla zn. C. XXXi, G. Č. C. XXX R. predstavuje suma 45,86 eur pri počte 180 km (90km jedným smerom), priemernej spotrebe paliva 5,8 l/100 km, cene pohonných hmôt 1,238 eur /1l a základnej náhrade 0,183 eur /1km podľa o cestovných náhradách v spojení s Opatrením MPSVaR).

Právnemu zástupcovi súd v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky priznal náhradu za stratu času vo výške 221,36 eur ako stratu času zo dňa 4.11.2014 v sume 53,60 eur za 4 polhodiny á 13,40 eur, stratu času za deň 26.2.2015 vo výške 55,92 eur za 4 polhodiny á 13,98 eur, stratu času za deň 25.6.2015 vo výške 55,92 eur za 4 polhodiny á 13,98 eur, stratu času za deň 8.10.2015 vo výške 55,92 eur za 4 polhodiny á 13,98 eur, z dôvodu účasti na pojednávaniach.

Súd priznal z hotových výdavkov: režijných paušálov 57,33 eur, cestovného vo výške 186,90 eur a náhrada za stratu času vo výške 221,36 eur t.j. sumy 465,59 eur 20 % DPH v sume 93,12 eur.

Náhrada trov právneho zastúpenia tak predstavuje sumu 2311,67 eur.

O povinnosti žalovanej na zaplatenie súdneho poplatku súd rozhodol podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa ktorého, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Žalobcovia sú v časti konania o priznanie nemajetkovej ujmy od poplatku oslobodení podľa cit. zák., a keďže súd ich žalobe vyhovel, žalovaná ako neúspešný účastník konania je povinná zaplatiť súdny poplatok za žalobu. Výška súdneho poplatku sa odvíja od priznanej sumy a podľa položky 1a/ Sadzobníka súdnych poplatkov je potom súdny poplatok 6 % z priznanej sumy, t.j. zo 70.000,- eur. Súdny poplatok je 4.200,- eur, chybou pri výpočte súdneho poplatku pri vyhlásení rozsudku bol určený poplatok 5.400 eur. Vyhláseným rozsudkom je súd viazaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu N. R., v troch exemplároch.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/ ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).