Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6CoE-164-2015.pdf
PDF · 88.9 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/164/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska č. 5, 851 02 Bratislava, IČO 35 724 803, právne zastúpeného Tomáš Kušnír s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Pajštúnska č. 5, 851 02 Bratislava, IČO 36 613 843 proti povinnému: N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XX, XXX XX Q. E., o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 1 501,24 Eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Zahradnícka č.60, 821 08 Bratislava, pod spisovou značkou EX 10856/13, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 16Er/454/2013-57 zo dňa 23.07.2015, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s so sídlom v Bratislave pod sp. zn. SR 05762/12 zo dňa 29.11.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.12.2012 a vykonateľnosť dňa 20.12.2012. Právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť bola založená rozhodcovskou doložkou, ktorej dojednanie je obsiahnuté v Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (ďalej len „Dohoda“) uzatvorenej medzi oprávneným ako právnym nástupcom pôvodného veriteľa z úverového vzťahu a povinným dňa 29.12.2011. Dohodu, ktorej predmetom je uznanie záväzku povinného vyplývajúceho z pôvodného zmluvného vzťahu s veriteľom Slovenskou sporiteľnou, a.s. čo do výšky i dôvodu a dohodu o uhradení záväzku v súlade so stanoveným splátkovým kalendárom vyhodnotil okresný súd ako zmluvu spotrebiteľskú, preto na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník) o spotrebiteľských zmluvách. Poukázal pritom aj na príslušné ustanovenia smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola do nášho právneho poriadku implementovaná zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník) a ktorá bola východiskom pre vnútroštátnu právnu úpravu na zamedzenie aplikácie nekalých zmluvných ustanovení v spotrebiteľských zmluvách. Konštatoval, že dojednanie rozhodcovskej doložky v znení, ako je uvedené v Dohode, je neprijateľnou podmienkou, nakoľko núti spotrebiteľa podrobiť sa právomoci určeného rozhodcovského súdu v prípade, že návrh na začatie rozhodcovského konania je podaný zo strany dodávateľa, ako tomu bolo aj v danom prípade. Dôsledkom rozhodcovskej doložky tak, ako ju navrhol oprávnený je, že oprávnený podáva žaloby na jeden z rozhodcovských súdov, ktoré určil on sám, čím napriek súladnosti doslovného znenia rozhodcovskej doložky v zmysle zdanlivo existujúcej alternatívy riešenia sporov, táto alternatívna nie je a svojimi dôsledkami zákon obchádza (in fraudem legis). Z hľadiska
formy je rozhodcovská doložka súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa opakovane. Povaha zmluvy je teda adhézna a spotrebiteľ ju mohol buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Spotrebiteľ sa pritom v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho núti vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Podpisom zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu, či už z nevedomosti alebo nemožnosti ovplyvniť jej obsah, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné. Na základe uvedeného potom súd konštatoval, že rozhodcovská doložka spĺňa kritéria neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá je neplatná a spotrebiteľa nezaväzuje a exekučný titul nie je spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie, keďže ho vydal súd, ktorý na to nemal právomoc. Z uvedených dôvodov žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci. Nesúhlasil so záverom okresného súdu, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou. V prejednávanej veci súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, ktorý mu zveruje Exekučný poriadok. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, ale skúma iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. V tomto smere poukázal na rozhodnutie ASTURCOM s tým, že súdy podľa neho často vychádzajú z nesprávneho prekladu tohto rozhodnutia. Ďalej uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný, teda spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky podľa oprávneného nie je možné konštatovať ani s odvolaním sa na ustanovenie Smernice Rady č. 93/13/EHS v kontexte úvah vyplývajúcich z prílohy 1 písm. q), ktorá hodnotí, čo možno považovať za neprijateľnú podmienku. Z originálu tohto ustanovenia je zrejmé, že dojednanie rozhodcovskej doložky nemožno považovať za nekalú podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného procesu a je súčasťou civilného práva. Vzhľadom na uvedené preto nemožno zo slovenského ani z európskeho práva za súčasného stavu vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Namietaným postupom a rozhodovaním súdu potom podľa oprávneného dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu právnej istoty, čím je mu znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu, a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. V závere odvolania tiež oprávnený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zák. č 244/2002 Z. z.. S poukazom na uvedené preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Zvolen. Zákonný sudca odvolaniu nemienil vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.
Krajský súd ako súd odvolací v dôsledku preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods.1 O.s.p. a postupom podľa ust. § 214 ods. 2), § 219 ods. 1) O.s.p. bez nariadenia pojednávania uznesenie okresného súdu potvrdil.
Z predloženého spisu mal odvolací súd potvrdený skutkový stav tak, ako to uviedol okresný súd. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno č. 8, 841 04 Bratislava pod sp. zn. SR 05762/12 zo dňa 29.11.2012. Z exekučného titulu je zrejmé, že rozhodcovský súd vyhovel nárokom oprávneného, ktoré si uplatnil titulom nesplneného záväzku zo Zmluvy o vydaní a používaní bankovej platobnej karty č. XXXXXXXXX, ktorú uzatvoril právny predchodca oprávneného s povinným dňa 03.09.2004. Rozhodcovský súd pritom svoju právomoc v danej veci konať a rozhodnúť
spor medzi žalobcom a žalovaným vyvodil z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzatvorenej medzi veriteľom a dlžníkom dňa 29.12.2011.
V zmysle čl. 4 Dohody sa zmluvné strany dohodli na znení rozhodcovskej doložky, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno č.8, 84104 Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, alebo: b) pred Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Kmeťova č. 13, 040 01 Košice (ďalej len „rozhodcovský súd“) jediným rozhodcom ustanoveným predsedom Rozhodcovského súdu, a to v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom Rozhodcovského súdu alebo c) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žaloba na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z Dohody vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky. Ustanovenie tejto vety sa nepoužije, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Podľa § 44 ods. 2) Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa ust. § 44 ods. 2) Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul ex offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a jeho postup nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.
Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd SR uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd SR v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke
formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.
Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok vyplývajúci zo Zmluvy o vydaní a používaní bankovej platobnej karty č. 402395797 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 03.09.2004 a Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 29.12.2011, je nárokom vyplývajúcim zo spotrebiteľského vzťahu. Z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by bol pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Okresný súd preto postupoval správne, keď na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy a skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením okresného súdu, že rozhodcovskú doložku, tak ako je koncipovaná v čl. 4 Dohody zo dňa 29.12.2011 je potrebné považovať za neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky veriteľa- dodávateľa bez toho, aby podstatným spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah. Uvedená rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá, pričom jej obsah bol vopred pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom zmeniť, mohol len úver prijať alebo ju odmietnuť, ako to uviedol aj súd prvého stupňa. Navyše alternatíva, že z rozhodcovskej doložky vyplýva aj možnosť riešiť spor pred príslušným súdom v súdnom konaní, neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor. Vychádzajúc z povahy zmluvy medzi Slovenskou sporiteľnou, a.s. ako právnym predchodcom oprávneného a povinným je však zrejmé, že subjektom, ktorý v konečnom dôsledku rieši spory vyplývajúce z úverového vzťahu bude takmer vždy veriteľ, resp. jeho právny nástupca podávajúci návrh na začatie rozhodcovského konania na ním určenom rozhodcovskom súde podľa dojednanej rozhodcovskej doložky, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka mu zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany spotrebiteľa. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá určuje, že v prípade, že žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, budú spory riešené pred týmto súdom, je neprijateľná. Oprávnený bol pri uzatváraní Dohody podnikateľom, ktorý obsah dohody na predtlačenom formulári vopred pre spotrebiteľa pripravil, pričom mu neumožnil individuálne dohodnúť žiadnu z podmienok, ktorá by mohla byť pre spotrebiteľa výhodnejšia, čím dosiahol, že spotrebiteľ sa v prípade vzniku sporu musel podrobiť rozhodcovskému konaniu. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 4) Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy neplatná.
Pokiaľ teda okresný súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je správny a správne je aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže exekučný titul bol vydaný nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať.
Námietku oprávneného poukazujúceho na nesprávnu aplikáciu Smernice Rady ES 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a judikatúry Európskeho súdneho dvora odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, nakoľko exekučný súd v rozhodnutí aplikoval vnútroštátnu právnu úpravu týkajúcu sa spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa, ktorá bola čo do kritérií určujúcich neprijateľnosť zmluvných podmienok precizovaná zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bola Smernica 93/13/EHS implementovaná do slovenského právneho poriadku.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 219 ods. 1) O. s. p. potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.